Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ich miestnosť

Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.

Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 31.03. 2008 Téma: Ich miestnosť
Jimmi nám napísal:

**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon.

Chapter 19.  Back to the Hospital Wing

Beta.read: EGGY

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.

„Oh, Harrry, dávaj pozor!“ naliehavo zakričala Hermiona napriek tomu, že jej hlas sa stratil v dave burácajúcich ľudí.

Harryho metla náhle podletela pod jedného z odrážačov Bystrohlavu a zatiahol ju včas, aby sa vyhol dorážačke, ktorá ho prenasledovala.

Hermiona si vydýchla úľavou a posadila sa vedľa Ginny. Mala len chvíľku, aby chytila dych predtým než ju a Ginny rýchla prihrávka jedného z triafačov Bystrohlavu zdvihla znova zo sedadiel, aby zakričali na Rona.

„Dávaj pozor, je priamo tam!“ Varovné výkriky Chrabromilčanov však už neboli potrebné, pretože Ron zachytil loptu, potom ju poslal rotujúcu preč a ešte sa pritom znudene tváril.

„Mení sa to na neskutočne dlhú hru,“ komentovala Ginny, keď si znova sadli.

„Myslím, že to bude jedna z najdlhších, čo mal Rokfort za posledných tridsať rokov,“ odpovedala Hermiona, pričom sa pozrela na svoje hodinky. Slnko sa začínalo schovávať za tmavé stromy. Hra sama začala v ten deň skoro ráno.

„Harry by to mohol ľahko vyhrať, už sme dvakrát videli zlatú strelu, ale nechce sa predvádzať pred Cho,“ nejasne zamrmlala Ginny.

Hermiona sa opatrne pozrela na svoju priateľku.

„Gin, nemyslím, že by Harry vypustil zápas kvôli tomuto.“ V skutočnosti si bola Hermiona celkom istá, že Harry by nikdy úmyselne neprehral, dokonca ani keď hrali proti Cho.“ Pravdepodobne jej len dáva férovú šancu,“ nenútene nadniesla.

Ginny sa tvárila nezaujato, ale zlostne pozrela na bystrohlavskú chytačku, keď preletela okolo nich.

„Rozhodne neviem, čo na nej vidí,“ potichu zamrmlala, potom sa pozrela na Hermionu a dodala, „nie že by mi na tom vôbec záležalo.“

Hermiona prikývla vyhýbavo. Ginny už dlho vyhlasovala, že už pustila Harryho ako svoj idol z hlavy, ale Hermiona často uvažovala ako ďaleko ho pustila. Ginny bola očividne stále do neho zaľúbená a chudák Harry na to jednoducho nedbal. Niežeby Hermiona v skutočnosti mala čas premýšľať o vzťahoch medzi jej priateľmi, kvôli škole a jej projektu z Aritmantiky. A samozrejme tiež tam bol Draco. A nečakaný únik o vlások, keď Fred sa takmer zrazil s triafačom, spôsobil, že Hermiona a Ginny od strachu zalapali od strachu.

„Zasa sa na teba pozerá, vieš,“ zašepkala Ginny, keď si znova sadli.

„Čože? Kto sa pozerá?“ spýtala sa Hermiona zmätene.

„Malfoy samozrejme. Nehovor mi, že si si to ešte nevšimla,“ neveriaco pozrela Ginny na Hermionu a potom si podráždene vzdychla. „Si beznádejná, vieš. On je tamto.“

Hermiona sledovala smer, ktorým sa pozerala Ginny a našla Draca ako sedí vo vedľajšej sekcii. Slizolinský chlapec ju bez obalu sledoval.

„Čo chce?“ spýtala sa Ginny skoro s hrôzou v hlase.

„Netuším,“ odpovedala Hermiona potichu, keď sa tiež na neho pozrela. Neočakávane sa postavil a začal kráčať dole po schodoch. Zastavil sa na konci a požadovačne sa na ňu ešte raz pozrel.

„Hneď sa vrátim, Ginny.“

„Čože? A čo zápas?“ Ginny schmatla Hermionu za ruku.

„Hneď sa vrátim, Gin,“ rozhodne odpovedala Hermiona a uvoľnila svoju ruku.

Hermiona sa odvrátila od Ginny, ktorá sa tvárila nesúhlasne a nasledovala Draca. On už zakľučkoval pod tribúny a nedbalo sa opieral o tyč. Keď sa Hermiona k nemu priblížila, nevedela povedať, či sa úprimne usmieval alebo sa na ňu škeril. Hermiona prešla priamo pred neho a čakala, kým začne hovoriť. Namiesto rozprávania jej však Draco napravil prameň vlasov a naklonil sa, by ju pobozkal.

„Čo si myslíš, že robíš?“ prekvapene sa spýtala Hermiona a ustúpila od neho. „Celá škola sedí nad nami, zbláznil si sa?“

Teraz už nebolo žiadnych pochýb, že sa Draco vyškiera.

„Toho by som sa nebál. Všetci tvoji malí chrabromilskí kamoši sledujú práve hru.“

„A čo tvoje malé hniezdo Slizolinčanov? Kde vôkol sa teraz zakrádajú?“ napodobnila ho Hermiona.

Draco sa zaškeril.

„Myslím, že práve fandia Bystrohlavu.“

„Čo chceš Draco?“ podráždene si povzdychla Hermiona.

„Nuž,“ Draco sa pohol bližšie k nej. „Pasáže, ktoré som preložil minulú noc, neobsahovali žiadne návody na elixíry. Namiesto toho tam bolo niekoľko kúziel, teda myslím, že to boli kúzla, ale nie som si celkom istý.“

„Naozaj?“ vzrušene sa spýtala Hermiona. Zatiaľ v O'Learyho knihách našli len elixíry. Zistenie, že vyrábal vlastné elixíry bolo dosť vzrušujúce, ale vytváranie jeho vlastných kúziel?

„Napadlo ma, že by sme mali ísť do knižnice a pokračovať v práci,“ dokončil Draco.

„Teraz? Teraz nemôžem odísť. Sme len v polovici zápasu.“

Dracove sivé oči stmavli a zamračil sa na ňu.

„Ty vieš, že ten váš oslavovaný malý Potter chytí zlatú strelu, aj keď si teraz dáva na čas. Nevidím žiaden dôvod zostať a sledovať zápas.“

„Musím zostať a podporovať Rona a Harryho,“ prudko odpovedala Hermiona.

„Ako keby si mohli všimnúť, že si odišla. Pravdepodobne by si ani nerobili starosti, keby si tak urobila,“ chladne jej povedal Draco.

Hermiona sa nahnevane na neho pozrela. Rozprávali sa už hlasnejšie a ona sa poobzerala dokola, aby sa uistila, že sú stále sami. Keď sa k nemu obrátila, povedala potichu.

„Pôjdem a dopozerám zápas s Ginny. Potom prídem do knižnice, ak prestaneš rozprávať spôsobom, ktorý u mňa vyvoláva pocit, že chcem prekliať tvoju nafúkanú tvár.“ Dracov pohľad sa stával zúrivejší.

„A čo mám medzitým robiť ja, Grangerová?!

„Neviem,“ Hermiona sa zvrtla od neho preč. „Prečo nevymyslíš nejakú lepšiu pascu na myši?“

-----------------------------------------------------------

V chrabromilskej veži sa ešte ani nezačala strácať eufória nad vyhraným zápasom, keď si Hermiona začala baliť svoje knihy a zamierila do knižnice. Po ďalšej hodine hry Harry konečne strmhlav zlietol, čo takmer každého v hrôze postavilo na nohy, aby vyletel v poslednej chvíli so zlatou strelou v ruke. Harryho zaliala červeň, keď si potom potriasol ruky s Cho a Ginny bola od zúrivosti celá bez seba. Dokonca viac než Hermiona. Malfoy mal ale drzosť. On si vážne myslel, že len tak všetko opustí, keď ju o to požiada.

„Hermiona? Ty odchádzaš?“

Zastavila sa na moment s rukou na chrbte obrazu vo vchode, na ktorý práve zatlačila, aby ho otvorila.

„Len na chvíľu, Harry,“ povedala a letmo sa pozrela cez plece na priateľa v karmínovom hábite.

„Zase Malfoy?“ pokúšal sa v hlase zakryť svoj nesúhlas.

„To nie len Malfoy, tie knihy sú naozaj životne dôležité. Sú pre mňa dôležité,“ odpovedala Hermiona, ktorá bojovala s nutkaním pohnúť sa cez portrét a zanechať nešťastnú diskusiu.

Harry prekrížil ruky na hrudi tak ako mala Hermiona vo zvyku.

„A on je pre teba tiež dôležitý, však?“

Hermiona sa začervenala a pozrela sa na podlahu. Ťažko hľadala slová, ktoré by mohli vysvetliť, čo cíti ku Dracovi. Tak často chcela po ňom niečo hodiť, ale nakoniec zistila, že všetko, čo chce, je byť blízko neho, rozprávať sa s ním.

„Áno,“ nakoniec zašepkala, „áno, myslím, že je.“

Harry chcel niečo povedať, ale aká bola jeho reakcia na túto novinku sa Hermiona nikdy nedozvedela. Fred a George Weasleyovi sa objavili vo vchode obvešaní sladkosťami z kuchyne. Masa ľudí smerovala k východu a Hermiona stratila Harryho z očí. Rozhodla sa, že toto je najlepšia príležitosť ako odísť, otočila sa a prerazila si cestu cez dav von do chodby.

Cez klenuté okná, okolo ktorých prechádzala, mohla Hermiona uvidieť blikotajúce hviezdy. Nepoznala presne polohu Rokfortu, ale Hermiona vedela, že to musí miesto niekde vysoko. Doma sa jej hviezdy nezdali byť tak blízko. Ale tu si niekedy Hermiona myslela, že keby sa len trochu viac vyklonila a natiahla ruku o trošku viac, mohla by potom strhnúť jednu hviezdu priamo z oblohy. Nie že by Hermionu tak zaujímali imaginárne predstavy ako stiahnuť hviezdy z otvorenej oblohy. Ale bolo ťažké nemyslieť na to v noc ako je táto. Ľadovo chladný vietor prefukoval cez Zakázaný les v diaľke, čeriac vrcholky starovekých stromov. Sneh ležal jemne na zemi a len odrážal vlastné svetlo z hviezd nazad na ne. Hermiona si tuhšie pritiahla plášť a pokračovala do knižnice.

Bolo tam len niekoľko študentov, ktorí stále zotrvávali medzi hrozivými stohmi kníh a týčiacimi sa skrinkami. Nezdalo sa ale, že by sa niekto zaujímal o Hermionu, keď oddane kráčala do opustenej zadnej časti knižnice a potom hore malými točitým schodiskom. V skutočnosti, keď išla potichu úzkemu priechodu, ktorý viedol do ich izby, tých pár študentov smerovalo k madam Pinceovej vedľa dverí.

Hermiona sa zastavila s rukou na starej medenej kľučke a zhlboka sa nadýchla. Tiché hlasy zdola sa stratili, keď sa veľké knižničné dvere s buchotom zatvorili a Hermiona stlačila kľučku, aby otvorila dvere.

Nepočula zaklínadlo, pretože skončilo, ale kúzlo, ktoré ju poslalo letom nazad do zábradlia, bolo určite prisilné, aby ju minulo. Hermiona ležala zmätene niekoľko minút; jasné svetlo, ktoré ju zasiahlo, stále jej prebleskovalo v očiach. Pokúšala sa zatriasť hlavou, aby si ju vyčistila, ale to jej spôsobilo len väčší závrat.

„Hermiona?“ mohla počuť ustarostený hlas cez pálivé svetlo. „Hermiona si v poriadku?“

Hermiona zažmurkala očami a uvedomila si ako svetlo pomaly bledne a mohla uvidieť Dracovu znepokojenú tvár.

„Čo si urobil?“

„Si v poriadku, môžeš sa postaviť? Čo to do pekla robíš, keď otváraš dvere takto!“ Dracova tvár bola bledšia ako zvyčajne.

Hermiona zovrela zatvorené oči a pokúsila dostať preč svetlo, ktoré sa zdalo, že stále žiari okolo nej. V hlave mala ostrú bolesť a Hermiona sa cítila mdlo.

„Čo si robil?“ spýtala sa ho so zaťatými zubami.

„Už som mal plné zuby čakania na teba a tak som sa rozhodol, že vyskúšam niektoré z kúziel, o ktorých som ti predtým hovoril.“ Draco si kľakol vedľa nej, aby jej pomohol vstať.

„Tak si sa ich rozhodol vyskúšať na mne?“ vyprskla a zacítila ako jej z čela, tam kde dostala zásah, začína stekať pramienok krvi nadol po líci.

„Nuž si príliš mrzutá, aby si bola ťažko zranená,“ povedal Draco, keď jej konečne pomohol dostať sa nohy.

Hermiona len chvíľu dokázala stáť na vlastných nohách predtým než omdlela. Draco ju zachytil a poľahky ju zdvihol do náručia.

„Takže ťa beriem do nemocničného krídla,“ rozhodne povedal Draco, keď ju kolísal v náručí.

„Nepotrebujem ísť do nemocničného krídla,“ povedala Hermiona rovnako pevne, zatiaľ čo sa pokúšala dostať z jeho objatia.

„Samozrejme, že potrebuješ, nemôžeš ísť ani po vlastných. A pozri, neberieš do úvahy, že krvácaš. Chrabromilský zvyk,“ odmietol ju pustiť Draco.

„Oh, sklapni Malfoy,“ podráždene zamrmlala Hermiona.

-------------------------------------------------------------

„Myslím, že to bol nejaký druh omračujúceho kúzla,“ povedal jej Draco, keď sa pozrel na strop.

Hermiona pozrela na neho z miesta, kde ležala.

„Nuž, fungovalo veľmi dobre vzhľadom k tomu, že si to predtým nikdy neskúšal.“

„Je mi ľúto, že som ťa zrazil takmer do bezvedomia. Ale myslel som, že to kúzlo len vytvorí svetlo, tak ako keď sa kúzli lumos. Ako som mal vedieť, že to urobí niečo tak odporné alebo že ty práve otvoríš dvere.“ Draco sa narovnal a pozrel ponad jej posteľ.

Hermiona si pritiahla prikrývku nahor, trochu vyššie, cítila sa podivne odhaľujúco v nemocničnom oblečení.

„Viem, že si to neurobil zámerne. Predsa len si myslím, že odteraz, keď budeme skúšať kúzla, mali by sme to robiť mimo školy.“

Draco skĺzol z postele, na ktorej sedel a prišiel k nej.

„Vážne? Ty ich stále chceš skúšať, dokonca potom, čo sa stalo? Mohlo by to byť horšie, vieš? Myslel som, že mám dosť presný preklad toho, aké to bude mať dôsledky.“

„Nuž,“ mierne sa zamyslela, „urobilo to svetlo.“

„To je pravda,“ súhlasil Draco.

Hermiona sa pozrela na dvere kancelárie madam Pomfreyovej. Bude v poriadku, samozrejme. Povedali jej, že Hermiona len trochu spadla. Neboli si istí, či im uverila, ale školská ošetrovateľka si vždy robila starosti s ranami, ktoré im nehody spôsobili ako so samotnými nehodami.

Draco sa usadil na kraji jej postele a zaškeril sa nadol na ňu. Bol to výraz, ktorý Hermiona často považovala za veľmi znepokojujúci. Pokúsila sa na chrbte uhnúť ďalej, ale na malej posteli už nebolo miesto.

„Madam Pomfreyová bude veľmi nahnevaná, keď zistí, že si ešte stále tu,“ povedala Hermiona rýchlo, vedomá si šera v miestnosti a tenkého nemocničného oblečenia, ktoré mala na sebe.

„S tou všetečnou sestrou si starosti nerobím. A každopádne, je takmer nemožné, aby počula cez tamtie steny na jej kancelárii. V treťom ročníku sme Crabbe a ja zakliali niektoré misy, aby sme sledovali toho malého idiotského Chrabromilčana, toho s foťákom, všade dookola izby. Vrešťali cez steny, narazili jej do kabinetu a Madam Pomfreyová nepočula nič z toho. Naozaj veľmi zábavné,“ zasmial sa Draco.


Hermiona na neho zazerala nesúhlasne, ale naozaj nebola nahnevaná. Niežeby to niekomu priznala, hlavne nie Dracovi, ale kedysi sa sama pokúšala prekliať Colina. Stále pobiehal okolo kvôli tomu, aby odfotil Harryho. Raz jej dokonca rozlial celú fľaštičku Lavenderinho fialového atramentu na jej domácu úlohu z kúziel.

Zdvihla hlavu a zľahka sa dotkla miernej hrče na čele. Madam Pomfreyová dala ranu do poriadku a nakoniec sa Hermiona cítila v poriadku. Nemyslela si, že je naozaj nevyhnutné, aby zostávala v nemocničnom krídle, ale ošetrovateľka trvala na svojom. Izba bola prázdna s výnimkou Hermiony a Draca, ktorý sa na ňu pozeral spôsobom, ktorý jej podlamoval kolená.

„Draco,“ začala Hermiona, ale zastala, keď sa naklonil k nej, aby ju pobozkal. Jemne ju pohladil po tvári. Často ju prekvapilo, že dokázal byť taký jemný. Jej dych sa začal zrýchľovať a Draco sa naklonil bližšie k nej, jeho ruka sa posúvala nadol, aby našla tú jej. Po dotyku jeho prstoch jej naskakovala husia koža, predtým než jeho ruka zovrela jej ruku.

„Choď od nej preč!“

Za výkrikom takmer okamžite nasledovali rozmazané červené vlasy, ktoré zrazili Draca k zemi. Hermiona zdesene pozerala, keď Ron vrazil Dracovi jednu do zubov.

„Ron, prestaň!“ zakričala ako sa snažila vymotať spod nemocničnej prikrývky.

Ron nevenoval Hermione vôbec pozornosť, ale pokračoval v bití Draca, ktorý sa zdal príliš ohromený, aby proti tomu urobil niečo iné, než sa usiloval dostať spod zúrivého Weasleyho.

„Ron!“ Hermiona vykĺzla z postele a schmatla ho za ruku predtým, než mohol udrieť znova. „Ron, prestaň!“

„Prestať?“ Ron sa zastavil a pozrel na Hermionu zmätene. „Ale on na teba zaútočil!“

Hermiona sa začervenala a spozorovala Harryho ako stojí nezúčastnene na konci jej postele, s obozretným výrazom na tvári.

„Ron, on mi neubližoval,“ snažila sa zašepkať úplne vyschnutými ústami.

„Čo to hovoríš?“ potichu sa pýtal Ron, napoly vyzerajúc zúrivo, napoly vydesene.

„Ja… ja…“ Hermiona pozrela popri Ronovi na Draca. Upreto ju sledoval, neberúc ohľad na krv, ktorá mu stekala z pier.

Zrazu svetlo prerušilo tmu v nemocničnej izbe. Madam Pomfreyová stála osvetlená vo dverách jej kancelárie. Výraz neskutočnej zúrivosti na tvári.

„Čo na svete sa tu deje? Bitka? V škole nie je dovolené biť sa!“

Ron ustúpil o krok od Draca a Hermiona si všimla, že kríval.

„Slečna Grangerová, nazad do postele. A vy traja máte trest.“ Nikto z chlapcov sa nehádal, ošetrovateľka vyzerala, že vybuchne. „Ty, čo máš s nohou?“ spýtala sa Rona.

„Vyvrtol som si členok, keď som ukazoval Deanovi ako som blokoval prehadzovačku (Camrál),” zamrmlal Ron.

„Dobre, do kancelárie. Ty,“ otočila sa k Dracovi, „máš škaredo zranenú peru, tam, v tej miestnosti, počkaj na mňa.“

Draco sa pozrel na Hermionu a potom vošiel do malej miestnosti, ktorá vyzerala, že sa používa na odkladanie zásob.

„A, pán Potter, samozrejme, to by nebolo nemocničné krídlo bez vašej návštevy. Nuž, vám je čo?“ ostro sa spýtala madam Pomfreyová.

„Nič, len som pomohol Ronovi dostať sa sem,“ povedal jej Harry.

Ošetrovateľka prikývla a potom ukázala na dvere.

„Von!“ bolo všetko, čo povedala a Harry sa otočil a rýchlo vyšiel z miestnosti. Ošetrovateľka sa pozrela na Hermionu a potom zatiahla závesy okolo nej.

Hermiona ležala v posteli, pozerala na strop a želala si, aby nikdy nemusela opustiť nemocničné krídlo. Čo jej zajtra povedia Ron a Harry? A horšie, čo Draco? Videla, akým spôsobom reagoval na Pansy, keď ich videla spolu na chodbe a to bolo nevinné. Ale teraz? Trvalo veľmi dlho, kým Hermiona dokázala zaspať.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 24.06. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 20.08. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Tedy Draco je dost pošetilý - zkoušet si neznámá kouzla jen tak na někom, kdo se dotkne kliky, tentokrát docela souhlasím s Ronem ,aspoň mu to vrátil.

No pěknééééééééé. :D

Prehľad článkov k tejto téme:

Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod