Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Zaujímavé, prečo to urobila? dumal Severus Snape a roztržito dohliadal na siedmy ročník, ktorý usilovne písal kontrolnú prácu z obrany proti čiernej mágii škrípuc brkami tak, že to určite musel počuť aj Merlin. V pekle alebo raji – ktovie, kam sa dostávajú takí veľkí čarodejníci? Nič ma nebolelo, nepotreboval som pomoc starovekej mágie. Možno to bude akási chrabromilská móda – bozkávať za preukázanú pomoc. Veď nakoniec zašepkala ďakujem, no nie?
Dnes už emócie ustúpili a zrazu sa na povrch vynorila táto logická otázka, ktorá ho dráždila tým, že na ňu nedokázal nájsť odpoveď.
Včera prikázal svojmu srdcu, aby nebilo rýchlejšie pri zmienke o nej; rozumu, aby sa k nej v myšlienkach nevracal a celkovo, aby bol ako obyčajne pokojný. Avšak... občas je ľahšie niečo prikázať, než to vykonať. Za všetko mohla jeho večná sebakontrola, ktorej nevyhnutnosť nečakane pominula a predstavte si – emócie sa začali drať na povrch ako zrnko v tme, ktoré zacíti prvý dych jari. Toľko rokov sa musel, ešte i počas spánku, uzatvárať pred celým svetom. Permanentné štíty, neustále sa opakujúce čistenie mysle. Nemyslieť, nesnívať, nehovoriť, nie, nie, nie... Stovky nie kvôli akémusi nezmyselnému cieľu: zničiť toho, kto ho zabil v tú noc pred devätnástimi rokmi v Godrikovej Úžľabine.
A zrazu... bola nevyhnutnosť toho všetkého preč. Lenže návyky sú silnejšie ako túžby, preto sa v jeho živote vôbec nič nezmenilo. Ako si kedysi pred spánkom očisťoval myseľ, tak v tom naďalej pokračoval. Ako si držal bokom zásobu veritasera, tak v tom naďalej pokračoval. Ako sa chránil pred akýmikoľvek emóciami, tak v tom naďalej pokračoval. Teraz, po skončení vojny, si mohol dovoliť akúkoľvek emóciu. Mohol sa smiať, kedy chcel, keby si od toho neodvykol. Mohol trebárs plakať, ak by sa mu zrazu zachcelo, len keby to vedel. Všetko mal na dosah, no život mu dal ako dar sympatiu. Nečakanú, nelogickú, nereálnu. Za aké hriechy? Veď všetky dlhy boli splatené, všetky obete odprosené, všetky čierne škvrny z jeho povesti odstránené. Bol čistý, mohol začať odznova, len jeho unavená duša už nechcela nič, okrem pokoja.
Severus sa spamätal a snažil sa odohnať myšlienky na svoju študentku. Avšak jeden a ten istý obraz sa mu vytrvalo zjavoval pred očami. Krehká dievčina, kľačí na kolenách pri jeho nohách na dlážke tmavého kabinetu. Štíhlymi rukami ovinutými okolo útlych pliec sa snaží ochrániť pred bolesťou. Ale nekričí, nie. Po takmer priesvitnej koži netečú slzy. A ešte neprosí o zľutovanie. Hrdá vo svojej bolesti. Osamelá v svojom utrpení. Nádherná v svojej vznešenosti. Silná v svojej slabosti. Skrátka svätá, znášajúca muky za všetky chyby ľudstva.
Ale jednako... Prečo to urobila? predošlá otázka udrela do vytvoreného obrazu a ten sa na jeho zlosť rozsypal na tisícky drobných úlomkov. Dotkni sa ich, Severus, a porežeš sa na tom, čo nikdy nebude. Avšak ty sa nebojíš. Už dávnejšie si si rezal ruky, keď si sa snažil pozbierať svoje sny. Šok z bolesti? Nie, ten už musel prejsť. Emócie znovu ustrnuli. Rozum, oslobodený od náporu citov, začal znovu jasne myslieť, objektívne argumentovať. Akoby úmyselne vlastnými rukami zapchával všetky trhliny, do ktorých mohla preniknúť nádej. Pocity? To je smiešne. Nikdy si v jej očiach nevidel očarenie a robíš také závery. Skutočne naivné. Vari sa nimi predchla niekde medzi Cruciatusom a elixírom. Nie. Tak potom čo? Na tému vďačnosť si už zavtipkoval. Existujú ešte ďalšie argumenty? Strach? Obyčajná ľudská túžba? Potreba? Posledné varianty sa zdali akosi viac reálnymi. Spomenul si, že sa v prvej chvíli strhla, akoby od strachu a potom tak dokonale zopakovala jeho pohyb. Potreba. Človek, ktorý prežil bolesť, vždy hľadá teplo. Vieš o tom. Po Cruciatuse chce cítiť, že ho niekto potrebuje. Trebárs aj Severus Snape, na tom nezáleží. Taká je podstata kliatby.
„Čas uplynul,“ oznámil študentom a narušil tým takmer úplné ticho. To prasklo a zrútilo sa: študenti zrazu zašumeli a zahrmotali. Začali prichádzať k jeho stolu a odovzdávať práce. Tí, ktorí klopili zrak, zjavne odpisovali. „Rýchlejšie!“ Teraz, keď našiel odpoveď, vychádzajúc z osobnej skúsenosti s pocitmi a účinkami po Cruciatuse, vybledla aj posledná jemná farba. Predsa len je občas odporné byť logickým a nedovoliť si veriť na rozprávky. I keď je to tak lepšie, než sa potom sklamať v tých neexistujúcich, šťastných koncoch. Kedysi si dovolil spoľahnúť sa na city a to ho priviedlo k tomu, že o dva roky mohol pri zúfalom detskom plači objímať len chladné telo.
„Prepáčte, pane, môžem sa vás na niečo spýtať?“ Chlapec, ktorý medzičasom riadne vyrástol, už viac neplakal. Stál pred jeho stolom s pergamenom v ruke a o niečo prosil. Bolo zaujímavé, že Harry Potter v jeho spomienkach nikdy nezostával po hodine, aby uhasil smäd po poznaní.
„Konečne sa vo vás prebudila zvedavosť?“ Táto otázka bola kladnou odpoveďou: pýtajte sa. Jeho povesti predsa len veľmi ublížila tá záležitosť s mysľomisou. Potter, ktorý sa túlal v jeho spomienkach sa ho prestal báť.
„Chcel by som vás v mene Hermiony poprosiť, či by mohla znovu chodiť na vaše hodiny?“ Pozrime sa, aké zaujímavé! Potter nie je drzý a prosí, pričom mu nesmelo pozerá do očí. Skutočne pozoruhodné. Ani po víťazstve nad Temným pánom sa neprestal o nič menej čohosi ostýchať.
„Viete, pán profesor, že vôbec netuším, prečo ste jej zakázali zúčastňovať sa na hodinách, ale možno si to rozmyslíte. Z Hermiony môže byť vynikajúci auror, avšak bez bodov z elixírov a najmä z obrany...“
„Viem, čo bude bez tých bodov,“ chladne ho prerušil jeho kedysi najneobľúbenejší učiteľ. Dočerta, čo za ľudia sú títo chrabromilčania? Bez pátosu hrajú hru jeden za všetkých. „Och, ty si chorý. Poď, odvediem ťa do nemocničného krídla. To nič nie je, že som si pred chvíľou pri páde z metly zlomil nohu.“ „Si hladný, však? To nič, počkaj, zabehnem do Veľkej siene – tisícky schodov – to je maličkosť!“ „Ó, neuvaril si správny elixír? Poď, rýchlo si vymeníme kotlíky, pokým si to Snape nevšimne a nemysli na to, že mi dá trest na celý mesiac.“ Všetko je druhoradé. U nich neexistuje žiadne ja, najdôležitejšie je pomôcť priateľom. Smiešne deti v krutom svete. Hľa, Potter stojí a prosí. A bolo by ho možné vysmiať. Avšak priznaj si to, Severus... aj ty ju chceš vidieť... hoci len na hodinách, aj keď to všetky pocity len zintenzívni. Je pre teba neznesiteľné myslieť na to, že pokým si tu, ona niekde na Astronomickej veži hľadí do diaľky a kajá sa s cudzích hriechov. Koniec koncov, je to azda jej vina, že si ľúbil Lily a jej smrť ti doteraz spôsobuje ostrú a s ničím neporovnateľnú bolesť?
„Dobre, pán Potter, nech mi slečna Grangerová prinesie súhlas od riaditeľky a môže chodiť na hodiny. Pod podmienkou, že sa bude správať ako duch – ticho a nenápadne.“ Pozrel na miesto, na ktorom zvyčajne sedávala. Jeho prázdnota ho zrazu popálila. Mal chuť skriviť tvár, ale bránil mu v tom Potter, ktorý tu stál a čakal snáď na zázrak. „Môžete ísť.“
„Pane, chcel by som sa vám poďakovať a ospravedlniť...“
„Ospravedlnenie prijímam. Choďte, pán Potter, a potešte svoju priateľku,“ posúril ho Snape, ktorý nemal náladu počúvať kajanie sa Chlapca-ktorý-ako-to-vyzerá-nikdy-nezomrie. Kedysi dávno chcel od neho počuť ospravedlnenie, ale nie dnes. Celý svet bol odsunutý na druhú koľaj v porovnaní s tým, AKO sa Hermiona usmeje, keď pochopí, že kariéra aurora pre ňu nie je stratená.
„Niekedy sa mi zdá, že ma nenávidíte nie kvôli tomu, že sa podobám na otca, ale preto, že je vo mne príliš veľa z nej,“ potichu prehovoril Harry a prevesil si tašku cez plece. „Je mi úprimne ľúto, že sa vojna skončila iba pre mňa.“ Po tých slovách sa pobral k východu. Posledná vec, ktorú profesor zachytil, keď sa dotkol jeho mysle, bol nezvyčajne unavený, dievčenský hlas: „Harry, prestaň! Snape vniesol do sveta riadne množstvo zla, kým neprišiel k rozumu. Netreba si ho idealizovať!“
Dvere sa zavreli. Potter vyšiel. Profesor sa uškrnul a vstal. Prestal snívať o akýchsi jej úsmevoch po dobrých správach od priateľa. Koniec koncov, mal by sa držať rady slečny Grangerovej a neidealizovať si samého seba.
*****
Hermiona sa neúnavne snažila vyloviť z pamäte nejakú príjemnú spomienku spojenú so Severusom Snapom, ale z nejakého dôvodu videla len jednu: muža v čiernom, ktorý s mierne sklonenou hlavou hovorí Crucio. Nahnevane triasla hustou hrivou, ale nijako sa nevedela zbaviť tej vidiny. Všetky myšlienky sa koncentrovali len na jeden moment, ktorý viac či menej hovoril o mnohom. O tom, kým je ten muž týčiaci sa nad ňou, akú farbu má jeho minulosť aj o tom, do akej miery budú ich cesty v budúcnosti rozdielne.
Nie, Hermiona, nie, ty vieš, že môže byť aj iný! Cítila si, ako sa ťa dotkol perami. Na opísanie toho nestačia slová. Opatrne, akoby uzdravoval zraneného. Dojemne, pretože to bol bozk prekliateho. Nežne... áno, dočerta, nežne. Nech už s tebou hovoril ľadovým tónom a považuje ťa za nadutú bifľošku, no ani to mu nebránilo pobozkať ťa nežne, aby mágia fungovala. Nemôžeš prekročiť prekážku, ktorej viac niet. Keď bol v bezvedomí, čítala si listy od tých, ktorí boli predtým považovaní za jeho obete a vieš, že mu dávno odpustili. Severus, vy ste najšľachetnejší človek, ktorého poznám! Každé ráno prosím Merlina, aby vám dal silu! A aj ďalej v tom istom duchu. Videla si, ako vzplanie svetlo v Harryho očiach, keď spomína Snapa. A čert aby to vzal, počula si, ako sa o ňom vyjadruje Draco. S hlbokou úctou a dokonca láskou. Draco Malfoy! Nihilista! A ty si odrazu vymenila lásku za zbytočný strach. Je vari dôležité, že nikdy neprijme tvoju lásku? Hlavné je len to, že si ju zaslúži!
„Hermiona, môžem ťa na pár minút vyrušiť pri písaní domácej úlohy?“ Ronov hlas sa jej ozval takmer nad uchom. Dievčina očervenela od rozpakov. Úplne zabudla, že musí napísať esej z transfigurácie. Snape je pre ňu skutočne nebezpečným človekom. Dosť na tom, že je na neurčitú dobu vylúčená z profilových odborov a teraz jej ešte myšlienky naňho nedovoľujú sústrediť sa ani na tie predmety, ktoré má dovolené navštevovať.
„Áno, samozrejme...“ prikývla a odsunula učebnicu. Dlaňou si podoprela líce a zahľadela sa na priateľa, ktorý sedel so zamračeným výrazom v kresle. Srdce jej zamrelo. Možno sa tak veľmi zasnívala, že si nevšimla nielen nutnosť napísať esej z transfigurácie, ale aj zmeny v živote priateľov.
„Veľmi si sa zmenila.“ Začiatok nebol príliš sľubný. Hermiona spozornela.
„Pokiaľ ide o mňa, všetko je ako predtým,“ opatrne podotkla a pozrela na svoj odraz v okne.
„Nie navonok, nie,“ Weasley sa zamračil a poobzeral naokolo, aby sa presvedčil, že ostatní sú priveľmi zamestnaní na to, aby načúvali ich rozhovoru. „Ale v mnohých smeroch. Napríklad už mesiac nechodíš na principiálne dôležité hodiny a neupadáš kvôli tomu do depresie. Ešte i ja by som bol hrozne naštvaný... ak by to neznelo zvláštne. Veď je v stávke naša budúcnosť... alebo si už prehodnotila svoj sen o kariére aurora?“
„Ty myslíš to? Som nesmierne znepokojená,“ priznala dievčina, ktorá chápala, že skutočne nejde o malicherný problém. Ak Snape nezmení názor, potom môže so svojimi bodmi ísť akurát za vešticu a šesť rokov brilantného štúdia bude úplne fuč. „No, poznáš Snapa. Jeho nepresvedčíš.“
„Nepoznám Snapa,“ pokrútil hlavou Ron, „ale znepokojuje ma, že ty ho odnedávna poznáš asi až pridobre.“
„Ron?!“ pokúsila sa dať najavo rozhorčenie. Dokonca ešte aj napodobnila nahnevané prižmúrenie očí ala Draco Malfoy.
„Hermiona!“ rozhodil rukami vo vzduchu. „Tým môžeš oklamať akurát Harryho. Ja viem, ktorú časť hradu si po skončení vojny obnovovala... tú malú, úplne na konci nemocničného krídla, však? Kvôli nemu si pripravovala elixíry, kvôli nemu si trpela spoločnosť Malfoya, kvôli nemu si vstávala ráno s úsmevom... Kvôli nemu, Hermiona, všetko kvôli nemu.“ Ron to všetko vyložil tak jednoducho, že sa jej pred očami rozplynula dymová clona. Pre Merlina, samozrejme! Zaľúbila sa doňho ešte pred tým momentom vo Veľkej sieni. Starala sa oňho a pritom spadla do pasce. Má pravdu, všetko robila kvôli nemu.
„Chodievaš za ním po večeroch a vraciaš sa neskoro, často si smutná... Mohol som to ignorovať. Ty si sa láskavo rozhodla nestarať do môjho súkromia a ja som urobil to isté – veď nakoniec máš právo ľúbiť Snapa, bez ohľadu na to, že ma rozčuľuje až do špiku kostí. No teraz sa všetko zmenilo. Ty sa bojíš, Hermiona, a to už je aj moja starosť. Naša. Súkromné prestáva byť súkromným, keď sa do toho zamieša strach.“
„Aký si výrečný,“ zamumlala dievčina. Predpokladala, že keď jej priatelia nebudú mať iné východisko, prijmú jej vzťah k profesorovi. Ale, že by to išlo až natoľko bezbolestne? „Teba ani trochu neznepokojuje, že... ľúbim... Snapa? Človeka, ktorý nás všetkých nenávidí?“
„Ľúbim Lavender Brownovú. Neznie to o nič menej zvláštne,“ Ron sa zrazu rozveselil a jeho oči jasne zažiarili. „Ale ty sa bojíš...“
„Lavender Brownová je, samozrejme, veľmi špecifická osobnosť, ale má iba jeden nedostatok: prebytok sladkosti... Nezabíjala ľudí, nikoho nemučila Cruciatom, neslúžila Temnému pánovi... Možno je pre teba ľahké ju ľúbiť, lenže ja sa ho navyše bojím,“ dodala rozhorčene. Nikdy by si nepomyslela, že bude svoje city k Snapovi rozoberať s Ronom Weasleym... Život z času na čas otáča situácie do veľmi zaujímavých rovín.
„To bolo v minulosti...“ Obraňovať Snapa bolo pre Rona novinkou a nie príliš príjemnou. Napriek tomu... ho bude radšej obraňovať, než sledovať, akou bolesťou sa napĺňajú oči jeho priateľky.
„Nezmenilo sa to ani v súčasnosti. Niekto zmení farbu, ale nie zvyky,“ odvrkla dievčina. „Minulosť je odrazom budúcnosti. Neexistujú ľudia bez minulosti a klamú, nehanebne klamú tí, ktorí kričia, že minulosť vôbec neovplyvňuje súčasnosť. Ovplyvňuje a ešte ako! Každú sekundu. Áno, máš pravdu, ľúbim ho. Ale stále častejšie ma prenasleduje strach. Pri myšlienkach na Snapa netŕpnem len preto, že jedna je strašnejšia ako druhá. Taká komická situácia,“ dokončila tichým hlasom. Ron si poškrabkal konček nosa. Komiky v nej bolo málo. „Je to hlúpe.“
„Možno to potom nie je láska?“ ticho sa spýtal Weasley. „Mámenie. Chvíľková slabosť.“
„Môže byť. A ešte... Och, Harry, ahoj! Aké skvelé správy nám nesieš?“ Priateľova rozžiarená tvár hovorila sama za seba. Hermiona si rýchlo vymenila pohľad s Ronom. Opäť mu pripomínať, že téma tohto rozhovoru zostane zatiaľ pre Harryho tajomstvom, nemalo žiaden zmysel.
„Hermiona! Hovoril som so Snapom...“ Nevšimol si, ako sa strhla a hrdý na seba veselo pokračoval: „Dovolil ti chodiť na jeho hodiny pod podmienkou, že podpíšeš súhlas u McGonagallovej... Hermiona, nie si rada?“ zháčil sa, keď si všimol, že sa vonkoncom nechystá rozžiariť od ucha k uchu.
Srdce sa jej zovrelo. Harry. Milý Harry. Až priveľmi milý. Kto ho žiadal, aby riešil jej problémy?
„Z čoho usudzuješ, že chcem chodiť na hodiny profesora Snapa? Ak u McGonagallovej niečo podpíšem, tak to bude súhlas s individuálnym štúdiom jeho predmetov.“ Pritiahla si k sebe pergamen a rýchlo začala prepisovať prvý úryvok textu z učebnice, na ktorý jej padol zrak. Šokovaný Harry sa zamračil. Ron pokrútil hlavou. A iba ona, ktorá bola v riadnej kaši, zostala úplne pokojná.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |