100 dní (100 days)
Autor: HexShadow
Originál: http://www.fanfiction.net/s/8060446/1/100_Days
Preklad: Morgana
Prístupnosť: T
Pairing: Dramione
Žáner: Romance/ Tragedy
Stav: autorka súhlasila s prekladom
Banner: Morgana
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní HexShadow.
Odpočítavanie: deň siedmy
Zaželať ti radosť?
To by bolo málo.
Zaželať ti krásu?
Veď to už sa stalo!
Zaželať ti šťastie?
Načo? Hádam si ho nájdeš i keď sa skrýva,
mapu k nemu každé srdce má, v žiadnom nechýba.
Dobrodružstvo zažiť – to ti teda želám,
život je tak krátky, sny odvážne nelám!
Krásne narodeniny.
P.S.: Prosím nezabi ma za ten koniec... tragédie patria k životu.
Na chvíľu boli obidvaja naozaj šťastní.
Ži svoj život naplno a neľutuj ani sekundy!
Posledný deň – deň deväťdesiaty deviaty
Draco pozval Hermionu tento krát do parku. Nebol celkom preplnený, no i tak sa tu potulovalo dosť ľudí. Bolo počuť melodický krik hrajúcich sa detí, smejúcich sa dospelých, plač bábätiek v kočíkoch a tichý spev chóru z neďalekého kostola.
Povedal jej, nech sa nechá prekvapiť. Milovala prekvapenia. A milovala i jeho.
Správne, prijala svoj osud. Stihla sa do Draca Malfoya zaľúbiť za menej ako sto dní, odkedy sa po rokoch znovu uvideli. Celý ten čas strávený s ním, bol pre ňu neopakovateľným zážitkom. Zažili niekoľko nezabudnuteľných prvých momentov: prvé rande, prvé objatie, prvú jazdu na metle, prvý bozk, prvú hádku, prvé uzmierenie... no zajtrajšok má byť ich spoločným posledným dňom. Bolo by od nej príliš nečestné, chcieť vo všetkom tomto pokračovať?
Sedela na lavičke a čakala naňho. Zháňal pre ňu to svoje prekvapenie, kým ona sa tu snažila upokojiť svoje napnuté nervy. Dnes mala v úmysle priznať sa mu. Povie Dracovi, že ho miluje. Bolo len a len na ňom či jej srdce prijme, alebo jej ho vráti zlomené naspäť. Pevne dúfala v tú prvú možnosť.
Nepokojne hojdala nohami sem a tam, keď sa v tom pred ňou zjavila robustná postava policajta. Zatienil slnečné lúče, ktoré ju s láskou objímali a vytiahol vodičský preukaz. Dracov mukelský vodičský preukaz.
„Prepáčte slečna, nepoznáte náhodou tohto muža?“ spýtal sa chrapľavým basom. Úsmev jej povädol a s plnou vážnosťou prikývla. Váhavo si od neho tú kartičku zobrala. Neodvážila sa vydať ani hláska.
„V tom prípade poďte so mnou.“
Ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti. Policajt jej povedal, že do nemocnice ho odviezli takmer okamžite po nehode. Prechádzal ulicou, aby im obom kúpil zmrzlinu, no nevšimol si nákladného auta, ktoré sa k nemu vysokou rýchlosťou blížilo. Zrazilo ho.
Neovládateľne sa rozplakala. Nevedela sa odhodlať stlačiť kľučku a vstúpiť do miestnosti. Nemohla, bohovia, jednoducho nemohla...
Strážnik, ktorý ju sem priviezol, ju znovu vyhľadal a dal jej nejakú bábiku spolu so zašpinenou obálkou.
„Toto bolo pravdepodobne v rukách obete. Náraz to odhodil až na chodník. Je mi to veľmi ľúto.“
V momente obálku otvorila a list v nej si prečítala.
Hermiona,
Uf. Zúfalo sa ti chcem s niečím priznať, no nikdy som nemal dostatok odvahy, takže ti to všetko píšem v tomto liste.
Prepáč, že som ťa donútil zobrať si to najprv domov, a až potom to prečítať. Neodvážil som sa stáť oproti tebe, keď budeš prechádzať tieto riadky, aby som nevidel tvoju prvú reakciu. Nechaj si to, prosím, uležať v hlave a ujasni si najprv všetky pocity. Keď sa nabudúce uvidíme - až potom - mi o nich povedz.
V ten deň, keď som sa tak znenazdajky objavil pri tom strome... no povedzme, že naše stretnutie nebolo až tak celkom náhodné. Pozoroval som ťa, vieš? Dobre som vedel o tých každotýždenných stretnutiach, ktoré aj so svojimi dvoma chrabromilskými kamarátmi, Potterom a Weasleym, absolvuješ. Prišiel som neskoro, a za to si odvtedy každý deň ďakujem. Akokoľvek zvláštne alebo smiešne to teraz vyznie, bol som ti veľmi vďačný, že si môj návrh prijala.
Miesto pre naše prvé stretnutie som vybral asi len šťastnou náhodou. Všetky možnosti, ktoré som dovtedy zvažoval, nejakým spôsobom nevyšli – vybral som reštauráciu, no v ten večer bola plná na prasknutie, kúpil som lístky do opery, ale musel som sa ich vzdať v prospech darčeka pre kamaráta, na ktorého narodeniny som zabudol... Veľmi rád som však videl, že si si našu schôdzku aj tak užívala. Za tie predošlé nezdary som bol naozaj vďačný, pretože by som ťa neuvidel smiať sa.
Jazda na metle bolo mojím prvým plánovaným rande. Keď si sa ma v tej výške dotkla, po celom tele mi prebehli zimomriavky, a tak som skoro stratil kontrolu nad metlou – takže to bola v konečnom dôsledku tvoja chyba, krásavica. No dostalo sa mi za to odmeny. To objatie si budem pamätať do konca života. Úplne z ničoho nič, znenazdajky, si ma objala a ja som si to veľmi cenil.
Náš prvý bozk pôvodne v ten deň nebol v mojich plánoch. Znova náhoda. Len som ti chcel namasírovať boľavý krk, prisahám! Keď si ale zavzdychala, úplne som stratil kontrolu nad emóciami. Preplo mi. Nikto ma však nedonúti ho oľutovať, pretože to bolo po objatí ten najkrajší moment, aký som zažil.
Prvá noc nepotrebuje mnoho prívlastkov, myslím, že stačí jeden – dokonalá.
Za našu prvú hádku sa musím ospravedlniť. Nechcel som, aby si začala žiarliť kvôli takej nepodstatnej veci. Tá žena nič neznamenala. Len známosť, ktorú som dlho nevidel, tak sme sa dali do reči. Nahnevalo ma, že si žiarlila pre takú sprostosť akou je obyčajný rozhovor. Keď si začala plakať, bohovia, všetko by som ochotne hodil za hlavu, len aby som ťa znovu videl smiať sa. Mátalo ma to v spánku ešte niekoľko nasledujúcich nocí. Bál som sa ťa objať, lebo ma prenasledoval pocit, že keby sme boli spolu aj v skutočnosti, pravdepodobne by som vídal takýto pohľad omnoho častejšie. Opakujem, bola to všetko tvoja chyba.
Áno, Hermiona. Toto bolo celé tvoja chyba. Ty si mi dala dôvod na to, aby som ťa mal rád, obdivoval... miloval. Milujem ťa, Hermiona Grangerová. Miloval som ťa už dávno pred týmto. Možnože už od toho dňa, keď si ma v tretiaku udrela do nosa. Pre mňa to bol jeden veľmi poučný zážitok.
Nanešťastie, to bol jediný fyzický kontakt, ktorý som s tebou odvtedy mal. Priznávam však, že som od toho popoludnia od teba nemohol odtrhnúť oči.
Vidíš? Takže sa neopováž spochybňovať moje city. Príliš dlho som si ich strážil. Ver mi – prijmi ma a som celý tvoj.
Dúfam, že tento deň nie je naším posledným. Práve naopak – mohol by byť tým prvým. Našim prvým dňom smerujúcim ku večnosti.
Viem, že ťa milujem naozaj dostatočne, tak ak by si zalovila vo vrecku bábiky, ktorú som ti priniesol (pretože viem, že do môjho by si ruku nestrčila) a vytiahla by si vec, ktorú som tam vložil...
Je to symbol mojich citov k tebe. Ak mi to dovolíš, rád by som sa o teba postaral – nie len dnes, zajtra, či budúci týždeň – mám v úmysle to robiť po všetky nadchádzajúce roky.
Som zbabelec, keď ti to píšem v liste, no keď príde na tvoju odpoveď, znesiem akúkoľvek, ktorú mi dáš. Dúfam, že prídeš práve v stý deň našej dohody na miesto, kde to všetko začalo, a definitívne mi odpovieš.
Pamätaj, milujem ťa.
Navždy tvoj,
DM
Hermiona nezvládla viac stáť na nohách. Zrútila sa na podlahu a siahla do bábikinho vrecka. Ako predpokladala, našla tu zlatý prstienok s ich vygravírovanými iniciálkami. DM a HG.
Modlila sa ku každej z Vyšších mocí, len nech ho nechajú žiť. Plakala a plakala a plakala... Nevedela prečo. Chodila sme a tam popri dverách do miestnosti, kde ležal. Ignorovala všetky hovory z kancelárie i od priateľov. Jej plná sústredenosť patrila plavovlasému blbcovi za tými bielymi dverami. Zostala až do noci. Keby mohla, v tej chodbe by aj nocovala. S jedlom sa vôbec neobťažovala. Do úst nevloží ani jeden kúsok, dokým ju doktori neuistia, že bude v poriadku.
Tlmené pravidelné pípanie, ktoré vychádzalo z jeho izby, sa zrazu zmenilo. Poslednou vecou, čo počula bol dlhý mdlý ustálený tón. Kľakla si na dlážku. Bola zoslabnutá a ledva sa udržala na nohách. Akoby v diaľke počula náhlivé kroky doktorov, všetko však zatieňoval ten hrozivý nemeniaci sa zvuk. Nechala slzy, aby si našli cestičku z jej očí.
Opäť sa dala do plaču, až kým jedna členka doktorského tímu nevyšla z Dracovej izby.
„Čas smrti: 00:00,“ povedala sestričke.
Hermiona sa pozrela na hodinky na svojej ruke. Bola minúta po polnoci. Ich sto dní sa skončilo. A s nimi i jeho život. Triaška a vzlyky sa spustili znova. Potichu vyslovovala jeho meno. Svoj sľub o sto dňoch dodržal až do poslednej minúty.
„Sľúbil som, že s tebou zostanem celých sto dní, a to aj mienim dodržať. Čestné slovo.“
HexShadow: ( Morgana ) | 26.05. 2012 | Deň siedmy | |
HexShadow: ( Morgana ) | 25.05. 2012 | Deň šiesty | |
HexShadow: ( Morgana ) | 24.05. 2012 | Deň piaty | |
HexShadow: ( Morgana ) | 23.05. 2012 | Deň štvrtý | |
HexShadow: ( Morgana ) | 22.05. 2012 | Deň tretí | |
HexShadow: ( Morgana ) | 21.05. 2012 | Deň druhý | |
HexShadow: ( Morgana ) | 20.05. 2012 | Deň prvý | |
HexShadow: ( Morgana ) | 20.05. 2012 | Úvod - 100 dní | |