Preklady fanfiction Harryho Pottera

Odpočítavanie: deň piaty

Neprestávaj hľadieť ku hviezdam.

S ich pomocou sa aj to najtajnejšie prianie raz stane skutočnosťou.

- Dum spiro spero -

Prvá noc – deň šesťdesiaty druhý

Znova sa usmievala len tak pre nič za nič. Ron a Harry toho mali plné zuby, no snažili sa ju ignorovať. So záhadným mužom sa schádzala už dobrý mesiac a stále im ho neprišla predstaviť. Dokonca i vo svojej šťastnej a povznesenej nálade sa jej darilo odmietať ich naliehanie na stretnutí.

Dnes sa s Dracom zíde znova. Dva týždne bol vo Francúzsku na služobnej ceste, no i tak udržiavali kontakt cez svoje mobily. Zavolal jej, len aby počul jej hlas, povedal jej ako mu chýba, alebo sa s ňou porozprával, než sa uložil do postele. Dalo sa to zniesť, no Hermione to nestačilo.

Na večer si preňho prichystala niečo špeciálne a modlila sa ku Bohom, aby sa mu to naozaj aj páčilo. Sotva obsedela, kým čakala.

Všetko bolo tip – top, jediné, na čo ešte čakala, bol samotný Draco. Keď sa dvere na jeho byte konečne roztvorili, odhalili svojho majiteľa stojaceho na prahu v celej svojej nádhere. Pod očami mal čierne kruhy, plecia ovisnuté – zjavne bol úplne ukonaný.

V okamihu mu stála po boku, kráčala s ním dnu a spytovala sa ho, či je v poriadku. Veselo prikývol a oblapil ju rukou okolo ramien. Keď si bola istá, že hovoril pravdu, uviedla ho do jedálne a zvolala: „Ta – dá!“

Všade boli porozhadzované lupienky ruží. Miestnosť osvecovala len jediná svieca na prostriedku stola. Taniere  s jedlom boli na podnosoch pri nej. Sadli si. Draco bol zmätený týmto gestom, no s vďačnosťou ho privítal. Nebolo každodenným zvykom, aby by ho dievča ako Hermiona obskakovala.

Rozprávali sa, žartovali, uťahovali si zo seba... Zdalo sa, že po zjedení i posledného kúska dezertu pre nich už okolitý svet prestal existovať. Hermiona každý jeden chod pripravovala osobne a bola rada, že mu jedlo zjavne chutilo, lebo nenechal na tanieri ani len omrvinku. Presunuli sa na gauč do obývačky, chvíľu sedela a pokračovali v konverzácii o jeho ceste, jej práci, jeho zamestnancoch i jej priateľoch.

V polovici jednej vety sa však Draco odmlčal a jednoducho sa na ňu len díval. Spýtal sa, či jej už stihol povedať, že je krásna. Zasmiala sa a odpovedala mu, že jej to opakuje po celý čas. Dokonca aj keď bol preč, neustále jej to pripomínal cez telefón. Natiahol sa ku nej a pritiahol si ju do jemného objatia, akoby sa bál, že sa mu pod rukami rozpadne.

Vášnivo sa pobozkali, no obidvaja vyzerali, že im to nestačilo. Pomalými pohybmi mu rozopla košeľu. S vážnou tvárou sa jej spýtal, či je naozaj pripravená. Prikývla. To bolo všetko, čo potreboval vedieť. Odniesol si ju do svojej spálne na rukách ako nevestu. Zľahka ju položil na posteľ a obratne sa zbavil prebytočného oblečenia – na sebe i na nej.

Bola to v skutku najdokonalejšia noc ich života.