archiv.hpkizi.sk
21. kapitola
Static
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 20.05. 2012
Téma: Static

Tak a je tu záver. Chcem sa vám všetkým poďakovať za úžasné komentáre, aj za tie, ktoré slúžili len k otvoreniu ďalšej kapitoly. Snáď ste mi to prepáčili, inú možnosť ako zistiť, že to čítate, nemám. Obrovské poďakovanie patrí bbarke, pretože si v hektickom skúškovom období našla čas, aby pre vás túto poviedku betovala. A samozrejme ešte raz jej blahoželám k úspešnému zloženiu skúšok.

 Jimmi



 


STATIC

Autor: galfoy

ORIGINÁL:   http://www.fanfiction.net/s/7360278/21/Static

Preklad: Jimmi

Beta-read: Bbarka

 Prístupnosť: M (od 16.rokov)

   Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.

 

21. kapitola

Ron sa zamračil na Hermionin kozub, keď ho znova rozžiarilo letaxové volanie. Za poslednú hodinu to bolo po sedemnástykrát, čo čudnú štvoricu mužov vytiahli z ich melanchólie, aby prijali radostné gratulácie magického sveta. Novinky o Voldemortovom páde sa šírili ako satanský oheň.

"Harry, možno bude lepšie vrátiť sa do Hlavného stanu," porazenecky vyhlásil. "Každý v čarodejníckom svete chce s tebou hovoriť a je tam šanca, že zachytíme nejaké informácie o Hermione."

Harry si vzdychol, pohrával sa so studenou šálkou čaju. "Asi máš pravdu. Draco, Lucius, budeme v kontakte... A dáme vám vedieť okamžite, ako niečo začujeme, dobre? A naopak?"

Obaja Malfoyovci prikývli. Draco dospel k záveru, že sa mu páči skutočnosť, že Harry začal používať jeho krstné meno. Takto mu to menej pripomínalo Hermionu. Keď na ňu myslel, bodalo ho v srdci, a dalo mu zabrať, aby pokojne dýchal. Väčšinu dňa sa snažil, aby udržal v mysli prázdnotu. Zvládol to vkuse tri sekundy skôr, než krvou zmáčaný koberec vplával do jeho zorného poľa. Dúfal, že to už len kvôli svojmu duševnému zdraviu natiahne na štyri.

Najhoršie zo všetkého bolo, že vôbec nevedel, koho za to viniť. Harryho a Rona za to, že to pred ňou tajili? Svojho otca za to, že súhlasil, že jej to nepovie? Seba za to, že sa ju v prvom rade pokúšal zastaviť alebo za to, že sa ju nepokúsil zastaviť dostatočne rýchlo?  Divookého Moodyho za to, že ukryl ich prútiky? Tetu Bellu za to, že bola násilnou, sadistickou psychopatkou? Temného pána za to, že jednoducho existoval?

Hermionu? Nie, nemohol jej to klásť za vinu. Reagovala presne tak, ako mal očakávať. Ak  už nič iné, bola pozoruhodne stála. Asi by dokázal odhadnúť jej reakciu dokonca aj kedysi na Rokforte, a to vtedy poznal jej osobnosť len zbežne. Pomáhať ostatným bolo nedeliteľnou súčasťou jej povahy. Pridajte k tomu impozantné zotavenie sa a záverečnú bitku... A no... Nikdy nebolo pochýb, či pôjde na pomoc, nech to akokoľvek nenávidel priznať. Dokonca aj keď to znamenalo opustiť ho. Okrem toho sa zdalo, že sa jej darilo udržať sa plne v bezpečí, než narazila na Bellatrix a určite zachránila viac životov, ako Draco dokázal spočítať. Robila presne to, čo si zaumienila urobiť, až kým ju nezranili.

Draco si odpil zo studeného čaju, aby sa niečím zabavil. Nedokázal posúdiť, či mal ešte nejakú chuť. Všetko chutilo ako piliny.

Ten krvavý koberec mu znova vplával do mysli. Krucinál.

Nikdy ho nenapadlo, že bude pre Hermionu taký problém, že existovalo tak veľa ľudí, ktorým na nej záležalo, ale teraz si prial, aby bol okruh jej priateľov podstatne menší. Ktokoľvek ju mohol zachrániť. Počas finálnej bitky za Svetlo bojovali stovky ľudí, takmer všetci poznali Hermionu alebo o nej vedeli. Hoci bol nekonečne vďačný komukoľvek, kto ju vzal od Bellatrix, zabíjalo ho, že bola stále nezvestná. S tak veľkou stratou krvi museli byť jej záchrancovia v technikách liečenia poriadne skúsení, aby ju udržali nažive. Toto vedomie mu ničilo mozog. Potreboval, aby bola v poriadku. Potreboval, aby sa vrátila. Čokoľvek iné by ho zničilo.

Krvavý koberec prekĺzol do jeho mysli, posmieval sa jeho bezmocnosti. Draco zastonal a znova si odpil z čaju, zaksichtil sa, keď studená tekutina stiekla jeho hrdlom. Vzhliadol na otca, ktorý sedel dokonale nehybne a hľadel do ničoty. Keď postrehol synov pohľad, Lucius sa na neho zadíval.

"Ako sa držíš, synu?" riekol Lucius.

Draco pokrčil plecami. "Mám pocit, ako keby sa mi život rozpadal," vecne odpovedal. "A ty?"

Lucius prikývol. "Som na tom rovnako," odvetil zachrípnutým a unaveným hlasom.

Draco si sťažka vydýchol. Obaja si pripadali neuveriteľne okresaní. Poslední Malfoyovci možno s najväčšou pravdepodobnosťou stratili jediné dve ženy, ktoré kedy pre nich niečo znamenali. Jeho matku a Hermionu. Merlin vedel, že malfoyovskí muži nemali sklony ľahko sa na niekoho naviazať. Ale keď sa zamilovali, zamilovali sa poriadne a podľa všetkého navždy. Odstrčil ukazovákom šálku. "Myslím, že urobím čerstvý čaj. Vyhodím do povetria tento prekliaty stôl, ak budem musieť vypiť ešte trochu tejto studenej sračky."

Sotva dohovoril, keď začul zreteľný a trochu neznámy zvuk otáčania sa kľučky na dverách. Obaja muži sa v sede zvrtli. Skutočne, kovová guľa sa pred ich očami otáčala. Zalapali pri tom pohľade, ako keby sa to dialo spomalene.

"Nemyslíš..." vydýchol Draco, šialene vydesený, aby začal dúfať, ale nedokázal zabrániť tomu, aby mu srdce neuháňalo ako o závod. Začul, ako jeho otec namáhavo prehltol.

"Neviem," zašepkal Lucius. "Ale mohlo by to byť."

Dvere sa otvorili a Draco vykríkol. Stála tam Hermiona, vyzerala dokonale rozkošne... Nebolo vidno ani jedinú sečnú ranu. Žiadna krv. Kučeravé vlasy jej lietali okolo tváre ako vždy a tak doširoka sa usmievala, že si Draco pomyslel, že sa mu rozletí srdce. Obaja muži vyskočili na nohy a rozbehli sa k nej.

"Počkať, počkať!" zdvihla ruky. Obaja stuhli, premýšľali, prečo by prepánakráľa mali zostať stáť obďaleč.

"Niekoho som vám priviedla," povedala, tentoraz s nervóznejším úsmevom. Trochu sa otočila a kývla na osobu, ktorá stála mimo ich zorného poľa, nech už to bol ktokoľvek.

"Lucius? Draco?" ozval sa hlas, ktorý obaja muži v hĺbke duše spoznali. Draco začul, ako jeho otec zalapal po dychu.

Nasledujúce okamihy boli nejasné.

Vošla dnu Narcissa. Bola silná, nádherná, žiarivá... A vôbec nevyzerala ako duch.

"Cissa...?" vykríkol Lucius skôr, než sa rozbehol vpred a začal drviť tú ženu vo svojom náručí. "Nechápem... Nechápem..." opakoval.

"Mirtu ma zachránil. Neskôr môžem vysvetliť detaily," povedala, slzy jej stekali po lícach. "Draco! Poď sem, láska," otvorila náruč svojmu synovi, kým jednou rukou objímala svojho manžela. Draco stál ako prikovaný na mieste, odkedy vošla, nechápavo hľadel na ženu, ktorú považoval za mŕtvu. Dopotkýňal sa k nej a nechal ju, aby ho zovrela vo svojom náručí.

"Matka," dostal zo seba priduseným hlasom. "Si to naozaj ty? Ja ne..."

"Pššt, som to ja. Podrobnosti neskôr. Len si chcem túto chvíľu na okamih vychutnať... Až do dnešného rána som si myslela, že ste obaja mŕtvi. Ak sa nemýlim, myslím, že ste boli v podobnej situácii."

Draco sa nechal objímať, ale po niekoľkých dojímavých chvíľach sa odtiahol s ospravedlňujúcim bozkom na matkino líce. Toto spracuje neskôr. Ešte musel pozdraviť niekoho iného; niekoho, koho považoval za mŕtveho, kým neprešla dverami. Prihnal sa k Hermione, ktorá šťastím plakala, keď sledovala to opätovné stretnutie.

"Myslím, že budeš asi akýsi zasraný anjel," povedal, umlčal jej snahu o odpoveď drviacim bozkom, keď si ju pritiahol do náručia. Poddala sa mu a Draco mal pocit, ako keby dostal v niečom druhú šancu. Alebo piatu šancu. Merlin vedel, že sa mu pravidelne darilo všetko pokašľať.

"Vážne, Grangerka, neklam mi... Si anjelom? Pretože môj starý život šiel poriadne do hája, odkedy si sa doň vrátila a myslím to v tom najlepšom možnom význame."

"Pokiaľ viem, nie som anjel," nasadila najvážnejšiu tvár, akú vedela. "Myslím, že tú poctu si zaslúži malý tím domových škriatkov. Neuveríš, čo sa nám obom stalo."

Draco sa pozrel ponad jej plece a uvidel Mirtu a Sunnyho, dvoch škriatkov, ktorých si veľmi dobre pamätal z Manoru, ako postávajú pri dverách. Sunny sa radostne usmieval. Mirtu sa mračil, ale na druhej strane, Mirtu sa večne mračil. Ak títo škriatkovia, alebo nejakí iní, boli skutočne zodpovední za tento zázrak, Draco sa rozhodol, že im postaví ich vlastné sídlo.

"Draco," prehovorila Narcissa, ktorá sa šťastne túlila k Luciusovi. "S tvojou milovanou vám môžeme porozprávať detaily pri čaji. Môžem ťa poprosiť?"

Dracovo obočie dosiahlo líniu jeho vlasov, keď začul matkino pomenovanie pre Hermionu a vykoktal zo seba niečo na súhlas. Ruka v ruke s Hermionou prešiel do kuchyne, aby postavil vodu na čaj. Niekoľkokrát sa na ňu potajomky zadíval, aby sa uistil, či sa mu nesníva. Nemohol uveriť, že stojí vedľa neho. A že sem vošla s jeho matkou. Jeho matkou.  Bolo to neskutočné. Tak veľa im obom musel povedať! To mu niečo pripomenulo a rýchlo si vyhrnul rukáv.

"Hermiona, pozri!" zašepkal celý bez seba, keď zdvihol ruku, aby jej ukázal blednúce znamenie.

Vzrušene prikývla, nežne sa dotkla pokožky, keď žasla nad tým pohľadom. "Je to také zaujímavé, však? Mágia Temného znamenia? Necháš ma ju preskúmať? Počas nasledujúcich mesiacov by som na ňom mohla vyskúšať pár experimentov... Napadlo mi, že by sme si tu mohli zariadiť laboratórium..." Hermiona stále šťastne štebotala o svojich plánoch, ale on ju prestal počúvať po tom, čo povedala: "nasledujúcich pár mesiacov."

Skutočne chcela, aby tu zostal. Nebol to žart. Chcela ho vo svojom živote. Časť z neho si robila starosti, že keď finálna bitka skonči, keď ju už nebude viazať povinnosť nechať jeho a otca vo svojom dome, tak si uvedomí, že môže mať kohokoľvek by chcela. Mohla mať liečiteľa alebo bojovníka, poriadneho hrdinu, jedného zo Zázračného dua alebo dokonca zasraného ministra mágie. Ale ona tu bola, rozprávala o tom, čo budú v budúcnosti robiť. Spolu. Nezdalo sa, že by na sekundu zvažovala inú možnosť.

A znova, tak ako to stalo toľkokrát za posledných niekoľko mesiacov, Draco nespoznával svoj život.

"Draco! Počúvaš ma?" drzo sa škerila.

"Ach, áno," klamal. "Temné znamenie. Experimenty."

"O tom som prestala hovoriť už pred hodnou chvíľou," zadívala sa na neho. "To, čo som práve povedala, bolo..." naklonila sa, aby mu zašepkala do ucha. "Že už viacej nechcem čakať."

Vtiahol do seba vzduch a vyvalil na ňu oči. Rozprávala o tom, o čom dúfal, že rozprávala? "Vážne? Si si istá?"

"Určite," zašepkala. Kanvica začala pískať a ona sa od neho  odvrátila, aby pripravila čaj. "Stále tu zostávaš, správne?" vhodila vrecká s čajom do hrnca. K jeho prekvapeniu vyzerala trochu nervózne, nepozrela sa mu do očí. "Nemusíš odísť. Vlastne radšej by som, keby si neodišiel. Manor je v hroznom stave a bude trvať niekoľko mesiacov než sa tam bude dať bývať..."

"Hermiona." Chytil ju za plecia a jemne otočil tvárou k sebe. "Nikam nepôjdem, pokiaľ ma tu ty chceš."

"Ach, dobre," odvetila s nervóznym úsmevom. "Tak potom neodídeš nikdy. Som rada, že sme toto vyriešili."

Zvrtla sa na päte, rýchlo odkráčala s podnosom s čajom a on tam stál s ústami dokorán, keď sa posadila za stôl s jeho rodičmi. Jeho otec vyzeral šťastnejšie, než ho kedy videl, keby nebol úplne otrasený, jeho matka žiarila a Hermiona... No... Hermiona práve zasadila posledný úder jeho emocionálnej zbabelosti. Zostával. Toto bol teraz jeho domov. Možnože pod tým všetkým v  skutočnosti nikdy neexistovali žiadne pochybnosti. Od tej prvej nočnej hrôzy to časť z neho vedela, však? Čo bol toto za záhadný druh mágie?

Keď sa posadil vedľa nej a počúval, ako jeho matka opisuje svoje zázračné prežitie, niečo ho napadlo.

Hermiona Grangerová, tá istá duchaplná tárajka, odvážna chrabromilčanka a vševedkovská šprtka sa vrátila. Od školy sa zmenila, zmúdrela a dospela, ale to oni všetci. Keď dospievali zoči-voči vojne, keď museli urobiť rozhodnutia, ktoré by nikdy nikto nemal musieť urobiť, zvlášť nie ľudia tak mladí. Ale keď sa na ňu teraz pozeral, s mysľou úplne v poriadku, dynamickú a vášnivú, uvedomil si, že napriek jej jazvám sa dokázala vrátiť späť.


Jej uvítanie na Hlavnom stane bolo hlasité. Keď vykročila z letaxu, Zázračné duo vykríklo, čím pošramotili nervy niekoľkým zostávajúcim členom Rádu a Ron bol taký prekvapený, že sa vrátil k svojmu tínedžerskému ja a nechtiac zapálil stôl.

Draco ich nechal v kuchyni, aby sa porozprávali. Hermiona sa už ponúkla, že im vysvetlí Narcissin šokujúci návrat do ich životov a on zanechal svojich rodičov samých v dome, aby robili Merlin vie čo. Sľúbil Hermione, že jej poskytne pätnásť minút, aby si pokecala s Harrym a Ronom a potom ju vezme domov. Do postele. Kde ju mal v pláne potešiť tak dôkladne, že ju už nikdy nenapadne opustiť ho, aby sa znova zahrala na hrdinku.

Ponevieral sa po chodbách Grimmauldovho námestia č. 12, čudoval sa tomu, aké sa mu zdalo teraz iné. Keď sem prvý raz prišiel, nahnevaný a plný nenávisti, skutočne si prial smrť všetkých obyvateľov tohto starého domu. Trochu ho tá spomienka rozrušila. Bol celkom zmierený s vedomím, že nie je dobrý človek. Jeho namrzenosť  bola úprimnejšia než nútená zdvorilosť a nemal záujem potešiť niekoho iného než svoju rodinu, teraz vrátane Hermiony. Vypustil ale množstvo nenávisti, ktorá ho tak dlho poháňala. Teraz si pripadal ľahší. Tá zmena nebola v skutočnosti tak strašne zrejmá až do tohto okamihu, keď hľadel na obývačku, kde Hermiona začala s jeho liečením. Kde frflal na jej "špinavé ruky". Kde sa stále nazýval smrťožrútom. Zdalo sa mu to tak strašne dávno. Pred miliónom kníh. Pred tisíckami partií šachu. A pred tak veľkým množstvom šálok čaju, ktoré len Merlin dokázal odhadnúť.

Nohy ho viedli z miestnosti do miestnosti, z ktorých väčšina bola teraz opustená, keď sa všetci mohli vrátiť domov bez strachu, že ich v spánku zavraždia. Nakoniec sa dostal k malej izbe, ktorá sa používala ako knižnica, labák na elixíry a skladisko pre lieky. Zatlačil do dverí a vkročil dnu.

Draco stuhol, prsty nad prútikom.

Wolf vzhliadol od knihy, ktorou listoval, keď sedel v ošúchanom kresle, ktoré niekedy počas minulých desaťročí strčili do zaprášeného rohu. Ruka, ktorá otáčala stránky, zostala ochabnuto visieť nad knihou, keď sa jeho pozornosť presunula na Draca.

"Draco Malfoy," povedal s prázdnou tvárou. "Mal by som sa ti poďakovať."

"Čože?" zasyčal Draco.

Wolf zatvoril knihu a odložil ju.

"Dlhujem ti poďakovanie. Za zabitie Bellatrix. Za to, že si ma uvoľnil spod toho kúzla, aj keď si to nezamýšľal."

Draco sa sústredil na svoje dýchanie. Predstavoval si rôznorodé spôsoby, ako by mohol Wolfa zabiť bez toho, aby varoval všetkých na prízemí. Nakoniec si spomenú, že Wolf je tu hore a pribehnú sem. Musí si švihnúť.

"Pokračuj," povedal Wolf s rezignovaným výrazom. "Len do toho, urob to."

Draco prižmúril oči. "Urob čo?" zavrčal, premýšľal, či Wolf nejako nedokázal čítať jeho myšlienky.

"Zabi ma," odpovedal vážne.

Prekvapenie muselo byť zrejmé v Dracovej tvári a Wolf mu venoval vševediaci pohľad.

"Aj tak sám so sebou nedokážem žiť," vyhlásil, jeho tvár prezrádzala napätie a smútok. "Po tom, čo som urobil. Bojoval som tak silno, ako som vládal, ale mal som bojovať ešte silnejšie. Vieš, že ju milujem. Asi ti to rýchlo došlo. Vždy dokážeme postrehnúť konkurenciu, však? Milujem ju a jednako som jej ublížil."

Wolf prerušil očný kontakt a zadíval sa von z malého okienka, cez ktoré dnu len tak-tak prenikalo chabnúce denné svetlo. "Nikdy mi nebude znova veriť. Vlastne asi so mnou už nikdy nebude v tej istej miestnosti. Prenasledujú ma moje spomienky. Mučia ma. Ešte nie som voľný spod účinkov kúzla ani jeden deň a už idem zošalieť z toho, čo som urobil. Tak hrozne som Hermione ublížil... A zabil som Brycea. Nebol to len zamestnanec - bol to tiež priateľ. Vtiahol som ho do tohto a teraz ho niet." Pozrel sa Dracovi do očí, vyžarovala z neho beznádej. "Nechápeš? Toto nie je život, ktorý má nejakú cenu. Tak len do toho. Zabi ma. Urobíš mi láskavosť a viem, že to chceš. Máš to vpísané v tvári. Tak či tak vyhráš, ak to urobíš."

Wolf sa postavil a Draco sa napäl, prstami sa dotýkal rúčky prútika. Práve teraz bol rozpoltený a v úžase sledoval, ako Wolf roztiahol ruky, ako keby sa sám ponúkal bohom.

"Radšej to urob hneď," povedal. "Zabudli, že ma nechali voľne sa pohybovať po dome. Čoskoro si spomenú. Uvedomia si, kde si." Zatvoril oči a čakal.

Kakofónia hlasov sa hádala v Dracovej mysli, a on zvádzal boj, aby sa rozhodol, ktorú cestu si vybrať. Zúfalo chcel nechať svoj hnev uvoľniť sa tak, ako to urobil s Bellatrix, ale uvedomoval si, že toto nie je to isté. Tu bola netvorom Bella. Wolf, hoci ním Draco pohŕdal, bol jednou z jej mnohých obetí. A zo všetkých tých hlasov, ktoré obhajovali spravodlivosť, znel Hermionin hlas najsilnejšie. Chcela iný druh spravodlivosti. Bol to jej hlas, ktorý mu pripomenul, že Wolf už trpí, že ju v skutočnosti zachránil pred hrozným osudom napriek tomu, že bol pod vplyvom Belly. Bola by ju odovzdala Temnému pánovi, keby Wolf nezasiahol.

Jej hlas umlčal všetky ostatné.

Jeho hnev sa stiahol dosť na to, aby prehovoril. Draco si odkašľal.

"Nepredpokladal by som tak rýchlo, že vieš, aká bude Hermionina reakcia na teba," povedal a stiahol ruku z dreva svojho prútika. "Je ohromujúco odpúšťajúca. Napokon, dala šancu aj mne."

Všimol si výraz prekvapenia na Wolfovej tvári, keď muž otvoril oči.

"Milujem ju," pokračoval Draco bez štipky humoru. "Ona miluje mňa a obaja budeme teraz žiť v dome. Natrvalo. Už sa k tebe do práce nevráti. Ale nezabijem ťa a myslím, že by bolo mizerným využitím času mučiť sa tým, čo ťa Bellatrix prinútila urobiť. Už je po nej. Môžeš mať svoj život nazad. Nepremrhaj ho."

Otočil sa a odkráčal z izby dlhými, sústredenými krokmi pre prípad, že by zmenil názor. Musel sa odtiaľto rýchlo dostať. Hlasy v jeho hlave sa posmievali, že sa z neho stal slaboch. Potreboval sa od toho muža vzdialiť, a potreboval to veľmi rýchlo.

Bol v polovici schodiska, keď začul Hermionu, Harryho a Rona vyrútiť sa z kuchyne, ako keby si uvedomili, že by si Wolf a Draco mohli skrížiť cesty. Zahli na rohu a vypálili nahor bez toho, aby vzhliadli, takmer ho pritom zrazili.

"Oj!" zrazila sa Hermiona s Dracovým plecom. "Prepáč, Draco! My sme len... No... Uvedomili sme si, že..."

"Wolf je v poriadku," rýchlo povedal. "Je nažive. Dokonca číta. Ale vážne by som teraz išiel rád domov," prosil ju očami, kým ignoroval Zázračné duo. Bol to dlhý, predlhý deň. Strašne potreboval útechu ich postele. Potreboval, aby v nej bola s ním.

"Samozrejme," nežne odvetila. "Harry, Ron, porozprávame sa zajtra?"

Chalani prikývli, strelili rýchle pohľady na Draca. Mal podozrenie, že celkom neverili, že je Wolf nezranený. Kreténi.

Pobozkal Hermionu na čelo a odprevadil ju dole schodmi, kým tých dvoch prebodával pohľadom. Len pretože zachránili svet, neznamenalo to, že musí byť priateľský. Okrem toho, on im pomohol, tak nejako okľukou. Sami to povedali. Boli si teraz vyrovnaní. Nič im nedlhoval.


Chvíľa, keď sa konečne zamotal s Hermionou pod dekami, bola každým kúskom taká uspokojivá, ako očakával.

Najprv strávili trochu času rozhovorom s jeho rodičmi. Draco si len vychutnával zvuk matkinho hlasu po tom, čo mu tak zúfalo chýbal. Prekvapila ju a na chvíľu rozosmutnila správa o smrti jej sestry, ale keď počula, že bol za to zodpovedný Draco, pozrela sa na neho pohľadom čistej pýchy. Hermionin pohľad bol skôr pohľadom vďaky. Dokonca s takým dobrým srdcom ako mala ona, vedela, že svet bol bez Bellatrix lepším miestom.

Hermiona evidentne povedala Narcisse o ich vzťahu, pretože okrem poznámky o "milovanej" predtým, tá žena bola zjavne vyložene potešená, keď videla, že Draco hladí Hermionu po ruke, kým rozprávala. Cítil sa na zlomok sekundy trápne, že ho prichytila, skôr než si uvedomil, že na tom nie je nič zlé. Jednoducho našiel ženu, ku ktorej nemal problém byť láskavý. Jeho matke to nevadilo a on sa za to určite nehanbil. Všetko bolo teraz iné. Toto zvládne. Dokáže byť chlapíkom, ktorý má stále dievča a láskou naplnený vzťah. Len nikdy nečakal, že sa v tejto situácii ocitne sám. Keď bol smrťožrútom, časť z neho predpokladala, že v skutočnosti nikdy tak dlho neprežije. Určite si nerobil dlhšie plány než po ďalšiu misiu a nikdy si nepredstavoval, ako bude vyzerať jeho život až do konca. Skrátka ho nenapadlo, že to niekedy vôbec zvládne.

Teraz si uvedomoval, ako by mohol jeho život vyzerať. Otočený o stoosemdesiat stupňov od toho, aký býval. Stačilo to, aby ho to zmenilo na zasraného optimistu.

Nakoniec šli všetci do postele. Jeho rodičia s nimi zostali bývať v dome, kým nebude manor znova obývateľný, ale Draco tajne dúfal, že to chvíľu potrvá. Dospel k tomu, že sa značne tešil z otcovej spoločnosti a došlo mu, že sa nikdy nenabaží pohľadu na svoju matku. Hermiona zjavne mala jeho rodičov rada, takže vlastne nebol dôvod náhliť sa, aby niekto odišiel. Vyvolávalo to u neho podivný závrat, keď si pomyslel na nich štyroch, ako budú chvíľu žiť pod jednou strechou. Všetci živí. Všetci šťastní. Bola to neobvyklá predstava, ale pracoval na tom, aby ju urobil reálnejšou. Aby sa zdalo, že si ju napriek svojej minulosti zaslúži.

Hermiona prerušila Dracov sled myšlienok tým, že sa k nemu pomkla pod dekami a schovala si tvár v jeho hrudi. Vyplašene si uvedomili, že je úplne vyzlečená.

"Hermiona? Si si istá, že chceš..."

Umlčala ho bozkom, pohladila mu rukami obnaženú hruď a zasunula prsty pod pás jeho bavlnených nohavíc.

"Áno," stiahla nadol ten urážajúci kus odevu. "Už žiadne ďalšie plytvanie časom."

Jej trúfalosť spôsobila, že bol v priebehu niekoľkých sekúnd pripravený a šťastne odpovedal na jej pokusy, keď do nej vkĺzol prstami a zistil, že je viac než pripravená. U Merlina, vôbec nežartovala. Jej boky naplno uvítali pohyb jeho prstov a pevne zovrela jeho penis, ktorému venovala mučivé stisnutie. Slabý výkrik unikol z jej pier. Kurva, toto pôjde rýchlejšie než očakával. Mýlil sa totálne, keď si predstavoval, že ich prvý raz bude akési sladké milovanie, ktoré bude trvať celé hodiny?

S frustrovaným povzdychom ho zatlačila na chrbát, prehupla sa nad neho, čím ich k sebe intímne pritlačila. Bol v dokonalej pozícii, aby do nej vošiel a to ešte nič neurobil. Vzhliadol na ňu so zmesou úžasu a zmätenia. Možno sa nakoniec predsa len mýlil. Chcela toto práve teraz.

"Krucinál, Hermiona. Vieš, že na to s tebou môžem ísť pomaly, ak chceš..."

"Draco," prerušila ho. Dospel k záveru, že môže na ňom takto sedieť kedykoľvek sa jej zachce. Vidieť lásku svojho života, ako na ňom sedí obkročmo, sebaistá, nádherná a totálne nahá bolo niečo, čoho sa vôbec nikdy nenabaží. S námahou sa  sústredil, keď znova začala rozprávať. Slová. Vravela slová. "Toto je prvá z mnohých príležitostí, kedy sa dnes v noci pomilujeme. Pomalšie na to môžeme ísť neskôr."

S tým sa k nemu sklonila a on vydal zmes stonu, zhíknutia a výkriku.

"Urob ma svojou," zašepkala mu do ucha. Ach, áno, panovačná Hermiona Grangerová bola definitívne späť a Draco z toho nebol nikdy šťastnejší.

Poslúchol.


Ako sa ukázalo, poslúchol trikrát a zakaždým to bolo neuveriteľnejšie ako predtým. Teraz už Hermiona spala, schúlená pri jeho hrudi, ich telá úplne prepletené.

Draco sa stále snažil polapiť dych. Alebo sa možno snažil spomaliť svoje srdce. Tak či tak, hruď mal tak plnú dobrých pocitov, že ho to zadúšalo. S láskou sa pozrel na hromadu kučier, do ktorých sa zamiloval a poďakoval vesmíru za to, že mu Hermionu priviedol znova do jeho života. Len si prial, aby sa jej mohol niečím oplatiť... Zachránila ho. V každom možnom význame ho zachránila. Chcel jej dať na oplátku celý svet.

Hermiona sebou trhla a zaskučala, a Draco rýchlo vytriezvel. Samozrejme. Voldemort mohol byť preč, ale stále ju prenasledovali nočné hrôzy. Úspech finálnej bitky nemohol zmazať vydesené tváre tých úbohých detí. Hermiona začala potichučky plakať do Dracovej hrude.

A potom ho tá myšlienka zasiahla ako úder blesku.

Iste, úspech finálnej bitky nemohol otupiť jej bolesť, ale on mohol. Vzrušenie začalo uháňať jeho žilami. Prečo ho to nenapadlo skôr?

Každý smrťožrút mal špeciálne nadanie. Niektorí boli dobrí plánovači. Z niektorých boli dobrí vrahovia. Niektorí robili elixíry a niektorí rozdávali mučenie.

Draco sa pohrával s ľudskými mysľami.

Bol v tom veľmi dobrý, vždy si vyslúžil pochvalu od bývalých kolegov na svoje zručnosti. Dokázal prehľadávať, prenikať, zmiasť a meniť ľudské spomienky s neskutočnou rýchlosťou a presnosťou. Boli to veky, odkedy trénoval svoje umenie. Keď začali jeho rodinu vytláčať z najužšieho kruhu, nežiadali od neho tak často jeho schopnosti. Keď ich zachránili a prišiel o prútik, naozaj nemal ako niečo robiť. Bol prakticky magicky impotentný.

Ale teraz svoj prútik mal.

Opatrne, bez toho by zobudil Hermionu, sa voľnou rukou načiahol k stolíku vedľa postele a jemne zdvihol prútik z miesta, kde odpočíval. Hermiona už vzlykala a on jej začal hovoriť upokojujúce slová, keď jej odsunul vlasy z tváre. Priložil špičku prútika k jej spánku a pripravil sa.

Zrazu tam bol. Trieda bola tmavá a plná neznámej, toxickej hmly. Hermiona na seba použila kúzlo, hystericky kričala, keď deti okolo nej padali ako muchy. Niekde v pozadí burácala bitka, oheň a výbuchy sa odrážali v diaľke. Vydesené tváre detí sa samé vyrezávali do jej pamäte, keď vykríkli a zrútili sa plačúce za svojimi rodičmi. Draco si uvedomil, že samého ho z tej spomienky striaslo. Pukalo mu kvôli nej srdce, keď toto musela vidieť každú noc. Bolo to skutočne hrozné.

Potom sa dal do práce.

Jedna po druhej sa tie detské tváre rozmazávali. Hranice ich rysov sa strácali a plač utíchal. Namiesto výkrikov a padania sa deti pokojne posadili a potom sa uložili k spánku. Zvuky bitky sa stlmili, nahradil ich pokojný vietor a cvrlikanie hmyzu na poli vonku. Deti spali, zabalené v útulných prikrývkach a Hermiona v spomienke ich nežne poťapkávala a vravela im, aby si odpočinuli. Už viacej nebola hysterická. Bola pokojná, zadumaná a smutná. Smutná, pretože vedela, že vojna si tieto deti dajako vezme, ale aspoň v tejto chvíli boli v bezpečí. Spomienka sa zmenila. Navždy bude cítiť bodnutie smútku z ich smrti, bude vedieť, že už ich niet, ale tie hrozné detaily v jej mysli budú chýbať. A odteraz bude vedieť, že im nejakým spôsobom pomohla, už len tým, že jej na nich tak veľmi záležalo. Neurčitá melanchólia nahradila tú hrôzu. Melanchólia vybledne, kúsok po kúsku, ako bude plynúť čas.

Draco sa so zalapaním po dychu  vynoril z jej spomienky. Plakal... Triasol sa nad zverstvami, s ktorými sa doteraz musela dva roky Hermiona vyrovnávať. Zadíval sa jej do tváre. Pokojne spala, a on odložil prútik, než si ju privinul do mocného objatia, než jej vravel, ako veľmi ju miluje, hoci spala. Nakoniec jeho slzy spomalili a on pritlačil bozk na jej čelo.

Uvedomil si, že spoločne mohli zvládnuť všetko a on to všetko chcel urobiť. Chcel sa s ňou oženiť. Chcel s ňou vychovať rodinu. Chcel byť všetkým, o čom vždy predpokladal, že nie je dosť dobrý na to, aby  sa takým stal. Ona ho spravila lepším a on jej teraz preukáže svoju vďačnosť tým, že lepší bude.

Ale zatiaľ, začne ich cestu tým, že sa k nej pripojí v nočnom zvuku, v pokojnej driemote, vo vzájomnom mocnom objatí.

KONIEC.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Peggykaja - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
prosím, prosím, prosím, že to má epilog??? to skončilo tak krásně, že se nechci s povídkou loučit....
Nie, epilóg to už nemá. Vlastne tá záverečná scéna mi pripadala ako epilóg. Díky za prečítanie.

oh, my, nádhera :) vynikajúci záver - romantický, šťastný, na uvažovanie i s trochou melanchólie. želám im to ich ..a žili šťastne, až kým nepomreli... z celej duše :) Wolf nech si pekne požíva zvyšok života, no nech sa do nich už viac nepletie! perfektné. super. úžasné. ďakujem.
Som rada, že sa výber poviedky páčil. Zo všeho príchuť a predsa to skončilo šťastie. Ja ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Gift - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Za tu dobu, co pravidelne navstevuji tyto stranky jsi si u me, Jimmi, vybudovala veliky respekt. Nejen kvuli prekladani jako takovemu, ale i na  zaklade vyberu povidek. Tato povidka byla opravdu moc moc! prijemna zalezitost, kterou jsem si nalezite uzila. Patri ti za to velky dik!;-)
 
Ďakujem, som vážne rada, že nesklamala. Snáď poteší aj ďalší výber, ale to je prekvapenie. :D

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Claire - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ach Jimmi, zase skončila jedna moc krásná povídka.
Ale musím přiznat, že k tomu povzdechu mne přivedlo spíše pochmurné ladění tvého průvodního slova.  Vzhledem k tomu, že toto je sotva to správné místo na rozebírání, zvolím další, tentokrát snad všeříkající povzdech. No jo, chlap. Jaksi jim ve výbavě chybí nezbytná tykadélka empatie, jejich takt a jemnocit by se daly úspěšně používat místo smirkového papíru či brusky. Nebudeme se utěšovat tím, že z toho vyrostou, protože to se, bohužel, nestane. Tak snad oporu potřebnou k přežití najdeš v jiném pravdivém pořekadle, a to, že ženská vydrží víc než člověk. Vydržet, než to přehřmí, a bude zase líp.
Zpět k závěrečné kapitole - trochu problém. Co k ní říct? Ke všem předchozím se mi psaly komentáře téměř samy, tady nějak drhnu.
Předpokládaný, očekávaný, tvrdě vyžadovaný happy end. Naštěstí opravdu ne ten úplně americký, nechutně kýčovitý a hrozící  kolapsem z hyperglykemie. Přeju jim to, zejména Hermiona (z této povídky) si ho zaslouží a Draco taky, i když ten jeho přerod nebyl zcela a pouze jeho zásluhou.
Absolute king - Lucius Malfoy. I tomu přeju, že Narcissa přežila a nezůstane sám. Ovšem kdyby to hrozilo, tak se dobrovolně nabízím, že ho adoptuji. (Pozor - rovněž jen tohoto konkrétního. Šílené, toto nabízí Snapeofilka, to jsou věci, což?)
U některých osob se mi to hodnocení a následná potřeba psát upřesnění do závorek, docela prodlužuje. Daň za nenažranost - nemám mít rozečteno tolik povídek, kde stejné osoby mají různé charaktery.
Drobný problém - ten zmiňovaný velký zvrat před koncem. Nějak ho nejsem schopna správně identifikovat. Draco nezabil Wolfa, ač k tomu měl příležitost, hůlku, svolení potencionální oběti a absenci svědků? Nebo Narcissino přežití? Nebo snad ten sex (už to vypadalo na doživotní oboustranný celibát)?
Pokud znáš správnou odpověď, mohla bys laskavě starému slepci říci, kudy se dostane k Národnému divadlu?
Pápá, Staticu a napřečtenou u nějaké další skvělé povídky perfektní překladatelky.
P.S. Jimmi, Patoložka ti to určitě ještě připomene, ale až budeš rozbalovat v sobotu dárečky, navštiv i stránky PAT., zneužila jsem její dobroty srdéčka a umístila tam i můj skromný dáreček. Chtěla sis ode mne něco přečíst, tak jsem vyrobila takovou drobnost speciálně pro tebe. Snad tě pobaví.
To si určite nenechám ujsť. Vopred ďakujem. Ach jo, chlapi. Bez nich sa nedá, s nimi to nejde. Vydržať mi pomáha vedomie, že koľkí sú na tom horšie, koľkých trestá Osud inak, mám byť za čo vďačná, len v niektoré dni je toho príliš. Ale vtedy prekladám ako u dušu, unikám niekam inam. Preto tak potrebujem komentáre, aby som aspoň tu mala pocit, že to za niečo stojí. 
Túto poviedku som prekladala kvôli Luciusovi. Jednoznačne. Nájsť nejakú podobnú, nezaváham. Bohužiaľ v tých zvyšnych troch je buď mŕtvy alebo záporná postava.
A ten veľký zvrat? Podľa mňa to bola tá kapitola, keď sa Hermiona prebrala u Narcissy. Takže Narcissino prežitie. Priznávam, po celý čas sa mi zdalo, že to autorka otočila na poslednú chvíľu, ale potom, keď som si prečítala niekde v prvých kapitolách, že už to má vymyslené, tak mi došlo, že to plánovala od začiatku. Ale stále je to pre mňa až príliš rozprávkové. Ale nevadí, Lucius si to zaslúžil.
Dokomentovania pri ďalších poviedkach. Ďakujem za všetko. 
PS. Moji chlapi ma ukecali do prestavby (ak sa tak výmena dverí a podláh dá nazvať), ktorú nestíhame ani časovo ani finančne. A riešenie? "Ja už tu nepohnem ani prstom, zožeň si na to firmu."  

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: ansus - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jimmi, díky za fantastickou povídku - resp. fantastický překlad. Přeju Ti - nejenom k ukončení povídky - hodně inspirace, zajímavých přátel literárních i jiných, dost času na všechno, co Tě těší ... a vůbec všechno dobré!!! Alespoň virtuálně Ti připíjím.
Ďakujem, za prianie a to všetko. A v sobotu sem zavítaj, určite to bude stáť za to :D Ja už sa nemôžem dočkať, baby mi zakázali nakuknúť :D Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Lupi - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Naozaj sladký koniec (aj to, že si Draco na svoju schopnosť spomenul až tak neskoro - aj keď áno, nemal prútik, bolo by to prd platné, ale aj tak:) ale naozaj mi to nevadí, navnadilo ma to:) Veľmi ti ďakujem za preklad :) Si naozaj skvelá. A zároveň sa chcem ospravedlniť, že nekomentujem, resp. ani nečítam tuto uverejnené dielka... čakajú ma štátnice, takže teraz "musím" čítať samé nezáživné texty, aj keď by som určite radšej čítala toto:) A riadne komentovala. Ale, teším sa na prázdniny, ktoré budú síce pracovné, ale určite ma ani únava nedonúti nečítať si ff :) 
Inak, k tomu tvojmu úvodnému slovu, no jo, viem o čom hovoríš, môj priateľ mi kúpil narodeninový darček počas prvého roku chodenia. Odvtedy som už mala more sviatkov a nič. Vyhovára sa na svoju deravú hlavu a kopu povinností v práci a škole. Čo si budeme hovoriť... Ale na tvojom mieste, by som mu prestala variť a prať :D 
Neboj sa, oni ťa počkajú, skončiť nemienim. Lucius si ten koniec zaslúžil a Hermiona takisto. Díky.
Na obranu tvojho priateľa môžem povedať, že takí ľudia fakt existujú. Patrím k nim. Tie úplne najdôležitejšie dátumy si samozrejme pamätám, ešte večer si pomyslím, nezabudni ráno zablahožeľať a nakoniec zabudnem. Ale s tým varením a praním by som si nepomohla. Varenie je jeho hobby a pranie by určite zvládol tiež. On je to skvelý chlap, kým nemusíme riešiť nejaké problémy (financie, dom, deti), vtedy by mi zniesol modré z neba. Ale akonáhle je nejaký problém, tak to všetko necháva na mňa. Ale to sa poddá, nie je to prvý raz ani posledný. Ešte raz díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kukajda - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ten konec je dokonalý. I když... nemůžu si pomoct, na mě možná až moc. Nemuselo dopadnout dobře úplně všechno, působí to potom trochu nevěrohodně. Na druhou stranu ve světě kouzel bych to mohla odpustit :) Krásně napsáno a výborně přeloženo.
Mám rovnaký dojem, nie si sama, ale kvôli Luciusovi som túto poviedku preložiť chcela. Zaraďujem ju k tým rozprávkovým. Ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: hatifnatif - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
teda prdelko, jestli TOHLE NENÍ HAPPYEND, tak už nevím, co jiného by mohlo...takhle mě vyděsit...tedy tedy tedy :-D
Díky moc na práci, co sisi s tím překladem dala......díky díky díky
 
Ty žiješ? Soraki už obetovala Rodinu, nezabudni, že čoskoro si na rade s kapitolou. Díky za díky :D
Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: hatifnatif - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
žiju, i když je to frmol...na kapitole pracuju....doma je mazec (manžel přišel o práci), tak jsem měla tak nějak jiné starosti, ale makám na tom :-D...jaká je dead lajna?

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: salviq-25 - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nie! Neplačem! :D Dobre možno áno ale je to taký sladky koniec...srdce ma až rozbolelo...nájsť niekoho ako je Draco je proste nemožné, ale bolo by to skvelé, úžasné, čarovné...x) Krása! Vďaka! Vďaka! Vďakáá za takú úžsnú poviedku! :-)
Totálna rozprávka, niečo ako Popoluška ale rozprávky predsa všetci milujú. Tomuto Luciusovi sa nedalo odolať. Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: salviq-25 - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nie! Neplačem! :D Dobre možno áno ale je to taký sladky koniec...srdce ma až rozbolelo...nájsť niekoho ako je Draco je proste nemožné, ale bolo by to skvelé, úžasné, čarovné...x) Krása! Vďaka! Vďaka! Vďakáá za takú úžsnú poviedku! :-)
Toľkokrát vďaka? Vyvolala si mi úsmev na tvári. Ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Děkuji za další krásný překlad a přeju hodně sil do dalších. Naštěstí náš virtuální svět málokdy zklame a happy endy léčí. Krásné narozeniny a Merlin s Tebou.
Ďakujem, asi mi už zostáva len ten Merlin. Ale okrem Will už nič optimistické nemám v pláne. Zmeniť to by znamenalo štvrtý preklad, a to už by bolo moc. Tak sa musia vynasnažiť ostatní. 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Sally - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Romantika ka každom kroku :)
Podarená poviedka, chytila ma za srdce už v prvých častiach. Taktiež ďakujem za skvelý preklad, ktorý pôsobí akoby ani prekladom nebol :)

Myslím, že som si nikdy tak neobľúbila Draca a dvojicu Dramione :D

Tuším si dám repete :)
Jé, to je obrovská poklona. Ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: tigy - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Krásne to skončilo, inak ani nemohlo  Ja nemám vôbec nič proti happy-endom, v skutočnom živote ich je tak málo, tak aspoň tieto človeka zahrejú pri srdci.
Vďaka za preklad celej poviedky a som zvedavá, čo si na nás najbližšie prichystáš 
Hahaha, veď ty jediná to vieš. S tým názorom na happyend súhlasím. Díky
Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: tigy - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jo jo, ja viem a mal tam byť žmurkajúci smajlík, ale nechcela som dopredu prezrádzať, že viem  Keď treba, mlčím ako partizán  Takže ešte raz, teším sa na Veď-vieš-čo 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Hned z tvé odpovědi na komentář k předposlední kapitole jsem chtivě skočila sem a stálo to za to. Je neděle večer, tak doufám, že narozeniny, ať už proběhly jakkoli, máš šťastně za sebou a život se pomalu vrací k normálu.
První, co mě okouzlilo, byly tyto věty: 
"Ako sa držíš, synu?" riekol Lucius.
Draco pokrčil plecami. "Mám pocit, ako keby sa mi život rozpadal," vecne odpovedal. "A ty?"
Lucius prikývol. "Som na tom rovnako," odvetil zachrípnutým a unaveným hlasom.
Lucius je tu prostě můj favorit. Skvělý mužský, druhý takový po světě neběhá. Miluji ho tady a mám radost, že se mu Narcissa vrátila, stejně jako přeju Dracovi Hermionu. Prostě všechno je tak, jak má být.
Druhý vrchol kapitoly byl Dracův proslov k Wolfovi. Dokonalé. Z Draca je opravdu nový člověk, Hermiona má štěstí.
Díky, zase je mi smutno, že skončila jedna srdce těšící povídka, ale určitě máš něco v záloze, viď
Narodeniny budem mať až v sobotu, vtedy tu dúfam tiež bude prekvapko. Dnešný Static mi pomohol prežiť veľmi náročný deň, ale prežila som síce so slzami ale silnejšia a vyčisteným ovzduším. Kedysi to manželovi trvalo týždeň (kým sa znormálnil), teraz to zvládam za pol dňa, takže je to okej. Len ten ublížený pocit pretrváva, ale s tým viem žiť... 
Dosť o mne, ďakujem  za nádherný komentár, tie dokonalé okamihy si vystihla. Ja sa teším (naozaj hrozne moc dúfam, že tu budeš v sobotu dopoludnia) na komentár k ďalšiemu prekladu odo mňa. Díky 
Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takže teď je jasné, že se v sobotu dopoledne od notebooku nehnu! Napsala jsem si poznámku do kalendáře červeným fixem a s třemi vykřičníky, to nepřehlédnu ani já...
Že si to ty. 9:30 . Obsah tých predtým netuším, ale toto je odo mňa :D

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Pet002 - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
krásná kapitola, celá povídka byla nádherná, velké díky za překlad
Niet za čo, som rada, že sa páčilo.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: 3lucky - 20.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
nádherné zakončení :-) po téhle povídve se mi bude stýskat, byla úžasná... moc děkuji za její překlad :-)
Ešteže máme od autorky rozprekladané ešte BIH. Veru, musíte bbarku naháňať. Aj ja ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: iway - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
a jak elegantně se vyřešil ten problém s nočním děsem.. moc pěké!!
Pekne to vykoumal, keby ho to napadlo skôr, prídeme o polovicu poviedky :D  Takto to stálo za to. Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
uzasny zaver. skoda ze skoncila. bol to uzasny pribeh a perfektny preklad. velka vdaka za preklad aj za vyber poviedky. :-)
Je to taká náplasť na preklad Isolation... vďaka jeho prekladateľke som objavila túto autorku, teda najprv Chlapca v sieti, už tam som veľmi váhala, ale tomuto sa nedalo odolať. Vivat Lucius! Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: adina - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Wow nadhera nemam co dodat dakujem krasne :)
Ďakujem absolútne postačí. Nápodobne. 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: myska111 - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Moc pěkný závěr povídky. Draco pěkně Hermionu zbavil jejich nočních můr. Moc pěkný překlad a výběr povídky. Díky
Ďakujem, som rada, že sa páčilo. Snáď nesklame ani ďalší výber, je to výstrel do tmy :D 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Zuzana - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Presne koniec aké zbožňujem. Nádherný. Dracova neha na konci, keď jej upravoval spomienky bola dokonalá. Ale páčila sa mi aj Hermionina dychtivosť  a výraz „poslúchol tri krát“ ma pobavil :D
A ešte som bola hrozitánsky šťastná keď sa vrátila Narcissa. Luciusova radosť a Dracova tiež bola strhujúca.
Som rada aj za to, že Wolfa nenechali v Azkabane, alebo, že ho nezabili, veď on nebol vinný. Som rada, že to pochopil a uznal aj Draco.
Ďakujem za nádherný preklad krásnej poviedky. Táto bude tiež jednou z tých, ku ktorým sa vrátim.
Už vieš, prečo som ti tento preklad venovala? Myslím, že som ti trafila, nie? Hrozne ma mrzí, že som to venovanie zabudla pripomenúť aj na konci, ale bola som v dosť zlom stave (asi si už nezachytila moje vylievanie srdiečka, nakoniec som to zmazala, načo vás tým zaťažovať a dnes už zase svieti slniečko). Teraz keď si na to spomínam - presne, toto bude poviedka pre Zuzanu. A toto bude Lucius, ktorý sa jej bude páčiť. Trafila? Ja ďakujem za tvoje úžasné komentáre. Nasledujúci výber bude presný opak tejto poviedky, aspoň čo si matne spomínam.  
Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Zuzana - 22.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nezachytila, je mi ľúto, že si sa trápila. Mrzí ma to. Nemala som takmer vôbec čas dostať sa na net. Dúfam, že si už v relatívnej pohode. A ak nie, tak držím palce aby sa to zlepšilo.
Ešte raz Ti ďakujem za venovanie. Bolo to také krásne, keď som si to na začiatku prečítala :) A trafila si. Takýchto Malfoyovcov mám úplne najradšej. Luciusova láska k Narcisse a Dracovi ma vždy dostáva. Nemám rada, keď Lucius ubližuje svojej rodine. Zvládam poviedky, keď je na nesprávnej strane a ubližuje muklom ale neznesiem keď ubližuje rodine :) Trochu pokrytecké, ale tak to cítim. Hneď cez víkend si idem túto poviedku prečítať znovu a nakopírujem si ju do pc aby som ju mala so sebou aj tam, kde nebudem mať net:)
Ďakujem ♥

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: lennyuchiha - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Moc děkuji za překlad, že jsem si tuhle povídku mohla přečíst. 
Aj pre mňa bolo cťou ju preložiť. Ďakujem za sprevádzanie prekladom.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Karina789 - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
paradna poviedka! Dakujem za preklad
Niet za čo, mňa tešilo. Ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: siriana - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
skvělá povídka! Narcisa na konci byla vítaným překvápkem.a ten uplnej konec...úžaný...díky za překlad!
Krásne, že? Síce rozprávkové, ale aj tak to vyvoláva šťastný úsmev na tvári. Ďakujem
Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: siriana - 27.10. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
nemohla jsem si pomoct abych se k téhle povídce nevrátila...miluju happyendy...sem tam i slzička ukápla...opravdu díky za překlad
Neuveríš, ale dnes som sa z toho istého dôvodu vrátila k Náramku :D Ďakujem

Tahle povídka byla moc pěkná. I když ze začátku to vypadalo opravdu hrůzostrašně a vůbec jsem netušila, jestli to dopadne dobře... konec byl prostě happy. Takové to - usmívám se jako debil. Moc děkuji za překlad a těším se na tvůj další překladatelský kousek.
Presne! Ja som sa na to usmievala ako slniečko na hnoji. Až som sa bála, že takýto rozprávkový zázrak (narcissu) nerozdýchate. Ale Lucius by bol sám a to by nebolo ono. Hm, radšej sa neteš, to nebude pekná poviedka a určite sa bude hrozitánsky ťažko prekladať. Aspoň spočiatku. Ďakujem za sprevádzanie touto poviedkou. Bolo mi potešením.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: marci - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takže konec. Jsem ráda, že to takto dopadlo. Celou dobu jsem měla strach, že se ještě něco zvrtne, hlavně u Luciuse. Ten úplný závěr byl nejhezčí. Trochu utlumil přeslazený happyend, a to je dobře. A do posledka se mi líbil i Harry s Ronem a jejich vztah s Dracem. "Jen proto, že zachránili svět, k nim nemusí být přátelský" :)
Díky moc za výběr povídky a za krásný překlad. :)
Aj ja ďakujem. Tie tvoje komentáre je radosť čítať. :D

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: JSark - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takto jednoducho ju tých spomienok zbavil? To ho nemohlo napadnúť predtým? Požičali by mu prútik... chm, tak asi nie. 
Bola to skvelá poviedka, ďakujem za jej výber aj skvelý preklad. :) Hlavne sa mi páčilo, že tento krát nebol žiadny rozkol otec/syn, Lucius bol fakt super. :D 
Nemohlo, skončili by sme v polovici. Lucius bol naozaj dokonalý, takých poviedok je málo - buď je za bastarda alebo je to dobrodinec k neuvereniu. Tu mi skôr pripomínal Snapa. Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kiwic - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
díky moc za celou povídku, byla moc krásná.
díky
Ďakujem

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: vlkzrout - 21.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak závěrečný dík za překlad (po stažení 185 stran !). Taď si to jdu konečně přečíst. Díky své senilitě totiž čtu povídky až po jejich dokončení, protože si jinak nepamatuju předchozí děj . Tím pádem je v průběhu překladu ani nekomentuji (pokud k tomu nejsen přinucen). To však neznamená, že neoceňuji tvoji práci. Obdivuji tvoji ochotu obětovat se pro ostatní .. (hledám slovo kterým bych neurazil), kteří nejsou schopní si povídku přečíst v originále (mě nevyjímaje). Věnuješ tomu svůj volný čas, bez nároku na jakoukoliv odměnu. Rozdáváš radost ostatním. Jsi dobrý a užitečný člověk. Snad ti to dobré tvůj život oplatí. 
Potešenie na mojej strane. Ja ďakujem za všetky komentáre (stačilo od 18 :D) a ospravedlňujem sa vydieranie. Je to jedna jediná poviedka, kde to funguje a len si chcem niečo overiť. Keby som vedela inak spočítať, kto si to naozaj prečítal, použijem to, ale neviem. Stačil aj smailik, netreba sa rozpisovať. Tým kúzlom bolo slovíčko Díky, nie napísať komentár. :D 
Obrovské ďakujem za prianie, kiežby sa splnilo. Len dúfam, že poviedka nesklame a nenamáhal si sa zbytočne. 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: vlkzrout - 22.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
JO. Tak už jsem to přečetl. Miluju povídky s dobrým koncem, u kterých si člověk může poplakat. Ještě jednou vřelé díky. 
Ďakujem za správu. Dnes je pre mňa poviedka definitívne dokončená, takže je voľná. Všimla som si, že ti chýbajú 3 komentáre do Restricted Section. Neskúsiš to dotiahnúť? (už len 3 komentáre) Naozaj by som rada poznala tvoj názor na Dodatok k epilógu. Díky

Tak, dostala ma jeho zmena spomienky... tlieskam, absolútne tlieskama (a to nehovorím o tom, že sa mu podarilo urobiť ju "jeho" trikrát ... Jimmi, vďaka za preklad
Teda, ja som vedela už asi po tretej kapitole, že to preložím, len som sa rozhodovala, ktorú z tých dvoch ja alebo bbarka. Našťastie urobila výber za mňa, ale o túto by som nechcela prísť. Tá úprava spomienok - unikátne, nádherné, pozorné... Mne sa to tiež páčilo. Díky

Plánovala jsem ti k poslední kapitole napsat sáhodlouhý komentář plný chvály a hlubokomyslných myšlenek, ale nejde to. Brečím. Slzy mi tečou po tváři a nedokážu souvisle myslet. Bylo to nádherné, kruté, smutné a plné lásky. A já jsem z toho naměkko.
Děkuju, Jimmi, za úžasný zážitek.
A ja som plánovala len sedieť a odpovedať na komentáre - tiež zmysluplne - ale objavila som LTGA, takže preklady zase dostali prednosť. Taká krásna rozprávka, že? Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: teriisek - 22.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nádherná povídka! Jsem moc ráda, že to přece jen skončilo dobře, zasloužili si to všichni čtyři. A je moc dobře, že Harry s Ronem odešli těsně předtím, než se Hermiona s Narcissou objevily, asi by při tom setkání překáželi. Taková nádherná idylka na závěr:)
Ačkoliv si trochu nemůžu pomoct, ale to, že Draco Hermioně změnil vzpomínky, nepovažuju za správné. Ani za dobré. A myslím, že až na to Hermiona jednou přijde, tak mu moc vděčná nebude. A konec mého pesimistického okénka.
Děkuju moc za celý překlad, jsem ráda, že jsem si tuhle povídku mohla přečíst, a skláním se před tvým výběrem a tvými schopnostmi, bylo mi ctí!
Podľa mňa jej ich upravil len tak, aby u nej nevyvolávali nočné hrôzy, stále jej bude smutno a stále tie spomienky bude mať, len budú trochu iné... Myslím, že ani nepríde na to, že jej ich zmenil.  Myslíš, že sa jej prizná? Potom mu rovno zoberú prútik, veď s jeho schopnosťami by dokázal meniť mysle kohokoľvek. 
Aj mňa tešilo, díky 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Lily - 22.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Hm.. tak to, že vyřeší i tu noční můru jsem už nečekala.. je to fakt pěkný i když myslím až moc dotažené do konce (tedy myšleno tím "vše se spraví"), ale byl to fakt krásný příběh. Možná si ho občas zase přečtu..:)
Taká rozprávka pre romantické duše, se vším všudy. Na vyvolanie úsmevu na tvári a také to romantické rozpoloženie ako stvorená. Ja som ju prečítala snáď desaťkrát, musela som si pri každej kapitole prikazovať, aby som sa nezačítala do ďalšej a ďalšej kapitoly. Díky

No páni, málem jsem si té kapitolky ani nevšimla!!! Je tu toho každý den tolik, že se mi normálně schovala, mrška jedna :-D (ech, nestěžuju si)
Příběh krásný, ale poslední odstavce už ani nemusely být, přeci jen, časem se zhojí všechno, ne?
Děkuji za překlad, líbilo se mi to moc ;-)
 
Neviem, mne sa práve ten záver páčil. Toľko pre neho urobila, toto bolo niečo čo spravil pre ňu on. Nezabudne, len jej už nebudú vyvolávať nočné mory, takto budú mať šancu začať odznova a minulosť bude len spomienkou. Niektoré veci nedokáže zahojiť ani čas. Díky

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Haniiinka - 23.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
krása,asi bych jse taky zbláznila
Len to nie, kto by čítal moje ďalšie preklady?

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: dinca - 23.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nevím, jestli mám být šťastná, že to dopadlo všechno dobře nebo smutná, že už je konec... Ale všechno jednou končí i tahle nádherná povídka. Moc se ti povedla a nestněčněkrát mi zlepšila náladu. Takže ti za ni moc děkuju a držím palce při psaní dalších povídek ;)
Ďakujem. Budem to potrebovať, neviem, prečo si stále vyberám ťažšie a ťažšie veci. Ale aspoň mi nezhrdzavejú mozgové závity. Teším sa na stretnutie pri ďalšej poviedke.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: MIRA - 24.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Krásna poviedka. Ďakujem za nádherný preklad.:)
Aj mňa tešilo

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 25.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Příjemná povídka, pěkně vyřešená zápletka, dobrá volba. Úžasná postava zde byl Lucius a líbil se mi víc než Draco. Jeho myšlenkový "posun" a při tom zachování vlastností se povedlo. Díky. A těším se na další tvou volbu.
Takmer takto to mohlo byť, že? Díky moc

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: adelina - 28.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Konečně jsem se dostala k tomu, v klidu dočíst konec. Byla to opravdu hezká povídka a konec typu "žili šťastně až do smrti" je tentokrát skvělý. Je to krásně napsané a samozřejmě i přeložené, za což Ti jako vždy velmi děkuji. Narcissa je živá, stejně jako Hermiona a oba Malfoyovci dokonale šťastní. Lucius byl v této povídce opravdu nepřekonatelný.
Těším se na další povídku, kterou si rozjela a za tuhle ještě jednou moc děkuji.
Mám obavy, že už ani jedna nebude takto pozitívne ladená. Snáď možno Will, ale to nie je nový preklad. Ups, ešte má Bbarka rozprekladanú druhú poviedku od tejto autorky! Ďakujem za prečítanie a za komentár.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: SARA - 29.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Dokonalá povídka, Díky moooc za překlad.
Aj ďakujem za prečítanie a komentár.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: valerie - 22.06. 2012
Na povídku jsem natrefila až předevčírem a včera jsem dočetla (ehm, neříkejte to v práci ). Neumím psát dlouhé komentáře, ale aspoň poděkovat musím. Za úžasnou povídku, která byla krutá i laskavá, za Tvoji ochotu překládat pro nás ostatní a za Tvůj skvělý překlad. Děkuji, děkuji moc.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: doda357 - 09.08. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Prečo je už koniec?  To by chcelo ešte pokračovanie, kde by mali plno detí a tak  Strašne sa mi páčilo, ako sa zase stretli a že tam s nimi zostanú bývať aspoň kým nedokončia opravy Manoru. A posledná scéna, no nemám slov. Nádhera  Ďakujem za tvoj ďalší úžasný preklad, pri ktorom som strávila krásne chvíle a teším sa na ďalší. A k tomuto sa ešte istotne niekedy vrátim. Bolo to skvelé 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: NessC - 04.09. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tuhle povídku jsem louskala v posledních pár dnech, kdykoliv jsem měla volnou chvilku. Předem se tedy omlouvám za to, že zanechávám komentář až tady, u poslední kapitoly.
 
Povídka byla úžasná, autorce patří můj obdiv, něco takového by mě vážně nenapadlo. Zpočátku se mi to zdálo prazvláštní, ale postupem času se to začalo vše rozmotávat, vysvětlovat, rozjíždět...
Rozhodně tedy nelituji času stráveného čtením téhle FF.
 
A taky bych ráda poděkovala za nádherný překlad. Sama bych povídku v originálu četla strašně dlouho a nejspíš s pomocným slovníkem v ruce, takhle to bylo daleko lepší.
Jimmi, strašně moc ti děkuju za čas, který si věnovala překládání. Neskutečně si vážím toho, že jsem si tuhle povídku mohla přečíst, jsem moc ráda, že jsem se k ní dostala.
Stydím se, že tvou práci oceňuji pouze jedním komentářem, ale pro příště se pokusím polepšit. :) Ještě jednou moc děkuju! :)
Začnem od konca - pravdupovediac, pri dokončených poviedkach je jeden poriadny komentár na konci lepší aj pre mňa. Už je ťažšie odpovedať pri jednotlivých kapitolách, trebalo by sa znova do tej poviedky ponoriť a predsa len som už nikde ďalej, pri nejakej inej.
Ďakujem za nádherný komentár. Po takom dlhom čase potešilo a pripomenulo, že musím skontrolovať, či autorke niečo nepribudlo. ĎAKUJEM!

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Zarabeth - 19.11. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Skvělá povídka. Velice potěšující, že se vrátila mezi živé i Cissa. Díky za překlad. 

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: klakla - 18.12. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tuto povídku jsem chtěla číst už když tu začala vycházet, ale díky kouzlu jsem se zamyslela nad tím jak málo komentuji a tyto stránky si to opravdu nezasluží, tak jsem si řekla, že si ji přečtu až se naučím komentovat každou povídku, kterou přečtu a to už se mi daří dodržet, takže konečně přišla řada i na Static. Je to nádherná povídka  s úžasným Dracem i Luciusem, protože mám ráda povídky, kde se stane Lucius "hodným." Děkuji za úžasný překlad:-)

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Rika - 25.04. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tuhle povídku jsem si docela oblíbila, takže jsem moc ráda, že dopadla takhle nádherně.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Violeta - 11.05. 2015
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Hodně smutné povídky většinou vůbec nezvládám číst, nevím, asi je toho smutku celkově až až a tak hledám v povídkách spíše jinou emoci, ale Static jsem dočetla, líbilo se mi a zasáhlo mě, určitě se k němu jednou vrátím, děkuji za krásný překlad!

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Noemi - 11.03. 2016
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: grepik03 - 02.01. 2017
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: adika21693 - 28.04. 2017
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 12.07. 2017
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Re: 21. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: silrien - 18.11. 2017
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nádherná povídka. Tak plná emocí. A závěr, který je skoro až kýčovitě šťastný, ale po tom všem vypětí je nesmírně fajn. Určitě se k této povídce ještě vrátím. Děkuji
Díky. Práve pre istotu správneho záveru a správnych Malfoyovcov Galfoy patrí medzi top autorov tejto stránky. Asi máme od nej preložené všetko alebo sa preklad plánuje. Aspoň v rozprávke to skončí a žili šťastne až do smrti...

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Manka - 05.12. 2017
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: seviesnape321 - 22.03. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )20.05. 201221. kapitola
galfoy: ( Jimmi )06.05. 201220. kapitola
galfoy: ( Jimmi )24.04. 201219. kapitola
galfoy: ( Jimmi )20.04. 201218. kapitola
galfoy: ( Jimmi )10.04. 201217. kapitola
galfoy: ( Jimmi )08.04. 201216. kapitola
galfoy: ( Jimmi )27.03. 201215. kapitola
galfoy: ( Jimmi )24.03. 201214. kapitola
galfoy: ( Jimmi )18.03. 201213. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 201212. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 201211. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 201210. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20129. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20128. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20127. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20126. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20125. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20124. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20123. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20122. kapitola
galfoy: ( Jimmi )12.03. 20121. kapitola
galfoy: ( Jimmi )10.01. 2012Úvod k poviedke