STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/17/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
Poznámka prekladateľa:
Chcela by som všetkým poďakovať za úžasné komentáre k minulej kapitole a aj tým starším, ku ktorým som nestihla odpovedať. Viem, že od vás vyžadujem komentáre a sama si nenájdem čas na reakciu, ale teraz sa mi všetko nejako skomplikovalo. Táto kapitola je mojím poďakovaním, stisla ho som ju doladiť v obednej prestávke (bete treba zatlieskať za neskutočný výkon). A zachytila som, že sa niekto pýtal na Grangerka/Grangerová – v originály je to vždy Granger, striedam to podľa vlastného pocitu. Neviem, my sme kedysi robili prezývky z priezvisk práve preto, aby sme sa vyhli tomu ová. No a teraz mi pribudla ešte Grangerica, takže keď bude naštvaný... :D)
Kapitola 17
Hermiona, ktorá sa celú noc prehadzovala a pretáčala, nakoniec upadla pod Dracovým ustaraným dohľadom do nepokojného spánku. Úprimne dúfal, že jej obavy sú nepodložené, že Potter s Weasleym boli len náladoví, ale už si tým nebol istý. Nikdy ju nevidel takúto rozrušenú. Nebola typ, ktorý by sa zožieral kvôli ničomu.
Čo sa stane, ak budú jej obavy oprávnené? Čo ak sa jej priatelia pripravovali na boj s Temným pánom bez nej? Bez toho, aby jej o tom povedali?
Draco si zdráhavo priznal, že ich obavám rozumie, ale ak toto bol ich plán, bol to hlúpy plán s obrovskými škľabiacimi sa dierami. Prísť sa rozlúčiť a byť viditeľne rozrušení? Samozrejme, že si to Hermiona všimne, tí zasraní amatéri. Polovicu svojho života ich chránila pred malérmi - keď prišlo na tých dvoch, vybudovala si detektor hovadín. Teraz, keď jej myseľ jasne fungovala, nič jej nebránilo, aby si všimla ich do očí bijúcu vinu. Pod tou strnulosťou sa jej inteligencia neotupila. Stále bola ostrá ako britva. Dokázala ich odhaliť.
Nielen to, ale čo keby obaja v tej bitke zomreli? Jedného dňa sa lúčia, vravia jej, že sa čoskoro uvidia a na ďalší sú mŕtvi, a Temný pán drví pod palcom čarodejnícky svet.
Hermionin rozum by sa rozpadol. Dracovi bolo jasné, že z takej hroznej straty by ju on nedokázal vytiahnuť. Čo potom? Mysleli vôbec na to?
Sprosté zasrané Zázračné duo. Keby oni traja boli zadobre, Draco by šťastne poukázal na všetky problémy spojené s ich bláznivým plánom. Ale takto ich sotva videl, a keď prišli navštíviť Hermionu, vyhýbal sa im z cesty. Stále bol kvôli Wolfovi príliš nahnevaný na to, aby riskoval, že s nimi bude v tej istej miestnosti bez toho, aby sa ich nepokúsil zabiť. Bolo mimo jeho chápania, prečo udržiavali tú úbohú náhražku muža nažive. Tak bol pod vplyvom kliatby. Napadol a pokúsil sa znásilniť Hermionu. Draco by ho s radosťou umlátil k smrti. Aj tak ho umláti, ak sa mu naskytne príležitosť.
Draco nad tým uvažoval hlbšie. Hermiona bolo zjavne odhodlaná navštíviť Pottera s Weasleym, keď sa zobudí a Dracovi došlo, že to nebol zlý nápad. Mohla sa ich spýtať priamo, roztrhať ich na kúsky a potom sa vrátiť do domu. Nazad do bezpečia. Odhaliť ich plán a potom s ním skoncovať. Áno. To vyjde.
Niečo v pozadí jeho mysle do neho agresívne štuchlo.
Nezabúdaj, prečo jej to nechceli povedať
Draco sa zamračil na svoj mozog, aby ho umlčal.
Neignoruj možnosť, že by mohla ísť do boja.
Draco zahnal pocit paniky a prikázal mozgu, aby s tým prestal.
Ale semienko pochybností už bolo zasiate.
Potterov a Weasleyho plán bol idiotský, áno, ale slúžil jedinému rozhodujúcemu účelu. Udržať Hermionu mimo vojny. Samozrejme, že bude uvažovať o boji. Toto bolo ono. Toto bola finálna bitka. Ak sa to vážne malo udiať, bude o nej uvažovať. Nie, viac ako len to, bude asi cítiť povinnosť ísť. Zázračné duo to vedelo lepšie než ktokoľvek iný. Vedeli, aká bola.
Krucinál, začínal nahliadať do ich mozgov a rozzúrene zistil, že neboli tak otravne sprostí, ako vždy predpokladal. Možno museli učesať svoje divadelné schopnosti, ale vedeli, ako ju chrániť. Vedeli, aká bude jej reakcia v tej sekunde, v ktorej sa rozhodli bojovať.
Čo teraz?
Čo ak sa Hermiona pripojí k bitke a nikdy sa k nemu nevráti?
Nemôžem ju stratiť. Hergot, nezvládol by som to.
Nakoniec Draco nedokázal zaspať.
Hermiona sa vymotala z postele tesne po úsvite, k smrti unavená a nervózna ako nikdy. Dopotkýnala sa do sprchy a pokúsila sa prebrať. Keď sa obliekala, mala pocit, ako keby ju pocit ťažoby v žalúdku sťahoval nadol. Žalúdok sa jej varovne chvel. Vôbec sa jej to nepáčilo. So zastonaním si začala česať vlasy.
Nakoniec si uvedomila, že ju pozoruje Draco z hromady prikrývok v posteli. S vedomím ako rozrušene musí vyzerať sa zhlboka nadýchla a vliezla k nemu do postele. Spokojne sa usmiala, keď si ju privinul k sebe do tepla prikrývok a svojho nahého trupu.
"Som vďaka tebe taká šťastná," zamrmlala do jeho hrude.
Zasmial sa. "Ježkove zraky, Grangerka, vrav to stále a nikdy sa ma nezbavíš."
"Ja sa ťa nikdy nechcem zbaviť, ty hlupáčik," vyhrešila ho ospalo. Privinul si ju ešte silnejšie.
"Spala som hrozne," priznala.
"Ja tiež."
"Len to chcem doriešiť, vieš? Uistiť sa, že si nenamýšľam blbosti. Potom sa budem cítiť lepšie."
"To rád počujem."
Nastala chvíľka ticha.
"Hermiona?"
Pozrela na neho, súčasne zmätená aj potešená, keď začula svoje krstné meno. Tak zriedkakedy ho používal.
"Čo sa stane, ak máš v tomto pravdu?"
Chvíľu o tom premýšľala, nervozita vypaľovala dieru v jej žalúdku.
"Skutočne neviem, Draco. Dúfam, že sa všetko vyjasní, keď sa s nimi porozprávam."
Ďalšiu polhodinu sa k sebe túlili, než neochotne vstali, aby čelili dňu.
Draco sa modlil k bohom, aby sa vo svojich podozreniach mýlil.
K ich prekvapeniu bol už Lucius hore, keď vošli do kuchyne. Zízal na svoju šálku s čajom a vyzeral veľmi rozladený.
"Lucius? Ste v poriadku?" spýtala sa Hermiona, keď prešla k nemu a stisla mu plece.
Vzhliadol a venoval jej unavený úsmev.
"Mal som problémy so spánkom," zachripel.
"My tiež," odvetila. "Musí byť niečo vo vzduchu."
Draco ten rozhovor podozrievavo sledoval. Jeho otec vždy býval tvrdý spáč. Čo ho trápilo? Mohlo to byť tým, že vedel niečo o Potterovi a Weasleym? V poslednej dobe sa s nimi vídaval často. Bolo možné, že niečo začul.
"Počúvajte, dúfam, že to ani jednému z vás nevadí, ale potrebujem skutočne rýchlo hovoriť s Harrym a Ronom. Keď sa vrátim, pripravím vám poriadne jedlo - dúfam, že to nebude dlho trvať."
Dracovi neušiel vyplašený výraz v tvári jeho otca, keď sa Hermiona rýchlo pohla k letaxu.
Kurva. KURVA. Niečo vedel. Čo sa to do pekla dialo s jeho pokojným malým nebom? Toto mohlo všetko zničiť. Draco potlačil ďalší nával paniky a sledoval, ako sa Hermiona približuje ku kozubu.
Postavila sa do letaxu, vhodila za hrsť prášku a zavolala Hlavný stan.
Nič sa nestalo.
Zamračila sa a zavolala znova.
Stále nič.
Obaja Malfoyovci ju sledovali so zatajeným dychom. Vyzerala, ako keby veľmi rýchlo premýšľala, ozubené kolieska sa jej pretáčali, keď skúmala kozub.
Vykročila z letaxu a namierila naň prútik, zamrmlala niekoľko kúziel pod nosom. Obočie mala zvraštené a vyzerala napätá na prasknutie.
Draco zachytil otcov pohľad. Lucius vyzeral, že mu bude zle.
Hermiona zalapala po dychu. "Harry, ako si mohol?" zasyčala nikomu konkrétnemu.
"Gra-Grangerová?" koktal Draco.
"Ten do všetkého nos strkajúci malý..." zmĺkla a začala odriekať ďalšie kúzla, snažila sa prísť na to, čo je s letaxom.
"Grangerová, prosím ťa, hovor so mnou," prosil Draco, keď k nej prešiel. "Bojím sa o teba."
Jeho vyhlásenie zrejme získalo jej pozornosť a otočila sa smerom k nemu. V očiach mala nahnevané slzy. Vyzerala zúrivá a zlomená naraz.
"Malfoy... Oni... Oni zablokovali letax. Myslím, že som mala pravdu. A myslím... Ach, bože, to by mi neurobili, že nie?"
"Čo?" spýtal sa, cítil sa zúfalo, keď sa začala rozpadať, jej dýchanie čím ďalej rýchlejšie a nevyrovnanejšie.
"Myslím, že už odišli do boja," hlas sa jej lámal, keď sa jej slzy preliali, stekali v potôčikoch po lícach.
Draco zalapal po dychu. Nečakal, že už budú preč. To všetko menilo.
Lucius sotva počuteľne zastonal a Hermionine oči strelili k nemu.
"Lucius, povedzte mi, že o tom nič neviete," oslovila ho trasľavo.
Hľadel na zem a nahnevane si pošúchal čelo. Neodpovedal.
"Otec!" vykríkol Draco. "To nemyslíš vážne... Ty si vedel?"
Z noviniek Hermiona zaskučala a klesla na kolená, v hrôze upierala oči na Luciusa.
"Prečo?" vzlykala. "Prečo ste to predo mnou zatajili?"
Lucius sa tváril úplne rozpoltene. "Hermiona, prosím... Sľúbil som pánovi Potterovi, že ti nebudem klamať, ak sa ma spýtaš, ale tiež som súhlasil, že ti to nepoviem sám... Chcel ťa udržať v bezpečí."
"V bezpečí?" vykríkla cez slzy. "Zaslúžim si to vedieť! Zaslúžim si vedieť, ak moji najlepší priatelia a tak veľa ľudí, na ktorých mi záleží, pochodujú na smrť!"
"To som im povedal," prosil Lucius. "Povedal som im, aby ti dali na výber, aby ti dali vedieť dopredu, ale nič z toho nechceli počuť."
"Prečo ste súhlasili?" plakala.
"Pretože som sebecký starý muž a tiež som ťa chcel udržať v bezpečí," odvetil unaveným hlasom. "Je mi to tak ľúto, Hermiona. Ale riziko recidívy, ak sa rozhodneš zapojiť do boja..."
"To je moja voľba," mrazivo prehlásila. "Ja by som mala byť schopná zvážiť riziká a urobiť zodpovedné rozhodnutie. Viete koľko členov Rádu máme? Niečo cez dve stovky, ak nezahŕňam zálohy. Viete, koľko trénovaných liečiteľov máme? Jediného. Dvoch, ak počítate mňa. Povedzte mi, Lucius: môj život alebo životy všetkých, ktorí nedokážu dostať pomoc, keď ju budú potrebovať?"
"Tvoj," odpovedali obaja Malfoyovci.
Jej oči sa prekvapene otočili k Dracovi.
"Nehovor, že aj ty..." zašepkala.
"Samozrejme, že aj ja," spanikáreným hlasom odpovedal Draco. "Mali ti to povedať, ale ich zámery... Nenávidím, že musím s nimi súhlasiť, ale ty nemôžeš bojovať, Hermiona! Ak ti vypne mozog, keď budeš v ceste nejakého prútika, prídem o teba. Ja ťa nemôžem stratiť!" Padol pred ňou na kolená, aby sa jej mohol pozrieť do očí, držať ju za plecia. "Milujem ťa," riekol, potichu, ohromený, že po tom všetkom sprostom plánovaní jej to hovorí takto. "Milujem ťa a nemôžem ti dovoliť odísť a nevrátiť sa."
Hermiona sa na neho smutne pozrela.
"Aj ja ťa milujem, Draco, ale nenechám svojich priateľov zomrieť." Odtiahla sa z jeho zovretia a postavila sa, on zostal zízať s ústami dokorán. Rýchlym kopnutím nadvihla okraj koberčeka, aby odhalila zvláštnu rytinu v drevenej podlahe pod ním. Mala tvar leva.
"Čo to prepánakráľa..." riekol Lucius.
"Obaja mi podajte ruku," prikázala, vystrčila dlaň. Draco bol príliš ohromený, aby neposlúchol, postavil sa na trasľavých nohách a načiahol ruku k jej. Nedokázal spracovať, čo sa dialo.
"Hneď, Lucius," nahnevane povedala a Lucius rýchlo prešiel k nej a podal jej ruku, očividne zmätený.
S prútikom urobila malé rezné rany na ich palcoch, ignorovala ich prekvapené zhíknutia a vytlačila trochu krvi. Pomaly tiekla nadol po ich pokožke a do tej rytiny. Dom sa zatriasol, ako keby sa prehnalo zemetrasenie. Hermiona rýchlo vyslovila zaklínadlo a namierila na leva prútik. Lev nakrátko zažiaril, než sa všetko vrátilo k normálu. Všetka krv sa vpila dnu.
"Čo to bolo? Čo robíš?" zašepkal Draco, cítil sa zlomený a dezorientovaný. Napokon ju stratí. Po tom všetkom.
"Teraz dom patrí nám všetkým, nielen mne. Spozná vás, ak odídete a budete sa potrebovať vrátiť. Ochráni a ukryje vás odteraz pred všetkým. Nemám potuchy, čo sa dnes stane a potrebujem, aby ste obaja boli v bezpečí."
Odkráčala od ohromených Malfoyovcov a zamierila do hosťovskej izby, aby sa odtiaľ o chvíľu neskôr vynorila s malým batôžkom. Draco vedel, že obsahuje jej liečiteľské potreby. Mal pocit, ako keby sa mu jeho svet rozpadal. Milovala ho. Milovala ho a on ju strácal.
"Prosím, toto nerob, Grangerka," chripel. "Prosím, neopúšťaj ma."
Vzhliadla na neho a on si všimol, že znova plakala.
"Nerob mi to ešte ťažšie než už to je," zašepkala, dotýkala sa jeho tváre, kým jej slzy kvapkali z brady. "Mám v pláne sa vrátiť, ale musím im pomôcť. Divooký Moody mi nikdy nepovedal, kde drží vaše prútiky, inak by som vás vzala so sebou. Ale bez nich vás vziať nemôžem... Vieš, že aj ja ťa chcem znova vidieť. Bez prútikov nemôžete ísť do boja. To by bola samovražda."
Draco sa pozrel na otca a s prekvapením postrehol, že Lucius tiež bojuje s emóciami. Sakra, karty sa obrátili. Dvaja poslední Malfoyovci prosia muklorodenú Hermionu Grangerovú, aby ich neopúšťala, aby s nimi zostala naveky ukrytá v dome.
"Tak veľmi ťa milujem, Draco," povedala, pobozkala ho na líce, slzy zanechala na jeho pokožke. "Vrátim sa."
"Aj ja ťa milujem," zachripel. "Mal som ti to povedať skôr."
"Na tom nezáleží," usmiala sa a pokrútila hlavou. "Cítila som to. Už som to cítila hodnú chvíľu."
"A čo tvoja myseľ?" ozval sa zúfalo Lucius. "Čo ak ten boj nezvládneš?"
Vzdychla si. "To je samozrejme dobrá poznámka, ale nikdy som sa necítila silnejšia a skutočne si myslím, že to zvládnem. Prekonala som bez zrútenia to mučenie. Budem v poriadku." Usmiala sa na neho. "Prepáčte, že som sa na vás nahnevala, Lucius. Boli ste ku mne veľmi dobrý. Možno nesúhlasím s vašimi činmi, ale oceňujem váš záujem o moju bezpečnosť."
Otočila sa znova k letaxu s výrazom sústredenia na tvári.
"Čo chceš urobiť?" spýtal sa Draco.
"Heknúť svoj vlastný letax, samozrejme," odvetila. "Idem do Hlavného stanu, či ma tam chcú alebo nie. Ak sú všetci preč, ako predpokladám, pôjdem na manor a pomôžem, kde budem môcť."
Položila ruku na krb a začala odriekať kúzlo, ktoré Draco nepoznal. Asi po tridsiatich sekundách odriekavania, domom zaznelo hlasné BUM a z kozuba sa vyvalilo trochu dymu. Ukročila a hodnotiaco sa pozrela na svoju prácu.
"Harry v týchto veciach nikdy nebol dobrý," zamrmlala.
Keď sa otočila k dvom Malfoyovcom, spodná pera sa jej začala triasť.
"Vrátim sa," dostala zo seba. "Vrátim." Venovala Luciusovi božtek na líce a Dracovi silný, zúfalý bozk na ústa.
"Milujem ťa," zašepkala mu.
A potom, v závane zeleného dymu bola preč.
Keď sa odletaxovala, Draco znova klesol na kolená a zízal na prázdny kozub.
Zacítil na pleciach ruky svojho otca. Pre jeho otca bolo mimoriadne vzácne ponúknuť mu takto útechu, ale Draco ten čin ocenil.
"Je mi to tak ľúto, synu," riekol Lucius, a potom pomaly odkráčal so zničeným výrazom. Posadil sa za stôl v kuchyni.
Draco niekoľko minút zostal kľačať pred kozubom.
"Kde myslíš, že Divooký Moody ukryl naše prútiky?" nakoniec sa spýtal. Bolo to pritiahnuté za vlasy, ale keby dokázali nájsť svoje prútiky, mohli sa dostať na manor sami a nájsť Hermionu skôr, než ju zrania.
"Mám teóriu, ale nemyslím si, že ju chceš počuť."
"Skús to," vyprskol Draco, zrazu sa cítil veľmi nahnevaný na celý svet.
Lucius si vzdychol. "Mám podozrenie, že ich očaroval tak, že sa zjavia len vtedy, keď ich budeme skutočne potrebovať." Bola to vyhýbavá odpoveď a Dracovi sa nepáčila.
Spýtavo sa pozrel na otca. "Čo tým myslíš? Teraz ich potrebujeme."
"Myslím, že sa naše prútiky zjavia len, ak Hermionu vážne zrania alebo... ak zomrie. Predstava bola, že nás bude chrániť. Myslím, že po tej udalosti s Wolfom sa Divooký rozhodol použiť kúzlo, ktoré nám poskytne možnosť ochrany, keby sa niekedy niečo také prihodilo znova. Nechcel to uľahčiť. Ten muž nás nenávidí. Začul som ho, ako sa o tom hádal s Potterom a zložil som si kúsky dohromady sám."
Dracovi bolo zle.
"Takže ak sa zjavia naše prútiky..."
Lucius smutne prikývol. "Niečo sa stalo."
"To je choré," Dracovi sa triasli ruky.
"Áno. To je."
"Neviem, čo urobím, ak sa nevráti späť."
Lucius si ťažko vzdychol a chytil sa rukami za hlavu.
"Je mi to tak ľúto, synu."
Hermiona so vzlykom vkročila do Hlavného stanu.
Kuchyňa bola prázdna a inštinktívne vedela, že je prázdny celý dom. Hlavný stan bzučal aktivitou, dokonca aj keď mal málo obyvateľov. Teraz smrteľne mlčal. Takže sa nakoniec bitka diala. Ak niekedy znova uvidí Harryho a Rona, pocítia nahnevaný koniec jej prútika.
Ale práve teraz sa potrebovala posadiť a upokojiť za kuchynským stolom, pozbierať myšlienky a vyplakať sa. Bolo také náročné držať sa pokope pred Dracom, ale teraz sa cítila takmer hysterická. Draco s Luciusom mali samozrejme pravdu. Mohli ju dnes zabiť. Mohlo sa stať, že ich už nikdy neuvidí.
Že sa s ním už nikdy nepodelí o posteľ.
Že sa s ním už nikdy nepomiluje. Bohovia, prečo prepánakráľa čakala? Teraz sa to zdalo také hlúpe.
Uvidela v mysli Dracove sivé oči a presne v tejto chvíli sa rozhodla, že smrť neprichádza do úvahy. Musí sa k nemu vrátiť. Sľúbila to. Milovala ho tak veľmi, až ju to desilo a ako sa ukázalo, on ju miloval tiež.
Smrť bude musieť skrátka počkať.
Práve vtedy niečo zachytila pohľadom. Hromádku látky položenej na konci inak prázdneho stola. Na vrchu bol lístok. Vstala a prešla k nemu, prezerala si záhadný predmet.
Na kartičke bolo napísané: Hermiona.
Opatrne ju otvorila.
Hermiona,
ak toto čítaš, znamená to, že si príliš dobrá pre svoje vlastné dobro a vieš, že sme odišli bojovať. Prepáč, že sme to pred tebou zatajili, ale prosím, ver nám, že sme sa obávali len o tvoju bezpečnosť. Si pre nás ako sestra a už príliš veľakrát sme videli, ako si sa zranila, aby nám to vydržalo do konca života. Ak stále trváš na tom, že pôjdeš za nami, čo asi trváš, ak si sa dostala takto ďaleko, prosím, použi neviditeľný plášť, ktorý sme ti nechali. Zostaň v bezpečí, aby sme sa s tebou mohli stretnúť, keď toto všetko skončí. Dúfame, že nechávame tento odkaz zbytočne, ale ty si koniec-koncov najbystrejšia čarodejnica nášho veku."
Vždy ťa budeme milovať,
Harry a Ron
PS. Vyhni sa suterénu - je tam Wolf.
Hermiona cítila, ako sa cez slzy usmieva. Tí chalani. Tak dobre ju poznali. Dotkla sa jemnej látky plášťa, žasla nad jeho dokonalou štruktúrou. Toto jej určite pomôže zostať v bezpečí. Toto jej znova pomôže vidieť Harryho a Rona, ale tiež Draca a Luciusa.
Začula prásk z premiestnenia a nadskočila, malý výkrik unikol z jej pier. Nikto sa nemôže primiestniť do Hlavného stanu okrem...
"Slečna Hermiona?" ozval sa dôverne známy hlas.
"Dobby!" vykríkla a pribehla objať prekvapeného škriatka. ""Už je to tak dávno, čo som ťa naposledy videla!"
"Dobby bol preč na severe pomáhať naším priateľom!" povedal škriatok, súčasne šťastný a šokovaný. "Ale teraz sa Dobby vrátil do boja. Čo tu slečna robí? Dobby si myslel, že slečna je chorá..."
"Bola som chorá, Dobby, ale už mi je lepšie. Aj ja idem bojovať. Práve som chcela odísť."
Niečo ju napadlo a rozhodla sa to využiť.
"Dobby, len pre prípad, že sa nevrátim z boja a ty áno..." Dobby sa nervózne zamračil, keď pokračovala. "Mohol by si len dozrieť na to, že... no... starala som sa o Malfoyovcov vo svojom dome a teraz sa tam ukrývajú. Mohol by si sa uistiť, že sa o nich postarajú, ak sa mi nepodarí vrátiť domov?"
Dobbyho oči sa výrazne roztvorili a Hermiona premýšľala, či od škriatka žiadala priveľa. Spomenula si, že Lucius bol zvlášť hrozným pánom a okamžite to oľutovala.
"Malfoyovci sú... nažive?" spýtal sa ohromený Dobby.
Hermiona prikývla. Zabudla, že správy o ich záchrane a ochrane držal Rád pod pokrievkou. Dokonca sa to nepovedalo ani bezpečným domom.
"Áno. Viem, že to nie je všeobecne známe, ale zmenili sa, Dobby, a mne na nich veľmi záleží. Chcem sa ubezpečiť, že budú v poriadku bez ohľadu na to, čo sa mi stane."
Dobbyho tvár nadobudla zvláštny výraz. "Samozrejme, slečna Hermiona," nakoniec povedal. "Pre vás čokoľvek."
"Ďakujem ti, Dobby," povedala a pobozkala škriatka na líce. "Idem sa von premiestniť. Pripojíš sa ku mne?"
Dobby pokrútil hlavu, čím sa mu rozlietali uši. "Nie, slečna, Dobby sa tam s vami stretne."
"Dobre. Daj si na seba pozor," zdvihla plášť a so smutným úsmevom opustila miestnosť.
Dobby stál v kuchyni minútu, kým si dal dokopy svoje myšlienky.
"Malfoyovci sú nažive," zašepkal si pre seba. "Dobby musí urobiť návštevu."
Ozvalo sa PRÁSK a bol preč.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |