Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola

"Harry, čítal si dnes noviny?" spýtala sa Hermiona Grangerová svojho priateľa.

"Ktoré? Sršňa alebo Proroka?"

"Proroka."

"Ani náhodou."

"Hermiona, on ani Sršňa nečítal," ozvala sa Ginny Potterová, keď vrhla po manželovi pobavený pohľad. "Ak niečo nevytlačia v Zlatej strele, neprečíta si to."

"Vážne, Harry, mal by si okrem metlobalových plátkov čítať aj niečo iné," hrešila Hermiona svojho priateľa. "Na svete sa dejú dôležitejšie veci a Prorok je oveľa lepší než býval kedysi."

"Nepíše pre nich stále Rita Skeeterová?" spýtal sa Ron Weasley. "Tak nemôžu byť takí dobrí." Predklonil sa a uchmatol žemľu z Hermioninho taniera, čím si vyslúžil plesknutie po ruke. "AU! Myslel som, že už ju nebudeš."

"Šetrila som si ju, Ronald," odvetila. "A áno, náš najmenej obľúbený chrobák stále píše pre Prorok, ale ak preskočíš jej články, obvykle je dobrý. Nakoniec sú v ňom skutočné správy."

"Má pravdu," súhlasila Ginny. "V Prorokovi je vždy schovaný inzerát madam Malkinovej Dve za cenu jedných a ak si ho nepozrieš dôkladne, mohol by si ho prehliadnuť. Bez kupónu ti ich nepredá a zakaždým dokáže rozoznať falošný."

"Namojdušu, Ginny, ako keby si ty potrebovala nejaké nové habity," posmievala sa Hermiona. "Nosíš do práce uniformu!"

"A to je presne dôvod, prečo potrebujem veľa nových habitov," protirečila Ginny. "Po celý čas mám na sebe metlobalový dres; nemôžeš odo mňa očakávať, že tak budem vyzerať aj vo svojom voľnom čase."

"No, Prorok má viac než len inzeráty na predaj šiat," riekol Ron. "Viete, že tiež inzeruje Weasleyovské výmysly a vynálezy . Ani jeden z vás ešte nekomentoval náš nový inzerát. Navrhol nám ho Dean Thomas, a je dosť dobrý."

"Prepáč, Ron, všimla som si ho a chcela som niečo povedať," prehlásila Hermiona. "Bol veľmi dobrý, mali by ste najať Deana nastálo. Nie je teraz na voľnej nohe? Mali by ste si ho uchmatnúť skôr, než to urobí niekto iný. Zvlášť sa mi páčil ten animovaný obor, ktorý utekal od vychrtlého prváčika, čo mal vo vrecku knihu Súboj pre ťuťmákov po weasleyovsky, ale radšej by ste sa mali ubezpečiť, že ľudia budú vedieť, že sa v skutočnosti  s obrom nedá takto bojovať. Ale to nebolo to, o čom som vlastne hovorila. V Prorokovi moju pozornosť odviedli trochu iné veci."

"Hermiona, niečím z tohto niekam mieriš?" spýtal sa Harry. "Boli tam nejaké "skutočné správy", o ktorých si nám chcela povedať?"

Štvorica priateľov bola na pravidelnom týždennom stretnutí a on s Ginny boli toho večera hostiteľmi. Harry oveľa radšej uprednostňoval večere, kedy mali na starosti hostinu Hermiona alebo Ron, pretože u Rona sa vždy dalo spoľahnúť na to, že zabezpečí množstvo whisky a Hermiona nechala variť za seba pani Weasleyovú - mala veľmi malý talent na kuchyňu. Keď boli na rade on a Ginny, očakávalo sa od neho, že pomôže a čo na tom bolo zábavné? Dnes večer ho Ginny zaúkolovala pripraviť dezert, ale zakázala mu vybrať si sirupové tortičky. A skutočne, aký dobrý bol dezert bez nich? Celé jedlo bol z toho vyvedený z miery a Ginny sa maximálne snažila, aby jeho trucovanie ignorovala, čo to len zhoršilo. A keď už ide o to, rovnako aj Ron a Hermiona a tá posledne spomenutá im zjavne chcela povedať niečo dôležité, čo zo seba nedokázala vysypať posledných desať minút.

"Ach, áno," odpovedala Hermiona. Žiadne detaily.

"No?" vybuchol Harry. "Von s tým!"

"Čakala som na dramatickú pauzu," vyhlásila, "ale asi to nie je vhodné. Tu je tá novinka: zomrel Lucius Malfoy."

"Čože?" zajačali na ňu Harry, Ron a Ginny.

"To... to nám hovoríš až teraz?" koktal Harry. "Na čo si do pekla čakala?"

"No, spýtala som sa ťa, či si čítal noviny," pripomenula mu Hermiona. "Pokúšala som sa k tomu dostať."

"To malo byť prvé, čo ti vyšlo z úst," rozhorčene vyhlásil Harry. "Kedy sa to stalo? Prečo neinformovali Úrad aurorov?"

"Myslím, že to bolo pomerne tajné," riekla Hermiona. "Muselo to byť dosť nedávno, hoci Prorok neuviedol priveľa podrobností. Len napísali, že to nikto nezavinil."

"Moja riť to nezavinila," odfrkol si Ron. "Ručím za to, že ho odkrágľoval fretčiak, aby sa dostal k dedičstvu."

"Ron!" šokovane vykríkla Hermiona. "To sú hrozné reči."

"Všetci vieme, že Malfoy nemôže zohnať prácu," odvetil Ron. "Nemá dobré meno. Keby nebolo prachov drahého starého apíčka, chodil by v Zašitej uličke po žobraní. Asi už mal po krk čakania, kedy sa z neho stane pán manoru."

"Nuž áno," Ginny sa zamračila na brata. "Čím menej sa o ňom povie, tým lepšie. Jednako, človek by si myslel, že sa o tomto dopočuje skôr. Niežeby to bol nejaký náhodný, neznámy človek, bol to Lucius zasraný Malfoy! Vážne, Harry, nenapadá ma, prečo neinformovali aurorov, že tak známy temný čarodejník zomrel."

"Ani mňa," súhlasil Harry. "Pravda je, že od vojny sekal dobrotu. Presne ako naposledy sme mu roky nedokázali nič prišiť. Z toho všetkého, čo vieme, možno sa legitímne vzdal čiernej mágie. Ale má u nás poriadne hrubú zložku, Draco Malfoy tiež, ale to nie je nič nového. Už viacej nemáme dovolené klasifikovať ich ako temných čarodejníkov, ale nemôžem uveriť, že mi to po tom všetkom, čím sme si s ním prešli, Kingsley nepovedal."

"Možno to ani on nevedel," naznačil Ron. "Možno to nikto nemal vedieť. Skeeterová pravdepodobne chrobákovala okolo manoru a dostala ten príbeh na verejnosť. Nečudoval by som sa, keby to urobila."

"Je to možné," dumala Hermiona. "Ale myslím, že je malá šanca, že by to Prorok vytlačil bez toho, aby o tom nevedel náš minister mágie. To nie ja ako za Fudgeho. Kingsley zvláda všetko s prehľadom."

"Viem, že takéto dačo je hrozné povedať," riekla Ginny, "ale nie som smutná, keď som zistila, že je po ňom. Mohol sa kajať, kto vie? Ale dlhý čas to bol zlý muž a keby jeho strana vyhrala, všetci by sme sa Malfoyovcom ukláňali. Verím v druhé šance, ale nikdy mu nedokážem odpustiť to, čo mi urobil."

"Bol dosť hrozný," súhlasila Hermiona. "Tipujem, že sa o tom čoskoro dopočujeme viac. Vážne by ste všetci mali čítať noviny."

XXXX

"U Merlina, mohli by sme už pokračovať?" vyštekol Draco Malfoy na právnika svojho otca. Už uplynuli dva týždne, čo jeho otca na poľovačke zabila zatúlaná mantichora a len teraz sa dostávali k prečítaniu jeho poslednej vôle. Dva týždne! Jeho otec by nikdy nepripustil také čakanie; keď Lucius Malfoy luskol prstami, dospel k výsledkom. Alebo aspoň pred vojnou dospel. Teraz podľa všetkého klesol tak nízko, že si nedokázal zabezpečiť ani rýchleho vykonávateľa závete, ktorý by zvládol jeho záležitosti.

Samozrejme, Draco bol kvôli svojmu otcovi rozrušený. Zbožňoval toho muža a skutočne za ním trúchlil. Matka bola v strašnom stave, a to nespočítateľné množstvo vrešťadiel, ktoré od jeho sklonu dostali, vôbec nepomáhalo zmierniť jej stres. Väčšina vrešťadiel bola typu: "Dobre, že je po ňom!", "Konečne!" alebo "Uvidíme sa v pekle!". Prišlo zopár kondolencií, ale väčšina čarodejníckeho sveta uvítala smrť jeho otca s pohŕdaním a posmechom. To nepomáhalo matkiným nervom a nepomáhalo to ani jeho nálade. K tomu všetkému mali po otcovej smrti obmedzený prístup k otcovým bankovým účtom. Draco vedel, že jeho otec im obom zanechal bohatstvo, ale cítil by sa lepšie, keby ho skutočne vlastnil. Neznášal pocit, že profituje z otcovej smrti, ale po pravde, mal sa stať veľmi bohatým mužom.

To nebolo fér. Malfoyovci boli kedysi jednou z najrešpektovanejších čarodejníckych rodín v Británii. Iste, bol tu ten malý problémik, že nasledovali Voldemorta, ale nemohli ľudia odpustiť a zabudnúť? Od vojny musel Draco prehltnúť veľa hnoja. Napriek tomu, že sa v poslednej minúte otočili Temnému pánovi chrbtom, s rodinou stále zaobchádzali ako so smrťožrútmi. Draco si nedokázal nájsť žiadnu zmysluplnú prácu a jeho otec ho odmietal financovať na základe akéhosi absurdného, zbrusu nového princípu. Každý len hádal, kde jeho otec dospel k takej náhlej zmene názorov, keďže Draca v mladosti vždy rozmaznávali obaja rodičia. Na Rokforte Draco vždy očakával, že pomaličky prepláva do ľahkej a príjemnej práce na ministerstve či do vysoko hodnoteného metlobalového tímu; k čomu sa najbližšie dostal, keď tri mesiace v Amerike predával metly. Napriek svojmu úprimnému smútku sa chcel Draco priveľmi k tým peniazom dostať. Boli jeho lístkom do nového života.

"Je mi to ľúto, pane," strnulo prehovoril právnik. "Ale váš otec zanechal dosť komplikovaný závet. Muselo sa toho veľa overiť."

"Ako komplikované je dať mne a mojej matke naše peniaze?" spýtal sa.

"Draco!" vyprskla jeho matka. "Prosím, pamätaj, prečo sme tu. My sa nehrabeme za majetkom tvojho otca ako obyčajní muklovia."

"Prepáč, matka," odvetil. Jeho matka vyzerala, že sa už-už rozplače. Objal ju rukou okolo pliec a venoval jej krivý úsmev, aby ju upokojil. Na oplátku ho poctila uslzeným úsmevom a on ju pobozkal na čelo. "Len chcem, aby toto už bolo za nami. Pripadá mi šialené, že si musíme takto vytrpieť svoje. Sú to aj tvoje peniaze." A moje.

"Áno, áno," začal právnik. "Obávam sa, že to nie je jednoduchá vôľa. Váš otec zanechal dosť nezvyčajné pokyny."

"Aké?" spýtal sa Draco. Jeho otec asi zanechal hromadu peňazí Sv. Mungovi pod podmienkou, že mu postavia sochu alebo niečo podobne trápne. Boh vedel, že ten chlap bol márnivý. Možno Lucius plánoval obnoviť svojou smrťou ich dôveryhodnosť.

"Pani Malfoyová," riekol právnik. "Váš manžel vám zanechal polovicu svojho značného bohatstva rovnako ako váš dom, Malfoy manor. Obnáša to sedemdesiat päť miliónov galeónov."

Draco hvízdol, súčasne šokovaný aj ohromený. Nemal potuchy, že jeho otec má toľko peňazí, a to bolo potom, čo dosť stratil počas a po hrôzovláde Temného pána. Jupíjéj, so sedemdesiatimi piatimi miliónmi už mohol čosi urobiť. Dokonca aj keby jeho otec nechal niečo charite, bude mať odteraz toľko domácich škriatkov, že nebude vedieť čo s nimi.

"A ja?" spýtal sa.

"Nuž, to je tá komplikovaná časť," odvetil právnik, viditeľne sa pri tom prikrčil. "Zvyšok peňazí je rozdelený na dva rovnaké podiely."

Tak to robí tridsať dva a pol milióna. S tým stále mohol narobiť trochu škody.

"Kam pôjde ten zvyšok, na charitu?" opýtal sa. "Dokonca po smrti má otec vplyv na ľudí."

"Pôjde na jednu konkrétnu charitu," oznámil právnik. "V skutočnosti tie peniaze pôjdu Spoločnosti pre ochranu práv a legálne oslobodenie škriatkov."

"ČOŽE?"

"A zvyšok peňazí pôjde do zvereneckého fondu," pokračoval právnik, ktorý každú chvíľu očakával prekliatie. "Pokiaľ nebudete rok pracovať pre spomínanú spoločnosť, zverenecký fond vám prepadne a peniaze prejdú na, ehm... S.O.P.L.O.Š."

"MOJE PENIAZE DOSTANE GRANGEROVÁ?"

"Pokiaľ pre ňu nebudete rok pracovať, áno."

"Sladký Merlin," zašepkal Draco. Zhlboka sa nadýchol, upokojil... a klesol do kresla za ním, po prvý raz v živote úplne onemel.

XXXX

"Toto musí byť žart," oznámila Hermiona mužovi pred sebou. Sedela v dosť nepohodlnom kresle v kancelárii Silasa Pembroka, do ktorého sa zrútila po mužových slovách. Nemala potuchy, že Dracova reakcia bola úplne rovnaká, ale muž pred ňou túto informáciu zamlčal.

Právnik si ju dal ráno zavolať s nejasným odkazom o predpisoch a nariadeniach ohľadne S.O.P.Ľ.O.Š. Hermiona sa s tým mužom nikdy predtým nezhovárala; S.O.P.L.O.Š mala na starosti úplne iná firma, firma, ktorá nebola poškvrnená službou temným čarodejníkom. "Kto vám zaplatil, aby ste ma sem dotiahli - Malfoy? Namojdušu, nemá nič lepšie na práci?"

"Uisťujem vás, že toto nie je žart, slečna Grangerová," prehovoril pán Pembroke, keď si pošúchal čelo. U Merlina, toto sa ukazuje ako debakel. Včera večer zdúchol z Malfoy manoru po tom, čo celé tri hodiny počúval tiráde a rozčuľovaniu sa mladého Malfoya, pani Malfoyová povedala málo - zjavne bola v šoku. Mladý Malfoy sa zúfalo pokúsil obísť otcovu vôľu, ale tá bola pevná ako skala. Čarodejnícke zmluvy, a tou posledná vôľa je, bolo nemožné obísť. Podmienky boli jasné; pracovať pre spoločnosť slečny Grangerovej alebo skončiť na mizine.

Po pravde, pán Pembroke si myslel, že je celá záležitosť smiešna. Ktorý úctyhodný čistokrvný čarodejník sa staral o ufňukaných malých domových škriatkov? Čo zamýšľal Lucius takým nápadom? A nepodelí sa pani Malfoyová jednoducho so svojím bohatstvom so svojím synom? Prečo prepánakráľa dostal ten mladík taký záchvat? Ach, no, možno si mladý Malfoy myslel, že je jeho matka rovnako ľstivá ako bol evidentne jeho otec.

"Neverím vám," vyhlásila Hermiona. "Je mi jasné, že toto je nejaká prepracovaná lesť. Fajn, tak počúvajte, pane, so Spoločnosťou pre ochranu práv a legálne oslobodenie škriatkov sa nezahráva. Sme legitímna agentúra s legitímnymi prispievateľmi. Veľa ľudí a škriatkov sa na mňa spolieha a mám málo času, aby som tu pobehovala pre pobavenie Draca Malfoya. Prajem pekný deň." Zdvihla sa z kresla, ale právnik ju zastavil.

"Slečna Grangerová, ani ja sám nemám voľný čas na žarty a hry," riekol. "Nebol by som vás sem priviedol pod falošnou zámienkou. Podmienky závetu Luciusa Malfoya boli jasné: vaša malá spoločnosť škriatkov je teraz bohatšia o tridsaťdva miliónov galeónov."

"Môjtybože," vydýchla, znova sa zrútila do kresla. "To nemôže byť pravda."

"Je," krátko odpovedal.

"Čo musím urobiť, aby som tie peniaze získala?" podozrievavo sa spýtala Hermiona. Musel v tom byť háčik. Lucius Malfoy - a dať peniaze domovým škriatkom? Čo musela urobiť? Všetkých ich zavraždiť a zavesiť ich hlavy na stenu?

"Je tu jedna malá podmienka," začal pán Pembroke.

"Samozrejme, že je."

"Pán Lucius Malfoy chcel, aby sa jeho syn stal prospešným členom spoločnosti. Chce, aby Draco pracoval pre S.O.P.L.O.Š. ako váš asistent."

"Tak teraz musíte žartovať," posmievala sa Hermiona. "Malfoy, a pracovať pre mňa? To je nemožné. Nenávidíme sa."

"Áno, no, také bolo prianie pána Malfoya," povedal právnik. "Myslel by som si, že osoba, ktorú práve poctili takým veľkorysým darom urobí čokoľvek, o čo ju jej mecenáš požiadal."

Hermiona sa začervenala, ale trvala na svojom. "Pán Pembroke, dovoľte mi povedať to na rovinu. Nemám príjemnú minulosť s Dracom Malfoyom alebo jeho otcom. Ako muklorodená som na škole bola terčom Dracovho výsmechu. Počas vojny ma mučila Luciusova švagriná v jeho vlastnom dome. Predstavujú všetko, čo nenávidím a ja predstavujem všetko, čo nenávidia oni."

"A predsa tu máme vôľu pána Malfoya," odvetil nepohnuto právnik. "Myslite na dobro, ktoré tieto peniaze môžu priniesť vašej veci, slečna Grangerová. Máte jeden deň na rozhodnutie. Ak odmietnete zamestnať pána Malfoya, všetky peniaze prejdú na Luciusovu vdovu."

Čo mohla robiť? Hermione bolo jasné, že ten chlap skutočne nežartuje. Čo si panenka skákavá Lucius Malfoy myslel? Keď to prijme, niečo ju prekľaje? Bol toto pre Draca Malfoya spôsob, ako ju sabotovať zvnútra? Všetko v nej kričalo, aby z tej kancelárie odkráčala a nikdy sa neohliadla. Mohla skutočne prijať tie prekliate peniaze? A predsa tridsať dva miliónov...

Zhlboka sa nadýchla. "Beriem."