Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. kapitola: Správny čas, nesprávne miesto

Neville nasledujúce ráno prišiel zavčasu. Hermiona sa mu hodila okolo krku a pevne ho objala.

„Tak rada ťa vidím, Neville,“ povedala a vyčarila na tvári úsmev.

„Ja tiež, Hermiona, hoci si prajem, aby to bolo za iných okolností,“ odpovedal vážne.

Hermiona ho pustila a urobila im všetkým čaj. Ron prišiel do kuchyne, s kalným zrakom, ale bdelý, nasledovaný Harrym a Dracom, stále oblečenom v pyžamových nohaviciach. Neville mu úsečne prikývol, Draco sklonil hlavu na oplátku a posadil sa za stôl.

„Takže, ja už som mimo, chlapci. Uvidíme sa zajtra večer,“ povedal Harry. „Ďakujem ti za toto, Neville,“ potriasol si s rukou druhého muža.

„Žiaden problém, Harry. Pozdravuj odo mňa Ginny,“ zareagoval Neville. Bol o pol stopy vyšší než Harry, mohutní a širokoplecí s tmavými vlasmi a hlbokými hnedými očami. Jeho tvár bola vážna a odhodlaná.

„Oh, Harry! Povedz Ginny, že mi je ľúto, že zmeškám jej narodeniny,“ povedala Hermiona a venovala mu objatie.

„To je v poriadku, Miona. Chápe to,“ odpovedal.

Potom, čo Harry odišiel, štyria z nich sa spoločne posadili v salóne. Skôr než ich Ron nechal samých a šiel znova skontrolovať ochranné kúzla, vypil svoj čaj tak rýchlo, že Hermiona bola prekvapená, že sa neobaril.

„Ten muž miluje svoju prácu,“ komentoval Draco, keď sledoval ako odchádza. Hermiona na neho prevrátila oči, než sa vrátila k Nevillovi.

„Tak, čo Luna a dieťa robia?“ spýtala sa.

„Počkať,“ posadil sa dopredu Draco, „Ty si sa oženil s Lunou Lovegoodovou? A mal dieťa?“

Neville sa zamračil. „Máš s tým nejaký problém, Malfoy?“

„Nie, nie. Gratulujem Longbottom. Musíš byť nadšený,“ zatiahol Draco s úškrnom. Hermiona ho udrela do ruky a pokrútila hlavou.

„Ignoruj ho, Neville. Dnes je trochu napätý,“ povedala a Draco si vzdychol.

„Napätý? Hermiona, toto ma privádza do šialenstva!“ nariekal, naklonil sa dopredu a oprel si hlavu o zadnú časť jej pleca, jeho ruky skĺzli okolo jej pása. Hermiona videla, že Neville zdvihol obočie. „Kedy odtiaľto vypadneme?“ mrmlal Draco do jej trička.

„Máme aurorov, ktorí prenasledujú Zabiniho. Myslia si, že mu prišli na stopu,“ povedal Neville ako odpoveď na Dracovu otázku.

Draco zdvihol hlavu. „Idem na prechádzku,“ vyhlásil, uvoľnil si ruky a postavil sa.

„Nemôžeš ísť von, Malfoy,“ pripomenul mu Neville. Draco vyhodil rukami do vzduchu.

„Ale môžem ísť na záchod, matka? Osprchovať sa? Je to dovolené?“ zrazu kričal.

„Draco! No tak! Nie je to voči Nevillovi fér,“ povedala rozhodne Hermiona, postavila sa a zobrala ho za ruku.

„Viem, prepáč, Longbottom,“ povedal. „Je to len tým, že už ma všade svrbí nedočkavosťou. Viem, že prichádzajú. Nedokážem vystáť toto posedávanie a čakanie! Idem sa utopiť,“ povedal Draco Hermione a sklonil sa, aby ju pobozkal na líce. Prikývla, sledovala ho ako kráča hore schodmi a ako zatreskol dvere na kúpeľni. Hermiona si vzdychla a sadla si znova do salónika. Neville sa na ňu zvedavo pozrel.

„Práve som videl, čo si myslím, že som videl? Ty a Malfoy?“ spýtal sa potichu.

Zachichotala sa. „Harry ťa teda nevaroval?“

„Nie,“ odpovedal vlažne. „Takže vy dvaja ste...?“

„Áno,“ prikývla Hermiona. „Vieš, niekedy tomu sama nemôžem uveriť. Všetko sa to stalo tak rýchlo, ale som rada. Som s ním šťastná, Neville.“

„Keď to hovoríš,“ povedal Nevill so smiechom. „Je vždy taký paranoidný?“

Hermiona si pošúchala hlavu. „Je to pre neho ťažké. Bol navyknutý na akciu, nie na čakanie. Je si taký istý, že ho nájdu. Stáva sa taký hrozný ako Ron, keď sa potuluje po dome, vykukáva z okna, kontroluje pod kvetináčmi.“ Chichotala sa. „Prepáč. Viem, že je to vážne. Myslím, že sama chytám trochu ponorkovej choroby.“

Neville prikývol, postavil sa a povedal, že ide pohľadať Rona. Po desiatich minútach šla Hermiona nahor pohľadať Draca.

Dvere do kúpeľne boli stále zatvorené, ale Hermiona nepočula tiecť vodu. Para sa valila spod dverí. Zaklopala a zavolala. Žiadna odpoveď. Zaklopala znova, hlasnejšie a neodbytnejšie ako predtým. So zlým pocitom v žalúdku vytiahla svoj prútik a odomkla dvere.

Draco sedel na okraji vane, uterák omotaný okolo svojho pása. Pozrel sa nahor, jeho červené oči žmurkali na ňu cez tú paru.

„Vďaka Merlinovi, si v poriadku! Keď si neodpovedal, myslela som, že sa čosi prihodilo,“ povedala Hermiona a odložil svoj prútik. Draco prevrátil oči.

„Čo by sa mi asi tak mohlo stať v kúpeľni?“ odpovedal sarkasticky. Potom sa postavil a otvoril náruč, vábiac ju. „Poď sem, prosím. Potrebujem ťa. Musím cítiť niečo skutočné.“

Hermiona sa smutne usmiala a vošla do jeho náručia. Stále bol mokrý od sprchy a voda presiakla cez jej tenké tričko až na jej kožu. Striasla sa, ale on si ju pritiahol pevnejšie, jeho ruky odpočívali na jej bokoch. Náhle si uvedomila, že je pod tým uterákom nahý, preglgla, ústa jej vyschli. Obrovská túžba vidieť jeho telo, dotknúť sa ho, prejsť prstami po jeho pokožke narastala v jej hrudi.

Zatvorila oči, zaklonila hlavu tak, aby mohol pobozkať jej krk, usmievala sa, keď sa jeho pery posúvali k jej kľúčnej kosti. Draco zdvihol ruku a jemne odtiahol tričko z jej pliec a bozkával jej nahú kožu. Naskočila jej na rukách husia koža, znova sa striasla a pritiahla si ho bližšie. Objal ju rukami, jedna jeho ruka odpočívala za jej hlavou a druhá na dolnej časti jej chrbta. Bozkával smerom nahor jej krk, až kým nedosiahol jej pery.

Hermiona zastonala, keď sa obtrel perami o jej peru, postavila sa na špičky a pritlačila svoje telo dokonca ešte bližšie k nemu. Bozkával ju vášnivo; hltal jej ústa, jeho silné ruky ju držali nepohyblivú oproti jeho túžiacemu, sklonenému telu a priťahovali jej boky do jeho. Hermiona prešla rukami po jeho chrbte, raz zaťala do neho svoje nechty a on zasyčal do jej úst, pobozkal ju silnejšie a hlbšie, útočiac na jej zmysly. Posúvala svoje ruky nižšie až kým nespočinuli na okraji jeho uteráka. Vkĺzla rukami podeň, dotkla sa pevných svalov jeho bedier, zaťala nechty do jeho hladkej kože. Draco zavrčal v hĺbke svojho hrdla a prerušil ich bozk.

„Nerobil by som to, keby som bol tebou,“ zašepkal a pozrel sa nadol do jej lesklých očí. Usmiala sa na neho nevinne, s pocitom skazenosti a neslušnosti.

„Oh, prečo nie?“

„Pretože ak to urobíš znova. budem ťa musieť odniesť do postele a nedovolím ti vôbec odísť,“ varoval chrapľavo a pritiahol ju znova bližšie. Oprela si hlavu o jeho hruď, usmievavá, počúvala hlasný tlkot jeho srdca vo svojom uchu.

„To by možno nebolo také zlé,“ zašepkala a pobozkala ho na široký sval jeho hrude. Bozkávala líniu jeho tela až kým nedosiahla bod pod jeho uchom, zahryzla zubami do jeho krku, jej ruka sa posúvala po formovaných rovných častiach jeho hrude.

„Hermiona,“ priškrtene povedal, trhol jej rukou, keď sa dostala na jeho brucho. „Teraz?“ spýtal sa v prekvapení.

Pozrela sa na neho a vzdychla si. „Nie. Nie teraz. Správny čas, nesprávne miesto.“

„Ďalší dôvod, prečo sa chcem odtiaľto dostať,“ povedal chrapľavo a pobozkal ju jemne na ústa. Vzdychla a schovala hlavu v jeho hrudi, cez jej telo sa prehnalo kričiace nadšenie.

***

Harry sa vrátil po večeri a Neville sa s nimi všetkými rozlúčil skôr než použil prenášadlo, aby sa vrátil domov k Lune a dieťaťu. Harry klesol do stoličky, vyzeral unavený a strhaný.

„Ginny vás pozdravuje,“ povedal všetkým a potom sa pozrel na Draca. „Povedala, aby som ti povedal, že ak ma kvôli tebe zabijú, pôjde a začaruje ťa tak, ako si ešte nikdy pred tým začarovaný nebol.“

Draco sa usmial, spomenul si na svoj čas na Rokforte a ako Ginny veľmi pôsobivo vyčarovala strašidelného netopiera. „Tomu by som uveril,“ bolo jediné, čo povedal. Potešený si všimol, že sa Ron o trochu viacej rozprával s Hermionou. Od ich rozhovoru v tú noc v podkroví bol Ron k nemu trošku milší. Draco vedel, ako veľmi má rad Hermionu a ako veľmi nechce, aby sa jej niečo stalo. Modlil sa, aby keď k tomu príde, urobil Ron to, o čo ho požiadal a dostal ju do bezpečia. Potom sa všetci odobrali zavčasu do postele, vyčerpaní a netrpezliví. To čakanie začínalo ovplyvňovať každého. Draco vkĺzol na posteľ vedľa Hermiony s povzdychom. Venovala mu spýtavý pohľad.

„Prichádzajú, Hermiona. Prídu dnes v noci,“ povedal potichu. Jej oči sa rozšírili. „Už som to povedal Harrymu a Ronovi. Sú pripravení.“

„Ale ako to vieš?“ spýtala sa a pohladila jeho hruď. Pobozkal ju na čelo.

„Proste to viem. Pokús sa trochu si pospať. Budeš to potrebovať. Nebudú tu skôr ako zavčas rána,“ povedal.

„Nechápem ako to vieš,“ naliehala.

„Len mi ver, prosím? Je to ako pocit. Vždy ich môžem vycítiť,“ dodal potichu.

„Ako sa zbavíš toho... pocitu?“ spýtala sa Hermiona.

„Nie som si istý. Možno keď sa zbavíme ich? Budem si s tým robiť starosti neskôr, ale zatiaľ proste spi,“ povedal a ona prikývla. Jej ruky ho objali a pevne chytili.

„Máš temné znamenie, že?“ spýtala sa potichu.

Draco mal pocit, že sa mu zastavilo srdce. „Hermiona... prosím.“

„Odpovedz na otázku, Draco,“ povedala hlasom nízkym a ostrým.

Draco si vzdychol. „Áno, mám znamenie. Dali mi ho, keď sme ešte boli na Rokforte. Bol som prekvapený. Vo svojich úlohách som zlyhal a myslel som si, že ma Temný pán ide zabiť. Zriedkakedy dával druhú šancu. Otec sa o tom nejako dopočul, pred koncom, a dovolili mi pokračovať v mojom živote ako bol. Je teraz prakticky neviditeľné, keď je Temný pán preč. Niekedy zabudnem, že tam je, je to také ťažké vidieť ho,“ odpovedal potichu, jeho telo napnuté, čakal, kedy vstane z postele a odíde z jeho života. Nepohla sa a on cítil ako sa niečo hlboko v jeho hrudi pohlo.

„Draco,“ zašepkala po chvíli.

„Hm,“ zašepkal ako odpoveď. Cítil ako sa jej ruka kĺže nadol jeho hruďou. Zastavila sa na páse jeho nohavíc, končeky jej prstov tancovali zľahka na jeho bruchu. Dych sa mu zachytil v hrdle, keď sa naklonila a pobozkala jeho hruď, ten lahodný pocit poslal nárazové vlny cez celé jeho telo.

„Hermiona, čo robíš?“ zašepkal, pritiahol si jej tvár, aby sa na ňu mohol pozrieť.

Vzdychla si. „Čo ak dnes v noci umrieš, Draco? Čo ak ja umriem dnes v noci? Čo ak my obaja zomrieme, bez toho, aby sme niekedy... bez toho, aby sme niekedy...“ povedala potichu, dych sa jej zachytil v hrdle. V temnote ledva rozoznal jej tvár, ale vedel, že sa pozerá na neho. Ležal tam, cítil jej váhu pritlačenú k svojmu boku. Uvedomoval si teplo pokožky na jej nohách, ktoré odpočívali na jeho vlastných. Mohol cítiť vôňu jej vlasov; cítiť napnutie jej tela. Jeho dýchanie zrýchlilo a jeho srdce začalo bežať ako o závod, keď sa jej slová opakovali v jeho ušiach.

Bez ďalšej myšlienky sa po nej načiahol, zdvihol ju, strhol na seba a vyrazil výdych zo svojich pľúc. Pobozkal ju dychtivo, hltal jej chuť a ona mu bozk opätovala, jej ruky sa držali bokov jeho tváre. Skĺzol rukami nadol k jej bokom, jeho prsty sledovali jemný štíhly driek a pevné boky a dostali sa ku koncu jej košele. Prehla trochu chrbát a on jej ju rýchlo stiahol cez hlavu, hodiac ju preč do temnoty. Hermiona zastonala do jeho úst, ten zvuk rozpálil jeho telo ešte viac, kým prechádzal rukami po jej chrbte, cítiac kosti a jemné šľachovité svaly pod jej kožou.

Draco ju pobozkal tvrdšie. Mal pocit akoby sa topil, pretože ak by dnes v noci zomrel, bude to v poriadku. Posadil sa, pritiahol ju so sebou, jej nohy klesli po jeho stranách, celé jeho telo planulo voči nej, to teplo jej pokožky pritlačenej na jeho hruď ho pálilo mukami rozkoše. Zastal a pozrel sa na jej tvár na chvíľu, tešil sa z pohľadu na jej začervenanú tvár, opuchnuté pery a neupravené vlasy. Uškrnula sa na neho, šibalský záblesk v jej očiach a s rýchlym pohybom ich zvrtol dokola, kým neležal na nej, udržoval rovnováhu lakťami, aby nerozdrvil jej drobné telo.

„Hermiona,“ zašepkal medzi ich bozkami. „Ďakujem ti.“

Zachichotala sa, jej ruky na páse jeho nohavíc, hravo ich poťahovala. „Ešte som nič neurobila.“

Draco ju prestal bozkávať a pozrel sa jej do očí. „Urobila si viac než sa vôbec niekedy dozvieš.“

Uvoľnila čudný malý vzlykot a pritiahla ho k sebe, drviac jeho pery svojimi vlastnými, jej ruky pevne objímali jeho krk.

***

Hermiona sa strhnutím prebudila, srdce jej bilo mocne a hlasno v jej ušiach. Tma, ktorá ju obklopovala, bola desivá. Vyhodila rukou a hľadala Dracove silné, teplé telo. Keď nič nenašla, posadila sa, chladný strach sa prehnal jej žilami.

„Draco,“ zašepkala, očami skákala po temnote.

„Som tu,“ zašepkal jeho hlas, ktorý doľahol sa z temnoty. Hermiona zacítila ako sa matrac pohol, keď sa posunul svojou váhou a ona si uvedomila, že sedí na konci postele. Pritiahla si prikrývky a preplazila sa k nemu, trochu sa chvela, keď sa studený nočný vzduch dotkol jej nahej kože. Skĺzla rukami okolo jeho pása, spojila ruky nad jeho pevnou hruďou, nechala odpočívať svoju hlavu na jeho chrbte. Načiahol sa a zobral jednu jej ruku do svojej. Draco zohol hlavu a jemne pobozkal špičky jej prstov, čím jej po chrbte prebehol mráz. To gesto bolo také milé, že sa jej srdce zastavilo v hrudi.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ho potichu a vrátila mu bozk. Stisol jej ruky a otočil sa tvárou k nej, zdvihol jej ruky a nechal ich na svojich pleciach. Naklonil sa dopredu a pobozkal ju zľahka na pery. Objal ju rukami, a keď ju mačkal oproti sebe, zasunul hlavu medzi jej plece a jej krk. Tá urputnosť v jeho objatí, ktorú Hermiona nikdy predtým nepocítila, a zúfala túžba držať ho navždy, svojím spôsobom zaťala pazúry do jej hrude.

Draco sa od nej jemne odtiahol, trochu sa chvel. „Sú tu,“ zašepkal a Hermiona cítila ako jej srdce spadlo do nôh, celý svet zrazu sčernel.