Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 13

Keď sa Draco s trhnutím prebudil na zvuk Hermioninho spanikáreného kriku, miliónkrát preklial sám seba za to, že zabudol na jej nočné hrôzy. Zaspal v takom šťastnom omámení, že mu jej mučivé sny úplne vypadli z hlavu. Stačil jeden rýchly bozk a jeho starostlivosť o ňu začínala mať trhliny. Ona mu dala šancu a on si ju sakra ešte stále nezaslúžil. Plný sebaneznášania vyskočil na nohy a rozbehol sa k jej spálni.

Dostaň sa tam, kým si ublíži. Dostaň sa tam, kým ublíži niekomu inému.

Roztvoril dvere a našiel ju natlačenú v rohu ako naposledy. Oči mala roztvorené a nebolo pochýb, že videla tie zavraždené deti. Krv jej stekala po rukách na miestach, kde jej nechty roztrhali pokožku a líca mala zmáčané slzami.

Vrieskala a vzlykala, snažila sa zatlačiť ešte hlbšie do rohu. Draco k nej urobil zopár opatrných krokov, ruky vystreté v geste, o ktorom dúfal, že je upokojujúce.

"Grangerka, to som ja..."

"Sú to len deti!" zavýjala. "Vy netvory!"

"Viem," odvetil s pocitom bezmocnosti. Sám býval netvorom. Kedysi sa pyšne jedným nazýval. Ako kurevsky na smiech bol. "Viem, Grangerka. Je mi to tak ľúto. Teraz si už v poriadku."

"Len deti," vykríkla o trošku tichšie. "Muklovia alebo nie, stále sú to niečie deti. Niekto ich miluje. Niekto ich potrebuje."

Draco zacítil neznámy kŕč v hrudi a bol si istý, že ho muselo vyvolať puknutie jeho srdca. Ach bohovia, niet divu, že jej mozog prestal fungovať. Ani si nedokázal predstaviť, čím si prešla. Bez ohľadu na to, ako to začala zvládať počas dňa, v noci sa pravda vyplazila von. Prenasledovalo ju to. A asi aj navždy bude.

Už sa dostal k jej posteli a pomaly na ňu vliezol. Chcel sa k nej dostať skôr, ako vyštartuje. Nemohol dovoliť, aby sa jej znova do rúk dostala zbraň. Stále vzlykala do rúk, krv z predlaktí špinila jej tričko.

"To som ja, Grangerka. Draco. Postarám sa o teba, dobre?"

Keď položil ruku na jej členok, strhla sa a zrazu zostala ticho. Nebolo to pokojné ticho. Bolo mu jasné, čo sa blíži a zaškrípal zubami.

Vyskočila z rohu v pokuse dostať sa odtiaľ, drala sa preč, aby sa dostala z postele. Zablokoval ju svojím telom, schmatol ju za ruky, keď po ňom driapala. Hrýzla, kopala, kričala a plakala, ale on ju držal na posteli, keď ju pretočil na chrbát a pritlačil pod sebou.

"Grangerová... Prosím, Grangerka..." vrčal, užasnutý z toho, ako silno voči nemu bojovala. Dostal lakťom do líca a strhol sa bolesťou, no nepustil ju.

"Netvory..." dusila sa.

"Ja viem, láska. Je mi to tak ľúto."

Jej boj začal slabnúť a nakoniec pod ním len plakala, vzlyky tlmilo jeho plece. Netušil, či si vôbec uvedomuje, že tam je.

Keď si bol istý, že sa dostatočne upokojila, natočil sa okolo nej, aby obaja ležali na boku, ich trupy pritlačené vedľa seba a jeho ruky ju mocne objímali. Jej drobné telo sa triaslo voči jeho a on krátko zauvažoval nad tým, ako toto zvládali Weasley s Potterom. Ako to dokázali zvládať, keď sa toto dialo každú noc? Keď ju museli oživovať po jej samovražedných pokusoch, na ktoré si len nejasne spomínala? Ako to zvládali, keď videli, ako sa toto dievča samo ničí? Nikdy by im to nepriznal, ale keď ležal v Hermioninej posteli, keď ju zvieral vo svojom náručí, získal pre tú dvojicu neochotný rešpekt. Draco si uvedomil, že on by sa zosypal, keby musel sledovať, ako sa rozpadá takmer zakaždým, keď zaspala. Niet divu, že si radšej zvolili závislosť, než ju nechať zrútiť sa.

Vtedy Draco dospel k rozhodnutiu, že už nikdy viacej nezaspí sama. Ak to dovolí, zostane s ňou, aj keby to malo byť na zemi. Nabudúce sa k nej dostane skôr. Upokojí ju. Ochráni ju pred sebou samotnou.

Dvere zaškrípali a Draco zbadal otca, ako nazerá dnu.

"Je v poriadku?" spýtal sa Lucius hlasom škrípavým zo spánku, pohľadom prešiel po synovi držiacom vzlykajúce dievča.

"Zase si doškriabala ruky, ale myslím, že bude v poriadku," odvetil Draco, vôbec neuvoľnil svoje zovretie. "Dnes v noci zostávam tu," dodal rozhodne.

"Nič menej by som neočakával," odpovedal Lucius unaveným hlasom. "Dobrú noc."

Keď sa Draco prebudil, Hermiona stále ležala v jeho náručí, ale oči mala otvorené a hľadela mu do tváre. Evidentne ho sledovala, kým spal. Zauvažoval, ako dlho je hore.

"Máš modrinu na líci," smutne povedala.

"Nič to nie je," zamrmlal. "Nebolí."

"Aj tak mi je to ľúto," odvetila s previnilým výrazom.

Zľahka ju pobozkal na čelo. Páčilo sa mu, že to dokázal urobiť bez toho, aby nad tým dvakrát premýšľal.

"Ďakujem ti, že si sa o mňa postaral," zašepkala. Srdce mu urobilo niečo podivne trepotavé.

Pri príprave raňajok si liečila ruky.

"Cítite sa v poriadku, Hermiona?" spýtal sa Lucius, ktorý sa pokúšal znieť v pohode, ale zlyhal v tom. Namiesto toho znel znepokojene. Všetci sedeli za stolom, keď si zašívala jednu z väčších rán na vnútornej strane ruky. Nebol to príjemný pohľad.

"Vďaka vášmu synovi mi je skvele," pokojne vyhlásila. "Tie škrabance nie sú ničím v porovnaní s tým, čo som urobila predtým." Vrelo sa na Draca usmiala a on sa nepohodlne zamrvil.

"Urobil som, čo som musel, Grangerová," odvetil. Vedel, že nebol hrdina. Kedysi sa stotožňoval s ľuďmi, ktorí jej toto urobili. Nechcel od nikoho vďaku.

"Nie, urobil si to, čo si sa rozhodol urobiť," vyhlásila vážnym hlasom. "To je rozdiel."

Vstala a vzala tubu krému z blízkej skrinky. Vytlačila si trochu na prsty, prešla k nemu a vklepávala chladnú zmes do jeho líca.

Draco si nemohol pomôcť. Dovolil očiam zatvoriť sa a vychutnával si ten pocit. Voľnú ruku mala zľahka položenú na jeho pleci. Prstami pohybovala po modrine tak nežne, že to sotva cítil. Ale z pocitu, ktorý ten dotyk vyvolal, z očividného množstva starostlivosti, ktorú mu venovala, ho príjemne bolela hruď. Všetka jej pozornosť bola venovaná jemu a on ju vďačne nasával. Tak si na toto zvykol, keď ho liečila z kliatby, že s prekvapením zistil, že mu ten kontakt chýbal.

"Toto by malo pomôcť," povedala, keď nasadila vrchnák.

"Vďaka, Grangerová," odvetil Draco s červeňou na lícach.

S úsmevom mu stisla plece.

Toho večera Draco prešľapoval pred Hermioninými dverami, snažil sa rozhodnúť, ako sa k tej téme priblížiť. Nechcel, aby nadobudla nesprávny dojem - chcel spať v jej izbe, aby ju chránil pred nočnými hrôzami, nie z iného dôvodu. Z väčšej časti.

Začul, ako sa vnútri pohybuje a odkašľal si.

"Grangerová?"

Dvere sa otvorili a odhalili Hermionu v bavlnenom tričku a šortkách.

"Hm?" povedala, kým si prečesávala vlasy.

"Ja, hm, uvažoval som, že... no, možno by bolo lepšie, keby som spal v tvojej izbe pre prípad, že budeš mať ďalšiu nočnú hrôzu. Na zemi, samozrejme... Nechcem, aby si mala obavy kvôli mojím, hm, zámerom, len ma napadlo..."

"Malfoy," prerušila ho s pobaveným úsmevom. "Samozrejme, že môžeš zostať. Ale ak mám byť úprimná, viac by mi vyhovovalo, keby sme si len rozdelili posteľ. Nie, aby sme niečo robili, pretože vážne je príliš skoro..."

"Áno, príliš skoro," nervózne sa vložil.

"Správne, na tamto je príliš skoro vzhľadom na to, že na to ideme pomaly, ale jednako by som uprednostnila, keby si nespal na zemi," dokončila.

"Ach. No, ak ti to nevadí..."

Vtiahla ho dnu za ruku.

Zaspali vo vzájomnom objatí. Draco premýšľal, či život s ňou bude vždy takýto... trochu rozhovoru, trochu bozkávania a potom vzájomné objímanie, až kým ich nepremôže spánok. Napadlo ho, že to znelo ako tá najlepšia vec, o akej kedy počul. Vždy túto časť preskakoval a prechádzal rovno k sexu, ale s trhnutím si uvedomil, že sám seba okrádal. Toto bolo božské. Niežeby to mohol robiť s nejakou čistokrvnou čarodejnicou, s ktorou sa zaplietol - boli asi tak láskyplné ako Čierne jazero. Teraz to chcel kvôli Hermione. Bolo to celé ňou.

Keď sa neskôr po hodinách začala mykať a plakať, čo naznačovalo začiatok nočnej mory, šúchal ju po chrbte, šeptal jej slová a mocne ju objímal, aby sa nedostala spod kontroly. Po dvadsiatich minútach, čo ju kolísal v náručí a vravel jej, že všetko bude v poriadku, sa upokojila, upadla do tichého spánku a jej slzy usychali na jeho nočnej košeli.

Rozhodol sa, že toto uprednostní radšej, než aby každý deň brala elixír.

Na druhý deň ráno mu otec venoval vševediaci pohľad, keď opúšťal jej izbu, aby sa prezliekol.

"Prosím ťa, otec, bolo to kvôli nočným hrôzam," zľahčoval Draco.

"Hmmm," nadvihol Lucius obočie a vydal sa do kuchyne.

Z väčšej časti, pomyslel si v duchu Draco, keď sa usmial nad spomienkou na prebudenie sa s Hermionou v náručí. Začínala sa mu predstava, že sa o ňu postará, páčiť.

Neskôr v ten deň sa zastavili Harry s Ronom, tvárili sa nahnevane a vyčerpane.

"Muselo sa mu doniesť, že ho hľadáme," povedal Ron, keď všetci popíjali čaj. "Labák je opustený a po ňom niet ani stopy."

Hermiona prikývla s neutrálnou tvárou. Draco mal podozrenie, že vedela, že Wolfa nebude možné nájsť, ale bola príliš zdvorilá, aby niečo povedala.

"Dobrou správou je, že Rád nedávno dosiahol niekoľko úspechov, vďaka vám, Lucius," prikývol Harry na muža. Lucius sa zatváril trochu prekvapene.

"Som rád, že som mohol pomôcť," odpovedal vyhýbavo.

"Ja tiež," riekol Harry. "Nikdy by sme neuhádli niektoré heslá a miesta, ktoré ste nám dali. Sme vám mimoriadne vďační. Myslím, že sme blízko k prielomu."

Hermiona sa na Luciusa pozrela so sladkým úsmevom. "Vy ste taký ľudomilko," doberala si ho s vedomím, že ho musí zabíjať, že poskytol také cenné informácie organizácii, ktorú nemal nijako zvlášť rád. Na druhej strane to pomôže poraziť organizáciu, ktorú nenávidel, takže možno voľba nebola taká ťažká.

Lucius nad ňou žartom pretočil očami a obaja sa uškrnuli.

Draco sa chcel zasmiať nad výrazom na Ronovej a Harryho tvári, keď videli, že si Hermiona robí žarty zo všetkých ľudí práve z jeho otca. Rýchlo sa prebral, keď si uvedomil, že Hermioniným priateľom bude treba povedať o... pokroku v jeho a Hermioninom vzťahu, ak všetko bude pokračovať tak dobre ako pokračovalo. Netešil sa na tú reakciu, ale aspoň Harry bol trošku viac pripravený ako Ron. Ron sa ho pravdepodobne pokúsi zabiť.

"A čo tvoje nočné hrôzy, Miona?" uvoľnene sa spýtal Ron a Dracovi zabehol čaj.

"Neboli také zlé," odpovedala bez zaváhania. "Malfoy dozerá na to, aby ma zastavil skôr než narobím skutočnú škodu," nejasne dodala. "Som si istá, že by som vyviedla niečo zlé, keby nebolo jeho."

Ron sa zatváril prekvapene, ale Harry znova nadobudol ten neznesiteľný, všetkého znalý pohľad.

"Myslím, že to je dobre..." Ron zvraštil čelo. "Vďaka, Malfoy."

Draco odpoveď zavrčal. Nechce nič prezradiť, takže vážne bolo bezpečnejšie vôbec nerozprávať. Ignoroval Harryho prenikavý pohľad a odpil si z čaju.

Navykli si rozprávať sa skôr než zaspali, niekde uprostred bozkávania a skutočného spánku. Draco dostál svojmu slovu ohľadne svojich "zámerov" a postaral sa, aby ukončil akúkoľvek fyzickú záležitosť skôr, než sa veci príliš rozvášnili. Strhol sa pri pomyslení, že by Hermionu do niečoho hnal. Toto bol jediný čas v jeho živote, na ktorý si dokázal spomenúť, v ktorom uprednostnil potreby svojej partnerky.

Ktorá, ako mu priznala, sa intímne nestýkala s nikým okrem Anthonyho. Posledná vec, čo chcel, bolo vyvolať akúsi recidívu tým, že by ju prinútil spomenúť si na najmučivejších pár mesiacov jej života. Mohol počkať. Dokázal čakať tak dlho, ako chcela.

"Dobre, Grangerka, povedz mi niečo z Rokfortu, čo nikto iný nevie," povedal Draco. Snažili sa nahradiť si premárnený čas tým, že sa toho druhého pýtali na všetko možné, čo ich dokázalo napadnúť. Zatiaľ prediskutovali jeho strach z utopenia, jeho lásku k francúzštine a jeho priznanie, že jediné, čo ho dokázalo zbaviť stresu bolo lietanie a sex. Dozvedel sa, že jej previnilým poteším boli tvrdé bonbóny, niečo, čo nikdy nemala ako dieťa dovolené, že jej strach z lietania bol taký silný, že sa jej zdvíhal žalúdok a že prišla o panenstvo s Viktorom Krumom.

"Hmmm.... Čo nikto iný nevie? To je ťažké... Harry s Ronom vedia takmer o všetkom, čo som v tých časoch vyviedla," mračila sa a snažila sa vymyslieť niečo dobré. "Ach! Už viem! Raz som narazila na madam Pinceovú a Filcha, ako robili pochybné veci v jednom zo skladov v knižnici."

"Čože?" zaksichtil sa. "To je... Fúúj. Vďaka za mentálnu predstavu, Grangerová."

"Presne dôvod, prečo som to nepovedala Harrymu s Ronom," prikývla s ironickým úsmevom. "Nikto si to nechce predstavovať. Plus si myslím, že v tom čase sme nevychádzali, takže sa zdalo zbytočné začínať rozhovor kvôli klebete."

"Nuž, zrejme nie si slizoličanka," uškrnul sa. "Klebety sú hlavným dôvodom, prečo sa rozprávame."

"Myslíš?" zachichotala sa.

"Prečo ste nevychádzali? Myslel som si, že vás troch v tom čase rozdelí len odpudzujúce kúzlo." Pokúsil sa vynechať posmech zo svojho hlasu, ale podarilo sa mu to len čiastočne.

"Pchá, nie vždy," zachmúrila sa. "Mali sme nezhody. Myslím, že táto bola o Ronovi a Lavender, ale možno sa mýlim... Teraz sa všetko zdá tak dávno..."

"Neboli ste s Weasleym... v istom čase zapletení?" spýtal sa tak nenápadne, ako dokázal. Nechcel, aby vedela, ako je zvedavý na túto konkrétnu tému.

"No, chodili sme spolu krátko po škole," pokrčila plecami. "Ale bol to kolosálny omyl. Po romantickej stránke sme sa k sebe hodili príšerne. Bral ma ako samozrejmosť a ja som po celý čas bola na neho naštvaná. Sme na tom oveľa lepšie ako priatelia."

Draco vydýchol. Robil si starosti, že stále pociťuje zvyšky starej náklonnosti k Weasleymu, ale očividne nie. Aj to je dobrá vec. Neznášal toho blbca.

"Si na rade," zívla do jeho pleca.

"Niečo z Rokfortu, čo nikto iný nevie? Hmm. Raz som mal trest s profesorkou Trelawneyovou a ona predpovedala, že sme si ona a ja súdení."

Hermiona zavyla smiechom a potom pokračovala v poriadnom chichotaní do jeho hrude. Draco sa zaškeril. Vedel, čo si myslela o Veštení, ale došlo mu, že ju zvlášť pobavilo to tajuplné odhalenie, ktoré roky tvrdošijne ignoroval. Vôbec nikomu nepovedal, keď sa to stalo, jeho spolužiakom by to poskytlo príliš veľa munície pre nemilosrdné doberanie.

"Samozrejme, že ma vydesila... len malinkatá šanca, že má pravdu," pokračoval, kým sa Hermiona chichotala.

"Ach, bože, Malfoy, to je tá najsmiešnejšia vec, čo som za celé roky počula," lapala po dychu a pokúšala sa upokojiť. "Takže mi hovoríš, že sa na teba nemám príliš naviazať, pretože osud ťa nakoniec spojí s Trelawneyovou?"

Draco sa zamračil. "To určite nehovorím," pohladil ju po vlasoch. "Môžeš sa naviazať tak veľmi ako len chceš." Chcel si ju doberať, ale len čo tie slová opustili jeho ústa, uvedomil si, že je to pravda.

Venovala mu plachý úsmev a on sa pokúšal nedomýšľal si z neho príliš veľa.

"Prečo si zachránila môjho otca a mňa? Po tom, čo som urobil... s tým oknom. Keď som ti ublížil."

Zahryzla si do pery a premýšľala o tom.

"Myslím, že som skrátka mala pocit, že potrebuješ šancu. Mala som pocit, že je na tebe viac než tá nahnevaná maska a uvedomila som si, že to nikdy nebudem môcť zistiť, ak ťa prezradím. Okrem toho by vás oboch zabili. S tým by som nemohla žiť. Aj tak som už zažila horšie než hodenie do okna."

Draco prešiel prstami po jej líci.

"Ďakujem ti, že si mi dala šancu, Grangerka."

Usmiala sa na neho.

"No, určite si ju nepremrhal, Malfoy."

Niektoré večery boli témy vážnejšie než inokedy.

"Porozprávaj mi o Anthonym," povedal. "Ak ti to nevadí."

Chvíľu premýšľala. "Neviem, kde začať," nakoniec povedala. "Stretli sme sa, pretože pomáhal Rádu - dával do poriadku ľudí po misiách. Požiadala som ho, aby mi ukázal, čo robí a mohla som tak pomôcť, a myslím, že som to rýchlo pochytila. Nakoniec trávil všetok svoj čas, keď nepracoval, tým, že ma učil, a keď bola jeho práca ohrozená kvôli Veď-Vieš-Koho vplyvu na ministerstve a vo Svätom Mungovi, začal v Ráde pracovať na plný úväzok a ja som sa stala druhou liečiteľkou. Začali sme spolu chodiť hlavne preto, že sme sa aj tak ustavične vídali a zistili sme, že sa skutočne k sebe hodíme."

"Chýba ti?" spýtal sa Draco.

"Chýba," prikývla. "Ale je to zvláštne. Keď ho zabili, chodili sme spolu len päť mesiacov a po väčšinu času som bola v zlom mentálnom stave, takže stále mám sklony k tomu, aby mi chýbal ako priateľ... Skrátka som ho v tomto smere poznala lepšie než som ho poznala ako partnera. Bol ku mne veľmi dobrý a možno za iných okolností by sme mali šancu, ale nebol vhodný čas začať si s kýmkoľvek niečo romantické. Bola som šokovaná, keď som zistila, že mi zanechal dom... Nemyslím, že mal veľa ľudí, čo mu boli blízki."

"Mi... milovala si ho? Nemusíš na to odpovedať, ak nechceš."

Usmiala sa. "Veľmi mi na ňom záležalo. Bol pre mňa mimoriadne dôležitý a som šťastná, že bol súčasťou môjho života. Ale nie, nebola som do neho zamilovaná. Možno by to prišlo neskôr, ale nie som si istá. Dokonca aj vtedy som si chránila svoje emócie. Je ťažké prestať byť ostražitý a pripustiť si ľudí, keď ich môžeš každú chvíľku stratiť. Je to spôsob sebazáchovy - udržať si emočný odstup."

"Áno, o tom viem všetko, ako som si istý, že si uhádla." Začal obkresľovať jej prsty tak, ako to mal rád. Premýšľal, či si udržuje emočný odstup od neho. Nepripadala mu to tak, ale ani nechcel nič predpokladať.

"Bol si niekedy zamilovaný?" zrazu povedala.

Dracovi vyschlo v ústach. "Nie, ešte nie," potichu odvetil. Zjavne bola spokojná s jeho odpoveďou a obaja začínali zaspávať.

Snažil sa nemyslieť na to, či jej poskytol úprimnú odpoveď.

Draco vedel, že tá otázka raz príde, ale nebolo to o nič ľahšie, keď sa na to skutočne spýtala.

"Prečo smrťožrúti nemajú problém so zabíjaním muklov? Myslím, hoci nemajú mágiu, stále sú to ľudia. Nerozumiem takému zmýšľaniu. Vražda je vražda."

Prikrčil sa, ale vedel, že musí odpovedať, pretože ona jeho otázky zodpovedala otvorene.

"Ja.. Uf, to je ťažké, Grangerová. Dobre, keď si súčasťou skupiny, takmer všetok svoj čas tráviš tým, že ti v podstate vymývajú mozog. Vravia ti, že muklovia - alebo vlastne muklorodení - nie sú ľudia, že sú bezcenní... že sú hmyz. Zvieratá. Hrozba pre takzvanú čistotu magického sveta. Nakoniec tomu uveríš. Alebo uveríš, pretože ťa žiadajú, aby si tým ľuďom ublížila a je to ľahšie, keď si myslíš, že sú niekde pod tebou. Celý svoj život som tie kecy počúval, takže nebolo ťažké uveriť."

"Prečo si teraz iný?" spýtala sa. "Spomínam si, že si bol stále rovnaký, keď ťa zachránili. Nenávidel si ma."

Vážne sa na ňu zadíval a potom si vzdychol. "Neviem... Tým, že som s tebou trávil čas, videl, že nie si nič z toho, čo ma naučili... Nakoniec mi to jednoducho došlo. Bol to podivný proces.... A občas som s tým bojoval len preto, že je to také iné od toho, čomu som kedysi veril... Ale takto je to lepšie. Lepšie pustiť to z hlavy. A vzhľadom na to, že sa môj otec zmenil tiež, chcem povedať, u Merlina... Ten muž ma naučil všetko, čo viem o nenávisti. Je úžasné, aké zatiaľ urobil pokroky."

 Odmlčal sa, prevracal tie slová vo svojej mysli.

"Je veľmi ťažké nenávidieť ťa, Grangerová. Dokonca vo svojom najhoršom stave som bol vždy na teba zvedavý, a myslím, že som trochu žiarlil. Spochybňovala si všetko, čo ma naučili."

Študovala jeho tvár.

"Som rada, že si na mňa zmenil názor, Malfoy," riekla.

Pobozkal ju, znepokojený, že by mohol povedať priveľa, keby rozhovor pokračoval. Nenávisť bola to najvzdialenejšou vecou od toho, čo teraz k čarodejnici vo svojom náručí cítil.