STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/10/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
10. kapitola
O hodinu neskôr vrazil dnu letaxom Wolf, oči rozbúrené. Všetci štyria muži ustarane vzhliadli.
"Dostal som vášho patronusa - prepáčte, bol som v cudzine," povedal Harrymu s Ronom, Malfoyovcov úplne ignoroval. "Chýba aj ďalší z mojich zamestnancov... Bryce Court. Nie sú žiadne stopy, že by ho vzali proti jeho vôli, takže by mohol byť útočníkom."
"To nám poskytuje vodítko, vďaka Merlinovi," odvetil Ron, kým čmáral zopár poznámok. "Nedokázali sme nájsť nič okrem jej prútika a krvi... dáva zmysel, že to bude práca zvnútra. Máte v labáku vynikajúcu bezpečnosť."
"Podľa všetkého nie je vynikajúca dostatočne," riekol Wolf, ktorý vyzeral veľmi napätý. "Nemôžem uveriť, že ju uniesli. Máte potuchy, kde ju môžu držať?"
Harry pokrútil hlavou. "Vieme veľmi málo o tom, kde držia väzňov. Tonksová na tom pracuje, ale nemáme takmer nič, čoho by sme sa chytili... Myslím, že najlepšie urobíme, ak zoženieme viac informácií na Brycea. Je to najpevnejšie vodítko, aké v tejto chvíli máme."
"A čo títo dvaja?" zaškeril sa Wolf, keď sa otočil k Dracovi a Luciusovi a nahnevane na nich ukázal prstom. Obaja muži sa napli. "Chceli, aby bola mŕtva. Všetci vieme, že chceli. Možno dodávali informácie svojím starým kamošom. Vypočuli ste ich?"
Obaja Malfoyovci pri tom naznačení zaťali zuby, vražedne zazreli na Wolfa a naježili sa. Harry zachytil Dracove oči a venoval mu prekvapujúco upokojujúci pohľad.
"Wolf," vložil sa rýchlo. "Nemajú žiadnu možnosť kontaktovať niekoho iného okrem Hlavného stanu. Hermiona navrhla systém maximálne obmedzujúcim spôsobom... smrťožrútske spojenia bokom, pre nich by bolo nemožné obísť zabezpečenia. Nemajú ani prútiky."
"A to nespomínam fakt, že už viacej nepracujeme pre Veď-Viete-Koho!" zavrčal Draco, zúfalý, aby ho bolo počuť. "Nepriali by sme si ublížiť Grangerovej. Aj my ju chceme nazad." Začul, ako si Ron odfrkol, ale ignoroval to a nahnevane pokračoval. "Pripomeniem vám, že to my sme boli tí, čo vás upozornili na to, že sa nevrátila domov!"
"Áno, to vám fakt prišlo vhod," vyprskol Wolf, vyzeral nebezpečne. "Aké užitočné alibi. A vy ste si nepriali jej ublížiť? To sú kecy. Všetci viem, čo si vaša banda myslí o muklorodených. Myslíte si, že sú niečo menej než vy, že by ich mali radšej zotročiť, či zabiť, než s nimi jednať ako s rovnými." Draco kútikom oka postrehol, že sa jeho otec zatváril nešťastne. Bez pochyby kvôli vine z jeho posledných slov Hermione.
"Neplytvajte na mňa svojím dychom," pokračoval Wolf. "Len preto, že vám Harry verí, neznamená to, že vám verím aj ja. Budem si na vás dvoch dávať pozor."
Otočil sa na päte, vošiel do letaxu a zmizol.
Draco nahnevane zavrčal a potiahol sa za vlasy. "Zasraný debil!" Lucius spustil hlavu do rúk, masíroval si palcami spánky. Vyzeral, že zvádza hrozný vnútorný boj.
"Pán Potter, smiem s vami na chvíľku hovoriť? V súkromí?" prehovoril zrazu.
Harry sa na neho zvláštne pozrel, ale stroho prikývol a ukázal na chodbu. Lucius sa postavil a nasledoval ho, zanechal Draca a Rona v obývačke.
"Weasley," ozval sa Draco, v tvári strápený výraz. "Nebudem predstierať, že vychádzame, alebo že sa máme radi, ale veríš mi, však? Vieš, že takéto niečo by som nikdy nechcel?" Draco nevedel, prečo mu na tom zrazu záležalo, ale Hermiona bola nezvestná a on chcel, aby Potter s Weasleym pochopili, že za to nie je zodpovedný. Prirástla mu k srdcu. Viac než mu len prirástla k srdcu. Z náznaku, že by mohol zosnovať ten útok, mu bolo zle.
Ron sa chvíľu pozeral na nohy, potom pokrčil plecami. "Ťažko povedať, ale áno, to, že by ste v tom mali prsty, sa zdá byť pritiahnuté za vlasy. Vyzerá to, že v poslednej dobe ste s Mionou začali vychádzať, nech je to z akéhokoľvek dôvodu." Znel pomerne otrávene, že to musí priznať nahlas.
Dracovi sa pri Ronových slovách trochu uľavilo. Ak to Ron dokázal takto vidieť, možno by mohol aj Harry.
"Čo myslíš, že chce tvoj otec s Harrym?" povedal Ron, obočie zvraštené zmätením, hľadel smerom, kam tí dvaja muži zmizli.
Draco sa pozrel do chodby. "Nie som si istý. Možno chce nejako pomôcť. Aj on si Grangerovú trochu obľúbil."
Ron sa zachechtal. "Nikdy by ma nenapadlo, že sa toho dožijem."
"Ani mňa nie."
Ron vyzeral stratený v myšlienkach. Pretrel si rukami oči a potom začal rozprávať, zízal si na nohy.
"Presne pred rokom a pol sa Hermiona na jednej misii stratila. Snažili sme sa pred smrťožrútskym útokom ochrániť muklovskú štvrť blízko Bristolu."
"Spomínam si na tú bitku. S otcom nás nechali doma... Myslím, že už sme začali klesať na rebríčku, ale vtedy som si to neuvedomil. Myslel som, že nás chcú udržať v bezpečí," odfrkol si Draco.
"Úprimne, rád počujem, že si tam nebol, " riekol Ron. "Bola to dlhá bitka. Bola nezvestná tri hodiny. Obe strany utrpeli ťažké straty. S Harrym sme spanikárili. Keď sme ju našli... Nuž... Bol to poriadne hrozný pohľad."
Draco sa nepohodlne zamrvil. Bolo mu jasné, že sa mu Ron chystá povedať, čo spôsobilo Hermionine zrútenie a ak Ronove znepokojené ošívanie bolo nejakým znamením, bolo to vážne.
"Smrťožrúti zaútočili na muklovskú školu, a ona šla samozrejme zachrániť deti. Zahnali ju do jednej triedy s celou skupinou detí. Smrťožrúti... Oni..." Ron zmĺkol, vyzeral strhane. "Poslali dnu cez okno kúzlo. Rozbili sklo. To kúzlo tie deti zabilo... Povedal by som, že fungovalo podobne ako muklovská plynová komora. Miona prežila jedine preto, že poznala kúzlo bublinovej hlavy a použila ho skôr, než sa nadýchla. Tie deti nemali šancu... Zomreli okamžite. Bola celé hodiny uväznená so všetkými tými telami, až kým sme neprišli na to, ako to zamykacie kúzlo zrušiť."
Ronove slová sa odrážali v priestore medzi nimi. Hermiona... Magicky zamknutá v miestnosti plnej zavraždených detí. Detí, ktoré sa pokúšala zachrániť. To stačilo, aby to zlomilo kohokoľvek, ale Hermiona mala to najväčšie srdce, aké Draco kedy videl. Muselo ju to zničiť.
Všetko sa začalo točiť a Draco sa rozbehol do kuchyne. Ledva to stihol, než začal vracať, kým sa mu podarilo strčiť hlavu do drezu a úplne si vyprázdniť žalúdok. Nasucho ho natiahlo ešte niekoľkokrát, než sa zrútil na zem roztrasený od hlavy po päty. Srdce mu kričalo kvôli Hermione, kvôli všetkým tým deťom, ktoré boli lapené uprostred nechutného boja, ktorému nerozumeli. V prvom rade ich vôbec nemali do toho zapliesť. A tí smrťožrúti, čo za to boli zodpovední? Možno Draca chránili pred tým najhorším, ale nedokázal ho napadnúť jediný smrťožrút, ktorý by mal žalúdok vyrukovať s niečím takýmto. Mali predsudky, nenávideli ľudí, ale ich štýlom bolo skôr zajať jednotlivých muklov a mučiť ich než zabiť miestnosť plnú detí. Vo všeobecnosti boli smrťožrúti zbabelci, ktorí chceli moc. Nemali žalúdok byť masovými vrahmi. To bola práca Temného pána. Draco to teraz už chápal.
Ron prešiel k nemu a posadil sa na zem vedľa neho. Draco sa ten čin snažil nerozoberať - bol vďačný za momentálny nedostatok nepriateľstva.
"Kto to urobil?" dostal Draco zo seba. "Kto by takéto dačo urobil?"
"Hovorili si bratia Morratovci. Rád ich vystopoval a zabil, ale škoda sa už stala."
"Tí bratia boli šialení," riekol Draco, keď sa pokúšal spomenúť na detaily o dvojici. Boli to veky, čo o nich premýšľal, a uľavilo sa mu, keď zmizli. "Dokonca Temný pán nazýval ich metódy "neprimeranými", ak tomu dokážeš uveriť. Myslel si, že boli príliš výstrední. Nepáčil sa mu ich štýl."
Ron prikývol, neprekvapovalo ho to. "Áno. Nikdy sme nenarazili na smrťožrútov, ktorí boli takíto šialení. Čistá stará krvilačnosť. Možno skrátka sérioví vrahovia hľadajúci zámienku. Mali radi aj psychologické mučenie. A fungovalo to... Miona bola psychicky na dne. Celé dni kričala a triasla sa. Prestala rozprávať. Pokúšala sa ublížiť si. Všetko bolo také pokašľané. Každú noc sa jej o tých deťoch sníva, ako ti už asi došlo. A potom o pár mesiacov v inej bitke neskôr zabili jej priateľa. Rok predtým zabili jej rodičov. Úplne vypla."
"Jej priateľa... Myslíš Anthonyho? To preto jej nechal tento dom? Pretože boli spolu?" Draco bol vždy zvedavý na liečiteľa, s ktorým Hermiona študovala. Dávalo zmysel, že boli spolu, dokonca aj keď tak veľa nepovedala.
"Áno. Bol do nej zbláznený. Občas premýšľam, či nevedel, že aj jeho zabijú... Prepísal všetko na jej meno, postaral sa, aby mala všetko, čo potrebuje. Dobrý chlapík. Dokonca neboli spolu ani tak dlho. Tak či tak, chápeš, prečo nás tak veľmi ohromil jej pokrok za posledných pár mesiacov. Vtedy sme očakávali, že ju o tomto čase už stratíme úplne."
Draco si vzdychol, v jeho očiach sa objavilo pochopenie. "Asi preto ste boli takí naštvaní, že jej zlepšenie sa dialo súčasne s tým, že sme tu s otcom bývali."
Ron sa slabo usmial. "Nepochybne, neboli sme kvôli tomu šťastní, ale asi sme zareagovali trochu prehnane. Pokiaľ jej bude lepšie, nemôžeme veľa urobiť s jej motiváciami. Je čudné, že jej motiváciou ste nakoniec boli vy, ale je to v skutočnosti naša chyba. Dúfali sme, že starať sa o vás dvoch jej pomôže a zdá sa, že sa tak stalo. Bolo pre ňu dobré, že mala čo robiť. Že mala ľudí, ktorí ju potrebovali viac než emočne. Zareagovala dobre, pretože vedela, že každý deň potrebuješ, aby z teba dostala tú kliatbu. Zrejme to vzala vážne. Začala sa meniť k lepšiemu poriadne rýchlo."
Sedeli v tichu, premýšľali nad detailmi ich rozhovoru. Draco sa rozhodol, že sa mu páči byť Hermioninou motiváciou. Bude ňou stále, keď je teraz kliatba preč? Podarí sa jej vôbec vrátiť sa k nim?
Nakoniec začuli, že sa Harry s Luciusom vracajú a postavili sa.
"Ron, Lucius sa s nami vracia na Hlavný stan," povedal Harry, vyzeral trochu pokojnejšie. "Súhlasil, že nám povie všetko, čo vie o smrťožrútskych akciách a o Veď-Viete-Kom namiesto odpovedania na naše konkrétne otázky, ako sme sa dohodli predtým."
Draco sa hrdo pozrel na otca, ktorý predstieral, že si to nevšimol. Podmienky ich záchrany znamenali, že Lucius musel odpovedať na veľmi konkrétne otázky o činnosti Temného pána, ale pretože bol Lucius súčasťou najbližšieho kruhu, vedel oveľa viac než mohol poskytnúť. Skrátka kvôli zakorenenej nedôvere voči Rádu nechcel. Zdalo sa, že Hermiona bola dostatočným dôvodom, aby tie informácie ponúkol.
"Malfoy, zvládneš tu byť zopár hodín sám?" spýtal sa Harry.
"Žiaden problém," pokrčil plecami.
Harry, Ron a Lucius zmizli v letexe a zanechali Draca zaspať na gauči, kým premýšľal o Hermione.
Prešli dva dni, počas ktorých nenašli žiadnu stopu ani po Bryceovi, ani po Hermione.
Obaja Malfoyovci boli v dome neustále na stráži, čakali pri letaxe a vyskočili na akýkoľvek slabý zvuk. Harry s Ronom sa zastavili niekoľkokrát za deň. Hoci sa štvorica mužov nie celkom spriatelila, Hermionine zmiznutie ich spojilo zvláštnym spôsobom. Už si viacej nešli vzájomne po krku. Vyhýbali sa tým druhým z cesty a sedeli v tichu bez napätia, znova odkázaní na trvalý prísun jedla z kuchyne Molly Weasleyovej.
Dracovi chýbala Hermiona väčšmi, než by niekomu dokázal vyjadriť a bolo mu zle z toho, ako premýšľal, čo všetko sa mohlo Hermione stať, kým tu všetci posedávali, zbytočne pátrali po nejakých vodítkach. Vedel príliš dobre, čo sa dialo zajatcom smrťožrútov. Striaslo ho, keď premýšľal o stave jej krehkej mysli, ak bola zamknutá niekde v cele.
Wolf sa zastavil len na to, aby hovoril s Harrym a Ronom, pri každej návšteve vyzeral čím ďalej nezdravšie. Mal pod očami tmavé kruhy a pokožku mal smrteľne bledú. Tie driečne črty, ktoré boli pre neho kedysi typické, sa stratili pod zármutkom a hnevom.
Draco mal dve noci po sebe ten istý sen. Ležal znova na gauči, sledoval Hermionu, ako dokončuje jeho posledné liečenie. Prikryl jej ruky svojimi, ale namiesto toho, aby ju pobozkal na líce, okamžite priložil pery k tým jej. Chutila ako med. Mal pocit, že sa roztápa tým najlepším možným spôsobom a so zastonaním ju objal rukami.
V tom okamihu sa zakaždým prebudil. Zo sna mu zostal pocit úplnej bezmocnosti, prekypoval ľútosťou. Mohol byť nežnejší. Mohol byť statočnejší. Čo ak došlo k tomu najhoršiemu? Čo keď je mŕtva? Nikdy jej nebude môcť povedať, ako mu je to ľúto. Takmer sa to nedalo zvládnuť.
Zostala z neho nervózna troska, nepokojná a rezervovaná, jeho ruky sa triasli tak moc, že rozlieval čaj. Nakoniec zanechal svoje chabé pokusy zatajiť svoj mizerný stav - prekonal hranicu, kedy mu vadilo, čo si kto o ňom myslel. Dokonca Harry s Ronom si to všimli, vymenili si súcitné pohľady. Nikdy neočakávali, že Hermiona zo všetkých ľudí tak ovplyvní práve Draca Malfoya.
Tretiu noc šiel Lucius skôr do postele a Harry s Ronom boli v Hlavnom stane. Draco sa babral so šachovnicou, keď začul letax zaburácať. Vzhliadol, očakával, že uvidí vyjsť Harryho alebo Rona. Namiesto toho vykĺzlo von akési telo, zakrvavená hromádka schúlená do klbka.
Grangerová.
Sotva si uvedomoval, že vyskočil na nohy, že zakričal na svojho otca. Sotva si všimol, že jeho otec jačí do letaxu, keď opatrne vystieral jej končatiny, kontroloval poškodenia, hrbil sa nad jej krvou zmáčaným oblečením, jej pochlpenými vlasmi a modrými perami. Ako keby v tranze skontroloval pulz. Bol tam. Slabý, ale bol. Hruď ho bolela.
Sotva zaregistroval Rose, ktorá sa prihnala cez letax s Harrym a Ronom, vyťahovala svoje elixíry a kričala pokyny chalanom. Hermione telo odlevitovali do jej spálne takmer rovnako rýchlo a on sa tam prihnal, keď z nej Rose odlepovala vrstvu po vrstve jej oblečenie.
Rose nechala mužov stáť v otvorených dverách, ale trvala na tom, že bude sama v spálni s Hermionou, kým v rekordnom tempe pracovala, aby ju stabilizovala. Hermiona mala na sebe len nohavičky a tielko, a dokonca aj tie boli zmáčané krvou. Rose bola úplne sústredená, mrmlala kúzla, kým liala elixíry Hermione do hrdla a natierala ju krémami. Draca napadlo, že možno Rose posúdil nesprávne. Liečila Hermionu s horlivosťou, ktorú nikdy neočakával. Bol vďačný, že tam je. Bol vďačný za čokoľvek, čo Hermione pomôže.
Až keď sa Draco oprel chrbtom o stenu a nechal myseľ dostihnúť to, čo sa práve stalo, všimol si, že má úplne mokré líca.
O hodinu neskôr vyšla Rose z izby, utierala si ruky o bavlnené plátno.
"Mučili ju a bili, ale teraz je stabilizovaná. Zatiaľ neviem s istotou, ako ju to ovplyvnilo mentálne... Odkedy prišla letaxom, je stále v bezvedomí,."
Pri správach, že Hermionu mučili, všetci štyria muži trochu povädli. Draco si všimol, že Harry odžmurkáva slzy, keď si nahnevane šúchal jazvu. Ron pod nosom zaklial. Draco z tej situácie cítil zmes zúrivosti a beznádeje. Potreboval sa dostať do izby, aby sám Hermionu skontroloval. Len dúfal, že všetci na chodbe si nájdu niečo iné, čím sa budú zaoberať, aby tam mohol nepovšimnutý prekĺznuť. Pociťoval nepotlačiteľnú potrebu byť v jej blízkosti, aj keď bola v bezvedomí.
"Ron, musíme znova skontrolovať labák a zistiť, či niečo nenájdeme," vyhlásil k Dracovej úľave Harry. "Myslím, že ju niekto pretlačil cez letax a poslal ju nazad... Pokiaľ nezostala v bezvedomí, keď vošla dnu a odpadla pri cestovaní, niekto jej musel pomôcť s návratom. Musíme zistiť, či nás chceli vystrašiť alebo či to urobili, aby ju zachránili."
Ron prikývol, očné viečka ťažké. Vliekli sa nazad k letaxu.
"Uvidíme sa, Malfoy, Lucius," rozlúčil sa Harry, než vkročil do plameňov. "A ďakujem ti, Rose."
Draco sa kradmo pozrel na otca, a potom na Rose.
"Vrátim sa zajtra ráno," povedala, trochu na neho zazrela. Odišla bez ďalšieho slova.
Tak už zostával len jeho otec. Draco premýšľal, či by si mal vymyslieť nejakú výhovorku, aby Luciusa odviedol od Hermioninej izby a mohol tam prekĺznuť. Lucius pretočil očami, ako keby čítal jeho myšlienky.
"Idem skôr do postele, synu. Choď dnu. Ak sa prebudí... Prosím... Prosím, pozdrav ju odo mňa."
Draco nepotreboval ďalšie povzbudenie. Dvere boli pootvorené, a on potichu vošiel a zavrel ich za sebou.
Ležala pod dekami, na chrbte, ruky mala na deke pri bokoch. Ramienka čistého bavlneného tielka vykúkali von na jej odkrytých pleciach. Nevšimol si, že jej Rose prezliekla oblečenie - to dievča bolo určite bystrejšie, než kedy pripustil. Dokonca Hermionine vlasy vyzerali učesané a pokožku mala znova čistú, nebolo vidno ani jednu škvrnku či špinu.
Stiahlo mu hrdlo, ale posadil sa na kraj postele.
"Grangerka... Tak som sa o teba bál." Začal jej obkresľovať prsty, spomínal, aké to bolo príjemné, keď to robil predtým. Bola stále neuveriteľne jemná.
"Uvedomuješ si, že toto sa nemalo stať. Nič z tohto. Nemal som ťa prestať nenávidieť. Ty si nemala byť ku mne taká milá. Určite si sa nemala nechať uniesť práve vtedy, keď som ťa začal potrebovať. A ja som začal, Grangerová. Potrebujem ťa. Myslím, že asi vyvolávaš závislosť či niečo také... Je to, ako keby som bol chorý, keď si príliš dlho príliš ďaleko. A neviem prečo."
Pozrel sa zbližša na jej spiacu tvár, stále obkresľoval jej prsty.
"Dobre, tak možno viem prečo," zašepkal. "Ale tá časť sa tiež nemala stať."
Hruď ho stále bolela, ale bolesť začala ustupovať. Z tej bolesti bol nervózny, pretože vedel, že nebola z kliatby. Bola z niečoho desivejšieho.
"Môj otec sa cíti hrozne, Grangerka. Myslím, že si myslel, že mi pomáha alebo dačo také hlúpe tým, čo povedal. Tak či tak vie, že sa mýlil. Aj pre neho je to ťažké... Uvedomiť si, že všetko, prečo sme bojovali, pravdepodobne nebola pravda. Núti ho to všetko spochybňovať. Aby si vedela, začal skutočne pomáhať Rádu. Dovolil im, aby mu dali Veritasérum. Poskytol im zlatú baňu informácii, čokoľvek, o čo požiadali. To všetko kvôli tebe."
Draco krátko premýšľal, čo bude musieť urobiť, aby mu Hermiona dovolila dotknúť sa jej rúk, kedykoľvek sa mu zažiada. Boli ako hodváb.
"Chcel som ťa pobozkať, vieš... Ten deň predtým, ako si zmizla. Vedela si to? Myslím, že si možno vedela. Dúfam, že by si mi to dovolila, ale možno nie. Možno by ťa to len rozrušilo. Viem, že nie som typ chlapíka, po ktorom by si normálne šla. Myslím, že ty si skôr na hrdinov. Chápem to."
Pokračoval šeptom, prechádzal prstom po jej líci.
"Ja si ťa asi nezaslúžim, ale dokázal by som s tebou jednať tak pekne, Grangerka. Dokázal by som sa zmeniť. Ak mi to dovolíš, dokázal by som sa zmeniť."
Chvíľu tam ticho sedel, len sledoval jej tvár, vďačný za to, že je späť v dome. Vedel, že by mal ísť sám do postele, ale opustiť ju sa zdalo bláznivé... Čo keby sa prebudila a niečo potrebovala? Netušil, či jej Rose dala elixír na spanie... Čo keby mala nočné hrôzy?
Tak bolo rozhodnuté. Draco schmatol vankúš navyše z Hermioninho plyšového kresla na čítanie, vystrel sa na zemi a zaspal. Keď zaspával, nevšimol si, ako sa Hermionine očné viečka nakrátko zatrepotali a potom znova zavreli.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |