Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priveď ma k životu

12. Epilóg

Priveď ma k životu
Vložené: Jimmi - 29.12. 2011 Téma: Priveď ma k životu
Bbarka nám napísal:

Bring Me To Life

12. kapitola

Epilóg

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/12/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Takže, dostali sme sa na koniec. Chcem vám všetkým poďakovať za prečítanie poviedky a osobitne chcem poďakovať všetkým vám, ktoré sa ozvali v komentároch :D

Menovite sú to:  doda357, zuzule, denice, Nade, teriisek, anonym, jerry, marci, Lupi, iway, 32jennifer2, larkinh, Svetluska, gama, HOPE, Leann, Rapidez, zuzka, Leannka, kukuriciarka, Pallias, ivas1, myska111, holloway, Jacomo, soraki, SARA,  Nenriki, THEADU, frenci, GwenLoguir, Janna, Monie, Maenea, Aha_Lucia, Isabell, Hanna, adina, eviku,  izabelle, MissK, Ivonka, MayuDaphneMalfoy, aja, Black, anynka, Verka, 3lucky, annemarie16, Adelina, mimi, Wiress, kajinek, welvetka18, jajka111, lucky, luisakralickova, roxaNA, salviq-25, TeriKim, Monie2, NikkyD.

A úplne najviac ďakujem Jimmi. Ty vieš za čo všetko :D

Vaše komentáre ma neuveriteľne tešili ... ani neviete, ako veľa pre mňa dokončenie tohto prekladu znamená... a som veľmi rada, že ste tu boli so mnou :D

Epilóg

Nauč ma žiť

"Stále nemôžem uveriť tomu, že sa naozaj sťahuješ," povedala Hermiona a kúzlom odoslala poslednú krabicu z obývačky. Celá miestnosť bola pobalená, a jediný kus nábytku, ktorý tam zostal bola pohovka.

"Ja viem," odvetila Pansy, neschopná zakryť svoje nadšenie. "Zajtra sa zobudím vo svojom vlastnom dome! Neviem sa dočkať."

Hermiona sa usmiala. "Som na teba taká hrdá, Pansy. To, čo sa chystáš urobiť, je neuveriteľné. Viem, že to bude skvelé."

Pansy si sadla na gauč a zamyslene sa rozhliadla po izbe. "Tak veľa sa tu toho udialo," riekla. "Tak veľa spomienok..." Vzdychla si. Opúšťala byť, v ktorom bývala najprv s Hermionou, potom s Harrym a chystala sa vykročiť do sveta zodpovednosti. Pansy si vyložila nohy na pohovku a rukami si objala kolená. "Bude mi to chýbať."

Hermiona jemne stisla Pansyino plece. "Pôjdem spraviť čaj."

Pansy prikývla. Rozpomenula si na tú prvú noc, ktorú strávila v Hermioninom byte, keď bola celá vydesená a absolútne presvedčená o tom, že Draco príde, a vezme ju preč. Tá jedna noc sa zmenila v stovky a s Hermioninou pomocou bola Pansy teraz už plne vyliečená. Odkedy sa so všetkým konečne vyrovnala na tom istom moste, na ktorom si myslela, že ju stretne jej koniec, zobrala si Harryho Pottera, skončila svoje učedníctvo v cukrárni a nakoniec si kúpila nehnuteľnosť v Rokville, kde si chcela otvoriť vlastný obchod s cukrovinkami.

S Harrym chceli začať žiť v malebnom dvojizbovom byte nad obchodom. Pansy by si nikdy nepomyslela, že by mohla byť šťastná v takom maličkom byte, ale zistila, že kým bude s Harrym, je jej jedno, kde bude žiť.

Hermiona sa vrátila a podala Pansy šálku čaju s dvomi kockami cukru a bez mlieka. Pomaly upíjala a vychutnávala si pocit, ktorý ju prestúpil, keď jej jantárová tekutina kĺzala hrdlom a zohrievala ju až po končeky prstov. Vonku za oknom padal sneh.

"Chlapi sa tu čoskoro zastavia pre posledné veci," riekla Hermiona.

"Bude ti to tu chýbať?" spýtala sa Pansy a vyhľadala Hermionin pohľad.

Hermiona sa usmiala. "Bude, naozaj veľmi." Odmlčala sa. "Prinajmenšom mi bude chýbať to, čo všetko sa tu udialo. Život s tebou, tie večere, ktoré sme usporadúvali, večierky, noví priatelia..."

Pansy sa uškrnula. "Predpokladám, že ti to nebude chýbať dlho. Manor, a obzvlášť jeho vlastník, sa bezpochyby ukáže ako... prinajmenšom schopný rozptýliť ťa."

Napriek tomu, že už boli s Dracom svoji takmer rok, Pansy nikdy nezlyhala v tom, že vyvolala Hermionin rumenec vždy, keď spomenula jej intímny život s ním. Pansy sa vždy vyjadrovala tak, akoby vedela nejaké tajomstvo, s ktorým by sa strašne rada niekomu zdôverila, ale v skutočnosti by to nikdy nepovedala.  Hermiona si dokonca ani nebola istá, či to Pansy robí naschvál.

"Každopádne," odvetila Hermiona ignorujúc priateľkinu poznámku, "Bude mi chýbať život s tebou. Draco je samozrejme úžasný, ale niekedy mi chýbajú naše babské noci."

"Stále ich mávame," pripomenula jej Pansy.

"Áno, ale už sú pripravované, naplánované, zaznačené v kalendári a dvakrát podčiarknuté... chýbajú mi tie spontánne akcie."

"Mne tiež," povedala Pansy a odchlipla si zo svojho hrnčeka. "Tak veľmi ako milujem Harryho..."

Hermiona sa usmiala. "To nie je to isté."

"Ani zďaleka!" odvetila Pansy. Naklonila šálku a posledné kvapky čaju jej vkĺzli do úst. "Ďakujem."

"Niet za čo." Hermiona vzala prázdne hrnčeky a vyčistila ich predtým, ako ich zmenšila a vložila do bezodnej tašky, aby ich bezpečne dopravili do Pansyinho nového domu. "Budeme sa ďalej stále stretávať."

"Prirodzene. Pri hraní hier a na večeriach... " riekla Pansy. "Och! A musím usporiadať večierok, keď prídete na kolaudáciu!"

Hermiona sa usmiala. "Dôvod sa vždy nájde."

Skôr ako Pansy stihla odpovedať začuli zo spálne vravu. Pri príležitosti sťahovania zriadili v tej izbe dočasné premiestňovacie stanovisko. Malo obdĺžnikovitý tvar a všetky krabice a nábytok sa presúval do toho priestoru. Keď sa aktivoval, všetky veci sa dopravili na druhú stranu, do Harryho a Pansyinho nového domu.

Za moment už do miestnosti vstúpil Harry, Ron a Draco, stále pohrúžení do debaty o metlobale.

"Toto bude Kudleyovský rok, kamarát. Buď sa s tým zmieriš teraz, alebo sa na konci sezóny proste budeš cítiť ako idiot," povedal Ron. 

Harry si povzdychol. "Už si zase pri Kanónoch? Pred dvadsiatimi minútami sme predsa s tebou súhlasili!"

"Ja len tvrdím," poznamenal Draco, "Že by sa Everhard mohol trochu viac sústrediť na svoje bránky. Ide mu to, ale myslím si, že to uznanie mu stúplo do hlavy. Ak si nedá pozor, bude priveľmi nafúkaný a zmrví to."

Pansy a Hermiona sa na seba pozreli a naraz pretočili očami.

"Posledná várka," riekla Hermiona obracajúc sa na chlapov. Keď jej venovali plnú pozornosť, ukázala na stenu pri vstupných dverách, kde boli navŕšené krabice. "Už len tamtie škatule a pohovka."

"Áno, madam," reagoval Ron, namieril prútik na tú hromadu a levitoval ju preč.

"Opatrne, Ron," povedala Pansy. "Neponáhľaj sa a nepusti niečo na zem."

"Jasné, jasné," riekol Ron roztržito. Vybral si tú najvyššiu kopu, aj keď bolo jasné, že bude ťažké udržať nad ňou kontrolu. Harry sa pripojil k Ronovi, použil rovnaké zaklínadlo, aby stabilizoval krabice a spoločne ich manévrovali naprieč celým bytom do spálne.

Draco ich pobavene sledoval a potom sa usadil na pohovku medzi Hermionu a Pansy. Jednou rukou objal Hermionu a pritiahol si ju, aby ju mohol pevne pobozkať na pery. Bola taká prekvapená, že odpovedala, omotala okolo neho ruky a zamotala mu prsty do vlasov.

Avšak, neboli to tie hladké, jemné vlasy, na ktoré bola zvyknutá; boli spotené z námahy pri istení krabíc a nábytku, keď ich levitoval vzduchom a snažil sa byť opatrný, aby neporušil ich obsah.

Hermiona sa vymanila z jeho zovretia so znechuteným výrazom na tvári. Draco sa zasmial. "Prepáč, láska. Zabudol som ťa varovať."

Potom si Hermiona uvedomila, že jej manžel dokonca aj páchne, akoby sa celý deň venoval sťahovaniu. Nakrčila nos. "Keď prídeme domov, tvojou hlavnou prioritou bude sprcha."  

Pansy sa zasmiala. "Práve som vám dvom chcela navrhnúť, aby ste si premenili posteľ a použili Silencio, ale hádam, že to nebude potrebné, však nie?"

Keď sa Harry a Ron vrátili do haly, Draco sa znova nahol, aby Hermionu pobozkal. Snažila sa od neho dostať, ale kvôli jeho ruke na pohovke sa nemohla odtiahnuť príliš ďaleko. Draco ju zľahka pobozkal na ústa, tak jemne a opatrne, akoby žil len preto, aby obtieral svoje pery o jej. Hermiona takmer zabudla, že to len chvíľu predtým vôbec nepovažovala za príjemné. Keď sa odtiahol, ten dotyk jej chýbal.

Uškrnul sa a vstal, aby sa pripojil k Harrymu a Ronovi.

Hermiona sledovala jeho kroky a potom sa pozrela na Pansy, ktorá mala na tvári veľmi zvláštny výraz.

"Budeš ma navštevovať, však?" spýtala sa, žmoliac svoje tričko, čo robievala vždy, keď sa cítila neisto.

"Pravdaže!" Ubezpečila ju Hermiona. "Často. Nič sa nezmení. Budeš len kúsok ďalej, to je všetko. Keď prídeme na návštevu, budeme musieť vyskúšať tú kopu nových reštaurácii, ktoré sme vybrali."

"Dobre. Naozaj si myslíš, že som na toto pripravená?" Pansy si zahryzla do pery a zamračila sa. "Odsťahovať sa od všetkého, čo mi je známe, otvoriť si tú cukráreň, sama ju viesť..."

Hermiona povzbudzujúco položila ruku na Pansyino rameno. "Absolútne. Myslím, že si pripravená. Ty a Harry musíte mať svoj vlastný život a založiť si rodinu mimo väzby na Rona a na mňa. A Draca. To je jeden z dôvodov, prečo som nebola v poslednej dobe v dosahu. Draco a ja..."

"Ty si tehotná!" vykríkla Pansy.

"Páni!" povedal Ron, ktorý sa vrátil do izby pre ďalšie krabice s Harrym a Dracom za chrbtom. "Gratulujem, Hermiona!"

"Nie, ja - "

"Predbehli ste nás!" vyhŕkol Harry a ponáhľal sa venovať Hermione nepohodlné objatie, ktoré mu ani tak celkom neopätovala. Potom sa pozrel na Pansy.

"Ani na to nemysli, Harry Potter," riekla a založila si ruky na prsiach. "Ani v najbližších rokoch. Naozaj si myslíš, že o tom teraz uvažujem?"

"Nie, hádam, že nie," odvetil akosi placho.

Draco stále stál vo dverách, jeho doširoka otvorené, spýtavé oči viseli na tvári jeho ženy. Cítil sa... prázdny. Nie, to nebol ten správny výraz. Ani nedýchal; nepočul nič z toho, čo vraveli jeho priatelia. Všetko, na čom záležalo, bolo to, čo na to povie Hermiona. Bol prekvapený, keď zistil, že nepanikári; namiesto toho sa cítil, ako keby visel vysoko vo vzduchu a čakal, kým ho gravitácia pritiahne späť na zem.

Hermiona sa k nemu obrátila a videla ho vyčkávať. "Nie som tehotná," oznámila, pričom neodtrhla pohľad od Dracových očí. "To len Pansy z nejakého mne neznámeho dôvodu dospela k tomuto záveru."

Draco vydýchol, potom rázne prešiel cez miestnosť, vzal Hermioninu tvár do dlaní a pobozkal ju. Ostatní ich v tichosti ohromene sledovali a cítili, že by nemali byť svedkami scény medzi nimi. Keď Draco uvoľnil Hermionu z krátkeho, ale intenzívneho bozku, usmial sa. "Bol by som v pohode, aj keby si bola."

"Naozaj si myslíš, že by som to nepovedala najprv tebe?" zašepkala.

Draco sa narovnal. "Nie, máš pravdu. Nepremýšľal som. Jednoducho som reagoval."

Hermiona venovala svojej priateľke ostrý pohľad.

"Prepáč!" zvolala Pansy so zlomyseľným zaiskrením v očiach. "Ospravedlňujem sa za ten zmätok. Hovorila som bez rozmyslu a bez dostatočných informácií."

Keď muži odišli, Hermiona sa na Pansy zamračila. "Prečo si to spravila?"

Pansy pokrčila ramenami. "Naozaj ma to mrzí. Ja... pravdou je, že som veľa rozmýšľala o... deťoch, pretože viem, že Harry chce mať rodinu. Ja pravdaže tiež. Len ma zaujímalo, či budeme pripravení, a či spoznáme, že už sme pripravení. Dostaneme nejaký signál, alebo čo?"

"Netuším. Myslím, že možno čím viac nad tým budeš premýšľať, tým menej sa ti tá myšlienka bude zdať znepokojivá. Keď ťa pomyslenie na deti neprinúti chcieť utekať a kričať, možno si na to pripravená."

Pansy sklopila pohľad na svoje kolená. "Čo ak nebudem nikdy pripravená? Úprimne, naozaj chcem mať rodinu. Len som si nikdy nepredstavovala, že to budem ja, kto bude vychovávať moje deti."

Hermiona nadvihla obočie. "Ou! A kto si čakala, že to bude robiť?"

"Pestúnka," odvetila Pansy bez rozmýšľania. "Alebo prinajmenšom domáci škriatok. Čo keď budem otrasná matka? Neviem nič o tom, ako sa vychovávajú deti. Budem hrozná, viem to!"

"Čo tým naznačuješ?" opýtala sa Hermiona. "Z čoho to vychádza? Si... si ty tehotná?"

Pansyine oči sa vystrašene rozšírili. "Nie, pre Merlina! Stále ma tá myšlienka desí!"

"Nehody sa stávajú," odvetila Hermiona. "Niekedy nie ste dosť opatrní, zabudneš na zaklínadlo, alebo si nevezmeš elixír..."

"Nie," povedala Pansy pevne. "Som si istá, že som nezabudla."

"Tak potom prečo sa kvôli tomu teraz tak znepokojuješ?" nadhodila Hermiona.

Harry, Ron a Draco sa vrátili pre posledné krabice. Pansy počkala, kým odišli a potom prehovorila.

"Veľa som o tom premýšľala, to je celé. Harry mi minulý týždeň ukázal nejaké fotky jeho rodičov, a bol do myšlienky na rodinu úplne zbláznený... hádam, že sa to na mne prejavilo."

Hermiona sa s pochopením usmiala. "Neboj sa, je to prirodzená súčasť života. Ty a Harry budete úžasní rodičia."

"Ja neviem!" zašepkala Pansy, z očí jej tiekli slzy. "Čo ak ja nebudem? Čo ak budem hrozná matka?"

"Teraz sa tým netráp," riekla Hermiona upokojujúco. "Ešte máš čas. Tvoj vzťah s Harrym ešte musí dozrieť, až kým sa nebudeš cítiť viac prirodzene, viac ustálene a bezpečne. Až potom budeš môcť uvažovať o deťoch."

Zvuk krokov oznámil príchod mužov a Pansy vstala z gauča a potajomky si osušila oči.

"Dámy, potrebovali by sme tú pohovku," povedal Ron veľmi oficiálnym tónom.

Harry a Draco sa chopili gauča zatiaľ čo ich Ron pokrikmi usmerňoval. "Trochu viac doľava... pozor na ten roh!... Už sme v hale, a teraz – opatrne..."

Hermiona a Pansy na seba potichu hľadeli, až kým chlapi neboli preč. Potom Hermiona objala Pansy, ktorá sa rozplakala s tvárou zaborenou do jej vlasov.

"Všetko je v poriadku," ubezpečila ju Hermiona, prekvapená silou emócií druhej ženy. "Bude ti skvele, viem to." To len donútilo Pansy zavzlykať silnejšie. Keď prúd Pansyiných sĺz konečne ustal, odtiahla sa.

"Ďakujem," riekla a potom sa zlomene zasmiala. "Potrebovala som to. Ja len... moja mama pri mne nikdy nebývala. Mali sme pestúnku a domáceho škriatka. Mamu som vídavala len pri jedle, a každá jedna moja myšlienka, všetko, čo som spravila bolo venované tomu, aby si ma všimla, aby na mňa mohla byť hrdá. Ale bolo to, akoby som v skutočnosti neexistovala, akoby som bola len jej ďalšou... ozdobou. Niečím, čo ju vyzdvihne v očiach spoločnosti. Ako nejaká bábika, ktorú mohla obliekať a predvádzať pred priateľmi. Nechcem byť taká, ale nijako inak to neviem!"

Hermiona predpokladala, že kým Pansy plakala, prinajmenšom jeden z chlapov prišiel a zadržal ostatných, čo bolo gesto, za ktoré bola Hermiona vďačná.

"Pansy, teraz sa tým nemusíš trápiť! Nepáči sa mi, keď myslíš na niečo takéto. S Harrym nie ste svoji ešte ani rok, a celkovo spolu nie ste viac ako dva."

"Viem, ale od minulého týždňa som pozorovala matky s deťmi. Teda, naozaj som si ich všímala, chápeš? Sledovala som spôsob, akým na seba reagujú, ako sa spolu zhovárajú. Nikdy som so svojou mamou nič také nezažila."

"Už len samotný fakt, že o tom toľko rozmýšľaš, ma utvrdzuje v tom, že budeš úžasná," odvetila Hermiona. "Nechceš byť taká, ako tvoja matka, a keď to príde, bude nevyhnutné urobiť isté rozhodnutia ohľadom toho, ako budeš postupovať, keď sa na to dáš. A pokým si nenajmeš pestúnku, bude to v poriadku. Viem, že Harry si škriatka nekúpi. Takže výchova vašich detí bude len na tebe a na Harrym." Odmlčala sa. "Už si sa o tom s Harrym rozprávala?"

Pansy pokrútila hlavou.

"Možno by si mala," navrhla Hermiona. "On dokonca nemal ani svojich rodičov na to, aby ho vychovávali. Jedenásť rokov žil v komore pod schodmi! Vy dvaja budete naozaj prinajmenšom zaujímavými rodičmi."

Pansy sa nad tým pousmiala. "Myslím, že až pri tej komore to pri nás neskončí," odvetila jemne.

"Bezpochyby. Už ti je lepšie?"

"Áno," odpovedala Pansy a potiahla nosom. Ovinula ruky okolo Hermiony. "Ďakujem, naozaj."

"Veď na to sú priatelia," riekla Hermiona.

ooo

Ďalší večer hier sa konal u Harryho a Pansy ešte v ten deň, kedy sa presťahovali do ich nového domu v Rokville. Stôl bol pripravený, okolo neho boli rozostavané stoličky, škatule v kuchyni boli pootvárané a ďalšie nepotrebné vecičky pokrývali väčšinu pracovného priestoru. Taniere, hrnčeky a príbory boli síce vybalené, ale vzhľadom na to, že okrem nabratia pohára vody sa v prepchatej kuchyni nič iné nedalo spraviť, jedlo objednali z Troch metiel.

Harry a Pansy, Draco a Hermiona, Ron a Suzette sedeli pri stole a práve začali posledné kolo hry, ktorú objavila Suzette, keď bola s rodinou na výlete v Štátoch.

"Beriem si modré!" riekla Hermiona a natiahla sa po vrecúško s modrými vláčikmi.

"Ja bhiele!" povedala Suzette.

Pansy si rýchlo uchmatla ružové, aj keď nikto iný tú farbu nechcel. Draco si vzal zelené, Ron červené a Harry čierne.

Kým pripravovali hraciu dosku, rozprávali sa, miešali karty a podávali ďalšie pokrmy. Hermiona si všimla, že sa Ron zrazu začal správať zvláštne. S nikým sa nebavil a hľadel do zeme. Práve sa nadychovala, že niečo povie, keď vtom Suzette zalapala po dychu. Ron k nej otočil hlavu, jeho očí mali intenzívny a pátrajúci výraz.

"Och, Ron!" zvolala Suzette a jemne niečo zvierala v dlani.

Ronova tvár očervenela, ale napriek tomu vzal Suzette za ruku. Dvojica na seba strhla pozornosť celej miestnosti. "Ja... tieto veci mi veľmi nejdú," riekol nervózne. "Ale z nejakého dôvodu mi napadlo, že požiadať ťa o ruku dnes večer, medzi našimi priateľmi, je dobrý nápad." Jeho následný smiech znel úzkostlivo. "Ale teraz si nie som tak celkom istý..."

Suzette prakticky vyletela zo stoličky a hodila sa na Rona. "Myshlíš to vážne?" spýtala sa bez dychu.

"Hej, jasné, že áno. Ľúbim ťa."

"Je t´aime! Och, Ron, som thaká šťastná!" Odtiahla sa od neho, slzy šťastia sa jej zaleskli v očiach a podala Ronovi prsteň, ktorý sa skrýval v jej vrecúšku s vláčikmi, aby jej ho navliekol na prst. "Mohol by si?"

Uškrnul sa a napriek trasúcim sa rukám jej nastokol diamantový krúžok na ruku. Suzette na neho skočila a znovu ho objala.

Hermiona sa usmievala, zatiaľ čo ostatní tým dvom gratulovali. Harry šiel prvý a potom sa vrátil ešte raz po Dracovi, na tvári mal rovnako veľký úsmev ako mal v deň, keď si bral Pansy. Zdalo sa, akoby sa všetci hýbali ako v spomalenom zábere, naradostene si potriasali rukami, potľapkávali sa po pleci pred tým, ako vzdali akékoľvek predstieranie a konečne sa objali. Harryho oči sa mierne zahmlili a Hermiona vedela, že je to preto, že bol vďačný za svoj život a za to, že všetci jeho blízki priatelia sú šťastní a spokojní. Pomyslela si na Ginny, ktorá im všetkým veľmi chýbala. Ginny by bola na svojho brata hrdá a rovnako by sa tešila, kebyže vidí ako sa jej kamarátom darí.

V ten večer Hermiona spokojne ležala v Dracovom náručí a zľahučka prechádzala prstami po jeho hrudi. Kým sa milovali, jeho pozornosť bola sústredená výhradne na ňu, ale teraz vyzeral, že je stratený vo svojich myšlienkach.

"Nad čím premýšľaš?" spýtala sa a pritúlila sa bližšie.

Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju na temeno. "Naozaj to chceš vedieť?"

"Pravdaže," odvetila a uprela do jeho očí spýtavý pohľad. "Prečo by som nemala chcieť?"

"Myslím na Pansy... vtedy v byte. O čo šlo?"

"Och." Hermiona sa podoprela na lakti. "Trápila sa kvôli tomu, že raz bude matkou. Nemala práve najlepšie detstvo, ani dobrý vzťah s mamou a bála sa, že ani ona v tom nebude dobrá."

"Hmm," zamrmlal Draco a nepatrne nakrčil čelo. "Mňa vychovávali podobne ako Pansy. Rovnako ako ona som mal pestúnku a domáceho škriatka, ktorí sa o mňa starali. Často sme sa spolu rozprávali o našej podobnej minulosti."

"Aj ty sa bojíš, že nebudeš dobrou matkou?" zažartovala Hermiona.

Draco sa jemne usmial, no potom sa opäť zamračil. "Nie tak celkom," povedal nakoniec. "Ale dobrým otcom, určite. Toho sa bojím. Pozri na toho môjho. Ale... to nebolo to, nad čím som rozmýšľal. Vlastne som nad tým rozmýšľal celý deň."

"Tak nad čím potom?" Znova si ľahla k nemu a hlavu si zložila do ohybu jeho pleca.

"Predtým v byte. Keď som si vtedy chvíľu myslel, že by si naozaj mohla byť tehotná."

"Och," vydýchla a aj jej čelo sa zvlnilo sústredením. "Bol si naštvaný?"

Draco sa odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí. "Naštvaný? To bolo to posledné, čo som mal na mysli! Prečo sa pýtaš?"

Hermiona pokrčila ramenami a Draco si ľahol naspäť. "Pansy a ja sme sa len rozprávali, to je všetko. Nie je na deti pripravená, a ja som o tom už čo-to prečítala. Ľudia reagujú na to, že budú rodičmi rôzne. Časť z nich pociťuje hnev, časť zase strach. Pansy je vydesená. A keďže si spomínal rovnakú výchovu u vás dvoch, myslela som si, že sa možno budeš cítiť rovnako."

"Skôr naopak. Čakal som, že úplne skameniem, že zamrznem na mieste, budem mať pocit, akoby som sa nemohol nadýchnuť a srdce mi bude chcieť vyskočiť z hrude. Ale... nič z toho sa nestalo."

Odmlčal sa a ona vyčkávala, kým bude pokračovať. Keď sa zdalo, že pokračovať nebude, nežne prehovorila. "A čo sa stalo?"

"Ja... čakal som. Zdalo sa, že to trvá večnosť. Chcel som, aby si to buď vyvrátila, alebo potvrdila a vyzeralo to, ako keby celá miestnosť okrem nás dvoch zmizla. Akoby sekundy trvali hodiny a ja som dúfal... a ja som niekde hlboko vnútri dúfal, že si naozaj tehotná. Že to bola pravda."

Hermiona zalapala po dychu, posadila sa a prikrývka jej skĺzla z hrude.

"Čože?"

Draco na ňu hľadel, v tvári sa mu zrkadlila túžba a ešte niečo viac. "Samozrejme som si to neuvedomil, až kým si nepovedala, že to nie je pravda. A vtedy som pocítil zvláštne, obrovské sklamanie. Zasiahlo ma to."

"Nie sme manželmi ešte ani rok!" riekla a snažila sa ignorovať tú vrelosť v jeho očiach.

"Ja viem, láska. A dosiaľ je to úžasné. Jednoducho som len chcel, aby si vedela, ako sa cítim a ako som na to dnes prišiel. Nežiadam, aby sme nad tým uvažovali, alebo sa o to pokúšali." Pokrčil ramenami a zovrel ju pevnejšie. "Som pripravený kedykoľvek budeš pripravená ty. Ale myslím si, že je to pre mňa dôležité, je to veľký krok. Milujem ťa a chcem s tebou mať dieťa," vravel. "Chcel by som, aby sme sa pokúsili o dieťatko."

Hermiona pociťovala drobné iskričky, keď jeho dlaň pomaly a nežne kĺzala po jej ramene. Vzdal svoj pokus zamilovane sa na ňu nedívať a uprene sa zahľadel do jej tváre, čím dal najavo svoje bezprostredné prianie.

Nechcela sa nechať rozptýliť; prinajmenšom nie teraz. "Draco... vec sa má tak, že... nemyslím si, že už som pripravená."

Usmial sa na ňu a túžba v jeho tvári bola okamžite nahradená všetkou láskou, ktorú dokázal vložiť do svojho výrazu. "Ja viem. A nečakám, že budeš pripravená len preto, že som povedal, že ja som. Len som to chcel povedať nahlas."

"V poriadku," riekla, a prevalila sa cez ňu úľava. "Rada by som strávila pár rokov len s tebou. A chcem ťa mať celého pre seba. Je to príliš sebecké?"

Draco sa uškrnul. "Nie, vlastne sa mi tá myšlienka celkom pozdáva."

"Mne tiež." Vzala jeho dlaň do svojich a prechádzala po kontúrach jeho ruky až kým sa nepriblížila k prstu, na ktorom nosil svoju obrúčku. "Len ty a ja..." riekla nežne skôr pre seba, ako pre neho.

Chvíľku počkal a potom obrátil jej tvár k sebe a pobozkal ju. Hermiona mu vzdychla do úst vediac, čo ten bozk znamená. Pomaly a dôkladne skúmal a mapoval každý kúsok jej pier. Keď sa mierne odtiahol, Hermiona sa zamračila.

"Trpezlivosť, láska," zachichotal sa. "Rozmýšľal som, že aj keď ešte chvíľu nebudeme uvažovať nad deťmi, mali by sme čo najviac precvičovať, takže keď raz nadíde ten čas, budeme... och, dokonale pripravení."

Hermiona sa uškrnula. "Zbožňujem precvičovanie. Je to takmer ako robenie domácich úloh."

ooo

Pansy sa v pondelok prvého novembra, päť minút pred záverečnou, rozlúčila so svojou poslednou zákazníčkou. Keď sa dvere za tou ženou zatvorili a malý zvonček zacinkal, Pansy si spokojne povzdychla. Deň prebiehal skvele, hoci, bol to jej prvý deň, takže nemala veľmi s čím porovnávať. Ľudia celý čas prúdili dnu a von, ale výkazmi sa bude zaoberať neskôr.

Pansy obchádzala malú predajňu, vyrovnávala krabice na policiach a uisťovala sa, či sú všetky výrobky perfektne pripravené na ďalší deň – na jej druhý deň. Medzitým podišla k dverám. Už bolo načase zavrieť. Prevrátila ceduľku a prútikom stiahla rolety na oknách. Čakala, že Harry za ňou hneď príde, ale možno sa zdržal v práci.

Zistila, že je vlastne vďačná za pokojnú chvíľu osamote so svojou cukrárňou. Bola len jej. Samozrejme, Harry jej pomáhal dať dokopy financie a kapitál na zariadenie, ale bola to ona, kto spravila z cukrárne útulný a príjemný obchodík. A čo bolo dôležitejšie, ona vytvorila všetky tie dobroty, ktoré ponúkali.

Pansy si vzala papierovačky z celého dňa a malé vrecúško svojej najlepšej čokolády, naposledy sa rozhliadla po obchode a zhasla svetlá. Cez kuchyňu zamierila ku schodom, ktoré viedli do bytu, kde bývala s Harrym. Mala chuť oslavovať a Harry ešte nikdy neochutnal čokoládu, ktorej výrobu mala v rukách len ona sama. Recept na tú čokoládu si schovávala špeciálne na túto príležitosť. Usmiala sa, keď sa kráčala k dverám vediac, že to pre neho bude poriadne prekvapenie.

Posledné myšlienky pre tým, ako stlačila kľučku, venovala rozhodovaniu o tom, čo si pre neho oblečie v tú noc. Zdalo sa, že Harrymu sa najviac páči červená, ale nakoniec si aj tak užili viac so svetlunko modrou.

Otvorila dvere a zistila, že v miestnosti je tma hustá ako smola. Zamračila sa, mávla prútikom smerom ku svetlám a –

"Prekvapenie!"

Pansy zalapala po dychu a takmer pustila veci, ktoré držala v rukách na zem. Harry, Ron, Suzette, Draco a Hermiona, spolu s partiou ich ďalších priateľov zakričali ako jeden.

Harry k nej podišiel, zobral jej spisy a bonbóny a odložil ich nabok. "Blahoželám k tvojmu prvému dňu v obchode, zlatko," riekol. pobozkal ju na líce a vtisol jej do dlane maličkú škatuľku. "To je... na potom," zašepkal zmyselne, na čo sa Pansy začervenala napriek tomu, že len chvíľu predtým myslela na to isté.

Potom sa usmiala a objala svojho manžela. "Ďakujem!" povedala najprv Harrymu a potom ostatným v miestnosti.

Harry ju uvoľnil z objatia a potom ju v náručí zovrela Hermiona. "Teraz budeme podávať predjedlo, a večera bude hotová zhruba sa štyridsaťpäť minút. Naozaj si o ničom netušila?" spýtala sa.

"Nie, o ničom!" zachichotala sa Pansy. "Som totálne prekvapená!"

Draco sa pripojil ku svojej žene a doniesol Pansy drink. "Som na teba naozaj veľmi pyšný, Pansy," riekol pochvalne.

Pansy sa usmiala. "Ďakujem ti, Draco. Mal by si sa u mňa zastaviť a popozerať sa tam. Dám ti vzorku zadarmo." Pomyslela si na špeciálne bonbóny, ktoré urobila a rozhodla sa, že vyrobí ešte zopár dávok. Hermiona jej poďakuje neskôr.

Draco a Hermiona odišli a Pansy sa začala rozprávať s ostatnými hosťami. Suzette nerozprávala o ničom inom ako o nadchádzajúcej svadbe, zatiaľ čo Ron vyzeral, že by už chcel mať celú tú prekliatu záležitosť z krku a za sebou. Blaise Zabini prišiel so svojou najnovšou priateľkou, Hannah Abbottovou, ale Pansy neušli tie túžobné pohľady, ktoré celý večer vrhal na Hermionu. Chudák Blaise, pomyslela si. Hermiona bola ženou, ktorá sa dá stretnúť len raz za život, a Draco si ju uchmatol pre seba. Blaise s tým už nemohol nič urobiť.

Ten večer bol dokonalý, ale Hermiona začala všetkých vyprevádzať hneď po večeri.

"Pamätaj, Pansy – a vlastne aj vy ostatní, dalo by sa povedať –zajtra sa ide do práce! Pansy sa potrebuje vyspať."

Väčšina prítomných prevrátila očami, či už doslova, alebo len vnútorne, ale Pansy to bolo jedno. Hermiona robila to, o čom si myslela, že je pre Pansy najlepšie. Avšak Hermiona nevedela, že Pansy nemá v úmysle ísť spať skoro, ale že plánuje stráviť zvyšok večera so svojim manželom.

Nakoniec odišli všetci okrem Draca a Hermiony. Kým Hermiona zbierala svoj riad, zmenšovala ho a ukladala do kabelky, Pansy vložila dva kúsky čokolády zabalené do pergamenu do vrecka na Dracovom kabáte.

Hermiona Pansy naposledy dlho objala a rozlúčila sa s ňou.

"Ďakujem," riekla Pansy. "Za všetko."

"Rado sa stalo," odvetila Hermiona a vkĺzla do svojho kabáta. "Toto všetko... to, čo si urobila, je úžasné. Som na teba taká hrdá. Pekný večer, vy dvaja. A čoskoro sa zastavíme v cukrárni." Pozerala sa na Harryho. "Dúfam, že si pripravený na to, čo si pre teba pripravila v obchode, Harry. A pi veľa tekutín, aby si mal dosť sily. Dobrú!"

Na to sa šibalsky usmiala, vyšla z dverí a zanechala za sebou dvoch zmätených mužov a zapýrenú Pansy. Draco zalovil vo svojich vreckách, aby na našiel rukavice, a našiel kúsky čokolády.

"Čo je to?" spýtal sa a začal z vreciek vyťahovať ruky aj s bonbónmi.

Pansy zachytila jeho ruky a zastrčila mu ich späť. "Proste choď domov. Jeden je pre teba, druhý pre Hermionu. Užite si to." Vytisla stále zmäteného Draca z dverí a zamkla za ním.

Harry na ňu žiadostivo hľadel. "Čo sa deje?"

Usmiala sa. "No, aj ja mám pre teba darček. Presunieme sa do spálne a otvoríme ho, čo ty na to?" Vzala ho za ruku, schytila vrecúško s čokoládou a viedla ho po chodbe. Po prvýkrát v živote sa Pansy konečne cítila šťastná a spokojná. Mala úžasného manžela, skvelých priateľov a teraz dokonca vlastnila obchod, kde vyrábala sladkosti a cukrovinky, ktoré robili iných ľudí šťastnými. Konečne bol jej život taký, akým ho chcela mať.

ooo

AN: Hra, ktorú hrali, sa nazýva Ticket to Ride. Je určená pre 2-5 hráčov, no v tomto príbehu som sa rozhodla, že budú hrať špeciálnu edíciu pre viac ako 5 hráčov.

Ďakujem všetkým, ktorý zostali s poviedkou aj počas dlhej prestávky a editovania. Naozaj dúfam, že sa vám epilóg páčil. Vaše komentáre boli úžasné a povzbudzovali ma viac, ako si viete predstaviť! ĎAKUJEM!

PP: Počas tej hry, aspoň podľa toho, čo som pochopila, hráči na hraciu plochu, kde sú predkreslené trasy spájajúce dve miesta, ukladajú malé pestrofarebné vláčiky.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ivy - 16.10. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 12. Epilóg Od: mami - 21.03. 2014
Esteze to skoncilo pozitivne... Dakujem za dobre sa citajuci preklad.

Re: 12. Epilóg Od: klakla - 13.12. 2012
Tuhle povídku jsem četla se smíšenými pocity, protoře bych chvílemi některým postavám nejradějí jednu pleskla, ale nakonec se z ní vyklubala velmi příjemná povídečka a Draco tu byl k sežrání:-) A pár Pansy a Harry bylo nakonec taky příjemné překvapení, protože k sobě kupodivu oba pasují:-) Děkuji za překlad.

Re: 12. Epilóg Od: doda357 - 10.08. 2012
Škoda, že je koniec  Krásna poviedka  Skončilo to úžasne. Dokonca aj Ron sa odhodlal konečne svoju partnerku požiadať o ruku  Draco nemá problém s dieťaťom, aj keď Herm ma tým trochu prekvapila  Ale podľa mňa z Draca aj z Pansy budú dobrí rodičia  Ďakujem za tvoju snahu a čas. Som rada, že som si mohla túto poviedku prečítať. Ešte raz ďakujem   Teším sa na ďalšie tvoje preklady a prajem veľa šťastia  A už len malé pripomienky na koniec (to by som nebola ja ) :  Opúšťala byť, v ktorom bývala najprv s Hermionou, potom s Harrym a chystala sa vykročiť do sveta zodpovednosti. Usmiala sa, keď sa kráčala k dverám vediac, že to pre neho bude poriadne prekvapenie. "Teraz budeme podávať predjedlo, a večera bude hotová zhruba sa štyridsaťpäť minút.

Re: 12. Epilóg Od: Pet002 - 05.05. 2012
Krásná povídka

Re: 12. Epilóg Od: Kellieta - 01.05. 2012
Krása. Děkuji za překlad :)

Re: 12. Epilóg Od: Rapidez - 29.02. 2012
Aww, ty závěrečné zmatky, to byl milý konec povídky. Jsem ráda, že jsi ji přeložila, že jsi vytrvala a ušla tu velkou cestu od začátku až sem. Páni. Gratuluju! :) A přeji hodně elánu do toho nového překladu, Bébé!

Re: 12. Epilóg Od: Osiris - 14.01. 2012
Nakonec jsme se dočkali. Tuhle povídku jsem si oblíbila, dobře se četla a zápletka byla velmi zajímavá. Takže děkuji za překlad

Re: 12. Epilóg Od: kukuriciarka - 13.01. 2012
Tvoja prvá preložená poviedka a dokonca tam mám poďakovanie to je také krásne ďakujem krásne, kolegyňka, kamarátka a susedka... ale hlavne najlepšie priateľka a vieš čo? mne to trošku pripomínalo nás, keď sa budeme sťahovať z intrákov... aj mne budú chýbať naše babské večery v trojici, aj mne bude chýbať naše spontánne klábosenie... nuž, proste je to úžasné, ako vznikajú priateľstvá, ktoré majú vydržať celý život, a ešte úžasnejšie, ak celý život aj vydržia )) mám ťa rada, ty môj kvietok ružový ))

Re: 12. Epilóg Od: myska111 - 12.01. 2012
Moc pěkný závěr povídky, nějak jsem se k poslední kapitole dřív nedostala. Byla to velmi zajímavá povídka a jsem ráda, že nakonec skončila pro všechny happyendem. Moc se těším na tvé další překlady. Díky

Re: 12. Epilóg Od: dinca - 05.01. 2012
krásné...chvilku jsem měla obavy, že se s nimi Pansy nakonec nesmíří, a že se s Hermionou pohádají...Naštěstí to všechno dobře dopadlo, protože doopravdy nemám ráda smutné konce  Ale napětí musí být vždycky že?  moc děkuju za pěkný překlad

Re: 12. Epilóg Od: jerry - 04.01. 2012
Epilog bol super, skoda ze tato poviedka skoncila. bola super, a samozrejme aj preklad. velka vdaka, ze sme si ju mohli precitat aj mi co po anglicky tak dobre nevieme :-))

Re: 12. Epilóg Od: teriisek - 02.01. 2012
Páni, asi si budu muset jít dát kousek čokolády, fakt jsem na ni dostala chuť:D Krásný epilog, jsem ráda, že jsou všichni šťastní a všechno dobře dopadlo. Děkuju moc za skvělý překlad, bylo mi potěšením číst a komentovat a budu se těšít na nějaký další překlad!

Re: 12. Epilóg Od: TeriKim - 31.12. 2011
úžasný happyend :) moc díky za překlad, byla to opravdu krásná povídka :)

Re: 12. Epilóg Od: Svetluska - 30.12. 2011
Tahle povídka mi bude chybět, byla vážně skvělá. Díky moc za její výběr a báječný překlad!
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ja ďakujem za komentár! Ale chýbať bude aj mne... častokrát mi zachránila duševné zdravie :D

Re: 12. Epilóg Od: Michelle - 30.12. 2011
Tohle je asbolutně nejsladší povídka, jakou jsem kdy četla! Já vím, no, všechno s tou sebevraždou a podobně, ale prostě si nemůžu pomoct! je to fakt sladká povídka. Jenom mi vrtrají hlavou ty sladkosti, apravdu je v nich magie či co? Nebo na co sou, no, mám určité tušení, ale stejně. Je to úžasně originální příběh, i pairing je super a taky dost neobvyklý, i když v knize totálně zbožňuju pár HP/GW tak v téhle povídce jsem ani neměla za zlé, že Gin jaksi odpadla...                     Fakt díky! A to není jen tak, opravdu, moc díky!
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ja ďakujem strašne moc za tento komentár... ešte teraz sa usmievkam... som veľmi rada, že sa ti to tak veľmi páčilo... a strašne ma teší, že som niekomu spravila prekladom takú radosť... vlastne som tým radosť robila aj sebe, ale toto fakt poteší :D A áno, v tej jej čokoláde bola aj mágia... a myslím, že tam zamontovalo mierne...ehm... afrodiziakum :D:D No veď nech si spravia pekný večer, nie? Ale dala by som dušu za to, aby som mohla ochutnať takú magickú čokoládu... a nemusela by mať tento konkrétny efekt :D Ďakujem ešte raz :D

Re: 12. Epilóg Od: NikkyD - 30.12. 2011
Krasne zakoncenie poviedky...dakujem za preklad:)
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ja ďakujem za komentár a som rada, že sa páčilo :D

Re: 12. Epilóg Od: anonym - 29.12. 2011
ďakujem za túto skvelú poviedku.
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ja ďakujem za tvoje komentáre! :D

Re: 12. Epilóg Od: marci - 29.12. 2011
Krásná povídka. Epilog byl tak sladký - fakt jsem čekala, kdo na konci bude dřív těhotný A dostala jsem nezřízenou chuť na čokoládu Bbarko, děkuji moc za seznámení s moc hezku povídkou a doufám, že budeš překládat dál. Držím palce
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
No to mi ani nehovor, že si dostala chuť na čokoládu... ja som mala tento zvláštny symptóm počas celého prekladu... v tých prvších kapitolách, keď tam stále chystali nejaký večierok a opisovali tie chuťovky, mi doslova nad notebookom tiekli sliny :D:D A áno, prekladať rozhodne chcem ďalej, že vraj Jimmi už pre mňa má nejaké nápady :D ĎAKUJEM veľmi pekne za komentár!

Re: 12. Epilóg Od: antana - 29.12. 2011
Poviedka pohladzujúce všetky romantické duše, navyše výborne preložená:) Som rada, že som si spomenula na túto stránku, na ktorej som cca pred 2rokmi tak visela. Je príjemné znova čítať poviedky, ktoré mi kedysi nedali spať ( kým som nepoznala ich koniec:) ), rovnako ako nové poviedky, ktoré mi bránia teraz - a medzi ne táto rozhodne patrí. Úžasné, ďakujem za preklad
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ja ďakujem za prečítanie aj za komentár - mám z neho taký dobrý pocit! :D Som rada, že si sa sem vrátila po toľkom čase... FF asi zostáva navždy v srdiečku :)

Re: 12. Epilóg Od: zuzule - 29.12. 2011
Nakonec jim to všem dobře skončilo. :) Byla to krásná povídka, moc díky!
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Tak na niečo, čo by nemalo happyend, by som sa nedala nahovoriť :D Ďakujem!

Re: 12. Epilóg Od: denice - 29.12. 2011
Konec přesně takový, jaký má být. Pansy byla i v této kapitole sympatická, líbilo se mi její váhání před důležitým životním krokem. ale naknec všechno dobře dopadlo a to je hlavní. Nebyl by ještě nějaký druhý epilog po několika letech s dětmi? Jsem zvědavá, jak by autorka vykreslila potomky jich všech. Děkuji za milou a netradiční povídku.
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Ďakujem veľmi pekne za komentár! :D Ten koniec bol podľa mňa taký, ako celá poviedka... a napriek tomu, že moje romantické srdičko by privítalo ten mierny gýč, že by naozaj boli tehotné, som rada, že tomu tak nebolo... lebo takéto riešenie mi prišlo oveľa prirodzenejšie a verné duchu celej poviedky... :D

Re: 12. Epilóg Od: Jimmi - 29.12. 2011
Ďakujem za dokončenie ďalšej poviedky. Mala som v pláne končiť až na Silvestra, ale jedna aktívna dušička narušila moje plány A pravdou je, že vtedy by asi veľa ľudí nemalo času. Je to skvelý pocit, však? Mať za sebou niečo také dlhé, také vynikajúce atď... Dokázala si to! A dá sa povedať, že bez problémov. Spomínaš si ešte na opravy prvých kapitol? Pri ďalších už žiadne nebolo treba. Sedí mi ako prekladáš (nevymýšľaš si príliš), toto je krásna poviedka, ale mne by sa prekladať nechcela Tak ti prajem nech všetko dobre dopadne ako v tejto poviedke a v prípade, že by si chcela prekladať niečo ďalšie, mám pre teba dvoch kandidátov
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Juuuj, je to dokonalý pocit... fakt som z toho ešte stále v eufórii A ešte keď som to teraz videla v tom zobrazení na jednu stranu... inak za to klobúk dole, je to perfektné! A fakt praktické...:D A áno, áno, áno... veľmi rada by som prekladala ďalej... ak by si si našla čas a dakedy mi predstavila tých kandidátov, bola by som veľmi rada... veď podrobnosti môžeme dohodnúť cez mail...ešte raz ĎAKUJEM za všetko!

Re: 12. Epilóg Od: larkinh - 29.12. 2011
Poslední kapitola, jaká škoda :( co se dá dělat, všechno jednou skončí... aspoň budu mít důvod si to přečíst znovu od začátku :)
Re: 12. Epilóg Od: bbarka - 30.12. 2011
Aj mne bude chýbať, o to sa neboj :D Ale je to sakra dobrý pocit, dokončiť preklad...ešte stále som z toho vytešená :D Ďakujem za komentár!

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Bbarka )29.12. 201112. Epilóg
luckei1: ( Bbarka )17.11. 201111. kapitola - Mosty 2/2
luckei1: ( Bbarka )15.10. 201111. kapitola - Mosty 1/2
luckei1: ( Bbarka )01.10. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 2/2
luckei1: ( Bbarka )22.08. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 1/2
luckei1: ( Bbarka )26.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 2.časť
luckei1: ( Bbarka )21.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 1.časť
luckei1: ( Bbarka )09.06. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 2/2
luckei1: ( Bbarka )02.05. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 1/2
luckei1: ( Bbarka )03.03. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 2/2
luckei1: ( Bbarka )17.02. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 1/2
luckei1: ( Bbarka )10.01. 20116. kapitola - Akčňák 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.12. 20106. kapitola - Akčňák 1/2
luckei1: ( Bbarka )19.12. 20105. kapitola - To už by nebol bál 2/2
luckei1: ( Bbarka )20.11. 20105. kapitola - To už by nebol bál
luckei1: ( Bbarka )07.11. 2010Hľadá sa talent 2/2
luckei1: ( Bbarka )23.10. 20104. kapitola - Hľadá sa talent 1/2
luckei1: ( Bbarka )12.10. 20103. kapitola - Prerušenia 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.09. 20103. kapitola - Prerušenia 1/2
luckei1: ( Bbarka )22.09. 20102. kapitola - Predstavy 2/2
luckei1: ( Bbarka )11.09. 20102. kapitola - Predstavy 1/2
luckei1: ( Bbarka )06.09. 20101. kapitola - Život si ma vybral 2/2
luckei1: ( Bbarka )30.08. 20101. kapitola - Život si ma vybral 1/2
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )27.08. 2010Úvod k poviedke