archiv.hpkizi.sk
31. Posledné okamihy
Once Upon a Hogwarts
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 31.10. 2011
Téma: Once Upon a Hogwarts
zelaaa001
nám napísal:

Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/31/Once_Upon_a_Hogwarts



 


V poviedke sú použité prevzaté preložené texty piesní:

 

Donny Levis- At the Beginning (http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/lewis-donna/at-the-beginning-56949)

Cindy Lauper- Time after Time (http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/lauper-cyndi/time-after-time-55)



 

31. kapitola  Posledné okamihy

Mesiac uplynul ako voda. Každý deň pribúdalo výzdoby na hradných stenách, trámoch a strope. Dievčatá sa opäť po hrade premávali v kŕdľoch, chichotajúc sa pri akejkoľvek zmienke o chlapcoch. Chlapci sa nenápadne rozhliadali a zakaždým, keď im dievča opätovalo pohľad, sa s červenajúcou tvárou odvrátili. Domáci škriatkovia servírovali teplé, vynikajúce pokrmy a skupina dievčat pripomínajúcich Fleur Delacourovú a Theodore Nott, pripomínajúci homosexuála, zaslali profesorke McGonagallovej sťažnosti, v ktorých žiadali o odstránenie vysokokalorických jedál ako morčacie mäso a kukuričná polievka. (Profesorka McGonagallová obe žiadosti zamietla.) Kapela bola zarezervovaná a práve Hagridovi, na každého veľké prekvapenie, sa podarilo presvedčiť Celestínu Warbleckovú, aby na bále spievala, hoci mala mať na tej večer iný program. Domáci škriatkovia mali plné ruky práce v Rokfortských záhradách s orezávaním ružových kríkov do dokonalých oválov. Pošepkávalo sa, že sa tam profesorka McGonagallová chystá zriadiť špeciálne bozkávacie miesto. Rokvilské butiky boli takmer vyplienené, keď sa do nich nahnalo stopäťdesiat ľudí, z nich tridsať sa dožadovalo šiat na zákazku. Všetko bolo skontrolované hneď pri príchode, leštilo sa to dokým to nevyzeralo ako zrkadlo a bolo to umiestnené na najdokonalejšie miesto.

Všetko bolo pripravené.

Dvadsiaty december bol tu, svieži a jasný už od rána. Harryho zobudil zvuk pospevujúcich vtáčikov. Nasadil si okuliare a pozrel sa von z okna, v nádeji, že uvidí sneh a zalapal po dychu. Cez noc nasnežilo a Rokfort bol teraz pokrytý jemnou vrstvou ligotajúceho sa bieleho snehu. Nekonečné množstvo oslepujúcej bielej zaskočilo Harry oči tak, až ustúpil od okna

„Ron.“ štuchol nohou do chrápajúceho chlapca. „Ron, zobuď sa!“

"Gehdefroozekep?"

Harry si vzdychol. „Seamus, zobuď sa!“ zašepkal na chlapca po Ronovej druhej strane. „Seamus, nasnežilo!“

„... slovo dňa je 'nohy'. Vráťme sa do mojej izby a šírme to slovo...“ Seamus sa obrátil na bok. Harry potlačil zdesený výkrik.

Do spálne vletela červená šmuha. „HARRY! RON! CEZ NOC NASNEŽILO!“

Ron sa konečne zobudil. „Dobré ráno i tebe, Ginny,“ zavrčal nevrlo. Ginny sa rozhodla to nekomentovať.

„Počas noci nasnežilo, počas noci nasnežilo, počas noci nasnežilo! Oh, už len kvôli tomu plesu je to perfektné! So všetkých tým snehom vonku, námrazou na oknách, cencúľmi visiacimi zo stropu a víriacim kúdeľami snehu všade naokolo to bude ako v prekrásnej zimnej rozprávke...“

„Toto všetko je veľmi pekné, Ginny, ale prečo si tu, v našej spálni, o piatej ráno? Sakra, veď je sobota,“ riekol Dean Thomas. „Keď sa na to pozrieš logicky, ples sa skončí o druhej a každý plánuje ísť na afterpárty do Bystrohlavu- budeme na nohách celých dvadsaťštyri hodín!“

Seamus sa vzdal vypočítať to na svojich prstoch. „Ako si na to prišiel?“

Dean prevrátil očami. „Dnes sme sa zobudili o piatej. Zajtra pôjdeme spať o piatej.“

„Ahááá...“

„Závidím Nevillovi,“ bolo počuť Ronov tlmený hlas spod prikrývky. „On nepočul tvoj uvrešťaný príchod, ktorým si nám tu rozvírila prach, on nepočul tú veľmi zaujímavú reč o dĺžke spánku a on ma nepočuje, ako si tu idem vykričať pľúca!“

„NASNEŽILO!“ skríkla Hermiona, ktorá vbehla so izby. Strhla Rona z jeho postele a začala s ním veselo tancovať po izbe. Harry naklonil hlavu na stranu.

Vôbec sa necítim odstrčený.“

„Óch,“ riekla Ginny a objala ho.

„Skvelé,“ povedal Seamus. „Nemohli by ste sa objímať a tancovať niekde inde? Aby sme mohli byť bdieť iba dvadsaťtri hodín?“

„Pekne si to vyrátal,“ pochválil ho Dean.

„Ďakujem,“ usmial sa Seamus, a vyzeral potešene, že niekto ocenil schopnosti jeho mozgu.

„Dobre, predpokladám, že by sme sa teraz mali vrátiť späť do našej spálne,“ povedala Hermiona a pustila Ronove ruky. „Nebolo to práve fér zobudiť vás všetkých práve takto a okrem toho, Parvatiin a Levanderin deň plný 'zábavy'…“ zamračila sa. „sa podľa plánu začína o ôsmej, presne. Vážne by sme si ešte mali ľahnúť predtým, ako nám pokryjú tváre tými ich gebuzinami...“

„Správne, mali by sme odísť, dokým Deanovi a Seamusovi nepraskne žilka, možno dve,“ uškrnula sa Ginny. „Ron, dúfam, že ti mama tentoraz kúpila pekný habit,“ zasmiala sa, vybehla zo spálne a zavrela dvere práve vo chvíli, keď do nich narazil vankúš.

„Hlúpa lasica,“ zahundral Ron a klesol späť na svoju prikrývku. Keď videl prekvapené pohľady os ostatných chlapcov, pokrčil plecami. „Ak to môže s takým úspechom používať Malfoy, tak môžem i ja.“

„Je to tvoja sestra,“ povedal Harry.

„Pravda, ale o to je ten vtip lepší...“

 

OoOoOoOoO

 

„BOO!“ skríkla Pansy Parkinsová. Draco sa postavil priamo v jeho posteli.

„...!“

„Umlč to, fretka!“  Blaise so všetkou silou hodil vankúš Dracovým smerom a zhodil tým obvykle dôkladne udržiavaného blonďáka späť na posteľ.

„Pansy, vypadni, ľudia sa tu snažia spať!“

„Koho to trápi?“ odfrkla si Pansy. „Každopádne, Draco, sova včera večer doručila predčasný vianočný darček od tvojej mamy do mojej spálne.“ Pohŕdavo pokrčila nosom. „Myslím, že sa nás snaží dať dokopy alebo niečo také...“

Draco sa omámene natiahol za krabicou bez toho, aby otvoril oči. Keď ucítil niečo mäkké, schytil to.

Chvíľu bolo ticho. A potom...

„Ty úchyl!“

Theo otvoril oči a uvidel Pansy, ktorá naháňala Draca po spálni, udierala ho vankúšom a vrešťala pri tom ako masový vrah.

„Čo je dôvodom tohto strašného rozruchu v prekliatych päť tridsať ráno?“ zastonal Blaise a natiahol si prikrývku nad hlavu, keď sa Draco pošmykol o trenky, ktoré Blaise nechal na zemi a spadol na hromádku na zem. Pansy sa víťazne zachichotala a a divoko ho mlátila vankúšom.

„Pansy, nevravel som ti, že máš vypadnúť?“

„Je... mi... to... jedno!“ smiala sa Pansy medzi jednotlivými údermi.

„Hovoria, že slizolinčania majú šialenstvo v krvi,“ zachrapčal Morag MacDougal z poslednej postele vpravo a naslepo sa načiahol za svojim pohárom s vodou. „Toto to iba dokazuje.“

Theo si vzdychol. „Pansy, Draco, čo sa stalo?“

„Ohmatával ma,“ skríkla Pansy a ukázala na svoju hruď.

„A čo? Keď ľudia ohmatávajú mňa, nesťažujem si,“ povedal Blaise.

„To preto, že ty si mužská šľapka,“ povedali naraz Draco, Pansy, Theo a Morag.

Blaise zodvihol obočie. „Hej, Pansynka,“ riekol nevinne, „vieš o tom, že ti Draco pozerá pod sukňu?“

Dracove ústa sa otvorili a zavreli, keď pozrel v šoku na Blaisa.

Óh, nie, ty si ne... ty ZRADCA, zabijem ťa... áu!  Pansy, nie nechty! Nie, nechty nie! Nieeeeeee!“

 

OoOoOoOoO

 

Presne o šiestej dvadsiateho decembra sa z dievčenských spální v bystrohlavskej veži ozvala hlasná explózia.

Mandy Brocklehurstová sedela na hojdacom kresle a šialene sa chichotala, keď odškrtala všetky položky zo zoznamu napísanom na, a to bolo vážne zvláštne, nie na pergamene či muklovskom linajkovom papieri, ale na právnom dokumente. Vedľa nej sa ešte dymilo z jej brečtanového prútiku.

„Patent, hotovo, propagácia, hotovo, pohovor, hotovo, bezpečnostné opatrenia...“ tu prepukla v divoký hyení smiech „návod k produktu, hotovo, samotný produkt, hotovo, kontaktné údaje, hotovo, pripojenie krbu k letaxovej sieti, hotovo...“

Medzitým ako Mandy pokračovala v odškrtávaní zoznamu, dievčatá v spálni driemali. Počas dvoch mesiacov dievčatá v bystrohlavských spální a chlapci zo slizolinských spální získali imunitu k hlasným explozívnym zvukom prichádzajúcim z Mandyinej a Blaisovej izby. Buď to, alebo všetci boli hluchí.

„Tak táto malá senzácia bude zlatá baňa,“ zasmiala sa Mandy potichu. „Óh, Mandy, ty prefíkaná mrcha!“ a ako postupne vyšlo slnko a nastala ráno, dievčatá stále spali a Mandy sa neprestala chichotať.

 

OoOoOoOoO

 

Chmúrne unavené pohľady na tvárach študentov ostro kontrastovali s ligotajúcim sa snehom, ktorý jemne padal dolu. A výnimkou Bifľomoru, kde skoro všetci toho rána mali ten samý uvädnutý výraz.

„Obe vás nenávidím,“ zahundral Ron, keď si vedľa neho sadli Hermiona a Ginny. „Potom, čo ste odišli, nikto z nás už nemohol zaspať, tak sme do siedmej hrali Rachotivú sedmu.“

Hermionine oči boli privreté, keď počúvala Rona. „Lavender a Parvati ma predtým, ako som zišla na raňajky, prinútili dať si na tvár masku.“

„Rovnako i mňa,“ povedala Ginny.

„Ako to, že ich nevidíme?“ spýtal sa Harry tupo.

„Dezilúzia. Je jednoducho príliš odporná na to, aby sa ju dalo zahliadnuť prostým oko,“ riekla Hermiona a jej hlava klesla do javorového sirupu. Ginny ju vytiahla von. „... prepáč, stalo sa niečo? Fúj, prečo som tak lepkavá?“

Ginny si vzdychla a pritúlila sa k Harryho ramenu. „Možno by sme si mohli pospať i tu... všetkým prajem dobrú noc.“

„Dobrú noc,“ zopakovala Hermiona s hlavou na stole. Ron si zložil obrúsky do provizórneho vankúša. „Dobrú noc,“ zopakoval, keď si líhal na lavicu.

Medzičasom pri vedľajšom stole slizolinčania bojovali s nutkaním na spánok. A hoci ich únava bola veľká, zaprisahali sa, že nebudú spať na verejnosti ako bezostyšní chrabromilčania a počkajú si, kým neskončia raňajky a pôjdu do svojich spální prespať deň.

„Potrebujem. Viac. Kávy,“ povedal Theodore Nott, keď pil svoj jedenásty hrnček kávy, do ktorého nasypal tonu cukru.

Vedľa neho sa Pansyina hlava hompáľala hore a dolu, ako neustále zaspávala a prebúdzala sa. Draco na tom nebol inak, jeho hlava visela dolu a vlasy mu padali do očí zakaždým, keď upadal do spánku. Morag sa zámerne sústredil na krikľavé jasné farby, momentálne pozeral na chrabromilský prápor visiaci vo Veľkej sieni. Blaise Zabini bol vlastne jediný, kto pri slizolinskom stole spal. Už dávno zvládol umenie spať s otvorenými očami a vo veľkej miere ho aj využíval.

Popravde ani bystrohlavčania na tom neboli lepšie. Hoci žiadneho z nich nezobudila explózia, stále boli neprirodzene unavení (možno to malo súvis s párty so šampanským, ktorá sa u nich minulú noc konala.) Mandy Brocklehurstová neustále siahala po kanvicu s kávou a Lisa Turpinová prehĺtala celé balíčky cukru. Anthony Goldstein ospalo civel na vidličku, ktorú držal vo vzduchu a bodol sa do tváre zakaždým, keď sa zacítil ospalo a jeho ruka sa začala chvieť. Terry Boot namáčal svoje párky v javorovom sirupe znovu a znovu a nikdy si nevšimol, že párka z jeho vidličky spadla pred desiatimi minútami. Dokonca i Orla Quirková, ktorej snehobiele brko sa zvyklo pohybovať po stránkach jej denníku rýchlosťou svetla to vzdala a použila rýchlobrko. Brko momentálne písalo, „Zzzzzzzzzz...“.

Profesorka McGonagallová šokovane sledovala spoza učiteľského stola svoju školu. Obrátila sa na profesora Joculara po svojej lavici. „Toto som si zaslúžila? Ja im naplánujem ples a takto sa mi odplatia! Najšťastnejší deň ich života na Rokforte a oni spia počas jedla!“  povedala rozhorčene, akoby to bola jeho chyba.

„... nuž, ja som to robil neustále, keď som tu bol študentom a vy ste nikdy neboli sklamaná,“ odvetil profesor Jocular.

Profesorka McGonagallová sa usmiala a afektovane si prehodila vlasy.

„Óh, nikdy by som sa nehnevala na chlapca, ktorý tak očividne zdedil moje črty...“

Profesor Jocular zbledol. „Dobre, tak to bolo hrubé,“ riekol polohlasom a odvrátil sa od profesorky McGonagallovaj. „A k tomu na verejnosti!“ zakňučal.

„EHM,“ odkašlala si profesorka McGonagallová veľmi hlasno. „Študenti, niektorí z vás si všimli, že dnes je dvadsiateho decembra. Pre tých niekoľko šťastných, ktorí sú vo štvrtom ročníku a vyššie, alebo ktorí boli pozvaní staršími študentmi, prosím ihneď sa vráťte do vašich spální. A tí, ktorí nechcú byť prítomní na plese, nasledujte, prosím, Hagrida. Budete mať dnes veľmi zaujímavú hodinu o nucháčoch.“ Keď polovička študentov opustila sieň v Hagridovom obrovskom tieni, Profesorka McGonagallová pokračovala. „Vy ostatní máte celý deň na prípravu na ples. Ples začína o ôsmej a končí v dve hodiny ráno. Príďte načas,“ dokončila a venovala im nezvyklý úsmev.

„Povedala by som, že toto bude ohromujúce,“ riekla Ginny a vyzerala o niečo čulejšie.

„No čo ti ja viem,“ riekol Ron. „My, muži a ženy, rozmýšľame a správame sa rozdielne. Ja osobne si myslím, že tento ples bude poriadne nudný.“

„Nech to nepočuje Lavender,“ varovala ho Hermiona. Ron sa uškrnul.

„Hej, Ron, nechceš si so mnou hore zahrať šachy?“ spýtala sa Ginny. „Napokon, máme predsa celý deň voľno.“

Hermiona stisla pery. „Ginny, mali by sme tento vzácny čas využiť na učenie.“

„Nie, ty si choď do knižnice. A okrem toho, nechcem rušiť tvoje malé nevinné študijné stretnutie s pánom Chrapúň a Veľkolepý Ofarbený Kretén.“

„Hej, v skratke je to 'CVOK'!“ vyhŕkol Ron, keď Harry nadvihol obočie.

„Malfoy ťa musí skutočne milovať, keď sa povzniesol nad tvoju chorobnú závislosť na učení, zapisovaní poznámok, memorovaní a študijnými stretnutiami v knižnici.“

„No,“ riekla Hermiona povýšenecky. „... máš pravdu.“

 

OoOoOoOoO

 

A pretože nezdieľali spoločenskú miestnosť, Draco súhlasil, že sa s Hermionou stretne dole vo Vstupnej hale, kde mnoho iných párov čakalo, kým sa presne o ôsmej otvoria momentálne žiarivo zlaté dvere. Hermiona spoznala jeho bielo-blond hlavu v momente, keď vstúpila so haly. Jej oči oceňujúco preleteli jeho telom a netypicky sa zachichotala. Ginny sa stihla uškrnúť, no potom ju Harry zatiahol do zašitého rohu.

Hermiona sa rýchlo rozlúčila s Ronom a Lavender (oblečených v šedej a fialovej, v tomto poradí), s ktorými sa stretla v Spoločenskej miestnosti. Keď sa k nemu približovala bližšie a bližšie, jej srdce začalo biť rýchlejšie a rýchlejšie.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a poklepala ho po ramene.

„Ahoj.“

Draco sa otočil. Ako ju uvidel, jeho ústa sa začali rýchlo otvárať a zavierať. „Her... her... Hermiona!“ vykoktal. Venoval jej niečo ako napoly-úškrn, napoly-neveriacky výraz, napoly-úsmev a zdalo sa, že hviezdičky mu tancujú pred očami. „Vyzeráš... vyzeráš dobre,“ dostal zo seba a upravoval svoju šedú hodvábnu kravatu.

Hermiona šťastne vzdychla. „Áno... šesťdesiat percent taft, štyridsať percent hodváb, vo farbe luxusnej krémovej s odleskami do zlatej, bielej a ružovej, s celkom deväťsto zlatými výšivkami, a to nezarátavajúc vlnité okraje na dolnom leme, golieri a nariasené rukávy zdobené čipkou,“ vydýchla Hermiona a znak dolára sa jej točil pred očami. „Nie až tak zlé na Mionu,“ riekla.

Blaise sa naklonil a pozorne sa zahľadel na pár. „Hej, Mandy, poď sem... toto musíš vidieť... Draco vidí hviezdičky a Hermiona peniaze!“

Bystrohlavské dievča oblečené v dlhých blankytne modrých šatách sa k nim prihnalo.

CVAK.

„... skvelá spomienka na vašu kúzelnú noc,“ riekla Mandy a podala Hermiona a Dracovi fotografiu, ktorú jej fotoaparát pred chvíľou vypľul.

Obaja zatriasli hlavami na obrázok, ktorým im mávala pred očami. „Nuž, nie som si istý...“

„Je to zadarmo,“ povedal Blaise uhladene.

„... aha, dobre, v tom prípade si prosíme dve kópie,“ riekol Draco.

„Draco, kamoško, si skupáň. Máš tri trezory u Gringotových len tak pre pobavenie, napriek tomu chňapeš po každej veci, ktorá je zadarmo... hanba, hanba.“

„Prečo ich dávate ľudom zadarmo?“ spýtal sa Draco, náhle zmeniac tému.

Blaise žmurkol. „Dobre, priateľu, už začiatkom budúceho roka sa budeme s Mandy topiť v peniazoch, takže toto cháp ako malé poďakovanie za všetky tie problémy, z ktorých ste nás vytiahli. Okrem toho, fotografie v podstate nestoja nič v porovnaní s množstvom zlata, ktoré dostaneme...“ tentoraz to bol Blaise so znakom dolára poletujúcim pred jeho neprítomnými očami.

„Jedna pre knihomoľku,“ povedala Mandy Hermione, „a ďalšia pre pána Knihomoľa,“ povedala veselo.

Draco sa zamračil. „Vtipy o manželoch a manželkách už nie sú to, čo bývali,“ uškrnul sa.

„Úprimnosť je cnosť,“ zanôtila Mandy predtým, ako ju Blaise odtiahol preč. Draco a Hermiona pozorovali ako sa klbko modrého hodvábu a zamatu slivkovej farby rútilo po izbe a pýtalo sa ľudí, či by chceli svoje fotografie.

„No... predpokladám, že na tých vtipoch o manželoch a manželkách niečo bude,“ zahundrala Hermiona. „Ehm, nie že by som niečo naznačovala alebo... alebo...“ odmlčala sa. „Ale myslím, že nie sú až tak smiešne.“

„Áno, sú vlastne celkom výstižné“ doplnil Draco.

„Tomu... ehm... tomu sa dá veriť. Je to možné.“

„Tak to je už viac pravdepodobnejšie, že sa dám dokopy s Nevillom,“ povedala Hermiona, snažiac sa odľahčiť situáciu.

Draco sa nervózne zasmial. „Áno, myslím, pani Malfoyová, znie to celkom pekne, však? Ehm... v porovnaní s pani Longbottomovou.“

Hermiona rýchlo prikývla. „Pani Malfoyová, to by som brala. Nie, že by som niečo naznačovala… nie brať ako zobrať si ťa… manželstvo…“

Draco taktiež prikývol. Obaja stáli dlhšiu dobu potichu, dokým Hermiona nezbadala Ginny.

„Aha, pozri, tam je Ginny! GINNY WEASLYOVÁ, POĎ SEM!“ obrátila sa na Draca a nervózne sa zachichotala. „Môžeme sa rozprávať s Ginny!“

„Toalety. Hneď,“ povedala Hermiona. Ginny stačil jediný pohľad na identické výrazy na Dracovej a Hermioninej tvári a obrátila oči v stĺp.

„Hormóny,“ zahundrala pohŕdavo predtým ako ju Hermiona odtiahla preč.

Draco ostal strnulo stáť s Harry, ktorý vypadal rovnako nepohodlne a nie kvôli kravate.

„Takže, Potter... ako pokračuje tvoj nebezpečný vzťah? Ešte ťa Weasličkini bratia nehodili do ohňa?“

 

OoOoOoOoO

 

„Čo je to so mnou?“ nariekal Morag MacDougal od stola osvetleného sviečkami s výhľadom do záhrady ruží. „Snažil som sa trúsiť náznaky, skúšal som sa jej spýtať, či so mnou pôjde na ples, pokúsil som sa ju vyzvať k tancu! A vo všetkom som bol odmietnutý!“

„Pozri, nie je to tvoja chyba,“ ozvalo sa jemne čiernovlasé dievča sediace naproti nemu. „Luna má menší problém s... ehm... ľúbostným životom. Nemá ani potuchy, že niečo také existuje. Vôbec to nie je tvoja chyba...“

Je to moja chyba!“ vzdychol Morag. „Sylvia, nebol som dostatočne rázny na to, aby som k nej šiel a spýtal ja jej priamo, bez obalu! A teraz pretancuje noc s Nevillom Longbottonom a vyzerá, že si to užíva! Môže to byť ešte horšie?“

„Nuž,“ riekla Sylvia a jemne sa usmiala, „mohla by sa s ním bozkávať...“

„ÓH, ONO TO EŠTE MŌŽE BYŤ HORŠIE, VŠAK?“

„Úprimnosť je cnosť.“

„Hmm, mám otázku,“ riekol odrazu Morag, zhodiac tak svoj rubáš sebaľútosti. „Hovoria túto frázu všetci bystrohlavčania, alebo iba ty, Mandy, Terry, Anthony, Lisa a Luna?“

„Nie, je to napísané na našich dverách,“ povedala Sylvia. „Prečo?“ Spýtala sa a vypadala, že ju to úprimne zaujíma.

Morag na ňu pozrel. „... len tak.“

„Dobre,“ povedala Sylvia, vstala a narovnala si jej nebesky modrú róbu, „Musím ísť. Môj partner na mňa čaká pri mise s punčom.“

„Počkaj!“ skríkol Morag a zovrel mäkkú modrú látku. „Neodchádzaj! Si moje jediné spojenie s Lunou!“ Sylvia nadvihla obočie. „Skutočne, je to pravda! Mandy tu kdesi flirtuje s Blaisom, Lisa a Terry sa pravdepodobne bozkávajú, až z toho opadajú tie ruže z kríkov a Anthony má plné ruky práce s Princeznou Pansy a jej nepretržitou božtekonoídou!“

Sylviino obočie sa nadvihlo ešte o trošku viac. „V poriadku... zostanem. Aj tak si Dominik ani nevšimne, že som odišla. Myslím, že je zaneprázdnený rozhovorom s Tučnou paňou a jej priateľkou Violet. Ách, Luna!“ usmiala sa. „Kde je Neville?“

„Odišiel pre niečo na pitie,“ riekla blondínka nonšalantne a nadvihla si jej žiarilo žlté šaty, aby sa mohla posadiť. „Ahoj, Morag. Príjemné ťa tu vidieť.“

„Ehm... podobne. Veľmi, veľmi prekvapujúce,“ riekol Morag. „A ešte viac prekvapivé je vidieť ťa s Nevillom,“ zamumlal, že ho skoro nebolo počuť.

„Áno, nuž, je celkom odvážny, keď ho lepšie spoznáš. Vedeli ste, že len pred dvoma dňami prišiel za mnou do knižnice a priamočiaro sa ma spýtal, či s ním pôjdem na ples? Jasné, bolo to na poslednú chvíľu a pravdepodobne len potreboval dievča, s ktorým by mohol ísť, ale bolo to vážne príjemné konečne stretnúť chlapca, ktorý nevycúva z takýchto situácií,“ dokončila, upila si hlt zo svojho ďatelinového piva a zlomyseľne sa na Moraga usmiala.

Morag zalapal po dychu. „... je to tak.“

Sylvia na oboch pozerala. „Takže!“ povedala jasne a zažmurkala riasami na nových prísediacich pri stole. „Čo tu robíte?“

Melody Brocklehurstová sa zamračila. „Diana a ja chceme len vedieť, čo má Mandy s Blaisom za lubom,” uškrnula sa.

„Takže, kľud, Lennoxová... nechceme ťa oberať o drahocenný čas určený čítaniu románov.“

„Odpusťte nám, že sme tak bezohľadné,“ dodala Diana Greengrassová ironicky, rovnakým spôsobom ako Mandy.

„Dobre, je to v poriadku,“ riekol Morag žoviálne.

„Sylvia?“ spýtala sa Diana a vytrhla šiestačku z jej vysnívaného sveta. „Mohlo by ťa zaujímať, že tvoj partner, Dominik Cortez, momentálne tancuje slaďák s tým žltovlasým dievčaťom zo Slizolinu... ako sa to len volá? Bolo to niečo ako...“

„Banana Briana,“ povedali Sylvia, Morag a Melody jednohlasne.

„Neznášam to dievča,“ zavrčala Melody.

„Je tak falošná,“ dodal Morag.

„A čo je najhoršie,“ povedala Sylvia. „Neznáša čítanie románov! Nie je to náhodou zločin?

„Sylvia, je to v poriadku?“ spýtal sa Morag. „Tancujú naozaj veľmi blízko seba.“

Sylvia mávla elegantným spôsobom ledabolo rukou. „Je to v poriadku. Dominik sa mi v skutočnosti nikdy nepáčil, vždy sa mi zdal trochu...“

„Náročný?“ riekli Melody a Diana. „Sebecký? Umrnčaný? Detinský? Zvrátený? Lakomý? Egoistický?“ zalapali v predstieranej hrôze po dychu.

Sylvia nadšene prikývla. „Áno! Všetko z toho!“

„Takže predpokladám, že toto je stôl odmietnutých,“ povedala Luna a obvyklý zasnený tón v jej hlase bol preč. Keď sa na ňu pozreli s prekvapením (a dvaja aj s mrzutosťou), ukázala na Veľkú sieň.

„Neville tancuje s Jennou Máriou Rose, s tým malým géniom na elixíry z Bifľomoru,“ povedala a nešťastný pohľad sa jej pomaly vkrádal do tváre. „Pravdepodobne sa zoberú a budú mať múdre, hnedovlasé a modrooké deti, ktoré sa stanú majstrami elixírov a herbológmi!“

Morag náhle uchopil Luninu  ruku. „Luna... Neville je idiot! On ani nevie, čoho všetkého sa vzdal! Ty si prekrásna... a... a bystrá a vtipná... a nádherná... talentovaná a zábavná a... ty si jednoducho... perfektná,“  dokončil jemne. „...A... ja... ta ťa práve preto milujem.“

Zasnený pohľad sa navrátil do Luninej tváre. „... A ty si šašo, Morag, ale práve preto ťa milujem.“

„Luna,“ vydýchol Morag.

„Morag,“ zašepkala Luna, postavili sa a ich prsty sa preplietli.

„Luna...“

„Óh, tak ju už konečne pobozkaj!“ zvolala Melody a urobila cmúľavý zvuk. Diana sa k nej o chvíľu pridala.

Morag sa pomaly obrátil a zazrel na dve škľabiace sa dievčatá. „Skutočne vás obe neznášam.“ A potom sa obrátil a bez ďalších okolkov pobozkal Lunu tak rozhodne, že špičky jej červených topánok sa odlepili od zeme.

„Boli tam Nargly?“ spýtala sa Luna, keď sa oddelili.

Morag chvíľu vyzeral zmätene. „... iste! Mimochodom,“ povedal rýchlo, zmeniac tak tému. „Chcela by si si zatancovať?“

„Pravá láska,“ vzdychla Sylvia, keď tri dievčatá, keď tri dievčatá sledovali ako Morag vedie Lunu na tanečný parket. „A teraz späť k čítaniu!“ nadchla sa, keď vytiahla svoju ošúchanú kópiu Tajomnej záhrady.

Melody a Diana si vymenili pohľady a ihneď odišli.

 

OoOoOoOoO

 

„Harry... spomínaš si, čo som ti minulý rok povedala o tetovaní Uhorského chvostorožca?“ spýtala s Ginny, zelená róba zašušťala, keď si sadala vedľa Harryho pri ich stole. Harry sa s obavami pozrel na svoju priateľku, či náhodou neblúzni a uvidel Ginnin uličnícky úsmev.

„Nie...“ povedal s obavami.

„Dobre,“ začala Ginny a jej úsmev sa rozšíril. „Práve som informovala Lavender a Parvati, že predsa len nie je na tvojej hrudi... je na rovnakom mieste, kde ho má Ron.“

„Kde ho má Ron... óh, nie. Ginny, to si neurobila,“ zastonal Harry a zložil si hlavu do dlaní. „Povedala si im, že mám nejaký blbý obrázok draka vytetovaný, zo všetkých možných miest, práve tam? Ako by to vôbec bolo možné? Za prvé, neuveriteľne by to bolelo! Za druhé, musel by som si dať dole nohavice a spodnú bielizeň a...“ zbledol, ako nad tým premýšľal.

Ginny sa zasmiala. „Žartujem, Harry. Ja jednoducho milujem tvoju reakciu na to... zakaždým sa dáš oklamať!“ Harry sa zamračil a zložil si ruky na prsiach.

„Nezľakni sa, malá Ginninka, ale sedíme vedľa teba,“ riekol odrazu hlas bez tela. Harry takmer vyskočil zo svojej stoličky a zajačal ako malé dievča.

„Fred? George? Ste to vy?“ spýtala sa Ginny a hmatala vo vzduchu okolo seba. Dve zhodné potiahnutia za jej zvlnené vlasy ju prinútili odvolať svoje slová. „Prepáčte, George, Fred, ste to vy?“

„Dokonalo presná, tá naša sestrička,“ povedalo jedno z dvojčiat.

Harry, ktorý sa ešte nespamätal z počiatočného šoku sa pobúchal po hrudi. „Čo tu vy dvaja vlastne robíte?“

„Nuž, toto je oficiálne prvý ples po tom, ako sme Veď-Viete-Komu nakopali zadok,“ vyhlásil Fred (alebo to bol George?) bezstarostne. „Všetky čistokrvné rodiny to spojili s oslavami Vianoc a poriadajú svoje veľkolepé plesy dvadsiateho štvrtého alebo dvadsiateho piateho.“

„Len sme si tu zaskočili skontrolovať svoje... záležitosti... a pozrieť sa, ako naša obľúbená sestra zvláda tak blízku prítomnosť tak hriešne príťažlivej celebrity!“

„Skvelé!“ riekla Ginny sucho. „A čo sú to tie záležitosti, ktoré ste spomenuli?“

Dvojčatá si naraz povzdychli. „Drahá, drahá Ginny, vždy si mala na takéto veci nos...“

„Ale jediné, čo ti môžeme povedať...“

„...že napriek tomu, že sme už opustili Rokfort, naše posolstvo sa stále šíri ďalej.“

Harry a Ginny sa na seba zmätene pozreli a potom naraz vydýchli. „MANDY A BLAISE!“

„Svätý Merlin, tiež dnešné deti sú stále bystrejšie a bystrejšie!“ zvolalo jedno z dvojčiat s falošným prekvapením v hlase.

„Óh, pozri na hodiny... je takmer deväť! Čas ísť do postele, George!“ povedal Fred. Obrus zašušťal, ako sa dvojičky rýchlo postavili a uháňali preč.

Harry s hrôzou pozeral na miesto, kde ešte nedávno boli Fred a George. „Mandy a Blaise...  do horúceho pekla, Fred a George mohli tento hrad položiť na lopatky, no s ešte jednou takou dvojicou môže táto štvorka prevziať kontrolu nad svetom!“

 

OoOoOoOoO

 

Vyzerajúc ako perfektný príklad vyrovnanosti sedel Ron so založenými rukami na hrudi a so zamračenou tvárou sledoval Harryho a Ginny, ktorí sa s hlavami naklonenými k sebe potichu zhovárali a Draca s Hermionou, ktorí pri stole s občerstvením pili šálky punču jeden za druhým. Lavender Brownová, vyzerajúc pomerne oslnivo v svojej fialovej róbe, venovala viac pozornosti svojím nechtom ako Ronovi.

„Ako sa má budúca generácia Weasleyovcov?“ spýtala sa Hermiona a opito sa zachichotala, keď sa zvalila vedľa Rona. Draco sa usadil rovnako a vyprskol pri tom časť obsahu svojho pohára.

„Čo to máš?“ spýtala sa Lavender dychtivo, šťastná za nejaké rozptýlenie.

„Vôbec netuším,“ povedal Draco vážne. No potom ho premohol záchvat smiechu. „Alkohol!“ vyprskol a oprel sa o Hermionu, aby pri tom šialenom smiechu nespadol.

Ron pretočil oči. „Bože, vy ste oba spití pod obraz boží! Kontrolujte sa! S tou zábavou ste to už prehnali...“

„Nuž, je to lepšie ako nemať žiadnu zábavu!“ zakričala Lavender a ako vstávala prevrhla stoličku. „Celú večer si pre seba hundreš a sleduješ Harryho, Ginny, Hermionu a Malfoya! Čo máš za problém? Nemôžeš sa vykašľať na svoje hlúpe predsudky a nechať ich tak? Je to ich život, nie tvoj a ty to prekliato dobre vieš, pretože ti to vykričali asi tak milión krát, ale ty nikdy nepočúvaš! A odkedy som sem prišla, nevenoval si mi ani štipku pozornosti! Ty si tak bezohľadný, Ronald Weasley! Už tisíckrát som oľutovala svoje rozhodnutie ísť s tebou na ples!“ kričala. „Ty... ty si tak ľahostajný! Ľutujem ženu, ktorá si ťa vezme, pretože bude mať mizerný život plný ignorácie a prehnaných nálad.“ Otočila sa na opätku a odkráčala, zanechávajúc za sebou iba oblak prach.

Ron zízal na záhrady, kde Lavender zmizla. Parvati Patilová k nemu podišla a sadla si na Lavenderino uvoľnené miesto.

„Si hlúpy, hlúpy muž,“ riekla a znechutene  potriasla hlavou. „Čo je to s tebou? Si skutočne tak obmedzený, že sa nemôžeš zmieriť s tým, že tvoja sestra chodí s tvojím najlepším priateľom a tvoj ďalší najlepší priateľ chodí s tvojím najhorším nepriateľom?“

„Po tomto by si sa mal vyhýbať svojim rovesníkom,“ povedal Parvatin partner a posadil sa vedľa nej. „Najprv Padma Patilová a teraz Lavender Brownová? Do pekla, Lasičiak, dve najkrajšie dievčatá nášho ročníka idú s tebou na ples a ty urobíš obom toto! Skutočne si myslíš, že sa k nej môžeš takto správať?“

„Trefa, Theo,“ povedala Parvati. „Je to na neuverenie, len preto, že si povedal Lavender, že ju miluješ a ona ti opäť vbehla do náručia, si predsa nemôžeš myslieť, že sa k nej môžeš takto správať, pretože vzťahy nie sú také jednoduché! Každý niekoho stratil. Ale v tejto fraške, ktorú ťažko nazvať vzťahom, ty, na rozdiel od Lavender, nič nestrácaš.“

„Čo keby sme ťa nechali o tom porozmýšľať a uvidíme, či to tvoj maličký mozog dokáže spracovať,“ uškrnul sa Theo. „No tak, Parvati, predveďme mu, čo je to skutočný vzťah.“

„Ehm, tiež by sme mali ísť,“ povedala Hermiona rozpačito. „Ale mal by si sa nad tým zamyslieť, Ron. Je to veľmi dôležité a ak chceš ešte niekedy Lavender späť, mal by si sa nad tým zamyslieť dôkladne.

„Dobre povedané, pani Malfoyová,“ povedal Draco nahlas, vstal a pevne ju chytil za ruku. „Teraz nás prosím ospravedlňte, musíte ísť tancovať! A ty,“ pozrel sa ostro na Rona. „by si sa teraz mal zožierať.“

„Pápá!“ zavolala Hermiona veselo predtým, ako ju pohltilo more farieb.

Ron sa prekvapene vytrhol zo svojho tranzu, keď sa Lavender bez okolkov vrhla na vedľajšiu stoličku.

„Nerozprávam sa s tebou,“ povedala skôr, ako stihol Ron či i len otvoriť ústa.

„Óh, viem, ale ty proste vyzeráš tak stratene,“ povedal a myslel Lavenderine roztrhané šaty a mierne rozstrapatené vlasy. „Čo sa ti stalo?“

Lavender rozhorčene zafučala. „Keby som sa s tebou rozprávala, povedala by som, že som nechtiac vbehla so ružového kríka, keď som sa snažila nájsť miesto, kde by som mohla nariekať.“

Ron na ňu civel a potom vybuchol v smiech. „Óh, Lavender, to je presne to, prečo ťa tak milujem! Dostávaš sa do toľkých problémov, ale aj tak si nájdeš čas všetkých rozosmiať!

Lavender sa pozrela dole. „Toto nie je práve zábavné.“

„Nie, je to zábavné! Pozri sa na to takto. Zakaždým, keď povieš, že ma už viac nemiluješ, vždy si nájdeš cestu, ako sa vrátiť do môjho života. Si ako korenička... tá bude vždy patriť k soľničke.“

Lavender nadvihla obočie a malý úsmev sa zjavil na jej tvári. „Ty sa tak mýliš, Ron Weasly. Vždy sa vrátim preto, že niekto tam hore ma nenávidí! Myslím tým, si hlúpy a blbý a šašo a netaktný a bezohľadný a natvrdlý, že je to až k neuvereniu a...“

Zrazu bola prerušená, keď Ron zamestnal jej pery horúcim bozkom.

„... Dobre. Možno ma niekto tam hore má rád.“

 

OoOoOoOoO

 

Mandy si prstami vyťukávala pomalý pravidelný rytmus, čakajúc na Blaisov návrat. Keď si upila zo svojho ďatelinového piva, blond dievča vyzerajúce skoro rovnako ako Mandy si sadlo vedľa nej.

„Dobrý večer, Mel,“ povedala Mandy veselo svojej sesternici, keď položila pohár na stôl. „Ako sa ti páči ples? Odporúčam ti nepiť punč, pretože máš ešte ďaleko k plnoletosti a na rozdiel odo mňa, nemusíš ho zniesť tak dobre. Taktiež by si nechcela byť v blízkosti stola s občerstvením o polnoci, plus mínus pár minút. A mimochodom, ten nápoj, čo práve piješ, Melody, je v skutočnosti veľmi rozriedený a tým pádom i slabý nápoj lásky, vydarený produkt Weasleyovských Výmyslov a Vynálezov, ich novinka. Výsledok je celkom pôsobivý, zamiluješ sa do hocikoho opačného pohlavia. Keď už ich spomíname, prichádza Blaise s ďalším alkoholickým nápojom,“ povedala jedným dychom.

„Óh, ahoj, Melody,“ povedal Blaise a vyzeral trochu prekvapený, že u ich stolu vidí Mandyinu sesternicu. „Eh... ponúknem ti nápoj? Óh, počkať, nie, vidím, že práve piješ tekvicový dzús. To nie je práve vhodné pre štrnásťročnú,“ žmurkol na ňu. Melody sa začervenala.

„Dočerta, ako mohli Weasleyovské dvojčatá prísť s týmto?“ vykríkla predtým ako odbehla, aby mohla každému chlapcovi, ktorého poznala, naliať do krku hektolitre tekvicového džúsu.

„Ako napredujú naše plány?“ spýtal sa Blaise a afektovane uhládzal Mandyine vlasy.

„V podstate, celkom dobre,“ povedala a a vytiahla vyblednutý kus pergamenu z jej blankytne modrých šiat. „Už som zaistila patent a dohodla päť interview deň po promócií. Ako pokračujú skúšobné testy?“

„Výborne,“ povedala Blaise veselo. „Telefóny pracujú, počítače hučia, pagery ani nemôžu pípať rýchlejšie.“

Mandy sa uškrnula. „Zvládli sme to, spolupáchateľ.“ Blaise sa zasmial.

„A teraz k ďalším dôležitým záležitostiam,“ povedal Blaise a úsmev z jeho tváre úplne zmizol. „Vedúci propagácie na Ministerstve Mágie navrhol za účelom predstavenia celosvetové turné. Iba jeden z nás musí ísť a ja som mu už sľúbil, že pôjdem. Viem, že musíš ostať v ústraní a postarať sa o bratranca a sesternicu... si jediná rodina, ktorá Melody a Matthewovi po smrti tvojej tety ostala. Ale, ehm, je v tom háčik.“ Uchopil Mandy za ruku. „Turné bude trvať dva roky...“

„Nehovor viac,“ usmiala na Mandy. „Môžem počkať dva mizerné roky. Do pekla, počkám i celý život! Len mi sľúb, že sa vrátiš, v poriadku?“

Blaisom pohľad znežnel. „Sľubujem.“

„Potom sme dohodnutí,“ povedala Mandy. „Budem ťa čakať, dokým sa nevrátiš... rovno sem, kde sme začali... na začiatok.“

Celestina Wablecková sa rozhodla si urobiť prestávku, tak profesor Flitwick pustil muklovskú nahrávku.

 

Byli jsme cizinci začínající na naší cestě
Nikdy snící o tom co musíme projít
Teď jsme tady a nájednou stojím
na začátku s tebou
Nikdo mě neřekl že se tě chystám najíst
Nečekaně, co jsi udělala mému srdci
Když jsem ztratil naději byla jsi tam aby si mi připoměla
Toto je začátek...

„Už je to iba šesť mesiacov, kým skončíme školu.  Poďme si užiť tieto posledné chvíle,“ riekol Blaise a ponúkol Mandy svoje rameno.

„Smiem prosiť?“

„Už som ani nedúfala, že sa spýtaš.“

A život je dráha a já chci jít dál
Láska je řeka já chci plynout dál
Báječnou cestou
Budeš tam když se svět přestane točit
Budeš tam přes bouři
Nakonec chci stát
Na začátku s tebou

Hermiona si skoro poliala predok šiat svojim punčom, keď sa k jej ušiam dostala známa pieseň.

Ležící v posteli slyším tikot hodin
A myslím na Tebe
Polapená v bludném kruhu chaosu
Nic nového

Draco  ju jemne chytil za rameno. „Hermiona, chcela by si si so mnou zatancovať?“ Zdalo sa, akoby všetok alkohol z jeho organizmu zmizol. Hermiona sa zrazu vyjasnili oči nesmelo sa naňho usmiala.

Ohlédnutí zpět - horké noci
Téměř zapomenuté
Kufry vzpomínek
Čas od...

Teplo. Jemnosť. Blízkosť.

Hermiona sa nikdy predtým necítila tak príjemne. Zodvihla hlavu a zahľadela sa do Dracových hlbokých šedých očí.  Videla ako tie nádherné oči lenivo privierali.

„Draco... milujem ťa.“

Jeho odpoveďou bolo, že si ju k sebe bližšie pritiahol. „Hermiona...“

„Nemusíš mi to hovoriť,“ zašepkala Hermiona ako sa pomaly húpali v rytme hudby. „Viem to po celý ten čas.“

Jestli ses ztratil, můžeš se podívat a najdeš mne
Čas od času
Jestli padáš, já Tě chytnu, Budu čekat
Čas od času

Pri pohľade ponad Dracovo rameno Hermionino srdce pretekalo šťastím, keď videla všetkých, ktorých kedy milovala a ktorí milovali ju.

Harry, Ron a Ginny. Jej najlepší priatelia a jej útočisko. Tí, ktorí o nej nikdy nepochybovali. Tí, ktorí by s ňou držali až do konca. Tí, ktorí by tu vždy boli pre ňu.

Pansy, Blaise, Theo a Morag. Slizolinčania, na ktorých nikdy nezabudne. Slizolinčania, ktorí sa zriekli svojej oddanosti. Slizolinčania, ktorí dovolili, aby sa ľady medzi nimi prelomili. Slizolinčania, ktorí dokázali, opäť a opäť, že sa za nich ich fakulta nemusí hanbiť.

Mandy. Bystrohlavčanka, o ktorej Hermiona vedela, že by zašla oveľa ďalej ako by ste od nej a jej minulosti očakávali. Bystrohlavčanka, ktorá by mala byť v Slizoline. Tá, ktorá by dala do hry vlastný život a nepochybovala by o tom.

Luna. Podivné, záhadné dievča, ktoré Hermionu zmenilo. Tá, ktorá sa prebojovala bariérami v Hermioninej hlave. Tá, ktorá verila, že pravá láska sa môže preverená pomocou mrkvy.

A potom tu bol Draco.

Draco... jediný, koho ani Hermionina ohromná slovná zásoba nemohla opísať, slová na to nestačili.

Ako minúty ubiehali, Hermiona vedela, že tentoraz sa jej rozprávka nepokazí. Tu, na Dracovom ramene, s láskou, ktorá z nich vyžarovala a ktorá bola silnejšia ako kúzla, kliatby a elixíry. Mágia bola dostatočne dobrá na to, aby ste opravili veci a ubránili sa trolovi, ale mágia kúziel a čiar bola ničím v porovnaní s mágiou lásky. A dokým sa Draco a Hermiona navzájom milujú, nič sa ich láske nepostaví do cesty, láske, ktorá je najsilnejšia zo všetkých mágií.

Hodiny odbili polnoc.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Ach, páni, nemôžem uveriť, že tu nie je ani jediný komentár. Možno mi blbne počítač. Najprv prosia o dokončenie poviedky a potom, keď sa nájde dobrá duša, ktorá obetuje svoj čas a energiu, aby preložila niečo, čo si sama nevybrala, nedokážu ani poďakovať. Neskutočné. Takže aspoň ja.
Miška, ďakujem ti za dokončenie tejto naozaj náročnej poviedky. O náročnosti prekladu nemusím hovoriť, ale ono bolo dosť náročné aj sa v nej vôbec zorientovať. Mne sa to bohužiaľ nepodarilo. Mám zopár trafených poviedok, ale toto už prekročilo hranicu únosnosti. O to viac ma udivuje, že si to zvládla dokončiť a o to viacej máš môj obdiv a vďaku. Nemusím spomínať, že si mi týmto prekladom veľmi pomohla, inak by som to musela prekladať sama. Takže naozaj obrovitánska vďaka. Keby si chcela preložiť niečo, čo sa ti páči, jednorazovky, čokoľvek, stačí sa ozvať. Skvele sa mi s tebou spolupracovalo.
Samozrejme, moja vďaka patrí aj Eli. Síce výberu poviedky nerozumiem, len tuším (fakt spočiatku vyzerala dobre a kto by nemal rád Popolušku), ale preložila si z nej obrovitánsky kus, za čo ti patrí vďaka nás všetkých. Taktiež ti prajem, aby si mala trochu viacej voľného času a mohla medzi nás častejšie zavítať. Ďakujem za prácu, ktorú si odviedla na tomto preklade.
Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: zelaaa001 - 01.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
ďakujem Jimmi za tú chválu, mňa to prekladanie bavilo a som rada, že som mohla popolušku prekladať. Na niečom sa začať musí. Som rada, že si mi napísala, že môžem v prekladaní pokračovať, niekedy v dalekej budúcnosti, sa ozvem:) kuknem čo by sa dalo preložiť prípadne z nemčiny, všetko dobré z angličtny ste už preložili:)

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: anonym - 31.10. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
ďakujem za uvedanie a preklad tejto poviedky.
Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: zelaaa001 - 01.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
ja ďakujem za komentár:)

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: myska111 - 31.10. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Přidávám se k díkům za dokončení této povídky, i když musím říct, že ze začátku byla fakt zajímavá a pak se to místy zvrhlo v pěkný guláš. To však nemá nic společného s kvalitou překladu. Obdivuju, že ses k tomu odhodlala a tento překlad dokončila. Díky a budu se těšit, jestli se rozhodneš přeložit něco dalšího.
Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: zelaaa001 - 01.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
no že spočiatku vyzerala zaujímavo a potom sa poviedka zvrhla som počula už od viacerých ľudí, je to pravda, no musím uznať: kde inde by som našla Hermionu, ktorá sa pokúša veštiť?:) Prekladanie ma bavilo, len keby naň bol čas:(... plánujem sa mu venovať... ale nie v najbližšej dobe... ďakujem za tento i ostatné komentáre:)

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: teriisek - 01.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Takže konec? Uff... Musím říct, že by mě na začátku ani ve snu nenapadlo, co se z toho vyklube. Takový slepenec všech možných žánrů. Musím říct, že bych se klidně obešla bez té linie s bitvou, a občas to pro mě byla až příliš velká fraška, ale celkově se mi to líbilo:) A obdivuju, že jsi do toho šla, i když sis to nevybrala, jsem ráda, že jsem si to nakonec mohla dočíst. Skončilo to dobře, dost jsem se u téhle povídky smála, co víc si přát? Děkuju moc za celý překlad, muselo to dát šílenou práci (když si vezmu, že mi dělalo problémy orientovat se i v přeloženém textu...)! Doufám, že ještě někdy něco přeložíš a ještě jednou děkuju!
Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: zelaaa001 - 01.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Veru koniec! Hurá hurá:) Mala som to ako letnú oddychovú prácičku a posledné 3 strany som dokončila cestou v autobuse na internát. No bol to guláš, to je pravda, ale ak mal niekto porozumieť tejto fraške, tak ja... napriklad včera som zjazdila Václavské námestí v Prahe na bežkách v rámci recesistickej akcie hydrosilvest:D (ak už to je čokoľvek:)) takže šialenstvo mám v krvi... ja ďakujem za komentár a taktiež dúfam, že niečo ešte preložím:)

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 02.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nádherný konec! Hned na začátku mě dostala žádost anorektiček (a Theodora Notta!) o odstranění vysoce kalorického krocaního masa z jídelníčku, pak Ron a jeho zdůvodnění hloupé lasice a Dracův zoufalý výkřik "Pansy, nehty ne!" A pak ten ples, autorka se pomalu vrátila k romantice prvních kapitol. Díky za překlad úžasné povídky, je naprosto jedinečná, něco takového jsem ještě nečetla. Vzdáleně mi připomíná Restaurant na konci vesmíru, ale ve ff je to naprostá bomba. Dovedu si představit, kolik práce ti dal překlad brilantně absurdních dialogů.
Děkuji.

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: ulli - 19.11. 2011
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jasně, že povídka mussela dostát své pověsti a i poslední kapitolu podat po svém. Krásná kapitola, všichni se dali dohromady s tím pravým, všichni se milují a radují. Musím říct, že tak úžasně bláznivou povídku jsem ještě nečetla. Některé situace připomínaly parodii, jiné jen dobrou komedii, další romantiku. A přiznám, že v jediné části jsem měla i slzy na krajíčku, tak jak se moc nehodilo do stylu této povídky (když se Mandy rozhodovala, jestli nebe nebo život). Další výrazy by zněly asi jako střelená, neuvěřitelná, sakra zábavná a někdy mi přišlo, že to musela napsat Luna v jednom ze svých zasněných období :-)))   Tímto bych ráda poděkovala Eli za to, že si vybrala tuto povídku a rozhodla se ji přeložit, Jimmi za pomoc při překladu několika kapitol. A děkuji zelaaa001 za její ochotu i odvahu dokončit překlad povídky. Protože překlad musel být náročný, tak aby vše vyznělo pro pobavení, nepochopení i pochopení, kdy je třeba. Děkuju. Povídka se mi moc líbila, krásně mi zpříjemnila dnešní ponurý a depresivní den. A myslím, že by mi nevadilo, víc podobných, vtipných a odlehčených povídek. Prostě jen tak pro náladu.

Krása, krása, krása. Vážně to bylo moc dojemné.
Děkuji za překlad a zpestření několika chvílí :)

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: Pet002 - 06.05. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Pěkná povídka, díky za překlad

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: Triana - 23.11. 2012
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ešte zo žiadnej poviedky som nebola taká zmetena. 
Zažiatok bol taký úžasny, že som si aj odoprela spánok, len aby som čítala...a potom...neviem čo sa stalo, alebo čo behalo autorke po rozume, ale stal sa z toho riadny chaos, cez ktorý som sa nevedela dostať a pochopiť o čo ide. Keby autorka pokračovala v takom štýle ako bol začiatok, bolo by to krásne čarovné...ale takto som iba zmetena.
Týmto chcem podakovať prekladateľkám, že aj napriek všetkému doprekladali čo začali. Viem že sa museli veľmi premáhať...ja som sa premáhala pričítani aby som došla do konca...ale aj tak klobúk dole...chcelo to veľa odvahy a odhodlania.
 

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: Rika - 24.04. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nádherná "pohádka o popelce" :D od začátku až dokonce. O vtipné scény není nouze, což je dobře. Draco a Hermiona se tu k sobě náramně hodí. A písničku na koneci Time after Time zbožnuji :D . Moc děkuji za tento překlad

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: Miauxxx - 10.05. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
toto je najvtipnejsia vec ktoru som kedy citala :D pocnuc dialogmi, Voldym ktory si kupoval Srsna...
fakulty spolu- srsly? :D Velmi sa mi to paci, VELMI!!!! Skoda ze to nie je v pdf :(

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Noemi - 28.02. 2016
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Re: 31. Posledné okamihy (Hodnotenie: 1)
Od: silrien - 10.12. 2016
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Neuvěřitelně ztřeštěná povídka, ale zároveň chvílemi tak romantická. Občas mi dělalo trochu potíž se přeorientovávat mezi jednotlivými styly, ale mnohé z těch gagů za to prostě stály. Děkuji

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: dostlu1 - 15.10. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Prehľad článkov k tejto téme:

Lily in a Pond: ( zelaaa001 )31.10. 201131. Posledné okamihy
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )28.10. 201130. Oddelenie bláznov
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )27.10. 201129. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )25.10. 201128. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )24.10. 201127. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )23.10. 201126. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )22.10. 201125. Búrka na obzore
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )22.09. 201124. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )20.09. 201123. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )17.09. 201122. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )14.09. 201121. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )13.09. 201120. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )16.06. 201119. Harry si prisvojuje cudzí plán
Lily in a Pond: ( Eli )08.06. 201118. O bobroch a fretkách
Lily in a Pond: ( Eli )30.05. 201117. Malé špinavé tajomstvá
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 201116. Záverečný súboj komikov
Lily in a Pond: ( Jimmi )23.04. 201115. Prípravy na pohreb a sladké potýčky
Lily in a Pond: ( Jimmi )21.04. 201114. Nikto nie je pripravený
Lily in a Pond: ( Jimmi )20.04. 201113. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky
Lily in a Pond: ( Jimmi )19.04. 201112. Oni nevedia, že my vieme
Lily in a Pond: ( Jimmi )15.04. 201111. Zašľahačkovaní
Lily in a Pond: ( Eli )14.04. 201110. Rozkokošení diablici
Lily in a Pond: ( Eli )21.09. 20109. Nástup de Vellofidesa
Lily in a Pond: ( Eli )17.09. 20108. Shakespearská kvalita Rokvillu
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 20107. Pocit strachu
Lily in a Pond: ( Eli )18.04. 20106. Nech hry začnú
Lily in a Pond: ( Eli )18.03. 20105. Veľmi podivný sled udalostí
Lily in a Pond: ( Eli )15.02. 20104. Daphne je odstavená
Lily in a Pond: ( Eli )16.12. 20093. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam
Lily in a Pond: ( Eli )02.12. 20092. MFP sa blíži
Lily in a Pond: ( Eli )04.11. 20091. Začiatok
. Úvod k poviedkam: ( Eli )29.10. 2009Úvod k poviedke