Preklady fanfiction Harryho Pottera

30. kapitola Oddelenie bláznov

„Denník Theodora Edmunda Notta: Zbierka článkov o géniovi,“ čítala Hermiona monotónnym hlasom, skúmajúc obal malej čiernej knihy, ktorú zazrela pod Theovým zlatým vankúšom.

Ron si odfrkol. „Skôr Bláznivé kecy pomäteného šialenca, ktorý nemá dostatok kreativity nato, aby našiel poriadnu skrýšu.“ On, Draco, Pansy, Mandy, Harry, Hermione a Blaise sedeli na Dracovej posteli v slizolinskej spálni.

„Mali by sme si to prečítať?“ spýtala sa Hermiona. Všetci na ňu zízali.

„Dobre, môže to obsahovať osobné informácie, o ktorých Theo nechce, aby sme ich vedeli,“ opravila sa. Všetci na ňu naďalej zízali. „Je to neetické!“ protestovala. Šesť párov očí sa do nej zavŕtalo. „Dobre, dobre, prečítame si to...“

Blaise vytrhol knihu Hermione z rúk a začal nahlas čítať. „Rok prvý: 365 dní začiatkov.“

„Ó, to je vážne dobrý názov,“ komentovala Mandy. „Myslím, že Thea by v budúcnosti mohlo živiť písanie.“

„Alebo reklamy na kalendáre,“ riekol Harry vážne.

Blaise ich oboch ignoroval. „Som v Rokfortskom exprese, v kupé so mnou sedí Draco Malfoy, taký výstavný blb, Pansy Parkinsonová, biológia zlyhala na jej nose, obaja jej rodičia majú dokonale krásne nosy, Daphne Greengrassová, je celkom roztomilá, ale nepočul som od nej ešte ani ň, Morag MacDougal, niečo s ním nebude v poriadku, jednoducho tvrdí, že videl Temžu, hoci sme v Škótsku a Blaise Zabini. Má šťastie, že je pre mňa najznesiteľnejší,“ odmlčal sa skľúčene, tieň prešiel cez jeho oči. Draco a Pansy vyzerali byť od zlosti bez seba.

„Biológia zlyhala na mojom nose?“ vykríkla Pansy, takmer so slzami v očiach.

Mandy ju upokojujúco objala okolo ramien.

„Výstavný blb? Óh, ty podliak...“ zavrčal Draco, praskajúc kĺbmi.

„Éh... nemal by som teraz prevziať ja?“ navrhol Harry. Traja slizolinčania mlčky prikývli. „Ehm. Pani s vozíkom práve prešla okolo nás a my sme kúpili sladkosti. Draco bol... ach, možno by ste nemali počuť tento kúsok... a Pansy je poriadna... aha, nie, tak toto už vôbec. Najviac som sa rozprával s Moragom MacDougalom a Daphne Greengrassovou, ktorej krása narastala, ako sa mi zdalo, každou sekundou. Je aj celkom zaujímavá, má lahodne diabolskú osobnosť. Dúfam, že sa do Rokfortu dostaneme skoro. Táto cesta je nad moje limity znesiteľnosti. Ach, vidím svetlo. Predpokladám, že by sme sa teraz mali prezliecť.“

„Theo dostane nakladačku, keď ho stretneme,“ povedal Draco chladne. Pansy a Blaise prikývli.

„Veľkú nakladačku,“ odpovedali jednohlasne.

„Som vo Veľkej sieni a čakám na zaradovanie. Veľká sieň je obrovská, ale nie až tak, ako v mojom sídle. Ó, zaraďovanie začína. Nejaký chlapec, ktorý vyzerá, že si rád pochutná, bol práve zaradení do Bystrohlavu... myslím, že blonďavé dievča pred ním šlo do Bifľomoru... viem prečo, nikto s výnimkou bifľákov nenosí v dnešnej dobe vrkôčiky... múdro vyzerajúce dievča s veľkými vlasmi a zubami bolo práve zaradené do Chrabromilu... óh, Daphne zaradili do Slizolinu, hoci sa to dalo čakať... hmm, Neville Longbottom... ten je zaujímavý, bol som si istý, že sa dostane do Bifľomoru, ale predpokladám, že musí mať v sebe nejakú odvahu, keďže skončil v Chrabromile...ách, Malfoy sa dostal do Slizolinu, no dalo sa to čakať... hmm, Potter? To ako Harry Potter? Nuž, počul som od Draca Malfyoa, že príde tento rok. Tak tomuto musím venovať pozornosť...“

„Nemám veľké vlasy a zuby, či áno?“ spýtala sa Hermiona potichu. Všetci sa pozerali medzi sebou.

„Nie, nemáš,“ povedala Mandy s falošným úsmevom. „Tvoje zuby môžu mať trošku väčšie rozmery, ale tvoje vlasy sú už momentálne... ehm... zvládnuteľné.“

Hermiona sa spokojne usmiala. „Okej, tak teda pokračuj, Harry.“

„V poriadku. Nenávidím všetkých chlapcov v mojom ročníku. Sú to Malfoy, Zabini, Goyle, Crabbe a MacDougal. Crabbe a Goyle je najväčší pár idiotov, akých som kedy stretol...“

„Presne tak,“ povedali Mandy a Pansy jednohlasne a ťapli si na to.

„... a Malfoy a Zabini sú neznesiteľní. Jediná osoba v tejto spálni, ktorá sa zdá byť dostatočne zaujímavá a nie neprestajne šťastná je Morag MacDougal. Predpokladám, že je dosť dobrý... blá, blá, blá, dalšie kecy o vás chalani, blá, blá, blá, á tu to máme. Máme prvú hodinu lietania a som vystrašený k smrti. Na metle som bol iba raz a to som bol veľmi malý. A aby to bolo ešte horšie, Malfoy sa neustále posmieval mojim zručnostiam s lietaním. Povedal, že by to nebolo horšie ani keby som bol bezcenným muklom. Potom som spadol z metly a všetci sa začali smiať. Dokonca i tí dvaja upätí chrabromilčania, ktorí, ako si spomínam, boli len pred chvíľou vystrašení k smrti, že vyhodia ich milovaného Pottera. Nemyslím, že ešte niekedy budem letieť na metle. Úprimne, je to celkom desivé. A okrem toho, vôbec v tom nie som dobrý, takže predpokladám, že si v šatníku tajne schovám Nimbis 2000 a budem dúfať, že ho Malfoy neukradne.“

„Sakra... netušil som...“ zašepkal Draco. Dvere sa otvorili. Theo vstúpil, pískajúc si veselú melódiu a pozrel na skupinu.

„Čo tie smutné tváre? Zomrel Pansy pes... opäť?“

Pozreli sa na seba a potom opäť na Thea. Theo vyzeral rozrušený.

„Čo sa stalo?“

Pansy sa na Thea slabo usmiala. „Theo... MY ŤA MÁME RADI!“ vzlykla a hodila sa na Thea, aby ho pevne objala. Všetci nasledovali jej príklad, skoro ho tou lavínou objatí udusili.

„MÁME ŤA RADI THEO!“

Hermiona sa neveriacky pozerala na uslzenú, objímajúcu sa skupinku. „...Čo sa to s vami deje, ľudia? Stalo sa to pred šiestimi rokmi! A prečo ho všetci objímate takto? Máte sedemnásť, správajte sa podľa toho!“

„Óh, Hermiona, si to ty, kto sa nespráva na svoj vek!“ vynadal jej stále objímajúci Ron. „Pripoj sa ku nám a maj rada Thea!“

Hermiona zažmurkala. „... radšej nie.“ Pozrela sa na hodiny. „V každom prípade, mali by sme už ísť do Rokville.“ Vyšla z izby. O chvíľu neskôr sa nahnevane vrátila. „Nepočuli ste ma? Ak chceme ísť do Rokville, musíme teraz odísť! Poďte, ideme! Alebo chcete ísť všetci na ples v spodnom prádle?“

„Prečo neposlúchneme tú ženu?“ navrhol Ron nervózne. „No tak, vojaci, pohnite sa.“ Skupinka študentov objímajúca Thea sa pomaly pohla dole schodmi, prekvapivo do nikoho a ničoho nenarazila.

„A pamätaj,“ zvolala Mandy. „MÁME ŤA RADI, THEO!“

OoOoOoOoO

Ernie Macmillan a Justin Finch-Fletchey boli rozvalení na zemi a 

hľadeli na jasný nápis z neónovým písmen “Jedna magická noc”.

Justin poťapkal vlhkú zem rukou v rukavici. “Začínam mať poriadne Déjà vu”, poznamenal.

„Súhlas. Je to zvláštne, ale mám pocit, že som už na tomto mieste predtým ležal.“

„Ja tiež!“

„... Hej, mám taký divný pocit, že Hannah a Susan k nám prídu... práve... teraz...“

„Hej, chalani,“ povedala Hannah Abbottová nad nimi a pozerala sa dole na ich tváre. „Prečo ste na zemi?“

„Vyhodili nás z toho hlúpeho obchodu,“ odpovedal Ernie kyslo, spomínajúc si na modriny.

„Čo ste urobili, že vás vyhodili?“ spýtala sa Susan Bonesová, ktorá sa zjavila vedľa Hannan.

„Zdá sa, že sme sa narodili s pe...“

„Aha! Pochopila som!“ povedala Susan rýchlo.

„Hej, a prečo nejdete s nami?“ spýtal sa Justin a ukázal na obchod.

„Prečo?“

„Pretože... pretože... skutočne neviem,“ povedala Justin zmätene.

„Myslím, že som mal len náhlu potrebu povedať tú vetu...“

„Opäť Déjà vu?“ spýtal sa Ernie, keď obaja nasledovali Hannah a Susan do obchodu.

„Rozhodne,“ potvrdil Justin.

Naproti cez ulicu Anton Goldstein, Orla Quirkeová, Terry Book a Lisa Turpinová ovešaní nákupnými taškami vstupovali do Troch metiel práve keď Harry, Hermiona a Ron vychádzali.

„Ó, ahojte!“ prehovorila Orla veselo. „Myslela som, že tento raz nepôjdete do Rokville.“

„Áno, nuž, asi okolo tretej ráno sme sa Harry a ja zobudili v rovnaký čas a kričali na celý svet 'nemáme spoločenské habity'… Susan Bones ma informovala, že to bifľomorčania počuli až dolu pri kuchyniach a rovnako tak slizolinčania v podzemí. Ty si to náhodou nepočula?“

Orla sa pozrela na Rona. „To si bol ty? Všetci v spálni si mysleli, že sa na Rokfort nejako dostal vlk!“

Ron si vzdychol. „Nuž, je pekné vedieť, čo si myslí škola o našich hlasoch. Ešte sa uvidíme, ahoj.“

„Pri tebe sa stáva celkom ukecaná, Ron,“ poznamenala Hermiona, keď prechádzali ulicami Rokville.

„...A čo?“

„Nuž, Orla Quirke obvykle nehovorí s nikým, zvlášť nie s chlapcami. Zaujímalo by ma, prečo s tebou áno?“ povedala Hermiona lišiacky. Ron sa zastavil uprostred kroku. „Hermiona, teraz si jedna z nich!“

„Jedna z nich?“

„Jedna z nich!“ skríkol Ron a divoko mával rukami. Každý sa ma snaží dať s niekým do kopy! Morag MacDougal mi podstrčil do izby Lisu Turpinovú, Mandy Brocklehurstová ma predstavila jej sesternici, Blaise sa ma snažil dať dokopy s Millicent Bullstrodeovou, hoci si myslím, že to bol len vtip, a dokonca i Daphne Greengrasová, ktorá by normálne ani len nepomyslela, že by so mnou mala hovoriť, tobôž so mnou v skutočne hovoriť, mi strčila do tváre jej sestru! Zabudli všetci na niekoho menom Lavender Brownová? Ona je jediná, ktorá sa mi páči, ona je jediná, ktorú chcem a ona je jediná, s ktorou pôjdem na bál! Žiadna Lisa Turpinová, Melody Brocklehurstová, Millicent Bullstrodeová, Diana Greengrassová a lebo hociktoré iné dievča! Ja – chcem - Lavender!“ zakričal. Keď sa odvrátil od Harryho a Hermiony, hruď sa mu dmula a ružová šmuha ho zhodila na zem.

„Ron! Nevedela som, že to cítiš takto! Ja ťa chcem tiež a...mmph!“

„...Ó.“

„Môj.“

„BOŽE!“ vybuchla Hermiona. „Nemôžu to predsa začať robiť v strede ulice! Ľudia tadiaľto chodia!“

„Hermiona...“ povedal Harry opatrne. „Ehm... prečo nejdeme do obchodu s oblečením? Potrebuje naše oblečenie na ples.“

Hermiona vyzerala byť trochu rozrušená, keď odvrátila pohľad od pohľad od takmer pornografickej scény, ktorú tu Ron a Lavender predvádzali. „Áno, poďme. Rona a Lavender tu jednoducho necháme. Nech zhnijú v hanbe!“ dokončila vehementne.

„Ehm... áno, to by bolo... morálne správne,“ riekol Harry a na konci tohto vyhlásenia vyzeral zmetene.

„Zbohom, Ronald!“ volala Hermiona hlasno. „Uvidíme sa skoro. Keď sa dostaneš na obálku magazínu Playčarodejka...“ zahundrala.

OoOoOoOoO

„Prečo, bože, prečo si dievčatá potrebujú vyskúšať milión šiat a o všetkých so mnou diskutovať?“ zastonal Draco k Blaisovi, ktorý sedel s nohami pohodlne vyloženými v druhom kresle. „Myslím, nemôže si proste jedny vybrať a prestať si sťažovať? Skutočne sa svet zrúti, pretože nemajú Bolce a Habbana Coiffeur šaty v veľkosti jeden?“

Blaise vyzeral prekvapene. „Daphne je tak chudá? Úprimne, to dievča má stosedemdesiatsedem centimetrov. Čo je, kocky ľadu?“

Draco pokrčil plecami. „Vlastne som ju nikdy nevidel jesť.“

Daphne vyšla zo šatne v záplave zelených volánikov. „Ako to vyzerá, Dráčik?“

„Krásne,“ odpovedal monotónne. „Strašne,“ dodal hneď, ako ho Daphne nemohla počuť.

Blaise prevrátil očami. „Idem do Troch metiel. Mám sa tu vrátiť s ďatelinovým pivom?“

„Prines mi natvrdo tri ohnivé whisky,“ prikázal Draco. „Kým tento deň skončí, utopím svoj žiaľ v alkohole.“

„To znie fér,“ odpovedal Blaise. „Ó, Mandy, prestaň zízať na tie kožené nohavice, ideme!“

„Počkaj!“ povedal Draco a schytil rukáv na jeho habite. „Povedz Mandy, že ju dnes večer zabijem v spánku. Keby ťa tu ona nezatiahla, ty by si tu nezatiahol mňa a ja by som tu nenarazil na Daphne. Takže... odkáž jej to.“

„Odkážem,“ prikývol Blaise.

„DRÁČIK! Môžeš sen prísť na chvíľku? Potrebujem pomôcť zapnúť podprsenku!“

Blaise sa vrátil späť ku Dracovi s rozšírenými očami. „... používa sex ako zbraň?“

Draco ho pohľadom uzemnil. „Daphne Olivia Greengrassová používa všetko ako zbraň!“

„Nemôžem uveriť, že tam nejdeš... keby to bolo na mne, moje tričko a nohavice by už boli na zemi,“ povedal Blaise. „Ale na druhej strane, tiež mám záväzky. Mandy by ma určite prekliala do pekla a desať krát späť, keby to zistila,“ povedal zachmúrene. „Ó, dobre! Najbližšiu hodinu s ňou budem hrať hry v pití a bozkávaní! A ty tu budeš sedieť a počúvať tvoju expriateľku, ktorá mimochodom, ešte nevzala na vedomie fakt, že váš vzťah skončil a bude bľabotať a bľabotať a bľabotať o šatách všetkých rôznych strihov a farieb! Nemôžeš utiecť, nemôžeš si objednať víno, nemôžeš dokonca ani hrať Solitaire! A keď sme už u toho, mohlo by ťa zaujímať, že je tu i Hermiona. Uži si to!“ dokončil veselo, zobral Mandy Brocklehurstovú za ruku a vyšli von.

Predavačka sa naklonila k Dracovi. „Je mi ťa ľúto.“

„Nuž, aj mňa vás!“ odsekol Draco. Bol odmenený buchnátom po hlave. „Hej, vy tu pracujete! Nemôžete udierať zákazníkov... ó, krásne poobedie, moja drahá sladká Hermiona, ktorú milujem bez ohľadu na stopy jej hnevu a zlosti,“ povedal nervózne. „...Ako sa máš?“ spýtal sa váhavo.

„Skvelo,“ odpovedala Hermiona neprítomným pohľadom. „Práve som si prišla vyzdvihnúť moje šaty. Je to jednoduchšie, ako si ich objednať sovou poštou... šaty by sa mohli pokrčiť, preboha!“

„Takže... čo tu robíš ty? Nehovor mi, že si ty kupuješ šaty,“ dokončila rázne. Draco si odfrkol.

„Nikdy.

„Slečna Hermiona Grangerová?“ zavolala predavačka. „Tu sú vaše šaty.“

Hermiona sa zodvihla zo svojho miesta vedľa Draca. „Ó, ďakujem. Tu ich mám,“ povedala Dracovi. „Moje absolútne nádherné šaty... priznávam, rozhodne stoja za tých päťdesiat galeónov, ktoré som za ne dala.“

„Päťdesiat galeónov? To je polovica toho, čo dostanem od matky na mesiac.“

„Nuž, ja sa neváľam v zlate ako ty, takže som na tieto šaty musela minúť ročné úspory.“

„Zjavne. Môžem sa pozrieť?“

Hermiona sa ochranne držala šaty na hrudi. „Nie. Má to byť prekvapenie pre môjho partnera a nechcem, aby sa o nich začalo hovoriť.“

Draco sotva počul druhú časť vety. „Tvoj... PARTNER?“

Hermiona vyzerala byť trochu prekvapená jeho výbuchom. „Nuž, odkedy sa zdá, že Daphne sa tak skoro nespamätá zo šoku, napadlo ma, že ti uľahčím život a pôjdem s Nevillom. Ale no ták,“ zasmiala sa, keď uvidela zmes zmätku, hnevu a šoku na Malfoyovej tvári, „je to iba ples. Dokonca s ním ani nebudem tancovať celú noc, ušetrím si pre teba jeden tanec.“

„Ale... ale... ale...ale čo my? A všetky tie blbosti s hrkútaním a láskaním?“ vyprskol Draco. „A celá tá 'vždy si to bol ty' vec! Čo sa s tým stalo?“

„Je to iba ples,“ zopakovala Hermiona. „Dokým spolu neskončíme v dlhodobom vzťahu, myslím, že jeden ples bez teba zvládnem, Draco. Je to v poriadku,“ povedala upokojujúco a nežne ho pohladila po vlasoch. „Všetko je v poriadku...“

Dvere od šatne sa otvorili a Daphne vystúpila a vyzerala nezdravo v žiarivo žltých šatách zaťažených perlami. „Ahoj, Grangeová. Draco a ja sa ľúbime a som šťastná, že si to prijala tak dobre. A len aby bolo jasno, ty a Draco spolu nikdy neskončíte 'v dlhodobom vzťahu',“ zachichotala sa detinsky. „Draco a ja budeme spolu.“ Keď Hermiona otvorila ústa, aby mohla protestovať, Daphne vydala divoké kotkodákanie, zakloniac hlavu svoju dozadu.

Hermiona pozerala a potom pristúpila k Dracovi. „Zbláznil si sa? Ona je bláznivá!“

„Dobre...“

„Prišla o rozum! Pozri, pre toto som ti povedala, že jej musíme dať nejaký čas, aby sa upokojila a prijala realitu. A namiesto toho sa z nej stalo toto!“

„Draco a ja budeme navždy spolu. Dokým budem žiť, nikdy ho mať nebudeš! Nikdy!“ vykríkla Daphne a slzy jej stekali po tvári.

„Všimla si si, že keď je bláznivá, vyslovuje 'nikdy' ako 'nikedy'….?“ spýtal sa Draco. Hermiona ho ignorovala.

Susan Bonesová a Justin Finch-Fletchey, prechádzajúc okolo šatní zamrzli v pohybe a nehanebne počúvali a sledovali Daphne.

„... nemali by sme zavolať do Svätého Munga?“ spýtala sa Susan nesmelo. Justin prikývol.

„Jasné... zavolajte oddelenie pre šialených.“

„JA NIE SOM ŠIALENÁ! Bože, som chorá a unavená z ľudí, ktorí mi tak hovoria. Môj terapeut mi tak hovorí, profesorka McGonagallová to povedala, dokonca i Theo! A teraz už i tá hlúpa humusáčka má tú drzosť ma tak nazvať v mojej prítomnosti!“ vykríkla.

„Choď pre liečiteľa, Susan, choď pre liečiteľa hneď,“ povedal Justin nervózne.

„O čo ide?“ spýtal sa Ernie Macmillan spoza Justinovho chrbta.

„Daphne Greengrassovú dohnalo jej šialenstvo,“ luskla prstami šiestačka Orla Quirková, ktorá stála neďaleko.

„To je skvelá fráza! Dohnalo ju šialenstvo, ó, geniálne, priatelia!“ vykríkla a rýchlo si to zapísala so svojho diára, ktorý, ako sa zdalo, nosila všade.

„... a ty si iba hlúpa malá humusáčka, ktorá si Draca nezaslúži! Ja si ho zaslúžim! Si ta najnepodstatnejšia, najviac patetická vec na svete, a čo on urobil? Miluje ťa! Nie mňa! Teba! Nie mňa! Teba! Nie mňa! Teba! Nie...“

„Stupefy!“

Všetci zízali na Hermionu, ktorá zľahka fúkla cez špičku svojho prútika. „Darebáci sa dajú ľahko poraziť,“ riekla nonšalantne a žiarivo sa usmiala na dav.

„A tak moja lady porazila svojho rivala! Vďaka Merlinovi, čo navonok klamlivo vyzerá ako lev má vôľu stíhačky! V skutku! Svetom opäť zavládol mier!“

Keď naňho všetci v obchode pozreli s posvätnou úctou a s nevierou, Ernie si vzdychol a zamumral, „opäť Déjà vu…“

OoOoOoOoO

Poďme si to ujasniť, raz a navždy. Ty si to dievča, s ktorým som tancoval na Vianočnom plese.“

Hermiona sa zasmiala a pretočila sa na Dracovej posteli. „Áno.“

„Tebe na plese spadla náušnica.“

„A keď sme už pri tom, nikdy som ju nenašla.“

Draco pokrčil plecami. „Vráti sa ti, keď skončíme školu. Mimochodom, ty si to dievča, ktoré nechalo v to ráno svoju kópiu 'Popolušky' vo Veľkej sieni.“

„Ó, to ráno... keď Blaise a Pansy povešali tie plagáty všade po hrade... áno, ale nemala som ju podpísanú? A keď nad tým tak uvažujem, tiež sa mi nevrátila...“

„Ty si to dievča, ktorej chutila mrkva Lunu Lovegoodovej rovnako ako mne, keď sme si do nej zahryzli a to z teba robí človeka, ku ktorému patrím.“

„Áno.“

„Hej, nemyslím, že by som tú mrkvu ešte niekedy videl... hmm, je veľa vecí, ktoré sa nám už nevrátia,“ uvažoval Draco. „Ako môj extra-veľký zebrovaný kondóm na jedno použitie.“

Hermiona pomaly zažmurkala. „... ďalší,“ naliehala.

„Nemyslí, že ešte nejaké mám,“ povedal Draco a vyzeral prekvapene.

„Ó, ja jeden mám!“ vykríkla Hermiona. „Ty si tá osoba, s ktorou idem na MFP,“ povedala ticho.

Draco sa uškrnul. „Výborne. Teraz, keď je Daphne bezpečne v svojom malom svete v Svätom Mungovi, svet je konečne v bezpečí pred bláznivými mrchami,“

„Na zdravie,“ zasmiala sa Hermiona, keď zodvihla pohár vody z Dracovho nočného stolíka. Draco schmatol Moragov.

„Na vás, pani Malfoyová,“ povedal žartovne.

Hermiona sa pokojne usmiala. „Na vás, pán Malfoy.“ Ich poháre cinkli v dokonalej harmónií.

„DRACO. HERMIONA. MOHLI BY STE PRÍSŤ NA CHVÍĽU DOLE?“ burácal zdola v spálni slizolinských chlapcov Theov hlas.

Hermiona pozrela vystrašene, keď si narovnávala tričko a sukňu, ale Draco jej upokojujúco položil ruku na rameno.

„Som si istý, že to nie je nič vážne.“

Keď zišli dole schodmi, zbadali Theove nepoddajné vlasy.

Stál s rukami umiestnenými v bok a zlostne sa na nich mračil. „VY STE ČÍTALI MŌJ DENNÍK?“