Bring Me To Life
10. kapitola – 1.časť
Narodeniny a knihy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/10/Bring_Me_To_Life
Preklad: Bbarka
Beta-read: Jimmi
Banner: moonjameskitten
Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.
Koniec poslednej kapitoly:
"Pansy, nehnevaj sa."
"Musím sa vrátiť, Draco. Ospravedlň ma."
Pansy sa namosúrene zdvihla, stoličku zasunula ku stolu tak prudko, že trafila Dracovo koleno. Draco zažmurkal, ale nepovedal nič a Pansy odišla skôr ako bolesť stihla ustúpiť.
Vzdychol si a našuchoril si vlasy. Mohlo to dopadnúť aj horšie. Pansy nekričala, nevrieskala, ani sa mu nevyhrážala, že ho prekľaje. To bola pozitívna stránka. Negatívom bolo, že Pansy si o Hermione myslí to najhoršie – nepredpokladal, že mu uverila, keď jej povedal, že Hermiona neurobila nič zlé – a nedala mu odpoveď na jeho otázku.
Teraz mu nezostávalo nič iné, len čakať.
ooo
10. kapitola – Trpezlivosť ruže prináša
2. časť
Pansy sa vrátila do obchodu. Nebola si celkom istá, ako by sa mala cítiť. Na jednej strane bola naozaj, naozaj spokojná, že sa nezosypala, keď jej Draco povedal, že sa do niekoho zamiloval. Na druhej strane sa z toho niekoho vykľula Hermiona.
Pansy netušila, čo si má o svojej "priateľke" myslieť. Len veľmi ťažko si vedela predstaviť, ako sa Hermiona zakráda poza jej chrbát, aby sa stretla s Dracom, obzvlášť keď vedela o všetkom, čo sa medzi nimi stalo. Ale potom... bolo možné, že by sa Draco do Hermiony naozaj zaľúbil tak, ako jej tvrdil?
Na piatok už mala plány s Harrym, no bola taká zaneprázdnená, že s Hermionou o tom ledva prehodila slovo. Hermiona sa na to spýtala, ale Pansy jej povedala, že sa nič špeciálne nebude konať.
Pansy Hermionu celý týždeň sledovala a pátrala po náznakoch toho, o čom jej hovoril Draco. Bude to niečo očividné? Bude teraz, keď už vedela, na čo sa má sústrediť, Dracova prítomnosť v Hermioninom živote zjavná?
Jediné, čo postrehla bolo, že Hermiona sa zdala šťastná v tých najnezvyčajných chvíľach – aj keď po tom, čo sa spýtala Harryho vedela, že to nebolo nič nového. Hermiona rovnako zostávala nevysvetliteľne smutná a Pansy zaujímalo, či to bolo kvôli Dracovi a kvôli tomu, že ním chcela byť, ale nemohla.
Hermiona sedela na pohovke, keď Pansy vybehla zo svojej izby, pripravená na rande s Harrym.
Usmiala sa. "Zabav sa, Pansy!"
"Ďakujem," zašomrala prehrabujúc sa v kabelke. Potom náhle vzhliadla. "Čo máš na pláne dnes večer?"
"Och, budem si čítať. Ako vždy," odvetila Hermiona natešene. "Asi si objednám nejaké jedlo – chcela by som vyskúšať tú novú reštauráciu, ktorú otvorili o pár ulíc ďalej. Možno skončím pri nejakom filme. Čo budete robiť vy dvaja?"
"Vlastne, ani neviem. Niečo chystá."
Hermiona sa uškrnula. "Hmm. Nuž, to by mohlo zaujímavé, keď už si Harry dal tú námahu a zorganizoval celý večer."
"Hej..." odvetila Pansy nesústredene. Zdalo sa jej, že v Hermioniných očiach zachytila vševediaci záblesk.
Vtom zazvonil zvonček a Harry vošiel dnu. Rozrušene pozdravil Hermionu a súril Pansy z dverí.
ooo
Pansy bola počas celej večere roztržitá. Celý týždeň sa vyhýbala myšlienkam na Dracovu žiadosť a dúfala, že niečo zistí z Hermioninho správania. Teraz nemohla venovať pozornosť tomu, čo hovoril Harry, lebo nedokázala myslieť na nič iné len na Dracovu prosbu.
"Rozmýšľal som, či by sme nešli na tri mesiace na Sibír." Harry sa sám pre seba zachichotal, keď Pansy s prázdnym pohľadom prikývla. "Pansy?"
"Hmm? Čo?"
"Čo na to hovoríš?"
"Znie to skvele," riekla s tým najpovzbudzujúcejším úsmevom, aký len zvládla.
"Naozaj?"
Pansyin úsmev povädol. "S čím som to práve súhlasila?"
"S tromi mesiacmi v zamrznutej ruskej tundre."
"Och... prepáč."
"Nad čím rozmýšľaš?"
Pansy si vzdychla. "Čo... čo si... čo si myslíš o Dracovi?"
Harryho výraz trochu potemnel. "Ako mám tejto otázke rozumieť?"
Pansy pokrútila hlavou. "Nie, nie, so mnou to nesúvisí. Myslím tým... nevšimol si si nič? Nič podozrivé...?" Odmlčala sa, keď si uvedomila, ako hlúpo to znelo.
"Netuším, o čom to hovoríš."
"O Dracovi a... Hermione."
Harry sa zamračil a rozmýšľal. Pamätal si, že tí dvaja spolu pred pár mesiacmi tancovali na plese, a rozprávali sa na Pansyinej oslave... "Nespomínam si na nič zaujímavé."
"Miluje ju."
Harrymu padla sánka a neveriacky zízal, kým mu Pansy rozprávala o tom, ako za ňou prišiel Draco.
"Nehovorila ti Hermiona nič?"
"Pansy, nepočul som o tom ani slovo. Ja – ja tomu nemôžem uveriť! Povedal, že je do nej zamilovaný? Ako je to možné?"
"Práve som ti povedala to, čo povedal on mne," odvetila Pansy. "Stalo sa to kvôli listom. Veríš tomu? Je vôbec niečo také možné?"
Harry spracúval všetko, čo sa za tých pár krátkych minút dozvedel. "Ja... Hermiona je fakt výnimočná žena, a naozaj má sklony sa trochu odviazať, keď niekomu píše... a akokoľvek ťažko sa mi ho hovorí, ale Malfoy je bystrý chlapík..." Pozrel sa na Pansy a pokrčil ramenami. "Hádam, že mu to aj verím."
"A Hermiona ho miluje?" spýtal sa Harry po chvíli.
"Povedal, že si to nemyslí, že nevie, ako by asi tak mohla, keď vezme do úvahy ich občasné a krátke stretnutia v posledných siedmich mesiacoch."
"Aha. Ja... páni."
Sedeli v tichosti. Harry sa to všetko snažil vstrebať a Pansy dumala nad novými informáciami. Harry nechápal, čo mohlo znamenať to, že Hermiona o tých listoch pre Draca nikomu nepovedala. Mathilda Maphetová o tom ale vedela; povzbudzovala Hermionu v tom, aby Draca informovala.
"Čo si o týchto novinkách myslíš?" opýtal sa Harry potichu.
"Prinajmenšom by som mohla povedať, že sú veľmi prekvapujúce," odvetila Pansy. " Nie som... nie som z toho taká rozrušená, ako som si myslela, že budem. Najprv som chcela vybuchnúť, chcela som sa rozzúriť a byť naštvaná, ale nič z toho sa nestalo."
Harry prikývol a odpil si z vína. "Ako som povedal, myslím, že Malfoy je slušný chalan. Keď som ho videl na tom večierku, zdalo sa mi, že sa naozaj stará a očividne mu na tebe záleží. Dokážem si predstaviť, že sa rovnako bude správať aj k Hermione, a to je niečo, čo musím brať do úvahy."
"Hej..." riekla znova roztržito Pansy. "Takže by som mu to mala dovoliť? Mala by som povedať, že som ohľadom myšlienky na nich dvoch v pohode? Čo ak to bude príliš ťažké, čo ak o ňom bude stále rozprávať, alebo mi o ňom povie... viac, ako by som chcela vedieť?"
"Hovoríme tu o Hermione. Som si istý, že bude ohľaduplná a nebude sa pred tebou so svojim vzťahom pretŕčať. Pamätaj na to, že všetko, čo robila, robila pre teba. Stála pri tebe, vždy tam bola pre teba a vždy bude."
"Bojím sa, že to nezvládnem. Aj keď Draco povedal, že zvládnem."
"Vidíš? Súhlasím s ním – fakt musí byť bystrý!" uškrnul sa Harry.
Pansy sa zmohla len na slabý úsmev. Prestala posúvať kúsky svojho jedla po tanieri a položila svoj obrúsok na stôl. "Prepáč, Harry, ale som unavená. Tento týždeň toho bolo v práci... nehanebne veľa. Nevadilo by ti, kebyže ukončíme dnešný večer trochu skôr?"
"Nie, vôbec nie," odvetil Harry odmerane a požiadal o účet.
Kým v tichosti čakali, Pansy nadobudla pocit, že Harry je nahnevaný kvôli tomu, že chce ísť domov. Došlo jej, že na dnešný večer pravdepodobne plánoval niečo viac ako len večeru. Uvažovala nad tým, čo bude musieť zrušiť, alebo naplánovať na inokedy a už-už chcela odvolať svoju prosbu, keď v tom prišiel čašník s Harryho drobnými.
Harry mu poďakoval a bez slova odviezol Pansy z reštaurácie. Vysadil ju a zdržanlivo ju pobozkal, čo len pridalo na Pansyinom nepokoji ohľadom toho, ako ten večer skončil. Spýtala sa Harryho, či sa niečo stalo, ale on to hneď poprel, potom jej krátko kývol a odišiel.
Pansy omráčene vošla do bytu uprostred filmu, ktorý mala Hermiona rozpozeraný. Zasmiala sa. Hermiona bola presne na tom mieste, kde povedala, že bude – na gauči, zakrútená v deke, okolo nej rozťahané knihy a nezdravé jedlo.
Vzhliadla, keď Pansy vstúpila do izby a usmiala sa. "Ahoj, aký si mala večer?"
"Dobrý," odvetila Pansy ľahostajne. "Bol dobrý."
"Len dobrý? Si v poriadku?"
"Hej, len som trochu unavená."
"Okej."
"Pôjdem si ľahnúť."
"Dobre," riekla Hermiona prekvapene. "Tak teda dobrú."
ooo
Dni plynuli. Pansy stále sledovala Hermionu, mysliac si, že po jej rozhovore s Harrym niečo vypláva na povrch, alebo možno sa Harry porozpráva s Hermionou a ona dá niečo najavo...
Navyše, Harry hral urazeného, a nič, čo Pansy urobila ho nedonútilo povedať prečo. Pripúšťal, že sa tak správal, ale odmietol to vysvetliť. S narastajúcou frustráciou Pansy spravila jedinú vec, ktorá jej zostávala: pozvala Harryho, Rona, Suzette a Draca na hry.
Ron a Suzette dorazili prví, usmievali sa a vrúcne sa pozdravili s Pansy a Hermionou. Ďalší dorazil Harry, s Pansy sa zvítal hrejivým, aj keď stále akosi rezervovaným objatím. Pansy bola prekvapená, ale nemala čas sa ho na to spýtať, keďže Draco práve zaklopal na dvere. Ponáhľala sa otvoriť mu.
"Pansy," povedal ľadovo, keď otvorila dvere.
"Draco," odvetila a zabuchla za ním dvere. "Ďakujem, že si prišiel."
Jediné, čo mohol urobiť bolo, že jej venoval pohľad, ktorý hovoril, že tam byť nechce.
"Už čakáš odpoveď?" zašepkala Pansy.
"Po týždni?" odvetil sarkasticky, a nedbalo na ňu hodil svoj kabát. "Čo som si len myslel?" Bez toho, aby počkal na odpoveď, odišiel z haly a pripojil sa k ostatným v obývačke.
Celý večer bola jedna veľká katastrofa. Prinajmenšom pre Pansy.
S Harrym sa rozprávali len preto, lebo oficiálne neboli pohádaní, a nikto nevedel, že sa spolu nerozprávajú, a teda nemohli preberať dôvod ich neoficiálnej tichej domácnosti. Bola to jednoducho silená, trápna konverzácia; Pansy dúfala, že si to nikto nevšimol.
Draco sa cítil naozaj nepríjemne. Bol nahnevaný na Pansy, lebo mu nedala odpoveď, a navyše sa ani nemohol porozprávať s Hermionou. Všimol si, že Harry a Pansy spolu neboli takí prirodzení ako zvyčajne a rovnako mu došlo, že Pansy všetko vyklopila Harrymu. To ho dožralo ešte viac.
Harry neustále sledoval reakcie Pansy a Draca a hľadal akékoľvek náznaky – čoho, to sám nevedel. Avšak najviac ho zaujalo to, ako Draco reagoval na Hermionu. Nikdy by si ani len nepomyslel, že by do nej mohol byť Draco zamilovaný. Aj keď spolu ako tím fungovali dobre, zdalo sa, že si ju ledva všíma.
Iba Ron, Suzette a Hermiona sa cítili úplne uvoľnene. To, že Hermiona bola zdanlivo taká veselá a šťastná, Pansy poriadne miatlo. Draco sa tváril, akoby sa mu mal zrútiť svet, ak by nedostal povolenie byť s Hermionou. Ale zdalo sa, že ona nemá žiadny problém s tým, že je v jeho blízkosti. Akoby jej na tom akosi nezáležalo.
Harry si nebol istý, či oceňuje spôsob, ako sa Malfoy správal k Hermione. Ak by ju naozaj miloval, malo by to byť na ňom vidno, aj keby sa to pokúšal skryť. Ale potom, ku koncu hry – a nebol by si to všimol, keby ich tak pozorne nesledoval – Hermiona zašepkala Dracovi niečo o ich ďalšom ťahu. Uškrnul sa, prikývol a potom, skôr, ako sa otočil k ostatným, sa jeho pohľad na okamih zastavil na jej perách.
Harrymu prekvapením poklesla sánka, ale rýchlo sa pozbieral. Bol to malý, ledva badateľný detail, ale napriek tomu tam bol.
Ron a Suzette vyhrali. Potom Pansy z kuchyne doniesla koláč, ktorý na ten večer pripravila a roznášala drinky.
Rozhovor viazol – najviac rozprával Ron a Hermiona. Nakoniec Draco odišiel s tým, že skoro ráno musí do práce.
Pansy ho išla odprevadiť k dverám a Harry rýchlo vstal a nasledoval ich.
Hermiona sa s rozšírenými očami pozrela na Rona a riekla: "Čo to malo znamenať?"
"Presne!" uškrnul sa. "To napätie... myslel som si, že sa tu zadusím! Napadá vás niečo?"
"Nič!" riekla Hermiona. V jej mysli ale vyvrel malý potôčik obáv.
"Nuž, som rád, že je koniec. Hovorím vám, odteraz by sme mali Malfoya vynechať."
Hermiona sa usmiala. "Veď vieš, že to záleží len od Pansy."
"Čo záleží len odo mňa?" povedala Pansy, ktorá sa práve vracala s Harrym.
"Či Malfoya vykopneme z našich hier," odvetil Ron. "S Blaisom bola o dosť väčšia zábava, naozaj. Malfoy je... neviem, hádam, že je v pohode, ale dokáže sa tváriť trochu ako boh skazy a temnoty."
"Má vlastné starosti," bránila ho Pansy.
Harry jednou rukou objal Pansy. "Budem musieť ísť," povedal jej. "Ale uvidíme sa zajtra, dobre?"
Pansy prikývla a znova sa vybrali ku dverám.
Suzette zdvihla obočie. "Niečo sa tham stalo, nhie?"
"Vyzerá to tak," odvetila Hermiona a pokrčila ramenami. "Pokým si to budú vedieť vyriešiť, nebojím sa."
ooo
"Mám dojem, že si stále nepohla s tou záležitosťou okolo Malfoya a Hermiony," riekol Harry, natiahol sa na deku, ktorú rozprestrel na tráve a založil si ruku pod hlavu.
"Nie, nepohla," odvetila Pansy s povzdychom. Sedela Harrymu pri hlave.
"Stále jej chceš povedať áno?"
"Áno..."
"Čo ti v tom bráni? Malfoy včera vyzeral, že je na teba strašne naštvaný."
"To si vyzeral aj ty!" vyhŕkla Pansy. "Čo sa deje, Harry? Dnes sa tváriš, akoby sa nič... čudné vtedy na tej večeri nestalo, zatiaľ čo ja sa odvtedy cítim naozaj hrozne! Mrzí ma, že som to ukončila skôr, ja som len-"
"Myslela na Malfoya."
"Nie!" povedala pevne. "Bola som len neistá, pokiaľ ide o neho a Hermionu."
"Akceptuješ to, že je do nej zaľúbený? Vieš, videl som to."
Pansy sa na neho so zábleskom zvedavosti v očiach zahľadela.
"Bolo to ledva vidieť; musel som sa poriadne dívať. Ale zbadal som to."
"Áno. Beriem to, že je do nej zamilovaný."
"Berieš to? Vážne?"
Zdvihla zo zeme steblo trávy a pokúšala sa ho zauzliť. "Včera v noci... bol na mňa... taký naštvaný. Bolo to hrozné. Najzvláštnejšie ale bolo, že Hermiona vyzerala, akoby ju to vôbec netrápilo! Akoby vôbec netušila, čo k nej cíti."
"Možno to naozaj netuší. Nemyslíš, že si zaslúži dozvedieť sa to?"
Pansy si povzdychla. "Áno, zaslúži."
"Plánuješ im dať svoje oficiálne povolenie?"
"Áno... Ráno som o tom rozmýšľala. Stále dokážem vymyslieť tucet dôvodov, prečo by som Dracovi mohla povedať nie, ale v skutočnosti ani jeden nie je veľmi dobrý. Nad každým jedným som porozmýšľala a všetky som zavrhla... a tak to musím dovoliť. A dovolím to. Zaslúži si byť šťastný a zdá sa, že on a Hermiona to majú v sebe a ja to len brzdím."
"Vyzeráš, že si si tým fakt istá," riekol Harry.
Pansy sa usmiala a sklonila sa, aby ho jemne pobozkala na pery. Keď sa od seba odtiahli, zastrčila si prameň vlasov za ucho.
"Som presne tam, kde chcem byť."
Harry sa posadil. "Dovolíš Hermione vídať sa s ním. Chodiť s ním von. Bozkávať sa s ním. Zamilovať sa do neho."
"Áno," odvetila.
"Kedy?"
"Zajtra."
"Vážne?"
Pansy prikývla.
"Tak v tom prípade… chcel by som sa ťa niečo spýtať."
ooo