Preklady fanfiction Harryho Pottera

24. kapitola

„Áu, Malfoy, stúpil si mi na nohu!“

„Novinka, Wízlička. Ty si stúpila na moju nohu.“

„Mohli by ste obaja držať huby? Snažím sa nájsť môj prútik!“

„Nepriniesol si si prútik, Ron,“

„Nuž, to vysvetľuje záhadnú absenciu tej drevenej paličky...“

„Lumos!“

Ron zažmurkal do ostrého svetla a zamračil sa. „Prečo si to neurobil skôr, Malfoy, keď si vedel, že hľadám svoj prútik?“

„Pretože takto to bolo zábavnejšie,“ odpovedal Draco so samoľúbym úsmevom na tvári.

Ginny ho udrela do ramena. „Nechápeš závažnosť tejto situácie? Harry a Hermiona zmizli, Malfoy! Zmizli! A nemáme ani potuchu, kde by mohli byť!“

„Nuž a táto divná lesklá čierna vec okolo môjho ramena by nám nemohla neposlúžiť ako stopa?“

Ginny vytiahla lupu. „Nepýtaj sa,“ zahundrala. „Mám to isté na mojom ramene.“

„Čo je to?“ spýtal sa Ron a kontroloval vlastnú ruku.

„Vyzerá to ako nejaká mapa,“ odpovedala Ginny s prižmúrenými očami. „Óh! Mapa pokladu, ktorá nám povie, kde je Harry a Hermiona!“

„Otvor oči,“ odsekol Draco. „Sú to čísla.“

Ron sa pousmial. „Môžem? Som hrdý na svoj perfektný zrak!“

„Som si istý, že je to jediná vec, na ktorú môžeš byť hrdý,“ zahundral Draco. „Každopádne, čísla sú E1 R2 O6 R2 E3 E3 S4 O2 R3 E1 S5 E5 O5 R1 R3 E5 S4 O5.“

Ron a Ginny naňho neveriacky zízali, akoby očakávali, že mu v každej chvíli narastú slonie uši a kly.

„Nechápem to,“ riekla Ginny po dlho pretrvávajúcom tichu.

Draco vydal otrávený zvuk. „Nevidíš to? Je to rad čísel a písmen, ktoré sú zoskupené z nejakého dôvodu! Očividne niečo znamenajú!“

Ginny zvraštila obočie. „Takže, čo znamenajú?“

„Pravdepodobne niečo strašné, a ak nie, tak zvrátené,“ zamumral Ron. „Každopádne, idem von skontrolovať Pansyine a Mandyine stanovisko, uistiť sa, či sa v práci neflákajú. Budem preč len päť minút, Malfoy, tak sa nepokúšaj o nič divné.“

Draco mu nevenoval žiadnu pozornosť. Namiesto toho si niečo mumral a dotýkal sa prstami ramena, čelo zvraštené uvažovaním. O chvíľu na to s tím prestal.

„Nuž, stále v tom vidím len kopu písmen a čísel.“ Keď Ginny zastonala zodvihol palec. „Ale všimol som si, že kombinácia písmen môže znamenať buď 'eros' alebo 'rose'. Samozrejme, mohlo by to byť aj 'šero' a 'oser', ale myslím, že 'rose' a 'eros' sú pravdepodobnejšie možnosti. Teraz len musíme zistiť, ktorá z tých dvoch to je a prídeme veci na koreň.“

Ginny naňho prekvapene zízala. „Vďaka Bohu, že som si nevzala Aritmanciu, už len táto jedna vec ma zabíja.“

Draco sa uškrnul. „Nuž, niektorí ľudia majú menej rozvinuté myslenia ako ja.“

Ginny sa zaškľabila a Draco sa uškrnul.

„Skvelý argument! To mi odľahlo!“

„Som späť!“ zvolal Ron. „Už ste sa obaja navzájom pozabíjali?“

„Áno,“ odpovedali Draco a Ginny naraz.

Ron pokrútil hlavou a skúmal skupinu čísel a písmen.

„Máme dve pravdepodobné možnosti,“ ozval sa Draco. „'Eros' alebo 'rose'?“

Ron sa nad tým zamyslel. „Myslím, že je to 'rose'.“

„Prečo Rose? Ja si myslím, že je to Eros,“ odporoval mu Draco.

„No tak mi povedz svoj dôvod a ja ti poviem ten môj.“

„Myslím, že je to Eros, pretože písmená a čísla znamenajú miesto. A aké miesto potrebujeme teraz nájsť? Kde je Hermiona a Potter.

„A pretože ich všetci máme radi a staráme sa o nich, 'eros' je pravdepodobnejšie ako 'rose',“ zdôvodnil Draco, posunul sa dozadu a uškrnul.

„Je to pridobrý argument, nevyhráš,“ zašepkala Ginny Ronovi. Ron ju ignoroval.

„Bude to 'rose', pretože ruža je Hermionina obľúbená kvetina. A okrem toho, kto by vytvoril tajnú správu a použil slovo 'eros'? Väčšina ľudí ani nevie, kto to Eros vlastne bol.“

Draco prevrátil očami. „Pokiaľ ty vieš, kto bol Eros, tak potom značné množstvo ľudí to vie tiež.“

Ron dupol nohou na zem. „Hovorím ti, je to 'rose'!“

„Eros!“

„Rose!“

„Eros!“

Ginny zdvihla ruky. „Mohli by ste s tým obaja prestať? Zvážil niektorý z vás možnosť, že tieto veci vám dali na odpútanie pozornosti od hľadania Harryho a Hermiony?“

Draco zažmurkal. „No, aj to je možnosť. Ale napriek tomu, kto by si s tým dal toľko práce a vymyslel kódovanú správu s kľúčovým slovom a pritom ju ani nepoužil?“

„Veľmi chytrí ľudia, ktorí sa ťa snažia dostať mimo hru!“ skríkla Ginny. „Teraz, pokiaľ dovolíte, nechajte to bokom a poďme spoločne skúsiť kúzlo Ukáž mi. “

„Znie to rozumne,“ vzdychol si Ron.

„Ukáž mi!“ vykríkli zrazu tri hlasy.

„Dobre, myslím, že mierime na sever,“ poznamenala Ginny a schovala svoj prútik do vrecka. „No tak, ideme.“

OoOoOoOoOoOoOoO

„Hermiona, viem, že si sklamaná, ale to neznamená, že musíš vyprázdniť všetky Malfoyove zásoby zmrzliny,“ povedal Harry a sledoval, ako Hermiona strká hlavu vo veľkého vedra jahodovej zmrzliny.

Hermiona vzhliadla. Oči mala červené a opuchnuté. „Musím! 'Spýtaj sa neskôr' vlastne znamenie, že ma nemiluje!“

Harry vzdychol. „Naposledy, Malfoy ťa miluje, jasné? Len tomu musíš uveriť a on ti to potom sám povie do očí!“

„Nie,“ odsekla Hermiona a zamierila lyžičkou plnou zmrzliny na Harryho. „Milujem Draca tri roky, Harry! Ak ma nemiluje teraz, kedy bude, ak vôbec?“

Harry bol chvíľu ticho. „Vidíš?“ zakvílila Hermiona. „Nevieš, ako na to odpovedať. A ak ty nevieš odpoveď, tak ja rozhodne nie!“

Harry zakrútil hlavou. „Nie, iba som uvažoval. Hermiona, nie si tehotná?“

Hermionina lyžička dopadla na zem s rezonujúcim rachotom.

„ČOŽE?“

„Práve som povedal, myslím, že sa zdáš byť veľmi náladová a tvoje emócie sa zbláznili. A navyše, ješ veľa zmrzliny. Tehotné ženy jedia veľa zmrzliny.“

Hermiona zbledla. „Harry, ja nie som tehotná, len som momentálne zaťažená problémom. Ver mi, nikdy nebudeš musieť čeliť a nikdy ani nebudeš čeliť takýmto druhom problémov. Zoberieš si Ginny, pôjdete na trojročné medové týždne okolo sveta a keď sa vrátite, konečne si založíte veľkú rodinu, ktorú tak chceš, s piatimi perfektnými detičkami, všetky budú hrať metlobal a vynikať v obrane proti čiernej mágií!“ odsekla horko. „A ja? Zamilovala som sa do môjho najhoršieho nepriateľa, ktorý do tohto roka ani nebral na vedomie, že som ľudská bytosť!!“

Harry opäť mlčal. Ticho narušil zvuk lyžice, ktorá škriabala na dno nádoby so zmrzlinou.

„Budeš sa cítiť lepšie, ak ti poviem, že som zvykol nacvičovať bozkávanie so starou ponožkou strýka Vernona?“

Hermiona naňho pozrela s čírou hrôzou. „NIE!“

OoOoOoOoO

Pansy poklepala Mandy na rameno. „Hej, Mandy, môžem sa ťa niečo spýtať?“

Mandy pokrčila plecami. „Nebudem sa obťažovať hovoriť zjavné, ale iste.“

„Nemáš okolo ramena nejaký čierny pruh, ktorý sa leskne v mesačnom svite?“

Mandy sa pozrela na svoje rameno. „Nie.“

„ČOŽE?“ zaškriekal za nimi vysoko posadený hlas.

Mandy a Pansy boli v momente na nohách a mierili prútikmi rôznymi smermi.

„Persona Revelio!“ zašepkala Pansy a lúč modrého svetla osvetlil tieň malého, chudého dievčaťa, ktoré sa schovávalo za vŕbu.

Mandy padla čeľusť. „Jenna Marie Rose?“ skríkla. „Čo, do pekla, robíš tu vonku?“

Pansy sa obrátila tak rýchlo, že jej praskli minimálne dve kosti. „Ty ju poznáš?“

„Zvykla som ju doučovať z transfigurácie,“ vysvetlila Mandy. „Hej,“ zavolala smerom k Jenne Márií. „Čo robíš tu vonku, ty malý špiceľ?“ a láskyplne prehrabla dievčaťu vlasy.

„Nešpehovala som vás!“

Pansy prižmúrila oči. „Prečo máš potom na krku ďalekohľad?“

„Sledovala som vtáky,“ riekla Jenna Mária po chvíli ticha.

„V noci?“

„Áno, osvetlenie je veľmi dobré pre sledovanie pohybu vo vzduchu okolo ... ehm... svietiaceho mesiaca.“

Mandy prevrátila očami. „Je mi jedno, čo tu robíš, len sa okamžite vráť do hradu. Toto miesto je nebezpečné pre niekoho, ako si ty.“

Jenny Mária nepočúvala. „Profesor Snape?“ vykríkla, keď si prvý raz všimla nažltlú pleť profesora.

„Áno, tam, na tej skale nad niečím uvažuje,“ vysvetlila Pansy.

„Nad čím uvažuje?“ spýtala sa zvedavo.

„Netuším, pravdepodobne je to niečo medzi sloňou odvahou... a Armagedonom. “

„Skôr to bude to prvé,“ uškrnula sa Mandy. „Každopádne, bude lepšie, ak sa vrátiš do hradu.“ Povedala Mandy v snahe odohnať Jennu Máriu do hradu.

„Áno? Ale ja sa chcem nechať zabiť!“ zvolala Jenna Mária. „A nie je nič, čo by si mohla urobiť, aby mne si zabránila ísť na smrť.“ Mandy na ňu pozrela. „Ja viem, že to nedáva zmysel a je to gramaticky nesprávne, ale koho to zaujíma? Mám rada zemiaky!“ vykríkla predtým, ako odplachtila smerom k Rokfortu.

„Počkať, nestihli sme sa jej opýtať, prečo tak reagovala, keď si povedala, že nemáš čierny lesklý pás na ruke!“ vykríkla Pansy.

Mandy mávla rukou. „To je v poriadku. Je to iba malé pätnásťročné dievča. Čo také zlé by mohla urobiť?“

Pansy sa zahľadela na miznúci tieň Jenny Márie Rose. „Skoro sa bojím spýtať.“

OoOoOoOoO

„Hej, Hermiona, pokúsim sa spojiť s Rokfortským krbom,“ zavolal Harry a vystrčil hlavu z krbu.

Hermiona na odpoveď prikývla.

„Okej, teraz, ak sa chcem spojiť s krbom v oblasti Rokville, mal by som počkať tridsaťpäť sekúnd,“ povedal si Harry sám pre seba, ako prebehol pohľadom „Zoznam Európskych destinácií pripojených k letaxu“, ktorý ležal na rímse. „Takže, keď by som sa chcel dostať na miesto východne od Rokville, mal by som počkať tridsaťštyri celé deväť sekundy. Hmm... hej Hermiona, mohla by si to po mne prekontrolovať? Nikdy som nevynikal vo veciach ohľadne čísel a grafov... krbov...“

Hermiona vzdychla a priniesla si šálku kávy ku krbu. „Počkať, tridsaťštyri celé sedem sekundy,“ povedala o niekoľko sekúnd. „Tridsaťštyri celé deväť sekundy by ťa spojilo s náhodným krbom v Matilda Castle.“

„Aha, ďakujem.“

Keď sa Harry vrátil k pohrávaniu s krbom, Hermiona neprítomne listovala knihou. „Hej,“ povedala, keď ju prepadla náhla myšlienka. „Nepripadá ti to zvláštne, že sme na Malfoy manor a nie sme vystrašení k smrti alebo niečo také?“

Harry vzhliadol. „Nuž... sme trochu unavení, takže predpokladám, že naše správanie by malo byť odôvodnené.“

„Harry, jedli sme ich zmrzlinu, použili ich magickú osmiguľu, chystáme sa použiť ich krb a letax a ja práve čítam ich knihu, ktorá, mimochodom, ponúka zaujímavý pohľad na čistokrvných,“ zakončila Hermiona s ironickým úsmevom.

Harry sa usmial. „Nuž, tak čítaj ďalej a ja sa budem ďalej snažiť niekomu zaletaxovať.“

Hermiona pokrčila plecami a opäť sa ponorila do knihy. Keď úspešne zvládla kapitolu štyri (čistokrvné manželstvá), začula Hermiona z krbu zvuky bitky.

„Čo to...?“

„Áu, čo to sakra je?“

„Zlez z môjho chrbta, Ron!“

„Ty najprv zlez z mojej nohy!“

„Harry...“ riekla Hermiona pomaly a zavrela knihu. „Prečo tie hlasy znejú ako Draco, Ginny a Ron?“

„To bude preto, že to sú Draco, Ginny a Ron,“ odpovedal Harry pokojne a ukázal na zeleno-striebornú slizolinskú kravatu a ponožku so znakmi Kudleyovských kanónov, ktoré sa pohupovali na okraji plameňa.

„Draco? Ron? Ginny?“ zavolala Hermiona. „Ak ma počujete, ostaňte pokojní, Harry a ja necháme vybuchnúť stenu krbu alebo niečo také.“

„Hermiona? Čo robíš na Malfoy manor?“ začuli mierne tlmený Dracov hlas, ktorý sa k nim dostal cez tehlovú stenu krbu.

„Čo ty robíš na Malfoy manor?“ odsekol Harry. Potom zažmurkal. „To je jedno.“

„Óh, mimochodom, nezničte krb. Môj starý otec tu kdesi ukryl dynamit a ak necháte vybuchnúť krb, šanca, že to neprežijeme, bude veľmi vysoká.“

„Dobre, ale potom, ako vás odtiaľ dostaneme?“ spýtal sa Harry a pristúpil bližšie ku krbu a hneď odskočil s výkrikom, jeden plamienok tancujúci okolo jeho ruky.

Ginny zrazu zastonala. „Prečo sme sa letaxovali všetci naraz?“

„Keď už o tom hovoríme, oheň, ktorý Malfoy založil, je ilegálny!“ vykríkol Ron. „Vymenil krb nejakej ženy s menom pani Fígová za iný, ktorý vytvoril na Rokfortských pozemkoch a napojil ho na letaxovú sieť. Je to zločinec!“ Ronou hlas znel radostne. „Môžeme ho vydať Ministerstvu, keď sa vrátime späť!“

„Môžem podotknúť, že si taktiež použil ilegáln oheň?“ Spýtal sa Draco len s náznakom varovania v hlase. „Takže pokiaľ nechceš byť pre môjho otca sused z vedľajšej cely, ani nad tým ani neuvažuj.“

Hermiona sa odrazu zasmiala. „Sused z vedľajšej cely. Si vtipný, Draco!“ Keď sa na ňu Harry prekvapene pozrel, pokračovala. „A vieš, čo je ešte vtipné? Ty máš magickú osmiguľu! To je skutočne čerešnička na torte!“ Zasyčala Hermiona.

„Ako vieš, že mám magickú osmiguľu?“

„Ležala na tvojej poličke, Malfoy, celému svetu na očiach,“ Harry si vzdychol.

„Sklapni, Potterák!“

„Hej, chceš počuť ešte niečo, čo je jednoducho zá-bav-né?“ zasmiala sa Hermiona. „Spýtala som sa magickej osmigule, či má miluješ! A nie iba raz! Je to vtipné, či smiešne?“

Zrazu bolo v miestnosti ticho. Jediná vec, ktorú bolo možné počuť bol zvuk veselo tancujúcich plameňov v krbe, praskajúcich o kamennú podlahu.

„Ty si sa čo?“

Keď Hermiona otvorila ústa, niečo prasklo a Draco, Ron a Ginny, všetci pokrytí sadzami a prachom, vypadli z krbu a pristáli jeden na druhom.

Draco okamžite vyskočil na nohy a uhladil si košeľu.

„Ehm... nevadilo by ti, keby si mi to zopakovala?“

OoOoOoOoOoO           

Severus Snape sa skvele zabával tým, že vysvetľoval Pansy Parkinsonovej a Mandy Brocklehurstovej, čo je to ten žiariaci pás čiernej omotaný okolo Pansyinej ruky.

„Vidíte,“ uškrnul sa samoľúbo. „Ten pruh je očividne vytvorený z čísel a písmen a ak sa správne odhalí tajný kód, odhalíme meno, miesto alebo vec.“

„Skutočne? Preukážte nám ešte viac svojej inteligencie,“ povedala Mandy sarkasticky.

Snape ju ignoroval. „V tomto kóde sú použité písmená R,S,E a O. Preto môžem predpokladať, že jeho tvorca použil slovo, ktoré je zložené z týchto písmen a použil ho ako mriežku pre abecedu.“

„Choďte riešiť ďalšie záhady, Sherlock,“ zahundrala Pansy a vytrhla si svoju ruku zo Snapeovho zovretia.

„Takže potrebujeme len priradiť písmená R,S,E a O k jednotlivým písmenám abecedy?“ spýtala sa Mandy.

Myslím, že by ste mali použiť 'rose' alebo 'eros', pretože tieto dve slová sú najpravdepodobnejšie.

“Rose!” vykríkla odrazu Pansy. “Jenna Mária Rose!”

Mandy pokrútila hlavou. “To musí byť náhoda. Žiadny piatak nedokáže kúzlo ako je toto.”

“To je dôvod mnohých prehratých vojen!” zarevala Pansy na Mandy. “Podcenili svojich protivníkov! Poznáš Jennu Máriu Rose, ale skutočne poznáš  rozsah jej moci?”

Mandy bola chvíľu ticho. „Nuž... predpokladám, že by sme to mohli skúsiť...“

Snape zodvihol vetvičku a začal do zeme písať písmená abecedy. “Dobre, spárujme ich.”

Mandy a Pansy sa na seba pozreli. Povedal práve Snape slovo 'spárujeme', však?" zašepkala Mandy.

 „Myslím, že povedal,“ zašepkala Pansy a Mandy sa otriasla.

„V poriadku, dostali sme,

'A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O'

Alebo môžeme použiť eros a dostaneme:

'A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

'E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R'

Na zemi to vyzerá sakramentsky zaujímavo, ale znamená to v skutočnosti niečo?“ spýtala sa Mandy a trela si spánky. Snape pokrčil ramenami. „Použime kód a uvidíme.“

OoOoOoOoO

Hermiona stratila reč.  Jej ústa sa otvorili a zavreli, ale nevyšiel žiadny zvuk.

Draco na ňu stále pozeral. Všetci ostatní sa pozerali naňho a očakávali, čo sa stane ďalej.

„Ja... ja... ja musím niekde ísť,“ zašepkala Hermiona predtým, ako vybehla z izby.

Draco sa za ňou ihneď rozbehol. „Hermiona, počkaj!“

Ron sa zhlboka nadýchol a Harry s Ginny klesli na gauč.

“To je tak neočakávané,” zamumrala Ginny.

Harry prikývol. “Pýtala sa magickej osmiguli, či ju Malfoy miluje a tá jej neustále odpovedala 'spýtaj sa neskôr', čo je vlastne zbytočné s tebou rozoberať, ako som si práve uvedomil, pretože nemáš potuchy, čo to je magická osmiguľa,” stíchol.

“Dúfam, že Draco nezlomí Hermione srdce a nepovie jej, že ju nemiluje,” zavrčal Ron temne. “Pretože ak áno, bude na Ronovom zozname mŕtvych.”

Ginny sa naňho zvláštne pozrela. „A nie je Malfoy už na ňom?“

Ron zažmurkal. „Dobrý postreh.“ Keď sa ticho prehĺbilo, Ginny si náhle všimla, kto sedí vedľa nej na gauči.

“Harry! Ty si tu!” zvolala nadšene. “Huráá! Našli sme teba aj Mionu.”

Ron si vzdychol. “Ale máme ďalšiu dilemu, Hermiona a Malfoy.”

“Fúj!” vykríkol náhle Harry. Keď sa naňho Ron a Ginny pozreli, rozhodil rukami. “Nepočuli ste to? Hermiona Malfoyová!”

Ron civel na Harryho. “Povedal som Hermiona a Malfoy.”

Ginny sa posadila. “Bez urážky k Mione, ale Hermiona Malfoy znie strašne.” Keď Harry a Ron horlivo prikývli, pokračovala. “Dokonca I Hermiona Goyle znie lepšie!”

Harry zažmurkal. “No, to už si trošku prehnala, Gin-Gin.” Náhle vykríkol, keď po ňom hodila dva vankúše. “Za čo to bolo?”

Ginny sa uškrnula. “Povedala som, že ma nikdy nemáš nazvať Gin-Gin. A pretože si to práve urobil, budeš znášať hnev Neuveriteľného červeného Hulka!”

Keď bol zbombardovaný ďalšími vankúšmi, Ron si vzdychol a neprítomne sa natiahol za koláčom na stole. “Bože, tu vedia ako privítať návštevu…”

Medzitým…

“Hermiona, nemôžeš mi utekať navždy! Žil som tu celý môj život a poznám tento dom lepšie ako ty poznáš Dejiny Rokfortu!” zakričal Draca, zatiaľ čo naháňal hrivu hustých hnedých vlasou dole chodbou.

“Spomaľ, mladý Malfoy,” zvolal portrét muža s blond vlasmi a v obleku z dračej kože.

“Nemôžem, strýko Culpeas!” zavolal ponad plece a len tak tak sa vyhol otvoreným dverám. “Je to otázka života a smrti!”

“ÓH, sakra,” zanadával, keď došiel na koniec slepej uličky. „Kde by mohla byť?” potom si spomenul na tajný priechod za jedným portrétom a rýchlo ho otvoril.

Keď zmizol za portrétom, pohol sa vzduch v blízkosti trofejového pohára a povedal, „Vďaka Bohu za splývacie zaklínadlo“.

Hermiona vytiahla prútik a zašepkala protizaklínadlo.

Avšak, nič sa nestalo.

„Óh, nie...“

OoOoOoOoOoO

„Aha!“ vykríkla Mandy. „Dostala som 'de Velofides'.

“Mne s 'eros' nevyšlo nič,“ vzdychla Pansy. „A ja som to vedela, že ten muž je problém!“ uškrnula sa víťazoslávne. „Tak, to bolo ono?“

„Nie, vyzerá to na ešte jedno slovo,“ povedala Mandy veselo. Začala hovoriť ďalej, ale jej slová boli prerušené zvukom blížiacich sa krokov.

„Mandy, čo je to za hluk?“ opýtala sa Pansy nervózne.

„Ustúpte!“ zasyčal Snape. „Mohla by to byť armáda smrťožrútov.“

„Vlastne, všetci írski smrťožrúti sú doma, oslavujú nejaký katolícky sviatok,“ opravila ho Mandy.

„Ako to vy môžete vedieť?“ spýtal sa Snape opatrne.

„Minimálne pred pár rokmi tomu tak bolo, a volá sa to, professor Snapúšik, infiltrácia.”

Snape si popod nos zahundral niečo, čo neznelo veľmi „prístupné do trinásť rokov“ a vytiahol prútik. „Ustúpte, postarám sa o to.“

Pansy sa zrazu zachichotala. „Vlastne, nemyslím, že sa o to postaráte.“ Ukázala prstom na blížiace sa postavy. „Je to pochod demonštrujúcich rokfortských študentov!“

„V noci?“

Pansy pokrčila plecami. „Tak to vyzerá.“

V čele pohybujúcej masy čierno oblečených študentov boli Jenna Marie Rose, Diana Greenrassová, Bri Leonard, Dominik Cortes a Melody Brocklehurstová.

Mandy vytiahla vreckovku. „Len ma rozplakalo vidieť, ako moja sesternica a jej priatelia idú v mojich stopách!“ zafňukala.

„Hej, nie je ten čiernovlasý chlapec hlavný chrabromilský prefekt?“ spýtala sa Pansy a ukázala na Dominika Cortesa. Dominik vrhol jej smerom škaredý pohľad.

Mandy prestala plakať. „Myslím, že máš pravdu... počkať... čo? Aj Brie Leonard to vedie? Ó môj...“

„Pozri, čo majú napísaná na plagátoch,“ zachichotala sa Pansy.

„Požadujeme, aby sme sa mohli zúčastniť!“ znel jeden z najchytľavejších, „Vyťažte na kúzelnom sprisahaní!“ stálo na druhom. „Bojovať, zomrieť a bojovať opäť!“ bol najvtipnejší spojený s kresbou bojového poľa. A „Zabime Vy-viete-koho a neprehráme“ bol len ďalší z mnohých vojnových sloganov.

„To je úžasné,“ vydýchla Mandy. „Celý život som o niečom takom snívala. Ale vždy mi niečo stálo v ceste. Ale dnes nedovolím, aby ma niečo zastavilo! Ak žiť prostredníctvom života iných ma urobí šťastnou, tak nech!“ Vyhlásila, keď bežala k davu.“

Pansy pozrela na Snapea. „Idem s ňou. Uvidíme sa neskôr,“ uškrnula sa.

Snape sa zamračil. „Keď som si zvykol byť s toľkými ľuďmi, už sa mi viac nechce byť sám,“ zahundral. „Óh, dobre. Mohol by som si sadnúť na túto skalu a viac popremýšľať o Armagedone.“

OoOoOoOoOoO

„Draco!“ skríkla Hermiona, keď zahliadla záblesk blond vlasov. Draco stŕpol uprostred pohybu a pomaly sa otočil.

„...Hermiona?“ spýtal sa neveriacky. „Kde si?“

„Som neviditeľná,“ povedala Hermiona nešťastne.

Draco vypadal zmätene. „Nuž, tak si potom zlož neviditeľný plášť.“

„Nemôžem. Uvalila som na seba splývacie zaklínadlo, ale niečo sa pokazilo, pretože protizaklínadlo nefunguje.“

Draco rukami pohyboval všade naokolo, jedna z jeho rúk skoro udrela Hermionu do tváre. Zľahka mu poklepala po ramene.

„ÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉK!“ zakričal Draco a poskočil o vo vzduchu u dobrý meter. „Myslím,“ vydýchol, „ty...“

Hermiona sa zachichotala. „Mám rád tvoj smiech,“ povedal zrazu Draco. Potom očervenel. „Neprestávaj sa smiať a  predstierajme, že tvoj smiech prehlušil ten posledný komentár.“

Hermiona ho udrela do ruky. „Áu! Za čo to bolo?“ skríkol Draco.

„Za nič.“

Draco prevrátil očami. „Dokonca aj keď ťa nemôžem vidieť, môžem ťa vidieť, keď zavriem oči a predstavím si Hermionu pred sebou.“

„V skutočnosti je vedľa teba.“

„Formalita.“

„Hej, uvedomuješ si, že toto je prvý raz, čo sme sami v miestnosti?“ spýtala sa Hermiona.“

Draco vyzeral prekvapene. „To je zvláštne. Strávili sme spolu sedem rokov na Rokforte a ešte sme v skutočnosti neboli sami.“

„Možno je to magická sila Malfoy manoru!“  zaškľabila sa Hermiona.

„Tvoj dom je začarovaný, aby ľudia odchádzali so zásnubným prsteňom. Alebo...“

„...Hej, tam je moja mrkva!“ zvolal Draco a ukázal na malú mrkvu, ktorá ležala na vrchole skrine.

„Nikdy by som si nemyslela, že si na mrkvy.“

„Nuž, keď mrkvy chutia ako jablká, mám ich mám rád.“

„To je vtipné, pretože keď si mi vtedy dal ochutnať mrkvu, chutnala mi po jablkách. Možno je to špeciálna odroda...“

„Chutnala ti po ČOM?“

„Jablkách. Nepočul si na vtedy?“

Draco takmer omdlel. „Nie...“

„No, tak už to vieš.“

„To znamená, že si moja skutočná láska!“ uvedomil si Draco po dlhej chvíli ticha.

„Som?“ a predtým, než mohol niečo povedať, Hermiona zaškriekala ako banší. „ÁNO!“ zakričala a rukami triafala do vzduchu. „Strč sa niekam, magická osmiguľa!“