Preklady fanfiction Harryho Pottera

15. KONIEC VŠETKÉHO - ČASŤ II.

"Nie, to nie je skutočné. Ty nie si skutočný!" povedala trasľavým hlasom, keď pridŕžal jej telo oproti svojmu. Postavil sa a zdvihol ju so sebou. Držal ju za predlaktia, ale trochu ju odtlačil.

"Som skutočný. Som tu," bolo jediné, čo dokázal povedať, keď jej položil obe ruky na líca, so zámerom pobozkať ju, ale usmial sa a najprv jej zotrel akúsi špinu z líca. Potom ju pobozkal. Jeho ústa našli jej a bolo to, ako keby ich nikdy nemali opustiť. Bozkával ju pomaly, každých pár sekúnd ju odtlačiac späť, aby sa na ňu pozrel a potom našiel znova jej pery. Zatvorila oči a oprela sa o jeho telo, načiahla sa hore, aby zacítila strnisko na jeho tvári. Potom, čo ju po tretí raz odtlačil späť, chytila ho vzadu na krku a prinútila ho zostať. Otvoril ústa oproti jej ústam, a pil z fontány, ktorú tak dlhú dobu zanedbával.

Keď sa konečne oddelili, položila mu ruku na hlavu a pohladila ho po hlave. Jeho vlasy boli kratšie než kedy videla. Takmer ako vojenský strih. Takéto krátke sa zdali tmavšie blond. Mal náznak brady a fúzov, ktoré nikdy predtým nevidela. Vždy býval hladko oholený. Bol taký chudý. Pri jeho výške sa jeho krehká kostra zdala neohrabaná. Niet divu, že ho nespoznala.

Položila hlavu na jeho hruď a pevne ho objala. Stále hovorila, "si doma, naozaj si doma." Položila ruku znova na jeho sánku a zacítila ako sa nepatrne zovrela.

Povedal, "Hermiona, musím ti toho toľko povedať."

"Najprv mi povedz, že si skutočne tu a že nemusíš znova odísť. To mi nerob. Ak nemôžeš zostať, tak ani nechoď do môjho domu," povedala bez zaváhania.

Usmial sa tak ako sa už dlho neusmial a povedal, "tá istá stará Grangerová. Som tu. Naozaj som tu." Načiahol sa po jej ruke a začal ísť do domu.

Zhlboka sa nadýchla, ale odmietla sa pohnúť z miesta. Zvrtol sa a spýtal sa, "ideš?"

Naozaj mala toho veľa, čo sa chcela spýtať a ešte viac toho, čo chcela povedať, ale niečo hlboko v jej vnútri jej hovorilo, aby sa úplne uistila, či hovorí pravdu. Byť si istá, že sa určite nechystá odísť znova preč. Bolo ťažké veriť mu v minulosti. Musela si byť istá. A z toho dôvodu sa odmietla pohnúť.

"Nepohnem sa z miesta, kým neviem s istotou, že ma znova neopustíš," povedala nehybne, takmer v rozpakoch. Nemohla si pomôcť, pretože naozaj nechcela, aby jej znovu ublížil.

Ďalšia vec, ktorá sa stala, ju šokovala a uvedomila si, že to Draca šokovalo tiež, keď povedal pod fúzy, "nemôžem uveriť, že sa chystám toto urobiť." Prešiel k nej, prehodil si ju cez plece a začal kráčať smerom k domu. Na verande ju zložil dolu a povedal, "teraz, po tebe."

"To nič nedokazuje," ukončila.

"Nebesá, len otvor tie prekliate dvere a vojdi!" povedal, schmatol ju za ruku a viedol do jej domu.

Hermiona nemala na výber iné len ho nasledovať do vnútra. Pustil jej ruku len čo vošiel a rozhliadal sa po jej útulnej malej obývacej izbe. Začal sa dotýkať vecí, vankúšov, kresla, vázy. Zohol sa, aby privoňal k čerstvým kvetom. Ešte raz sa prešiel po izbe, zbadal knihu na konferenčnom stolíku, zdvihol ju, usmial sa a položil nazad. Hermiona ho len pozorovala. Hrýzla si spodnú peru.

"Tak, Potter mi povedal, že sa si ma sem presťahovala, takže kde je moja izba?" spýtal sa, smerujúc smerom k spálňam. Pribehla a zachytila ho skôr, než otvoril dvere na jej izbe.

"Kedy si videl Harryho?" spýtala sa ho.

"Nič ti neujde, Grangerová. Všetko ti vysvetlím, sľubujem. Môžeš mi najprv ukázať moju izbu?" spýtal sa jej, zobral jej ruku a priložil si ju k ústam. Pobozkal špičky jej prstov a ona zatvorila oči. Len jeho blízkosť stačila na to, aby sa jej podlomili kolená. "Grangerová?" spýtal sa znova.

Svojou voľnou rukou ukázala napravo. Pustil ju a prešiel cez druhé dvere. Uvidel dôverne známy nábytok, a knihy, a dokonca jeho oblečenie, niečo z toho bolo na posteli, poskladané v úhľadných hromádkach. Zdvihol tričko a otočil sa k nej s otázkou v očiach. "Niekto nosieva moje tričká?"

Doširoka sa usmiala a povedala, "áno, ale sú čerstvo vypraté, len som ich ešte neodložila."

"Kto ich nosil?" spýtal sa so zdvihnutým jedným obočím.

"Rôzni muži," zaklamala. Zasmial sa a znova ju objal.

"Znamená to, že ja budem môcť tiež nosiť tvoje oblečenie?" zašepkal jej do ucha.

"Ak chceš," povedala potichu.

"Môžeme začať s tým, čo máš teraz na sebe?" spýtal sa zvodne.

"Toto staré?" ukázala na svoje tričko.

"Páči sa mi, daj mi ho, Grangerová," povedal, stiahnuc jej ho cez hlavu. "Oh, Grangerová, si taká nádherná." Pritiahol si ju so náručia a začal ju bozkávať po celej tvári a krku. "Tak dlho som sníval o tejto chvíli. Neviem ako som to prežil."  Zasypával bozkami jej hruď a plecia. Prisal sa na jej krk, hladiac ju jazykom po jej tele.

"Viem, že máš otázky a ja mám odpovede," povedal medzi trhanými nádychmi, "ale najprv, potrebujem ťa. Tak hrozne ťa potrebujem. Prosím." Prikývla, nadvihol ju a položil na posteľ, zraziac všetky jeho čisté tričká na podlahu.

Postál nad ňou, zbaviac sa svojho trička a odkopnúc svoje topánky. Sledovala ho vážne. Vyzliekol si nohavice a posadil sa na posteľ. Položil ruku na jej hruď, medzi jej  prsníky. Chcel cítiť, ako jej bije srdce. Z toho istého dôvodu položil hlavu na jej ľavý prsník. Vzpriamil sa a položil ruku na jej brucho. Jazvy mierne vybledli, ale bolo ich tam veľa. Zohol hlavu a pobozkal ju na brucho. Rozopol jej šortky a pomohol jej vyzliecť ich. Odstránil jej nožnú výstuhu, ako to robil predtým. Zadržal dych. Bolo to takmer ako keby nevedel, čo robiť skôr.

Ľahol si vedľa nej a preložil nohu cez jej telo. Nahol sa a pobozkal ju jemne na krk, potom na sánku a potom na jej krk. Podopieral sa na lakti, keď jeho voľná ruka sa túlala po jej tele. Išla mu naproti, krok za krokom. Pobozkal ju a ona mu bozk opätovala. Bol to jediné, čo kedy potrebovala.

Jej ruky prešli nadol bokom jeho tela. Mohla cítiť jeho rebrá. Bol chudší. Jej ruka šla sem a tam, hore a dolu, na chrbát a hruď. Odtiahol sa znova, aby sa ešte raz na ňu pozrel. Bola jeho, konečne.

Hermiona si rozopla podprsenky a dala ju preč, rovnako ako spodnú bielizeň. Tiež sa zbavil svojej spodnej bielizne. Nebolo treba žiadnych pokynov, nebolo treba žiadnych formalít. Potreboval ju hneď a ona ho chcela tak ako ešte nikdy nič iné nechcela vo svojom živote.

Hlodavý pocit, ktorý cítil na spodku svojho brucha, prešiel nižšie, keď jej ruky prešli nadol jeho telom. Boli bok pri boku, bozkávajúci sa, dotýkajúci sa, hladiaci sa, držiaci sa, hryzúci sa, sajúci sa, začínajúci a končiaci. Jeden kruh, jeden život, ámen.

Jeho ruky prešli k jej hlave a preskúmali ju, keď ju lačno bozkával. Pokračovala v láskaní s ním s pokusnými, jemnými, váhavými dotykmi. Nedokázal zniesť viac. Ich potreba bola príliš veľká, príliš obrovská. Pokračoval v bozkávaní, keď vkĺzol do jej tela, narážajúc, hore a dolu.

Bola to vášeň ako žiadna iná. Nielen že chceli dohnať stratený čas, ale tiež aj stratený priestor a slobodu.

Jeho ústa sa posunuli po jej dlhom krku, keď zaťala špičky prstov do jeho širokých ramien. Čoskoro vnorila ruky do jeho vlasov a zdvihla nohy k jeho bokov, takže mohli byť dokonca bližšie.

Stenala potichu, a potom hlasnejšie. Bola to explózia pre jeho uši. Jeho zmysly pracovali na plné obrátky. Zadržal dych bez toho, že by si bol toho vedomý a keď konečne vydýchol, z hĺbky jeho duše vydal hlasný hrdelný zvuk.

Rýchle prsty, jemné bozky, náruživosť a vášeň. To bolo všetko ich, aby si to zobrali. Každú vec, čo jej ponúkal, ochotne prijala.

Tak rýchlo ako začali, tak rýchlo skončili. Vykríkol ešte raz, pretože bol tak blízko, nemohol vydržať už ani chvíľu dlhšie. Čakal tak veľmi dlho, ale kvôli nej by urobil čokoľvek.

Keď bolo jasné, že sa ona blíži k vyvrcholeniu, uvoľnil všetku svoju vášeň do jedného konečného tlaku bokov. Zastonala dlhým, takmer žalostným zvukom a on sa zrútil na ňu, vyčerpanejší, ale šťastnejší než kedy vo svojom živote.

Nemal to v úmysle, ale zaspal. Nechala ho driemať. Vedela, že konečne našiel pokoj. Zaslúžil si pokojný spánok. (He deserved a fitful, peaceful, sleep. ) Načiahla sa po výstuhe a potichu si ju založila na nohu. Vyliezla z postele, nadvihla jeho ruku zo svojho tela a položila ju na posteľ. Pozrela sa na jeho spiace telo a zohla sa, by ho pobozkala na líce, tak aby ho nezobudila. "Milujem ťa," zašepkala potichu.

Trochu pootvoril oči a povedal, takmer nečujne, "aj ja ťa milujem." Zatvoril oči a znova zaspal.

Zobrala si oblečenie a po špičkách vyšla z jeho izby. Šla do kúpeľne, vykúzliac tíšiace a zamykacie kúzlo na dvere a zapla sprchu. Vošla do vane, zatiahla záclony, sadla si na malú lavičku, ktorú mala vo vnútri vane a so striekajúcou vodou nad sebou plakala, a plakala, a plakala. Ani nevedela, prečo plače. Od šťastia? Od úzkosti? Že nič z toho nebolo skutočné a že on možno odíde znovu preč? Od hnevu, že stratili toľko času? Kvôli všetkému a kvôli ničomu. Plakala až dovtedy, kým vládala plakať.

Po hodine v sprche, a nakoniec pod tečúcou studenou vodou, začula zaklopanie na dvere. "Hermiona, si tam?" spýtal sa Draco. Nemohol počuť sprchu, alebo ju, ale ona ho mohla počuť. Zobrala prútik, zrušila kúzlo a odomkla dvere.

Vošiel do vnútra a uvidel ju chvejúcu sa vo vani. Videl, že plakala, pretože jej tvár bola červená, fľakatá a jej oči červené. Vypol sprchu, zohol sa a zdvihol ju, aby sa postavila. Zobral uterák a obtočil ho okolo nej. Pomohol jej výjsť z vane a povedal, "nikdy ťa neopustím."

Už viac neplakala, ale jej dýchanie znelo stále ako keby sa triasla. Nakoniec povedal, "choď sa obliecť. Dám si sprchu. Zdá sa, že na mňa zostala len studená sprcha, keďže si minula všetku teplú vodu," usmial sa, nadvihol jej bradu ukazovákom. "Stretneme sa na prednej verande, na hojdačke, dobre?"

Dokázala odpovedať len prikývnutím. Odišla z kúpeľne a obliekala si čisté šaty. Šla do kuchyne, naliala dva poháre limonády a potom na neho čakala vonku. Sadla si na hojdačku, pomaly sa pohybujúc sem a tam zdravou nohou, keď jej druhá noha sa kývala potichu pred ňou.

Keď začula ako pri otvorení predná sieťka na dverách zavŕzgala, otočila sa dívajúc sa na neho, ako pružne kráča cez verandu, aby sa k nej pridal na hojdačke. Ponúkla mu pohár limonády a on ho stiahol na jeden dúšok. Usmiala sa, zakryjúc si ústa rukou. Položil pohár na podlahu a povedal, "mňam." (jummy)

"Nikdy som si nemyslela, že budem niekedy počuť ako hovoríš 'mňam', zasmiala sa Hermiona.

"Som celkom nový muž," usmial sa.

Zobral ju za ruku a ona sa na hojdačke posunula bližšie k nemu. Začal ich hojdať sem a tam, kým jeho nohy sa pevne dotýkali zeme, pretože jeho nohy boli dlhšie než jej. Zdvihla zdravú nohu nahor, takže teraz sedela s nohou zohnutou pred sebou. Načiahla sa dookola, a položila pohár od limonády na parapet. "Hovor," rozkázala.

"Dobre," zhlboka sa nadýchol, ako keby chcel sám seba prinútiť hovoriť. To, čo jej musel povedať, nebolo ľahké. Povie jej veci, ktoré možno nebude chcieť počuť, ale už nikdy nechcel byť znova pokrytecký. Už jej nikdy znova nebude klamať.

"Dobre, Hermiona, len ma nechaj povedať, čo musím povedať. Ak budeš cítiť potrebu ma prerušiť, prosím, daj si ruku na ústa aspoň, kým neskončím, prosím?" Pustil jej ruku  a prestal sa hojdať. Trochu sa posunul, aby bol k nej tvárou.

"Klamal som ti, vo viac veciach, než by si mohla tušiť a chcem ti to práve teraz povedať, ale prosím, vedz, že od tejto chvíle ti už nikdy nepoviem žiadnu lož."

"Prvá lož, v ten posledný deň, čo som ťa videl, v ten deň vo väzení, keď som ti povedal, že ma poslali na päť rokov do väzenia, to bola lož." Zastavil sa, pozrel sa, aby videl, či má pokračovať a uvidel, že má nezmenený výraz, tak pokračoval. "Potter a ja sme vymysleli plán, v tú noc predtým ako som sa obrátil na ministerstvo, a navrhli sme im ho a oni ho prijali. Náš plán bol, že pôjdem do väzenia, pod zámienkou, že čakám na rozsudok, ale nie za Snapovu smrť. Všetkým vo väzení, od strážcov až po väzňov, povedali, že som bol zatknutý za pokus o tvoju vraždu."

Pri tomto zalapala po dychu. Potom si skutočne položila ruku na ústa. Draco sa mierne usmial a pokračoval. "Chceli sme, aby si všetci bývalí smrťožrúti mysleli, že sympatizujem s ich prípadom. Chceli sme, aby si mysleli, že som sa chcel pomstiť za Snapovu smrť. Po niekoľkých týždňoch vo väzení som sa zblížil s nedávno zatknutým smrťožrútom, ktorý potom, čo sa so mnou zoznámil, zaspieval. Povedal mi, že pozná niektorých smrťožrútov, ktorí sú stále vonku a ktorí tiež túžia po pomste za Snapa. Povedal mi, že on sám by sa staral menej, keby ta humusáčka zabila nečistokrvného, ale dal mi ich mená a ako sa s nimi skontaktovať.

"Vtedy sa ministerstvo rozhodlo uviesť do chodu náš plán. Povedal som ti, že ma poslali do väzenia, a viem, že viem, že sme ti nikdy nemali povedať takú dlhú dobu, ale naozaj sme nevedeli, ako dlho to bude, pretože sme nevedeli, ako hlboko ta zrada zašla."

"Takže, kým si si myslela, že som vo väzení, pracoval som pre ministerstvo, odkrývajúc plány smrťožrútov proti ministerstvu, muklom a podobne. Tiež som sa napokon dostal bližšie k mužom, ktorí išli po tebe. Dvaja z nich si ma pamätali z tej noci, čo som išiel po list tvojich rodičov. Musel som im povedať, že som tam šiel, pretože som si myslel, že tam budeš a že som ťa chcel zabiť."

Hermione stekala slza po líci. Bolo to príliš divné, príliš neuveriteľné. Mimo vedomia. Ako len jej mohli tak neveriť? Prečo jej to nepovedali? Ako by znovu čítal jej myšlienky, povedal, "bol to môj nápad nepovedať ti to. Chcel som, aby si bola v úplnom bezpečí a bez zranenia. Tiež som neveril sám sebe. Keby si bola bývala vedela pravdu, bol by som v pokušení nejako ťa kontaktovať. Ak ma budeš nenávidieť, za to, že som ti klamal, tak nech je tak. Nebudem sa ospravedlňovať, pretože som to všetko robil z lásky."

Postavila sa a povedala, "môžem teraz hovoriť?" Otvorene plakala.

"Čo chceš povedať?" spýtal sa, obávajúc sa z otvorenia stavidiel.

"Čo ti to tak dlho trvalo? Prečo si odo mňa odišiel na tak dlho?" spýtala sa.

Tiež sa postavil. Nebola to zrovna tá otázka, ktorú čakal ako prvú, ale pomyslel si, že aspoň na túto je ľahšie odpovedať. "Dlho trvalo, kým som sa infiltroval medzi smrťožrútov, a uistil sa, že máme voči nim dosť dôkazov. Odhalili sme oveľa viac, než len komplot zabiť ťa, takže znova, nebudem sa ospravedlňovať."

"Nebesá ti nedovolia ospravedlniť sa," povedala rozhodne, takmer bez emócii. ("Heaven forbid you should apologize," ) Odtlačila ho tvrdo z cesty, otvorila sieťové dvere tak prudko, že narazili do domu a vošla do obývacej izby a zatreskla za sebou dvere. Potom dvere zamkla.

Draco si znova sadol na hojdačku, zobral pohár limonády z parapetu, dal si dúšok a pomyslel si, že celkovo to išlo lepšie než predpokladal.

O dve hodiny neskôr, na chlp presne, takmer ako keby ho trestala akýmsi 'oddychovým časom' otvorila predné dvere. Nepozvala ho nazad, nepovedala mu ani jediné slovo. Otvorila dvere a vošla do kuchyne, kde pripravovala večeru. Na chvíľu na prahu zneistel a potom vošiel do malej murovanej chalúpky, ktorú ako dúfal mohol stále nazývať svojím domovom.

Prestierala na stôl, dva taniere. Prešiel k nej a zobral jej striebro z rúk a položil ho na správne miesto vedľa tanierov. Načiahla sa nad výlevku po poháre, pristúpil k nej, postavil sa za ňu a načiahol sa ponad jej ruku a zobral dva z vrchnej police. Zostala nad drezom, ani sa neotočila, ani sa na neho nepozrela. Položil poháre na stôl a potom prišiel k nej, znova sa postavil za ňu a položil ruku okolo jej pása.

"Odpusť mi, nechajme začať naše životy. Nezaslúžime si spoločný život? " povedal potichu do jej ucha.

Zvrtla sa v jeho rukách tak rýchlo, že sa skoro zapotácal. Hodila sa mu okolo krku a vykríkla, "odpúšťam ti. Tak veľmi ťa milujem. Nikdy ma znovu neopusť a nikdy mi znova neklam."

Nadvihol ju zo zeme a držal ju vzduchu dlhú, dlhú chvíľu.

Konečne položil jej nohy na podlahu a povedal, "som konečne doma a nikdy znova neodídem, dokonca aj keď sa ma pokúsiš vyhodiť. Som tu, aby som tu zostal."

"Sľúb mi to," pokorne žiadala.

"Sľubujem. Teraz patrím k tebe. Ty patríš ku mne. Zachránili sme jeden druhému život, obrazne aj doslova, takže teraz nemôžeme byť nikdy oddelení. Nič a nikto nás nedá vo dvoje," povedal jej chrapľavým hlasom. Pobozkal jej pery s vášňou a nádejou. Myslel vážne každé slovo. Už jej nikdy nebude znovu klamať. Nepotrebovala opätovné uistenie; pretože hlboko vo svojom srdci vedela, že ju miluje a že myslí vážne, čo povedal. Bol tam, aby zostal a nikdy ju už neopustil. Jej život stál konečne za lásku, za jeho lásku.

- KONIEC -