Preklady fanfiction Harryho Pottera

14. Koniec všetkého, časť I.

Hermiona otvorila list, ktorý jej Draco napísal. List, ktorý jej napísal potom, keď pôvodne odišla z Grimauldovho námestia, po prvý krát. Pripadalo jej to ako v minulom živote. Potom, čo ho odsúdili do väzenia, prečítala si ten list veľa krát, ale teraz ho čítala znova.

____________________________________________________________________________

Grangerová:

Ako sa opovažuješ utiecť odo mňa? Aké zbabelé! Po všetkých tých statočných veciach, ktoré si urobila vo svojom živote, by som nikdy nehádal, že urobíš niečo také zbabelé ako je útek. Myslím, že som sa mýlil. Si zbabelec a klamár.

Ako to, že si klamár? Dovoľ mi, nech ti to vysvetlím. Povedala si mi, že ma miluješ. Potom si ma opustila. Keď niekoho miluješ, tak ho neopustíš. Dotiahneš veci do konca. Samozrejme, že ja som klamal tiež. Povedal som ti, že ťa nenávidím a že my všetci by sme na tom boli bez teba lepšie. Bola to lož monumentálnych rozmerov. Za celé tie roky, čo ma poznáš, si mi nikdy nič neverila a teraz sa mi zrazu rozhodneš uveriť len-tak. Hanbím sa za teba. Aký blázon.

Viem, že si už počula, že som voľný. Ten prekliaty kurátor ti to povedal, zobral ťa preč a nikomu nepovie, kam si šla. Nemôžem uveriť, že si po celý ten čas tajila, že si slobodná. Tvoje skúšobná lehota, domáce väzenie, tvoj zákaz mágie, všetko skončilo, ale predsa si predstierala, že si stále v podmienke, len aby si mohla zostať so mnou. Aké šikovné od teba. To ma núti uvažovať, prečo si to urobila? Prečo?

Nakoniec ma pravda zasiahla ako tona tehál. Tá pravda je to, že si sa starala, lebo si ma milovala a preto, že si lepší človek než ja. Pretože ty naozaj neklameš, pretože, keď povieš človeku, že ho miluješ, neklameš, ale hovoríš pravdu. Miluješ ma, hrom do toho!

Láska je hlúpa, sprostá emócia. Bol som si istý, že ju nikdy nepocítim. Dokonca som si nikdy nemyslel, že ju spoznám. Nuž, vieš čo? Vďaka tebe som ju nielen spoznal, ale teraz ju môžem cítiť a chcem ti ju opätovať. Napriek tomu si ušla.  Well, I say, not bloody well likely.

Neviem, či vôbec niekedy dostaneš tento list. Dúfam, že áno. Prenajal som si mukelského súkromného detektíva, aby ťa našiel. Ak ťa ten muž nájde, a ja nebudem schopný postaviť sa ti zoči-voči, potom ti pošlem tento list. Myslím, že budem musieť prísť na to, ako sa používa mukelská pošta.

Ak nájdem odvahu, potom ti ho možno dám osobne alebo ešte lepšie, keď ťa znova uvidím, len ti poviem, čo mám na srdci. Radšej ťa znova uvidím. Ak nie, budem nahnevaný. Práve čítam tento list a uvedomujem si, že jeho tón je dosť príkry. V skutočnosti som ti toľko nechcel povedať, veď môj hlavný dôvod pre písanie bolo povedať ti, že ťa milujem. Tak tu to máš. Milujem ťa Hermiona Grangerová.

Si jediná osoba, ktorú som kedy naozaj miloval. Pamätaj si to. Ak ťa niekedy znova uvidím, aspoň to maj na pamäti, túto myšlienku. Takže keď na mňa pomyslíš, nerozmýšľaj o mne automaticky len ako o bastardovi. Mysli na mňa ako na bastarda, ktorý ťa miluje. Milujem ťa viac, než milujem život sám. Milujem ťa viac, než som si myslel, že je možné. Milujem ťa, pretože ty miluješ mňa. 

Dosť týchto sentimentálnych kecov, už len jeden prostý fakt - milujem ťa.

Navždy tvoj, Draco.

____________________________________________________________________________

Zakaždým, keď čítala tento list, plakala. Bez ohľadu na to, prečítala ten list viac krát než mohla spočítať. Práve tak ako mala vo zvyku vytiahnuť list jej rodičov, keď bola smutná alebo v škole osamelá, vyberala teraz Dracov dopis a čítala ho, keď bola smutná a osamelá. Bola smutná a osamelá často, takže to znamenalo, že často čítala ten list.

Draco už bol preč 15 mesiacov. Mala všetko, ale prestala žiť. (She had all but stopped living) Stále na neho čakala. V ten deň, keď ho išla navštíviť do väzenia, jej povedal, že ho odsúdili na päť rokov väzenia. Nastupoval okamžite, započítajúc mu už strávený čas (z jeho predchádzajúceho rozsudku a šesť týždňov, počas ktorých čakal na rozsudok). Mal si odsedieť trest v úplnej samoväzbe, čo znamenalo, že ho nemohla navštevovať alebo mu písať, dokonca ani raz.

Znamenalo to, že s rokom, ktorý si odsedel predtým, a so šiestimi mesiacmi domáceho väzenia u Harryho a so šiestimi týždňami uväznenia pred vynesením rozsudku a s 15 mesiacmi, ktoré už mal odsedené, stále mal byť viac než 26 mesiacov vo väzení. Ešte dva roky a dva mesiace a môžu začať svoje životy. Ešte dva roky a dva mesiace a môžu sa otvorene deliť o svoju lásku. Ešte dva roky a dva mesiace a bude konečne celá.

Harry jej len nedávno povedal, že konečne našli smrťožrútov zodpovedných za predchádzajúci útok na ňu. Jedného zajali a výmenou za miernejší trest im vydal ostatných. To sa prihodilo presne pred dvoma týždňami. Aspoň to znamenalo, že keď pustia Draca, budú relatívne v bezpečí. Hermiona vedela, že Harry posledný rok nepracoval na ničom inom len na nájdení tých smrťožrútov. Priala si, aby tiež dal do pohybu svoj život. Oženiť sa, mať deti. Nezaslúžia si všetci šťastie?

Rozhodla sa odsťahovať z Grimauldovho námestia. Pokúsiť sa žiť znova sama. Pobalila si veci v to ráno, keď prestala znova čítať ten list. Harry nemal rozumný dôvod, prečo by sa nemala odsťahovať. Kniha, ktorú napísala s Lupinom, mala už piate vydanie. Z tej knihy dostávala každý mesiac slušný honorár. Tie peniaze jej nateraz stačili na živobytie. Stále tiež mala peniaze, ktoré jej nechali rodičia. Bude v poriadku. Kúpila si malý dom, len s dvoma spálňami, kúpeľňou, obývacou izbou a kuchyňou.

Harry a Ron jej pomohli sa presťahovať. Nakoniec sa rozhodla pomeriť s Ronom. Život bol príliš krátky. Teraz to už vedela. Tiež do svojho domu presťahovala všetky Dracove veci. Všetky ich umiestnila do druhej malej spálne. Bude potrebovať miesto, kde zostane, keď ho prepustia. Harry nenamietal. Chápal to. Vedel, že keď má Dracove osobné veci pri sebe, je to pre ňu ako záchranné lano k nemu. Nepovedal Hermione, že je s ním po celý čas v kontakte. Nemusela to vedieť.

Prešlo niekoľko ďalších týždňov a jej dom začínal vyzerať k svetu. Striedala noci, jednu noc spala vo svojej spálni, druhú noc spala v jeho. Dni trávila čítaním alebo písaním. Rozhodla sa písať si denník. Nebol to tak presne denník, bol to dlhý, predlhý list Dracovi. Chcela, aby mal Draco čo čítať, keď ho prepustia z väzenia. Keď si s ním v denníku písala, vyvolávalo to zdanie, že je priamo pri nej; niekedy s ním počas písania viedla všedný rozhovor a niekedy len vychŕlila svoje najhlbšie a najtemnejšie myšlienky, vyprázdňujúc si dušu a očisťujúc svedomie.

Vymaľovala Dracovu izbu na modro. Požiadala Harryho, či by mohla presťahovať všetok jeho nábytok z Grimauldovho námestia č.12 do jeho novej izby a on súhlasil. Tam teraz rada čítala, v tom malom kresle, pri jeho novom okne, ktoré bolo značne väčšie než okno na ústredí.

Jeho izba mala akrierové okno a výklenok pri okne. Hermiona ho oblemovala všetkými jeho knihami. Možno keď sa vráti, dá ich preč, aby tam mohli sedieť spolu a čítať po večeroch.

Svoju spálňu vymaľovala na žlto. Niečo jasné a šťastné potrebovala vo svojom živote. Dokonca dostala malú pestrofarebnú mačku a pomenovala ju Matilda. Tá malá mačka bola pre ňu skvelá spoločnosť počas dlhých temných nocí. Vtedy jej chýbal najviac, v noci. Niekedy spomínala na tie dve noci, čo sa milovali. Bolo zvláštne uvedomiť si, že sa milovali len dvakrát pri dvoch rozdielnych príležitostiach. Áno, niekedy v noci takmer na sebe cítila jeho ruky, robiace ju úplnou a milujúcou ju bez podmienok. Áno, noci boli pre ňu ťažké.

V jeden deň, keď sa kúpala v jej novom dome, s Matildou sediacou na okraji vane, začala plakať. Nevedela ako ešte dlhšie dokáže čakať. Tak veľmi ho potrebovala. Ale nemala na výber, pretože čakanie na neho bolo niečo, čo musela urobiť. Nebol žiaden rozdiel v čakaní na neho, než bol v dýchaní a pití vody. Všetko to boli podobné úkony v tom, že to boli všetko veci, ktoré potrebovala k prežitiu.

Mala veľmi malý dvor, ale boli tam nádherné kvety popri jej malej kameňmi dláždenej cestičke, ktorá viedla k prašnej ceste, čo bola jej ulicou. Rada dávala čerstvé kvety po celej jej malej murovanej chalúpke. Jej najbližší sused bol dosť ďaleko, takže mala pocit úplného bezpečia a spokojnosti. Jej ulica končila v slepej uličke a jej dom bol na úplnom konci cesty, čo znamenalo, že ju nikdy nerušili a nikdy neobjavili. Kvôli bezpečnosti položila veľa kúziel a ochrán, ale zriedkakedy sa bála. Až do dnešného dňa. Do jedného okamihu, ktorý zmenil všetko.

Bola na priedomí, okopávala svoje kvety, keď zbadala tmavú postavu kráčajúcu po jej malej prašnej ceste priamo k jej domu. Jej dom bol na konci cesty, takže ten cudzinec mohol ísť jedine k nej. Doteraz vôbec nikto neprešiel po jej ceste. Postavila sa a rukou si prikryla oči, aby ich ochránila pred slnkom. Na čele sa jej začali vytvárať malé kropaje potu. Naklonila hlavu dopredu a pokúsila sa prísť na to, kto by ten muž mohol byť. Jej priatelia by sa premiestnili k jej domu. Nikto z nich by nemusel ísť pešo.

Začala byť znepokojená, vystrašená. Odhodila rýľ a motyku a zalovila vo svojom vrecku po prútik. Ešte ho nevytiahla, pre prípad, že by to bol zatúlaný mukel. Ustúpila niekoľko krokov dozadu, smerom k domu, ale nestratila z očí toho muža.

Začal pomaly bežať smerom k nej. Ešte viac ju to vystrašilo. Hermiona sa otočila, aby sa rozbehla do domu, ale zakopla o rýľ, ktorý predtým odhodila na zem. Vykríkla, zahabkala po prútiku, pokúsila sa postaviť, ale uvidela, že tá postava prichádza bližšie a bližšie, keďže teraz bežal plnou rýchlosťou. Mala len čas zakryť si hlavu rukami. Ležala na teplej zemi, ruky nad hlavou, keď mužove telo vrhlo tieň cez jej telo a zablokovalo ju pred slnkom.

Otočila sa mu tvárou, pozrela nahor s jasným slnkom za tým mužom, takže najprv dokázala vidieť len slabý obrys. Nevidela nič dôverne známe alebo niečo rozoznateľné. Slnko za ním bolo také jasné, že si znova musela položiť ruku na čelo, ponad oči, len aby videla. Natiahol ruku a povedal, "Hermiona."

Prešiel cez ňu nával úľavy. Natiahla ruku, aby popadla jeho, konečne rozoznajúc, kto to je. Vykríkla, čo znelo ako priškrtený vzlykot a namiesto toho, aby zobral jej natiahnutú ruku, klesol na kolená vedľa nej a objal ju do náručia. Bol to Draco.