Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. Prázdne sľuby

Hermione sa točila hlava. Tep sa jej zrýchlil. Zacítila pichnutie v zadnej časti krku. Pozrela sa nadol a dlane sa jej skutočne potili. V určitom okamihu urobila vážnu chybu, takú, ktorá sa môže zmeniť na smrteľnú chybu a najväčší omyl jej života. Povedala svetu, že zabila Severusa Snapa, muža, ktorého síce nezabila, ale pre nikoho nebolo dôležité prečo. Jediná vec, ktorá bola dôležitá, bolo, že bude po zvyšok svojho života platiť za tento omyl, za túto chybu v úsudku. Možno za ňu dokonca zaplatí svojím vlastným životom.

Skutočnosť, že už za tento zločin bola odsúdená a odpykala si trest, pre bandu nebezpečných smrťožrútov neznamenala vôbec nič. Pre nich nebola spravodlivosť dokonaná a ani nebude, kým ona nebude mŕtva. Mŕtva a pochovaná v zemi, vedľa jej rodičov. Zľakla sa, že tí smrťožrúti dosiahnu svoje. Na dôvažok nebola vystrašená tým, že by sa bála smrti, ale preto, že sa už viac nebála života. Či to bol list jej rodičov, ktorý jej pomohol uvidieť znovu svetlo, alebo či to bolo preto, že sa konečne cítila pripravená priznať svoju lásku k Dracovi, nevedela. Vedela, že pociťuje svoju lásku k nemu akoby jej vyrážala z hrude. Vedela, že chce žiť, a chcela žiť kvôli nemu.

Sedela na posteli a zacítila na hrudi ťažký balvan. Dýchalo sa jej kŕčovito. Hlava sa jej vo vnútri točila. Navonok, kvôli Dracovi, sa snažila zvládnuť svoje pocity. Pokúsila sa ich ukryť hlboko vo svojom vnútri. Nechcela, aby ich videl. To, čo nevedela, bolo, že nikdy pred ním nemôže nič skryť. Len z pohľadu na jej tvár dokázal povedať akým trápením práve prechádza. Držal ju za ruku a ona 'predstierala' úsmev. Povedala mu, že všetko bude v poriadku, že na niečo prídu, keď sa Harry a Ron vrátia.

Ospravedlnila sa, tvrdiac, že potrebuje sprchu. Povedala mu to, čo si myslela, že chce počuť a boli to všetko lži. Nevedela, ako sa zvládla usmiať a odísť z miestnosti. Len čo sa dostala do kúpeľne a pustila sprchu na plný prúd, zrútila sa na okraj vane v slzách. Slzy, ktoré jej odhalili strašnú pravdu. Že sa konečne s ním chcela podeliť o jeho lásku a že možno túto šancu nikdy nedostane.

Draco vedel, že Hermionin úsmev a slová podpory neboli očividne to, čo naozaj cítila. Chvíľu len sedel na posteli a potom šiel ku kúpeľni. Hoci počul tečúcu vodu, počul tiež jej plač.

Vstala z vyvýšeného miesta na boku vane a chcela zamknúť dvere. Predtým než dočiahla na dvere, pozrela sa na svoj obraz v zahmlenom zrkadle a pomyslela si, 'to nikdy neskončí'. Nikdy to neskončí pre nikoho z nich. Vždy bude utekať pred neznámym nepriateľom. Harry vždy bude hľadať smrťožrútov a Draco uviazne niekde medzi tým.

Draco stál zvonku kúpeľňových dverí. Státie ho dokonca stálo posledný kúsok sily a vôle, ale kvôli nej by prešiel míľu. Oprel sa oboma dlaňami o studené drevo na dverách a nechal klesnúť svoje čelo medzi ruky. Potom otočil tvár tak, že sa jeho líce dotýkalo hladkej textúry dreva, s uchom pritlačeným na jeho povrch. Stále mohol počuť zvuk sprchy, ale pod tým 'prúdom' vody, bol schopný začuť jej plač. Chcelo sa mu tiež plakať.

Bola vystrašená a nechcela, aby to spoznal. Toto všetko bola jej chyba.

Tiež bol vystrašený, a tiež sa obviňoval, ale jeho vina ležala výhradne na pleciach Draca Malfoya a nie nikoho iného. Pretože bola usvedčená za jeho hriech, ten hriech zabitia Snapa, a teraz nikdy nebude slobodná.

Šla ku kúpeľňovým dverám, aby sa uistila, že zamkla. Nechcela, aby vošiel.

Položil ruku na kľučku dverí, aby zistil, či zamkla. Stihol otvoriť dvere len na kúsok.

Uvidela, že sa otvárajú dvere skôr, než sa dotkla kľučky.

"Hermiona?" spýtal sa.

"Vojdi," povedala.

Otvoril dvere, ona tam stála a pozerala sa na neho. Načiahol sa k vani a vypol vodu. Otočila sa k nemu a utrela si oči. Pokúsila sa usmiať, ale úsmev už viac neprišiel. Nemohla už dlhšie predstierať. Chcela ho šetriť, ale pravda bola, že mu konečne dôverovala dosť na to, aby mu dala najavo svoje skutočné pocity a jej skutočné pocity boli, že bola vystrašená a bála sa umrieť.

Skôr než prišla k nemu, prišiel on k nej. Pritiahol si ju do náručia a ona sa o neho oprela. Položila tvár na jeho hruď a povedala, "som taká vystrašená."

Jeho tričko bolo premočené za pár minút. Nevedel, čo jej má povedať, pretože úprimne jej nemohol povedať, že všetko bude v poriadku. Nemyslel si, že bude. Nepovedal jej, že ju bude chrániť, pretože toho možno nebude schopný. Ani jej nepovedal, že to všetko čoskoro skončí, pretože na rovinu, nebol si istý, či to vôbec niekedy skončí. Z toho dôvodu ju len objímal a nechal ju plakať. Bude silný kvôli nej, ale to bolo všetko, čo jej mohol ponúknuť. Okrem jeho lásky.

Draco vedel v najhlbších zákutiach svojej duše, že sa nezastaví pred ničím, aby ju udržal v bezpečí. Len nevedel, aké to bude mať následky. Miloval ju viac, než miloval život samotný. Prečo nepovedal tým smrťožrútom, že on zabil Snapa, keď ho našli v dome jej rodičov? Bol by to urobil, mal to urobiť, ale chcel ju ešte vidieť. Aj keby len posledný krát. Keby im to povedal, zabili by ho. Bol zbabelec.

V tom čase a na tom mieste dospel vo svojej hlave k tomu, čo urobí a rozhodol sa, že jej o tom nepovie až do úplného konca.

Jej slzy prestali. Položil svoje ruky na obe jej líca a s palcami jej utrel slzy. "Hermiona, nechcem ti sľubovať žiadne prázdne sľuby. Neviem, čo urobíme v tejto chvíli. Jediné, čo viem, je, že ťa tak veľmi milujem. Odmietam nájsť lásku a potom sa nechať o ňu pripraviť. Nevzdám sa, a ani nedovolím, aby si sa vzdala ty." Pobozkal ju pomaly, s túžbou, ktorou horela jeho duša. S túžbou, ktorá bola hmatateľná. Odtiahol sa od nej a povedal, "daj si sprchu, Grangerová, a potom sa stretneme na prízemí."

Keď skončila so sprchou, pripojila sa k nemu v kuchyni. Sedel sám za stolom a ona si pomyslela, že nikdy nevyzeral taký osamelý. "Požiadal som Dobbyho, aby nám urobil nejaké raňajky," vyhlásil, držiac svoju šálku kávy. Odložil šálku a oprel si hlavu do dlaní.

Hermiona sa posadila vedľa neho na lavicu, zobrala si toast, ale zvládla si len raz odhryznúť skôr, než ho odložila a zvesila hlavu. Pozrel sa na ňu. Zdvihla oči a stretla sa s jeho pohľadom. Ani on nič nejedol. Otočil oči nazad na obrovskú prázdnotu vzduchu, ktorá pred nimi oboma visela nízko ako nezaujímavá pustina. (He turned his eyes back toward the vast nothingness of the air that hung low like a vapid wasteland in front of them both.) Pripojila sa k jeho pohľadu (She joined his vigil.) Uprene sa pozerala na tú istú prázdnotu. (She stared at the same nothingness) .Položila pravú ruku na lavicu a dotkla sa jeho stehna. Choval sa, ako keby si to nevšimol, ale všimol si. Ten malý dotyk pre neho znamenal viac než by mohla kedy vedieť. Prebral ho z jeho hrozného smútku. Položil ruku na jej.

Čo sa on nikdy nedozvie, bolo, že toto jeho gesto, ten malý dotyk jeho ruky na jej, dal jej odhodlanie, ktoré už tak dlho potrebovala. Otočila sa, aby sa na neho pozrela v presne tej istej chvíli, keď sa na ňu pozrel on. Ich vzájomné pohľady hovorili jasnou rečou. Keď sa upreto pozerala do jeho očí, povedala, 'nie som hladná a ty?" Potriasol hlavou, že nie. Odtiahol svoju ruku od jej a dotkol sa jej líca. Položila svoju ruku, ktorú predtým pustil, na jeho stehno.

"Čo sa tu deje, Malfoy?" spýtala sa, sotva lapajúc dych. "Cítiš to? Niečo je vo vzduchu. Je to také intenzívne, že to vlastne tlačí na moju dušu. Vpíja to všetok vzduch. Čo je to? Necítiš to?"

"Cítim to," povedal jej, "a nemôžem sa toho dotknúť prstom, ale ani to nemôžem ignorovať. Je to ako elektrický náboj vo vzduchu, je to okolo mňa, dusí ma to a vťahuje ma to, všetko súčasne."

"Ale čo je to?" naliehala.

Po prvý krát v to ráno sa skutočne usmial a povedal, "si bystré dievča, Grangerová, keby si mala vysloviť, čo si myslíš o tom, čo tieto pocity znamenajú, čo by si sa odvážila hádať?"

Hermiona sa usmiala, tentoraz to nebol falošný úsmev, a povedala, "povedala by som, že ten pohyb vzduchu, ten elektrický náboj a to naplnenie tejto hlbokej prázdnoty, ktorá nás obklopuje, vychádza od teba a mieri smerom ku mne."  (“I would say the shift in the air, the charge of electricity, and the filling of that deep void that surrounds us, in coming from you, and is aimed toward me.”)

"Čo to bude, Grangerová?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.

"Čo by si povedal, že to je?" spýtala sa miesto odpovede.

"Spýtal som sa prvý," povedal jej.

"Povedala by som, že sme sa konečne stali pravdovravní, dokonca bez vyslovenia slov. Povedala by som, že mi konečne došlo, že ma miluješ a ešte prekvapujúcejšie, že ťa milujem tiež. Okrem toho, povedala by som, že som konečne dospela k záveru, že my obaja stojíme pre lásku toho druhého, aj keď tým musím priznať, že som sa predtým mýlila." Hermiona otočila hlavu od neho, len pre prípad, že sa mýlila.

Draco položil ruku pod jej bradu a povedal, "Hádaj čo? Tentoraz sa nemýliš."

"To som rada," povedala.

"Ja tiež," opätoval. Potom povedal. "Trvalo ti to dosť dlho, pre Merlina. Myslel som si, že ti to nikdy nedôjde a mala si to po celý čas rovno pod nosom." Postavil sa a ponúkol jej ruku. Vyšli hore.

Pravda. Konečne si priznala pravdu. Stála za lásku. Stála za jeho lásku. Jeho odhodlanie, po celý čas, jej dalo silu a odvahu dôjsť vlastnými silami k pochopeniu. Len potrebovala čas, aby jej to došlo samej. Už sa viac nemusela držať bokom. Znova mohla milovať a nemať strach, že jej ublížia alebo ju zrania. Už viac nemusela čeliť svojím vnútorným bojom sama a skutočnosť bola, že im nikdy nečelila sama, pretože on bol pri nej po celý čas.

Vyšli hore dva páry schodov. Keď sa dostali na druhé poschodie, povedal, "Grangerová, chcem sa s tebou milovať, ale musím ti najprv povedať niečo veľmi dôležité."

Bola na to pripravená. Zaslúžil si právo spýtať sa. Milovala ho a bola pripravená povedať mu to a myslieť to vážne. "Poďme, spýtaj sa svoju otázku." Oprela si hlavu o jeho hruď a on ju pevne objal. Potom sa na neho pozrela, čakajúc.

Nakoniec sa spýtal: "Tvoja izba alebo moja?"