Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

MargaritaVille

6. kapitola

MargaritaVille
Vložené: Jimmi - 05.05. 2011 Téma: MargaritaVille
Jimmi nám napísal:
Tak túto kapitolu som ledva dokončila. Padla som z práce rovno do postele, spala do desiatej a vstala vlastne len kvôli nej a vám. Zajtra som mimo a po celom dni na výstave mám obavy, že to dopadne rovnako. Eggy, to tvoje až zajtra. Krásne sníčky :D
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

MargaritaVille

napísala: Kyra4

preložila: Jimmi

Originál:


http://www.fanfiction.net/s/4306188/6/MargaritaVille

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Kyra4,ktorá napísala túto fanfiction.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Prístupnosť: M (18. rokov) – kvôli slovníku

6. kapitola

Draco sa pretočil, zastonal a pretrel si oči.

Do kelu s tými hroznými nemocničnými lehátkami... spať na nich bolo asi tak pohodlné ako sa pokúšať zaspať na pretekárskej metle. V skutočnosti si bol Draco poriadne istý, že niektoré z tých drahých metiel pre náročnejších zákazníkov by boli v skutočnosti vyhovujúcejšie... než tento... tento... mizerný výmysel.

Prebojoval sa do sediacej polohy, švihol bosými nohami na zem a vytrel si karpinky z očí... a obrovsky zazíval. Bol tu už tri dni - tri dni strávil sediac v kresle pri jej posteli alebo nepokojným zízaním z okna alebo sa prechádzaním z jedného konca tejto malej nemocničnej izby na druhý ako zviera v klietke.

Tri dni nevystrčil nohu zo Svätého Munga - z Hermioninej izby nezašiel ďalej než k automatu na kávu na druhom poschodí.

Tri dni odkedy sa naposledy prezliekol. Učesal vlasy. Osprchoval - najbližšie sa k tomu priblížil, keď si dvakrát za deň opláchol tvár na verejnej toalete na chodbe. Ktorá bola mimochodom prachmizerná náhražka, veľká vďaka.

Tri dni odvtedy, čo sa holil - jeho strnisko bolo také svetlé, že ho bolo ledva vidno, vizuálne minimálne - ale jeho tvár bola ako šmirgľový papier.

Tri dni, ktoré strávil tým, že sledoval Hermionine bledé, nehybné telo na tej sterilnej, bielej nemocničnej posteli; tri dni múk kvôli osudu ženy, ktorú miloval - a jeho dieťaťa, pri Merlinovi, jeho dieťaťa - ktorých život visel na vlásku.

To mu došlo o pár hodín neskôr po tom, čo prišiel, keď k nemu pristúpila vrchná liečiteľka na tomto prípade, potvrdila otcovstvo nenarodeného dieťaťa  a potom sa ho spýtala, či by radšej chcel,  aby zachránili - matku alebo dieťa - keby na to došlo?

Vtedy zavrčal, že ak sa necíti schopná zachrániť oboch, mala mu to povedať na rovinu (sakra!), tak aby mohol na tento prípad zohnať niekoho schopného. Ale to nezabránilo tomu, aby sa odvtedy jej otázka nestáčala dokola a dokola ako nôž v jeho bruchu, neprovokovala a netrápila každú jeho bdelú chvíľku.

Tri dni pýtania sa samého seba, Hermiona alebo moje dieťa? Koho by som si vybral? Hermiona alebo moje dieťa?

A tri pekelné noci spánku - ak ste to tak mohli nazvať - na tomto mučiacom zariadení, ktoré slúžilo ako posteľ.

Postavil sa a natiahol. Chrbát ho pekelne bolel... každé ráno bolel horšie. Bol presvedčený, že ak bude musieť spať na tom mizernom lehátku ešte dlhšie, jednoducho sa zobudí ochrnutý, dopekla s tým všetkým.

Tri dni a tri noci... pripadali mu ako tri roky. A viete čo? Problém na tom bol, že to bolo v poriadku... skutočne. Draco chápal, že toto je jeho pokánie. A zostane tu tak dlho, pokiaľ  bude treba.

Pokiaľ bude treba, kým Hermiona nebude v poriadku.

Samozrejme, na začiatku tomu nerozumel. V ten deň, keď prišiel, bol nahnevaný. Nie, škrtnite to, bol abso - sakra - lútne naštvaný. Naštvaný na Pottera a Weasleyho, naštvaný na liečiteľov a - keď kríza jej zrútenia sa na chodbe pominula a jej stav sa stabilizoval - naštvaný na Hermionu. V skutočnosti bol na ňu naštvaný viac než na všetkých ostatných dokopy.

Ako mu toto mohla urobiť, ako? Čo ju prinútilo myslieť si, že koná správne? Nekontaktovať ho, len čo to zistila - pokračovať v tej nebezpečnej práci - čo to do pekla s ňou bolo?

Ten hnev v ňom v prvý deň a noc rástol ako horúčka ... a ako horúčka sa zlomil, niekedy v tých temných hodinách pred svitaním nasledujúceho dňa.

Vtedy si uvedomil, v náhlom, v ostrom záblesku jasnosti, keď hľadel na jej nehybné telo na posteli osvetľované tým tlmeným polosvetlom, ktoré majú všetky nemocnice kvôli nočnému dozoru, že človek, na ktorého bol najviac naštvaný, je on sám.

A že sa mu možno nikdy nedostane príležitosti ospravedlniť sa.

S týmto posledným uvedomením mu klesla hlava do rúk a plakal ako dieťa - plakal, až kým sa lúče svitania nepredrali cez jediné okno v izbe. Tie slzy ho očistili od toho hrozného, nezdravého hnevu, toho hnevu podobnému chorobe... a vtedy Draco prvý raz začal chápať, že tu činí pokánie. A že tu zostane, nech sa deje čo sa deje. Zostane tu, až kým sa Hermiona neprebudí.

Minimálne mu jeho neustála hliadka vydobyla trochu zdráhavého rešpektu od Harryho a Rona.

Tiež v jej izbe strávili pomerne dosť času, ale nie celý deň a nikdy nezostali na noc. Obaja sa vrátili do práce - v skutočnosti pracovali nadčas - vo svojej posadnutosti priviesť človeka, ktorý bol zodpovedný za Hermionin stav, pred spravodlivosť. Unikol uprostred chasu, ktorý vyvolal tým, že takmer zavraždil tehotnú aurorku... čo bolo samozrejme presne to, čo zamýšľal, keď to urobil. Ale Harry s Ronom sa k nemu blížili. Podobne ako Draco sotva jedli, sotva spali, sotva žili v akomkoľvek zmysluplnom význame... neobnovia svoje normálne životy, kým sa ich volaniu po spravodlivosti neučiní zadosť.

To bola ich misia a Draco s tým súhlasil. Presne ako zostať s Hermionou, sledovať ju každý okamih každého dňa, sa stalo jeho misiou. A zdalo sa, že s tým oni tiež súhlasia.

Na konci ich poslednej návštevy Harry dokonca zovrel Draca za plece, krátko, ale silno, tesne predtým než odišiel.

A Dracovi to vôbec nevadilo. V skutočnosti bol vďačný za kúsok ľudského kontaktu... tepla. Stále mal problémy, veľké problémy s niektorými Harryho a Ronovými rozhodnutiami a postojom ohľadne Hermiony za týchto posledných pár mesiacov a chápal, že oni stále mali podobné problémy s ním. Nikto z nich si pri nej neviedol skutočne správne... a všetci to veľmi dobre cítili. Ale to všetko mohli rozriešiť neskôr. Jediná vec, na ktorej teraz záležalo, bolo Hermionine uzdravenie; v tom sa všetci traja úplne zhodli.  A tak sa zrodilo začínajúce sa prímerie.

OOOOO

Draco skontroloval hodinky; 6:23 ráno. Harry včera večer povedal, že sa možno medzi deviatou a desiatou zastaví s kávou, koláčom a dnešným Prorokom. Bolo to niečo, na čo sa dalo tešiť, ale stále to bolo strašne ďaleko.... a nech bolo akokoľvek skoro, ďalší spánok nepripadal do úvahy. To lehátko ho zabíjalo.

Ospalo sa odpotácal po chodbe na toaletu, ošpliechal si tvár vodou spôsobom, ktorý sa stal jeho rannou rutinou a hľadel na seba v zrkadle nad umývadlom.

Vyzeral, ako keby sa prehnal peklom.

Krvou podliate oči; zlepené, špinavé vlasy; pokrčené oblečenie, v ktorom spal. Po druhý raz toho rána zastonal. Dlho tuho zovrel oči, potom si znova ošpliechal tvár. Pomohlo to... ale nie veľmi.

Keď sa vrátil do Hermioninej izby, zložil to lehátko a oprel ho o stenu. Strávil hodinu a pol prechádzaním sa. Pätnásť minút zízal z okna. Desať minút sledoval, ako liečitelia robia Hermione rannú prehliadku. Znova sa dvadsať minút prechádzal. Čo bolo viac či menej presne to isté, čo robil každé ráno, odkedy sem prišiel. Miera vyčerpania, ktoré dnes cítil, bola ale odlišná. Nedokázal zniesť pomyslenie, že si znova ľahne na to hrozné lehátko, ale vyčerpanosť ho sťahovala ako tekutý piesok sťahujúci ho pod seba. Zrútil sa do kresla vedľa Hermioninej postele a zatvoril oči. O desať minút neskôr, len v tom najnejasnejšom, najvzdialenejšom stave vedomia, cítil, že skĺzava z kresla a padá na zem. Nevzdoroval.

V každom prípade bola zem pohodlnejšia než to lehátko.

OOOOO

Prebudil sa, keď ho prúd slnka zasiahol plne do tváre a s prekvapenou nadávkou sa prudko posadil. Slnko takto silno svieti do Hermioninej izby až popoludní. Pri Merlinovi, ako dlho spal?
Ľahká nemocničná prikrývka bola prehodená okolo jeho pása, čo len pridalo k jeho zmäteniu. Bol si poriadne istý, že sa nezakryl sám... do prčíc, vlastne sa zosunul z kresla na zem; nemal energiu urobiť nič okrem toho, aby stlmil dopad hlavy svojou rukou.

Potom si všimol nočný stolík vedľa Hermioninej postele. Bol tam koláč a kávová šálka; nepotreboval sa jej dotknúť, aby zistil, že je veľmi studená. A ležal tam výtlačok Denného proroka, na ktorom bola položená ministerská vizitka. Na druhej strane vizitky Harry načmáral strohý odkaz:

Malfoy, nezobudil som ťa. Vyzeral si, že potrebuješ odpočívať. H.P.

"Bŕŕŕ." Cúval, až kým nesedel chrbtom k stene, pokrčil prikrývku a odstrčil ju pritom na jednu stranu. Zmocnil sa ho šialený smäd, a načiahol sa jednou rukou po šálke, kým si druhou odstrčil z očí spánkom rozstrapatené vlasy. Vedel, že vypiť odstátu, studenú kávu nie je najlepší nápad, ale bol príliš smädný, aby mu to vadilo. A tak si dal poriadneho loka.

Zabehlo mu a skoro ju vypľul. Automatová káva bola slabá náhrada lepších časov a táto bola... neopísateľne hnusná. Podarilo sa mu ju prehltnúť, ale poriadne prskal. "Fuj! Merlin, hnus -"

"Draco?"

Znova mu zabehlo, hlava vystrelila nahor, aby zaznamenala Hermionu na nemocničnej posteli.

Pozerala sa rovno na neho, jej tmavé oči ospalé, ale jasné.

"Hermiona," zachrapčal. "Ach bože, ďakujem ti. Ďakujem ti."

Zvraštila obočie do tenkej čiary, keď sa otočila nabok a podoprela si líce rukou, aby ho lepšie preštudovala.

"Vyzeráš hrozne. Čo tu robíš, Draco?"

Len na ňu dlhú chvíľu hľadel, hltal ju očami, príliš ohromený, aby stvoril odpoveď. Bol tak zaplavený úľavou – triasol sa ňou, točila sa mu hlava; takmer sa rozplakal.

"Draco?" Snažila sa dostať sa na lakte, striasla si vlasy z tváre. Jej oči prešli k pokrčenej prikrývke, potom nazad k nemu. "Ty si spal na zemi? Prečo si tu?"

Draco sa pokúsil hovoriť - zlyhal - ťažko prehltol. Stále na ňu hľadel podobne ako nešťastník, ktorý zablúdil v púšti, hľadí na oázu v diaľke.

"Hermiona?" Jeho hlas, keď vyšiel, bol zachrípnutý; rozorvaný emóciami. "Potter mi napísal, že si zranená. Ty si ho o to požiadala, spomínaš si? Ten list, on - on ma skoro zabil. A potom som sa dostal sem a ... Ježišikriste, ženská, prečo si mi to nepovedala? Prečo?"

"Nepovedala ti -" Hermionin zmätený výraz sa na sekundu prehĺbil, potom sa vyjasnil. "Ach." Jedna ruka sa neprítomne presunula na brucho, aby ho objala v tom odvekom podvedomom geste žien na celom svete. "Ach, správne."

Dobre, myslel si, že ten hnev už prekonal, ale v tomto okamihu bolo treba maximálne úsilie, aby nevyskočil na nohy a nezačal kričať.

"Ach, správne?" Zopakoval namiesto toho prekvapivo ovládaným hlasom. "To je všetko, čo vieš povedať? Hermiona, je to moje dieťa! Kedy si mi to chcela povedať?"

"Ja som len... nikdy sa nezdalo... že je ten správny čas."

"A čo keď si takmer krucinál zomrela?" Teraz sa mu už hlas zdvíhal napriek jemu samému. "To sa ti nezdalo byť správnym časom?"

"Nie, nezdalo!" Jej hlas tiež získaval na sile, a naberal ten vzdor, ktorý tak dobre poznal. "Vtedy najmenej zo všetkého! Nemyslela som... Nechcela som..."

Zastala; prehltla v hlbokom nádychu. Uhla očami a jej ďalšie slová vyšli von veľmi rýchlo -

"Nechcela som, aby to bol jediný dôvod, prečo si sa vrátil."

Draco na ňu len dlho hľadel, bolo mu zle zo seba samotného. Potom sa zhlboka nadýchol, stisol oči a prešiel si jednou rukou od čela k brade, nechal pritom hlavu klesnúť dozadu na stenu. Keď znova otvoril oči, hľadel priamo na strop.

"Bol som neuveriteľný bastard," povedal potichu, "však."
Nebola to otázka.

Slabo sa usmiala.  Zachytil ten úsmev, len tesne, kútikom svojho oka.

"Nemyslím, že ja som bez viny," povedala.

"Je mi to ľúto, Grangerová." Stále sa pozeral uprene na to miesto, kde sa stretala stena a strop. "Len som ťa vždy chcel chrániť."

"Ja to viem," odpovedala. "Aj vtedy som to vedela. Len som si nemyslela, že potrebujem ochranu."

Nejaká hlboko zakorenená slizolinská potreba podpichovať a provokovať ho prinútila spýtať sa: "A čo teraz?"

"Teraz si stále nemyslím, že potrebujem ochranu," odpovedala s charakteristickou (chrabromilskou) tvrdohlavosťou, "ale to nemení fakt, že som rada, že si tu... hoci vážne vyzeráš strašne."

Draco si odfrkol. "Ty si myslíš, že teraz vyzerám strašne? Mala si ma vidieť, keď som dostal Potterovu sovu. Ten prekliaty záhadný odkaz ma pripravil o roky života. Bol som ako šialenec. Rovno som sa odmiestnil minimálne pred dvadsiatkou muklov."

"To si neurobil!"

Zase to tu bolo, jej prefektský hlas, tak upätý, že si nemohol pomôcť a po prvý za čas, na ktorého dĺžku si nedokázal spomenúť, sa úprimne usmial.

Naklonil hlavu, aby sa znova stretol s jej očami. "Možno bližšie k tridsiatke."

"Ach, Draco, nie!" Hermionine oči sa rozšírili. "Vystopovať tridsať muklov a upraviť im pamäť! Máš predstavu, aký chaos si musel spôsobiť na ministerstve? Som prekvapená, že ti nevzali premiestňovaciu licenciu! Ach... ach, Merlin... tie pokuty!"

Jediným plynulým pohybom sa dostal zo zeme a ľahol si vedľa nej na kraj postele. "Grangerová..." povedal potichu, a veľmi uvážene, jeho bledé oči teraz vyložene prepaľovali jej. "KAŠLI. NA. POKUTY. Bál som sa o tvoj život. A opodstatnene. Musíš mi sľúbiť, že mi toto už znova neurobíš. Nikdy. Prosím."

Trochu smutne sa usmiala. "Urobím, čo budem môcť. Stále neoceňujem, keď sa niekto snaží robiť moje rozhodnutia za mňa a to zahŕňa aj teba, Draco Malfoy. Ale tento zážitok ma... prinútil prehodnotiť niektoré veci a... Dospela som k záveru, že hoci ja nepotrebujem tvoju ochranu, no možno... ona áno."

"Ona...?" Dracove bledé oči sa roztvorili, keď mu plne došlo to, čo Hermiona práve povedala. Mal, zrazu, ten typický omámený pohľad, ktorý je synonymom pre očakávané otcovstvo.

"Áno," potvrdila s ohromujúcou jednoduchosťou Hermiona, "budeme mať dievčatko." A potom, hlasom náhle zafarbeným obavami, "Draco, si v poriadku? Vyzeráš chorý."

"Nie som chorý," zvládol, hoci s istými ťažkosťami. "Ja -," ťažko prehltol - " Len si na to zvykám."

Dlho bolo ticho.

"Draco?" Hermionin hlas bol stále váhavý.

"Hm?" Skutočne musel prinútiť svoje oči, aby sa trochu sústredili.

"Nemáš s týmto problém? Vážne?"

"S týmto tu?" spýtal sa, stále ako vo sne, a ukázal rukou na jej brucho.

Nahnevane si povzdychla. "No tak vážne, o čom si myslíš, že rozprávam, o počasí? Áno, s týmto tu. Neľutuješ... Ja myslím... si..." jej tmavé oči boli nepokojné, neisté. "Nepraješ si, aby si skrátka zostal mimo?"

"Pri Merlinovi, nie! Grangerová, čo si to myslíš! Neprajem si, aby som dlhšie zostal mimo. Prajem si, aby som vôbec neodišiel!" Znova sa odvrátil, hľadel do rohu izby. "To nebola odpoveď," prehovoril, skôr pre seba než pre ňu. "Bola to jedna z najväčších chýb môjho života, ktorú som kedy urobil."

"Draco, odpúšťam ti," povedala potichu.

Kým stále hľadel niekam do diaľky, pery sa mu zrazu a silne skrútili nadol. "Nemáš potuchy čo som po celý ten čas robil."

"Ani nechcem mať," odpovedala s pokojnou autoritou. "Tak či tak je to minulosť, ktorú odniesol čas. Si tu teraz. Prišiel si, keď som ťa potrebovala. To mi vraví všetko, čo potrebujem vedieť. Chcem ťa nazad vo svojom živote... v našich životoch. Aj keď to už asi veľa neznamená, ale Kingsley mi ponúkol príležitosť vytvoriť úplne nový odbor na ministerstve, ktorý sa venuje právam neľudských bytostí a ja som to prijala. Koniec koncov, takáto príležitosť prichádza len raz za život. Bude to písať dejiny. Takže... žiadne ďalšie úlohy na bojovom poli, je to s okamžitou platnosťou."

"Áno?" spýtal sa Draco, snažiac sa - a zlyhal - zakryť tú nesmiernu úľavu vo svojom hlase. "Takže potom... hm... čo sa teraz stane?"

"Neviem," úprimne odpovedala. "Myslím, že by sme mohli len... začať odznova."

"Hmhm." Draco hlas bol zadumaný; bledé oči stále odvrátené a zamyslené. Potom sa náhle otočil tvárou k nej.

"Ja som Draco Malfoy," povedal. "Mám dvadsať päť rokov, absolvoval som ako piaty vo svojom ročníku na Rokforte, slizolinská fakulta; a občas pracujem na voľnej nohe pre ministerstvo. Ale hlavne - " a tu prebleskol len náznak jeho typického úškrnu - "som pánom svojho času. Tiež som sa nedávno dozvedel, že očakávam narodenie dcéry."

Úsmev povytiahol kútiky jej úst. "Rada vás spoznávam, pán Malfoy," povedala. "Môžem vám hovoriť Draco? Ja sa volám Hermiona Grangerová. Mám dvadsať šesť rokov, absolvovala som ako prvá z môjho ročníka na Rokforte, chrabromilská fakulta; momentálne vediem nové oddelenie na ministerstve. A náhodou tiež čakám dcéru. Aká rozkošná náhoda, nepovedali by ste?"

Ponúkla mu ruku.

Potriasol ňou.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 6. kapitola Od: Twilly - 20.09. 2012
som absolútna améba, ale toto ma fakt dojalo:" právam neľudských bytostí"

Re: 6. kapitola Od: denice - 10.05. 2011
Tohle bylo to pravé na přivítanou po několikadenní nepřítomnosti, Dtraco mě dojak svým pokáním, tím, jakl si uvědomil, kde udělal chybu. On to měl mnohem těžší než Hermiona, pyšný a tvrdohlavý muž. Na ní se mi líbilo, že si uvědomila, že tu nejde o ni, ale o práva jejího dítěte. Tím, že ho počala, na sebe vzala povinnost postarat se, aby bylo v bezpečí. A rozhodně má dítě právo mít oba rodiče, na tom žádná její uraženost nemůže nic změnit. Krásný letní bonbonek, díky.

Re: 6. kapitola Od: jerry - 08.05. 2011
Tak toto bola fajn kspitolka. To predstavovanie sa mi pacilo asi najviac. Dik za preklad.

Re: 6. kapitola Od: Neprihlásený - 08.05. 2011
Krásná kapitolka, opravdu. Bylo dojímavé, jak Draco drží neustálou stráž u Hermiony, než se probere a zotaví. A myslím, že sprcha a čisté oblečení asi nebylo až tak u něj na prvním místě. Bylo to spíše milé, alespoň Hermiona viděla "opravdu" jaký měl o ni strach a jak mu na ní záleží. A docela rychle se usmířili. Bylo to fajn, oba věděli, že udělali chybu, ale budou se snažit to překonat a jít dál. Klasická věta "Začněme od začátku" je sice trochu klišé, ale kdo by se tím trápil. Já ne. Dodalo to příjemně vtipný konec. Děkuju za další kapitolku a těším se na závěr
Re: 6. kapitola Od: ulli - 08.05. 2011
Och omlouvám se, to jsem byla já. Ulli

Re: 6. kapitola Od: Nenriki - 07.05. 2011
no ten koniec je super :D, taky roztomily...a idu mat dievcatko, jeeej....nadhera kapitola, idem ja este na epilog :)

Re: 6. kapitola Od: larkinh - 06.05. 2011
Očekávala jsem víc nedorozumění a komplikací, ale takhle je to taky pěkné - to znamená, že oba jsou dost zralí na to, uznat svoje chyby a odpustit druhému jeho chyby.
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Toto sa radí ku krátkym  poviedkam, niektoré jednorazovky sú dlhšie... to sa nedalo asi inak... Díky moc

Re: 6. kapitola Od: Nade - 06.05. 2011
Ten závěr mě moc potěšil. Když nový začátek, tak úplně. Snad se jim to podaří. Díky, těším se na další kapitolku.
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Som presvedčená, že nesklame :D Ďakujem

Re: 6. kapitola Od: JesSi - 06.05. 2011
Oh! to je dokonalá povídka!=D Děkují za překlad!=DD
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Mala len spríjemniť čakanie, kým Rapidez odmaturuje a Doda bude mať viac času. Snáď splnilo.

Re: 6. kapitola Od: lucky - 06.05. 2011
Nádherný závěr, i když jsem nečekala tak rychlý přechod od dramatu k romantice. A souhlím ,jak už bylo uvedeno výše, že použití základních hygienických kouzel by neškodilo.
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Ďakujem, som rada že sa páčilo

Re: 6. kapitola Od: adina - 06.05. 2011
hehehehe parada necakala som ze to vykoumaju tak rychlo .. myslela som ze tam bude viac jacania ale takto je to lepsie :-) na konci som sa musela smiat preco vzdy ked niekto da navrh zacat od zaciatku to ten druhy zoberie uuuuplne ze od zoznamovania? :D zlate ... krasna kapca dakujem :-))
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
To mala byť krátka poviedka, aj tak všetci vedeli ako to dopadne, bolo zbytočné to naťahovať... ale krásne, že? Díky moc

Re: 6. kapitola Od: Elza - 06.05. 2011
Závěr byl roztomilý, ale ten děj předtím... Achich ouvej. Mi netvrďte, že Draco nemá nikoho, kdo by mu přinesl čisté oblečení a že se jako kouzelník nedokáže udržovat hygienicky na výši... autorka si asi nevšimla, že píše FF ke kouzelnickému světu a pojala to na můj vkus příliš mudlovsky... *;-) K překladu: matně si pamatuju, že nás kdysi učili, že v angličtině nelze říci - doslova - "myslím, že nepotřebuju...", musí se použít předsunutý zápor do první věty - doslova - "nemyslím, že potřebuju...". Česky bych řekla buď "myslím, že nepotřebuju, abys mě chránil", anebo "nemyslím, že bych potřebovala, abys mě chránil". Doslovný překlad mě tahá za ouška, protože při případném předčítání bych ho nebyla s to vyslovit. *;-) Jinak dobrý. *;-) PS: asi mám předčítací obsesi, důsledek let cviku... *;-D
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
No, (zase máš pravdu, ale aby sa nepovedalo) - všetci mu zomreli, Harry s Ronom lovia útočníka a nepoužitie očisťovacieho kúzla možno považuje za svoj trest. Ktovie. Ale mne to muklovské poňatie až tak nevadilo. (alebo sa u Sv.Munga nesmie kúzliť?) Ohľadne toho druhého, zase máš pravdu, ale hm, ako to povedať. Viem, presne čo myslíš, ide o tie vety: I just didn't think I needed protecting., Now I still don't think I need protecting. Viem, že sa zápor prehadzuje, ale toto je presne to, kde to má taký maličký rozdiel: myslím, že nepotrebujem - nemyslím, že potrebujem - nemyslím, že by som potrebovala - Neviem to vysvetliť, je to o pocite - ja osobne by som určite vo vlastnej vete (v rozhovore) použila tú druhú možnosť. Začať záporom tú vetu zdôrazňuje, použitie "by" zase vyjadruje väčšiu neistotu. Takže som sa rozhodovala medzi týmito dvoma možnosťami. Mne ťahá uši to myslím, že nepotrebujem. Dokonca som si skontrolovala Dodatok, ktorý mi betuje Doda a tiež mi to tam nechala, asi je to u nás inak. Ktovie. Ale budem nad tým dumať Ďakujem moc

Re: 6. kapitola Od: marci - 06.05. 2011
To byl fofr. Pět kapitol utrpení a najednou taková romantika z rychlíku   Skoro mám pocit, že bych je ještě nechala podusit. Všechny. Ale co už. Děkuji za krásný překlad - s takovými "oddechovkami" bys mohla chodit i častěji   Díky moc.
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Pravdu povediac, mám jednu v zálohe, už ju chcem preložiť strašne dávno... lenže... má toľko nekánovských vecí, kde tu to škrípe... nejak nie som pripravená zniesť za to kritiku. Ale nápad to má skvelý. Tak dokončím iné veci a možno. Možno. Ďakujem, som rada, že sa páčilo.

Re: 6. kapitola Od: cyrus - 06.05. 2011
Ej aky usmev mam na tvari :))) krasne :) aj ked trosku prilis romanticke vzhladom na obsah celej poviedky... dakujem velmi krasne, skvely preklad :)
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Díky moc. Inak to skončiť nemohlo, nie?

Re: 6. kapitola Od: teriisek - 05.05. 2011
Ten závěr byl nádherný... jsem ráda, že oba uznali, že udělali chybu, a rozhodli se začít znovu:) Btw. teď přemýšlím, kdo byl v Bradavicích před Dracem, a nějak mě nikdo nenapadá..:D Díky moc za krásný překlad!
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Možno niekto z Havraspáru? Ale je tam fakt piaty... Ďakujem

Re: 6. kapitola Od: Zuzana - 05.05. 2011
Dracove utrpenie sa mi zdalo krátke na to čo vyviedol a ako riešil rozchod, Hermionine odpustenie bolo pochopiteľné, ale keby nebola práve utiekla hrobárovi z lopaty, tak by mu to trošku asi dala na vedomie, a musel by sa sakramentsky snažiť. Ale bola to krásna a nežná kapitola. A úžasne krásny a rýchli preklad za ktorý ďakujem. Si super skvelá.
Re: 6. kapitola Od: Zuzana - 05.05. 2011
mám tam chybu *rýchly a v kapitole som našla jednu: "tri dni múk kvôli osudu ženu"  *ženy
Re: 6. kapitola Od: Zuzana - 05.05. 2011Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
Nemala to byť dlhá poviedka, tak asi preto. Nič s tým nenarobíme. Ak chceš utrpenie, prečítaj si tú jej trilógiu. Bude ťa srdiečko bolieť. A ako som spomínala, tretí diel, cca 15 rokov po Rokforte - nezvládla som dočítať... Autorka je majsterka utrpenia. Díky moc za komentár a chyba opravená. Duplom díky

Re: 6. kapitola Od: anonym - 05.05. 2011
dobre, že sa udobrili.

Re: 6. kapitola Od: iway - 05.05. 2011
ach jak sladké odpuštění a závěr vyvolával potutelný usměv... 
Re: 6. kapitola Od: Jimmi - 06.05. 2011
To bol cieľ, takže som spokojná. Ďakujem

Prehľad článkov k tejto téme:

Kyra4: ( Jimmi )06.05. 2011Epilóg
Kyra4: ( Jimmi )05.05. 20116. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )04.05. 20115. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )04.05. 20114. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20113. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20112. kapitola
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 20111. kapitola Prológ
Kyra4: ( Jimmi )03.05. 2011Úvod k poviedke