Preklady fanfiction Harryho Pottera

Venujem môjmu bratovi.

8. kapitola – prvá časť

Narodeniny a knihy

Pansy chodila do práce už týždeň, keď sa Hermiona vrátila domov a uprostred popoludnia našla celý byt zatemnený. Svetlá boli vypnuté, okná zavreté a závesy zatiahnuté. Hermiona zostala prekvapená; ona ich vždy nechávala odostreté.

Potichu kráčala k Pansyinej izbe a jej dvere našla zavreté. Zaklopala. Keď Pansy neodpovedala, zaklopala opäť, krv jej stuhla v žilách a srdce jej zúrivo búšilo proti rebrám. Pansy znova neodpovedala, takže Hermiona otvorila dvere, a snažila sa pripraviť samú seba na čokoľvek, čo by tam mohla nájsť, hoci vedela, že pripravená by na to nikdy nemohla byť.

Pansyina izba bola rovnako tmavá ako zvyšok bytu a na posteli ležalo niečo veľké pozakrývané prikrývkami. Hermionine srdce stále uháňalo, ale ona ostala dokonale nehybná a príliš vydesená na to, aby sa pohla a uprene hľadela na posteľ. Po chvíli dokázala rozoznať slabé, ale rovnomerné dvíhanie a klesanie obliečok. Úľavou si vydýchla, a náhle sa cítila slabo.

Hermiona vstúpila do miestnosti a sadla si na posteľ. Čiastočne aj preto, lebo si myslela, že jej nohy vypovedia službu. Pansy sa zobudila na to, ako sa matrac prehol a červenými, opuchnutými očami pohliadla na Hermionu.

"Ahoj," riekla Hermiona, vďačná za to, že jej hlas znel pevne.

Pansy potiahla nosom. "Ahoj."

"Čo sa deje? Prečo si ešte v posteli?"

Pansy pokrčila plecami a odvrátila od Hermiony pohľad- Znovu smrkla a oči sa jej naplnili slzami. Hermiona jej z nočného stolíka podala vreckovku. Všimla si, že tam takmer nedotknuté stáli Pansyine elixíry, napriek tomu, že si Hermiona bola istá, že jej ich dala už pred pár týždňami.

"Čo je toto?" spýtala sa Hermiona a podla Pansy vreckovku. "Prečo sú tieto fľaštičky plné?"

"Cítila som sa lepšie," zafňukala Pansy, a sadla si len toľko, aby si mohla vyfúkať nos. "Tak som si nemyslela, že ich ešte budem potrebovať."

Hermiona sa súcitne usmiala. "O tom sme už predtým hovorili. Musíš brať tie elixíry, ako ti kázala Matilda, až dokým ti nepovie inak. Aj keď si myslíš, že ich nepotrebuješ."

"Viem," odvetila Pansy zdeptane.

"Je ti lepšie, lebo zaberajú, ale ak ich prestaneš užívať, znova sa budeš cítiť zle."

"Ja viem."

Hermiona v tichosti pár minút jemne hladila Pansyin chrbát. Potom sa opýtala: "Stalo sa niečo?" Bolo jej jasné, že tam pravdepodobne bol nejaký spúšťač, ktorý poslal Pansy späť na dno a do postele. "V práci?"

"Nora na mňa kričala."

"Prečo?"

"Vravela, že som mixér nevyčistila správne. Najprv som mala zrušiť všetky kúzla a potom ho umyť. Zabudla som na to."

"Som si istá, že sa len starala o tvoju bezpečnosť," riekla Hermiona.

Pansy si utrela oči. "Hádam, že hej. A ja viem, ako ho mám čistiť, tento týždeň som to robila každý deň. Som proste neschopná!"

"Nie!" vykríkla Hermiona a jemne zatriasla Pansyiným plecom. "Proste si spravila chybu, to je celé. Všetci ich robíme, nie je to nič, čím by si sa mala trápiť."

"Ty si tam nebola. Nevidela si jej výraz. Nenechá ma vrátiť sa späť, viem to!"

Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby udržala na uzde svoju netrpezlivosť. Len chvíľu predtým bola strachom bez seba, že sa Pansy niečo stalo a musela si pripomenúť, že táto žena stále potrebuje pomoc bez ohľadu na to, ako ďaleko sa už dostala.

"Samozrejme, že ťa nechá vrátiť sa späť. Pansy, prosím ťa, už sa kvôli tomu netráp. Zobrala si si už svoju dnešnú dávku?"

Pansy pokrútila hlavou.

"Tu máš." Hermiona zobrala všetky štyri fľaštičky z nočného stolíka, vyčarovala štyri poháre a potom každý z nich naplnila predpísaným množstvom elixíru. "Vezmi si ich, trochu si oddýchni a potom uvidíme, ako ti bude. Dobre?"

"Okej." Pansy bez slova vypila všetky elixíry.

Hermiona ju objala, sedela s ňou, kým znova plakala, a kým nakoniec nezaspala v jej náručí.

ooo

Pansy dostala prvú výplatu po troch týždňoch v práci. Zo všetkých tých vecí, ktoré dokázala, odkedy ju Hermiona vzala k sebe, jej táto vyvolala na tvári najväčší úsmev. Hermione ukázala výplatnú pásku, keď sa vrátila z roboty, takmer vybuchujúc od vzrušenia.

Hermiona jej povedala, že si potrebuje otvoriť účet v Gringottbanke a že tam pôjdu v pondelok. Potom sa zhovárali o tom, čo Pansy urobí so svojimi peniazmi.

Pansy chcela dať celú sumu Hermione, ale tá odmietla s tým, že Pansy by si mala časť z nich nechať pre seba ako odmenu. Dohodli sa, že Pansy bude každý mesiac platiť časť Hermioninho nájomného a bežných výdavkov. Hermiona najprv nechcela z jej platu polovicu, ale len štvrtinu. Zhodli sa, že po troch mesiacoch to zvýšia na tretinu, a po ďalších troch na polovicu. Jedine ak by dovtedy Pansy nechcela bývať sama.

Hermiona trvala na tom, aby Pansy začala šetriť, aj keď  len desať alebo dvadsať galeónov z výplaty. Pansy váhavo súhlasila. Potom dlho a usilovne rozmýšľala, čo si kúpi za odmenu. Rozhodovala sa medzi mixérom a novými topánkami. Hermiona dúfala, že si vyberie mixér, ale Pansy si nakoniec zvolila topánky.

"Darček pre mňa," povedala, keď v utorok popoludní po tom, ako skončila v práci, vychádzala s Hermionou a nákupnou taškou z obchodu.

"Som rada, že si zohnala niečo, čo sa ti páči," odvetila Hermiona obzerajúc sa po ulici.

"Zbožňujem ich, Hermiona," riekla Pansy huncútskym tónom. "A keď už sme pri tom, budúci týždeň máš narodeniny, pravda?"

Hermiona sa pre seba usmiala. "Áno, to mám."

"Takže, čo chceš robiť?"

"Vlastne," začala Hermiona, "v Čarodejníckej literatúre pre malých aj veľkých majú knižný výpredaj – koná sa len raz do roka – ktorého by som sa naozaj chcela zúčastniť."

Pansy sa zamračila. "Ale… to nie je žiadna zábava! Mali by sme ísť na večeru, pozrieť nejaký film. S Harrym a Ronom a… Blaisom?"

Hermiona sa s napätým úsmevom pozrela na Pansy.

"V skutočnosti sa ti Blaise nepáči, že?" opýtala sa Pansy.

"On je veľmi, veľmi milý muž. A ja ho mám rada, len… nie rovnakým spôsobom, ako máš ty rada Harryho."

Pansy vyzerala zamyslene. "Hmm. Nuž, myslela som si, že ste si to vy dvaja spolu v kine celkom užili a počas celej párty od teba nemohol odtrhnúť oči."

Hermiona si vzdychla. Ak by nebolo Draca, pravdepodobne by sa o Blaisa zaujímala. Ale iskra medzi ňou a Dracom bola príliš úžasná na to, aby sa dala ignorovať... alebo odsunúť nabok. V porovnaní s ním bol Blaise len veľmi malá iskrička.

"Ja viem, a naozaj sme sa bavili, ale… nemôžeš sa donútiť mať niekoho rada. To jednoducho nejde."

"To je pravda," odvetila Pansy. "Nuž, tak dobre, žiadny Blaise. Je to úplne v pohode. Pozvi si teda kohokoľvek budeš chcieť."

"Chcem stráviť svoje narodeniny v kníhkupectve, Pansy. Viem, že tebe to nedáva zmysel a že to neznie ako zábava, ale je to to, čo chcem robiť. Ak chceš, môžeme ísť na večeru večer predtým."

"Okej. To znie fajn. Porozprávam sa s Harrym a vyberieme nejaké miesto, kam by sme mohli ísť."

"Skvelé!" riekla Hermiona. "Ooch, pozri na tie pralinky!" vyhŕkla a zastala pred cukrárňou. "Idem ich zopár kúpiť. Bude to len minútka!"

ooo

Hermiona prišla na večeru večer pred jej narodeninami tak, ako sľúbila Pansy. Harry, Ron, Suzette a Blaise tam už boli a Hermionu na moment napadlo, že sa Pansy rozhodla nehľadieť na jej city ohľadom Blaisa.

Avšak zdalo sa, že sa Blaise trochu stiahol. Stále bol rovnako milý a priateľský, ale tie náhodné dotyky, tie hlboké, tmavé pohľady, ktoré jej zvykol venovať, boli preč. Namiesto toho sa správal akosi ochraniteľsky, bránil ju kedykoľvek jej Ron spôsoboval krušné chvíle, postavil sa za ňu a zdržal sa smiechu nad vtipmi na jej účet. Bol to láskavý humor, ale Blaise vyzeral, že to všetko berie veľmi vážne.

Na narodeniny jej venoval knihu s názvom "Praktický sprievodca výskumom na poli výroby elixírov". Všetci  pri stole sa na neho pozreli akosi zmätene. Hermiona najviac zo všetkých.

"Rozbiehaš novú kariéru?" spýtal sa Harry.

Hermiona vrhla na Blaisa spýtavý pohľad. Len na ňu žmurkol. "Nie, neviem o tom," odvetila. "Ďakujem Blaise, určite to bude zaujímavé."

"Myslíš si, že by si Hermiona mala nájsť novú prácu alebo tak?" opýtal sa Ron.

Blaise pokrčil ramenami. "Ak by sa naskytla príležitosť, prečo nie?"

Hermiona sa zamračila. Bolo možné, žeby Draco svojmu priateľovi povedal, že jej ponúkol miesto v jeho spoločnosti? Neexistoval žiadny iný dôvod, s ktorým by dokázala prísť, aby si vysvetlila Blaisov dar.

"Otvor si zvyšok darčekov," riekol Blaise. "Som celkom zvedavý na tú dlhú, tenkú škatuľku."

Pansyina tvár sa rozžiarila. "Och, áno, otvor tú!"

Hermiona si prečítala kartičku pripojenú ku krabici. Bola od Harryho a Pansy. Zdvihla obočie a pohliadla na Harryho. "Spoločný darček?"

Pokrčil ramenami a zoširoka sa na Pansy usmial.

Hermiona pokrútila hlavou a otvorila krabicu. Vo vnútri bolo staromódne plniace pero, ktoré dopĺňala súprava atramentov. Hermiona sa usmiala. "Och, Harry! Je krásne!" Vybrala pero zo škatuľky a poobzerala si ho. "Páni, ďakujem!" zvolala.

"Bol to Harryho nápad," riekla Pansy vzrušene. "Dosť nám to trvalo, kým sme ho našli. Museli sme navštíviť zopár muklovských obchodov, kým sme našli nejaké, na ktorom sme sa aj Harry aj ja zhodli, že sa ti bude páčiť."

Hermiona sa zasmiala. "Je perfektné, ďakujem!"

"Som rada, že sa ti páči," odvetila žiariaca Pansy.

"Náš ďalší," riekol Ron a podal jej balíček podozrivo knihovitého tvaru.

Hermiona sa zazubila. "Ďalší spoločný darček?" povedala a zobrala si darček. "Je niečo, čo by sme mali vedieť, Ron?"

Ron očervenel a Suzette ho potľapkala po ruke. "Ešte nie," odpovedala jemne.

"Len otvor ten darček," riekol Ron a obkrútil svoju ruku okolo Suzette.

"Bol to Ronov nápad," vyhŕkla Suzette rýchlo.

Hermiona ostentatívne začala rozbaľovať balíček. Keď dala preč papier, objavila sa hrubá, pozlátená kniha.

"Antonius a Kleopara," povedala a zdvihla na Rona obočie. "To bol tvoj nápad?"

Ron sa uškrnul, ale nepovedal nič.

Stránky knihy boli zlaté a Hermiona nalistovala prvú. Preletela ďalších pár stránok, ale keď sa dostala viac do stredu knihy zistila, že väčšina listov je  akosi zatavených dokopy. Celá zvedavá preskúmala knihu ešte detailnejšie. Po asi dvadsiatich stranách textu bol v knihe namiesto pokračovania príbehu otvor. A v otvore bol výber znamenitej čokolády z dovozu.

Hermiona vybuchla od smiechu. "Ron! To je podarené! Je to – je to dokonalé!"

"Ten chlapík povedal, že si tam môžeš ukrývať cennosti."

Hermiona prikývla; videla muklovské zariadenia, ktoré vyzerali ako obyčajné veci, ale v skutočnosti to boli malé trezory. "Ďakujem! Neviem sa dočkať, kedy ochutnám tú čokoládu."

"Určite s nami zajtra nepôjdeš do kina, Hermiona?" opýtal sa Blaise.

"Určite. Naozaj, naozaj chcem ísť na ten výpredaj. Bude tam zopár konkrétnych kníh, ktoré zháňam a taká šanca sa naskytne len raz do roka."

"Ale máš narodeniny," odvetil Harry.

"Viem. Nechcete, aby som robila to, čo chcem robiť?

Všetci okrem Blaisa, ktorý na ňu uprene hľadel, jednohlasne súhlasili.

"Tak potom viete, kde ma môžete nájsť zajtra večer od deviatej do jedenástej. V poriadku?"