Preklady fanfiction Harryho Pottera

9. List

Dávala na neho pozor celú noc. Nemala predstavu o tom, čo s mu stalo. Nevniesol do tejto záležitosti jasno ani, keď sa striedavo preberal a strácal vedomie.

Žiadne viditeľné známky zranenia alebo temnej mágie nemohla nájsť. Žiadne viditeľné rany tam neboli. Nekrvácal. Neboli tam modriny. Zobrala si ten list z jeho ruky hneď ako ho položila na posteľ. Odložila ho na stôl, pretože sa rozhodla, že si ho prečíta potom, keď sa preberie. Prosím, nech sa preberie. Nikdy by si neodpustila, kebyže nie. Nemohla odísť z tohto domu, aby zavolala pomoc. Nemala k dispozícii dokonca ani žiadnu formu komunikácie. Netušila, kde sú Harry a Lupin a kedy sa vrátia. Práve teraz bola sama a nikdy vo svojom živote sa necítila taká osamelá.

Namočila vlhkú handru do nádoby so studenou vodou a utrela mu rozpálené čelo. Netušila, či to na niečo bolo, ale takéto niečo často robili zraneným a chorým v literatúre a starých filmoch. Naozaj nevedela, čo robiť. Dýchal, a to bolo všetko, o čom si bola istá. Bol nažive a dýchal.

Ostražito ho sledovala celú noc. Chladila jeho čelo, hladila vlasy a šepkala slová povzbudenia. Slová ako, "je to v poriadku, teraz si v bezpečí," a "som tu, postarám sa o teba." Nevedela, či ju počuje alebo nie, ale v rozhodne to hovorila viac pre seba. Okolo štvrtej ráno sa jej začalo driemať. Sedela na posteli, vedľa neho, a bojovala s tým pocitom tak silno ako len mohla. Spánok ale túto vojnu vyhral a ona sa ocitla v hlbokom spánku, sediac vzpriamene na posteli vedľa jeho tela. Náhle sa zobudila kvôli tomu, že vykrikoval jej meno. Tak ju to ohromilo, že takmer spadla z postele.

Stále so sebou hádzal a stále vykrikoval jej meno. Čo sa od nej čakalo, že teraz urobí? Pokúsila sa ho tvrdo zobudiť. Položila mu ruky na hruď a povedala, "Draco, zobuď sa." K jej úplnému šoku (total unabashed embarrassment) zrazu objal jej ramená a pritlačil si ju k hrudi. Držal ju v smrteľnom objatí a stále volal jej meno. Pokúsila sa vymotať z jeho zovretia, ale nepustil ju, ani sa nezobudil.

Pretože nemala v úmysle v dohľadnej dobe nikam ísť, aspoň zatiaľ, kým sa nerozhodne, že ju pustí zo svojich pazúrov, vzdala sa a uvoľnila sa na jeho tele. Zdalo sa, že ho toto upokojuje, napodiv. Jeho zmietanie a kričanie prestalo, a jeho zovretie povolilo. Presunul sa trocha nabok, oprel si ju o svoju teplú hruď a ležali tam, ako milenci objímajúci sa v teplom objatí po noci milovania. Priložila ruku k jeho čelu, dotkla sa jeho líca, jeho vlasov, jeho pier. Posunula svoju tvár k jeho a dotkla sa svojimi perami jeho. Boli horúce a vlhké. Pobozkala ho krátko, potom sa pri jeho tele uvoľnila a zaspala v jeho náručí.

Slnko svietilo jasne a žlto cez malé okno v jeho izbe, keď sa zobudila. Uvoľnila jeho ruku objímajúcu jej telo. Išla do kúpeľne a potom sa hneď vrátila. Konečne vyzeral pokojný. Rozhodla sa, že sa ho nepokúsi zobudiť, ale nechá ho spať, pretože teraz bola presvedčená, že konečne zaslúžene spí. To najhoršie skončilo.

Presunula to malé windsordské kreslo k jeho posteli a posadila sa. Hermiona sa nahla k stolu a načiahla sa po ten list. Rozhodla sa otvoriť ho a prečítať. Dostal sa do takých problémov, aby ho získal. Kto vedel, čo sa mu stane. Musela si prečítať ten list, nie iba kvôli sebe, ale tiež kvôli nemu.

____________________________________________________________________________

Naša drahá malá Hermiona,

otecko a mamička sú na teba takí pyšní. Si taká výnimočná a múdra a my sme vždy vedeli, že je pre teba pripravené niečo mimoriadne. Každý deň, čo žijeme, ďakujeme nebesiam za to, že nás obdarili takou dcérou ako si ty. Si náš jedinečný poklad, naša vlastná malá drahocenná láska.

Každý deň nás robíš pyšných na teba. Pamätaj si, vždy buď hrdá na všetko, čo robíš. Buď pyšná na to, kto si a nedovoľ nikomu, aby u teba vyvolal pocity, že si podradná alebo odlišná. Nie je nič zlé na tom, byť odlišný, nie je nič negatívne na tom slove. Pamätaj si, že môžeš urobiť čokoľvek len chceš. Nenechaj sa odradiť inými ľuďmi a ich negatívnymi poznámkami. Len ty sama môžeš spôsobiť, že sa budeš cítiť podradne, iní ľudia nemajú nad tebou takú veľkú moc. Takže, dcérenka, nikdy sa necíť zastrašená alebo menejcenná. To by bolo plytvanie.

Drž svoju hlavu vysoko a buď pyšná na všetko, čo robíš. Pamätaj si ako sme pyšní na teba my.

Dúfame, že sme boli pre teba aspoň spolovice taký dobrí rodičia ako si ty bola pre nás dcéra. Nikto by nemohol chcieť lepšiu dcéru. Tak veľmi ťa ľúbime. Milujeme ťa tak vysoko ako je mesiac na oblohe, tak jasne ako je jasné slnko a tak široko ako celý šíry svet. Nie si len naša výnimočná dcéra, ale ty si výnimočná ľudská bytosť, ktorej je súdené urobiť veľké veci v jej živote. Cítime sa požehnaní vďaka tomu, že sme ťa poznali a že si bola súčasťou našej rodiny a našich životov. Kráčaj s vysoko zdvihnutou hlavou a vedz, že bez ohľadu na to, kde si, tam vonku sú na svete dvaja ľudia, ktorí ťa milujú viac než čokoľvek iné.

Snaž sa príliš veľa netrápiť. Buď dobrá a usilovne sa uč, (otecko mi práve povedal, aby som ti napísala, aby si sa veľa neučila a nezabúdala na zábavu). Si mladá len raz, napriek tomu, že vieme, že máš skúsenú dušu, (You are only young once, even though we know you have a very old soul.)  Najviac zo všetkého sa pokús byť šťastná, pretože ty si zaslúžiš šťastie.

Vždy si pamätaj, že tvoj život je výnimočný, pretože tvoj život je práve ten, ktorý je milovaný. (Always remember that your life is special because your life is one that is loved.)

Milujeme ťa, vždy budeš naše malé dievčatko a naša drahocenná láska, až do dňa, keď zomrieme, a dokonca aj potom, na veky vekov.

S láskou, tvoja mamička

S láskou, tvoj ocko

P.S: Kedykoľvek budeš osamelá, alebo ti bude ľúto za domovom, alebo budeš smutná z akéhokoľvek dôvodu, vytiahni si tento list a prečítaj si ho, a pamätaj si ako veľmi ťa ľúbime a pomysli si na nás a vedz, že presne v tom istom okamihu, keď na nás myslíš, myslíme my na teba, pretože ty vždy budeš v našich srdciach a mysliach, navždy.

____________________________________________________________________________

Hermiona si prečítala ten list dvakrát, keď sa schúlila v kresle a rozplakala sa. Plakala kvôli svojim rodičom, kvôli Dracovi, kvôli sebe. Jej matka jej vždy hovorila, aby si pamätala, že jej život je život, ktorý je milovaný, nejako na toto zabudla a tak plakala hanbou. Cítila hanbu vediac ako veľmi sklamala svojich rodičov.

Išla sa pozrieť von na nádherné ráno, ktoré sa pred nimi ukazovalo a povedala, "odpustite mi, mami a oci, odpustite mi za to, že som si nepamätala to všetko, čo ste mi napísali, za to, že som zabudla byť hrdá, za to, že som zabudla byť šťastná. Odpustite mi za to, že som si myslela, že môj život nestojí za lásku. Viem, že hoci tu už viac nie ste so mnou, nejako ma stále ľúbite."

V ten istý okamih, v okamih presne určený, povedal Draco, "pamätaj si, Grangerová, že aj ja ťa milujem."

Otočila sa k Dracovi, pustila list na zem a bežala k jeho posteli. Sadla si vedľa neho a položila mu ruky na čelo. Zdvihol ľavú ruku k jej slzami zmáčanej tvári.

Sklonila sa a pobozkala ho na pery.

"Cítim sa ako sračka," povedal Draco s úškrnom.

"Vyzeráš ako sračka," usmiala sa Hermiona.

"Prečítala si svoj list?" spýtal sa. Prikývla. Uvažovala, či ho čítal on. Pomyslela si, že asi áno. Predtým než sa mohla spýtať, povedal, "nedokázal som premôcť svoju zvedavosť, musel som si to prečítať. Je mi to tak ľúto. Ale ak to je nejaká útecha, umožnilo mi to nahliadnuť do toho, prečo si teraz taká zlomená. Musí to byť ťažké začínať s toľkou láskou na špičkách prstov a potom byť náhle o ňu pripravený. Je mi ľúto, že tvoji rodičia zomreli, Hermiona, je mi ľúto toho ako zomreli a kvôli čomu zomreli.

"Mne je ľúto, že si takmer zomrel, aby si získal ten list. Povedz mi, čo sa stalo," prosila.

Pokúsil sa posadiť, ale nedokázal to. Položila mu druhý vankúš pod hlavu a on jej povedal, čo sa stalo.

"Keď som prišiel do domu tvojich rodičov, nebolo nič zle. Nič nebolo neobyčajné. Zdalo sa, že tam nie je žiadny druh nebezpečenstva. Zišiel som na prízemie a našiel som poľahky tvoj kufor. Chvíľu som sa v ňom hrabal, sliediac v tvojich veciach." Venoval jej potmehúdsky úsmev.

Hermiona povedala, "nič iné by som od teba nečakala, koniec-koncov si bol v Slizoline. Prosím, pokračuj."

Draco povedal, "smrťožrúti museli sledovať dom. Je to jediné vysvetlenie. Už sledovali tvoj byt a tvoju prácu. Možno predpokladali, že sa v dome ukážeš." Prestal na chvíľu a požiadal o vodu. Rýchlo šla do kúpeľne, aby pre neho naplnila pohár. Premýšľala o tom, čo povedal. Ak bola pravda, že sledovali dom jej rodičov, tak potom ten deň, keď sa tam premiestnila, aby sa dostala preč od Harryho, mohol byť jej posledný na zemi.

Vrátila sa nazad do jeho izby a priložila pohár k jeho ústam. Napil veľký dúšok a povedal, "ďakujem ti." Odložila pohár na jeho stôl a on jej povedal zvyšok príbehu. "Bol som v tvojom dome možno pol hodinu, najviac, keď som začul tri puknutia. Vedel som, že sa premiestnili ľudia. Začul som nad hlavou kroky, tak som sa rozhodol ukryť. Ukryl som sa v niečom, čo asi kedysi bola komora."

Hermiona ho prerušila a povedala, "prečo si sa nepremiestnil späť, presne vtedy a tam? Prečo si zostal?"

"Pretože Hermiona," vysvetľovala Draco, "keby to boli muži, čo idú po tebe, potom by som ich chcel zastaviť, keby som mohol, dokonca aj keby to znamenalo zabiť ich. Nemohol som len utiecť a skryť sa. Začul som ich ísť dole schodmi. Počul som ich rozprávať. Teraz som určite vedel, že tam boli traja. Jeden z nich otvoril dvere na komore a ja som ho okamžite preklial. Nanešťastie tí dvaja ma prekliali súčasne. Myslím, že jeden použil neodpustiteľnú kliatbu, zatiaľ čo ten druhý vyslovil nejaké temné starodávne kúzlo, nie som si tým istý."

"Mal som pocit, že mi horia všetky moje nervové ukončenia. Mal som pocit, akokeby niekto zobral tupú žiletku a rezal moje vnútornosti na pásy. Akokeby mi šklbali mäso od kostí. Nikdy predtým som necítil takú strašnú bolesť." Draco sa na chvíľu zastavil, pretože v tento okamih si uvedomil, že to, čo popisoval jej, je presne to isté, čo kedysi ona popisovala jemu. To isté mučenie, ktoré na nej vykonal jeho otec, musí byť to isté temné kúzlo, ktoré použili na ňom a zrazu sa zahanbil. Hanbil sa jej rozprávať o svojej bolesti, pretože ona prežila presne to isté, ale pravdepodobne desaťkrát horšie. Pretože poznal svojho otca; kým tamtí muži prestali s tým kúzlom na ňom po iba piatich minútach, vedel, že jeho otec preklínal Hermionu oveľa dlhšie než jeho. Hanbil sa.

"Draco, ak nechceš pokračovať, nemusíš. Nemusím to vedieť," povedala Hermiona stále hladiac jeho tvár. Priložil svoju ruku na jej, priniesol si ju k svojim ústam a pobozkal špičky jej prstov.

"Prestali krátko po tom, čo začali," povedal. "Nemyslím, že si uvedomili spojenie medzi tebou a mnou; nuž nie spojenie, ale že niečo cítime jeden k druhému, pretože namiesto toho, aby ma zabili, povedali mi, aby som ti odovzdal odkaz. Povedali mi, aby som ti povedal, že zomrieš za smrť, ktorú si spôsobila, život za život."

"Ale ja som nezabila tvojho otca, ty si to urobil, tak prečo chcú moju smrť namiesto tvojej?" spýtala sa.

To bola chyba. Chcela mu povedať, že to nemyslela tak, ako to vyznelo, ale on si to asi nevšimol, pretože povedal, "nezaujíma ich smrť môjho otca. Chcú ťa zabiť za vraždu, ktorú si dokonca ani nespáchala, ale za ktorú si prevzala vinu. Chcú ťa zabiť za smrť Severusa Snapa."