archiv.hpkizi.sk
16. Záverečný súboj komikov
Once Upon a Hogwarts
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 24.04. 2011
Téma: Once Upon a Hogwarts
Eli
nám napísal:

Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/16/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



16. Záverečný súboj komikov

Z minulej časti...

V Rokville vybuchol jasný záblesk bieleho svetla. Proroctvo malo byť naplnené.

Koniec ukážky...

Severus Snape šokovane rozšíril oči. Podľa jeho názoru sa dnešok ukázal byť hrozne rušný.  Konečne nastal Posledný súboj, starí nepriatelia si vybavovali svoje účty a z jeho miesta na vrchole najvyššieho kopca v Rokville sa zdalo, že aurori a Rád práve vyhrávajú dole sa odohrávajúcu bitku.

„Zdá sa, že to nemehlo je k čomusi dobré,“ uškrnul sa, keď Nymphadora Tonksová zakopla o telo na zemi, podarilo sa jej zachytiť šiat dvoch Smrťožrútov a účinne ich so sebou stiahnuť.

Keď sa Snape otočil, na okamih zavrel oči a premýšľal o tom, čo sa stalo v uplynulých štyridsiatich ôsmich hodinách.

Pred niekoľkými dňami Voldemort vykonal návštevu v jeho dome v Pradiarenskej uličke a povedal mu o svojom pláne na prepadnutie a chytenie Harryho Pottera v Rokville za predpokladu, že Potter bude spolu so svojimi priateľmi a bude sa snažiť pomáhať Rádu a aurorom a pokračovať v potterovských sklonoch v pomáhaní ľudom, ktorých pozná.

Samozrejme, len o pätnásť minút neskôr sa Snape vrátil zo Zašitej uličky, vyzbrojený prísadami potrebnými na výrobu elixíru Vzkriesenie.

Teraz, o dva dni neskôr, sa elixír pekne varil v podzemí Snapovho domu, ukrytý za pomoci  množstva čarov a kúziel a nevyhnutného hesla.

Potom kútikom oka uvidel pohyb. Snape ticho zaklial. Nepredpokladal som, že tento moment príde tak rýchlo, elixír ešte nie je hotový, pomyslel si podráždene. Potter bol vždy hlupák;  šiel do boja príliš rýchlo!

Snape sa odmiestnil zo svojho miesta, keď sa so svišťaním habitu zvrtol.

V malej opustenej mestskej časti Pradiarenská ulička sa v jednom dome rozsvietilo a prúdy pestrofarebného svetla na okamih osvetlili šedú oblohu.

Potom svetlo zhaslo.

- - -

Voldemort sa zoširoka uškŕňal. „Harry Potter. Ako rád ťa znovu vidím.“

„Nápodobne,“ posmešne mu odpovedal Harry. Kútikom oka Harry videl niekoľko ľudí levitovať telá nad zemou a ukladať ich na hromadu.

Ron statočne vystúpil dopredu. „Ak chcete zabiť Harryho, najprv musíte zabiť nás všetkých.“

„Nuž, toto by som naozaj nemohol povedať, nakoľko svoj život si cením,“ zamrmlal potichu Theodor Nott. Pansy ho štuchla do boku.

Voldemortov pohľad prešiel od Harryho a miesto toho sa upriamil na Thea. „Ach, Nott. Domnievam sa, že Theodor.“

Theo prižmúril oči a krátko prikývol.

„Musím povedať, to je škoda, že nekráčate v otcových stopách. Bol to silný muž. Zabil mnoho ľudí predtým, než sám podľahol smrti. Spravili by ste správne rozhodnutie, ak by ste sa ku mne pridali.“

Pansy vystúpila dopredu a pozrela Voldemortovi do očí. „Moc sa nemeria podľa toho, koľko ľudí zabijete, ale podľa toho, čo robíte.“

Teraz sa Voldemortov pohľad presunul na Pansy. „Slečna Parkinsonová. Vidím, že ste sa takisto rozhodli bojovať proti mne. Tiež škoda.“

„Nie sú jediní, ktorí vzdorujú svojej výchove,“ ozval sa nový hlas.

Voldemort naklonil hlavu. „MacDougal. Som zarmútený z toho, čo som počul, čo sa stalo vášmu otcovi.“ Jeho oči preleteli po skupinke slizolinčanov zhromaždených v malom tesnom kruhu.

„Zabini.“ Voldemort pokrútil hlavou. „Vy ste mohli skvelo dopadnúť. Poskytol by som vám všetko, čo by ste si zažiadali.“

„Všetko, čo by som si zažiadal?“ zavrčal Blaise. „Och, takže dokážete nájsť spôsob ako mi vrátiť otca? Viete veľmi dobre, že vy a moja hadia matka ste sa spikli dohromady, aby ste v spánku zabili môjho otca!“

„Tvoja matka len chcela pre teba to najlepšie,“ odpovedal Voldemort chladne. „Zrejme nesprávne odhadla tvoje plány do budúcnosti.“

Voldemort sa otočil k tváram zvyšku zhromaždenej skupiny. „Takže... deti mojich verných smrťožrútov sa rozhodli vzbúriť sa, čo? Pozrime sa... máme Notta, Parkinsonovú, Zabiniho, MacDougala a... ach... pána Malfoya.“

Smrťožrút po Voldemorovej pravici náhle výhražne zasyčal.

„Upokoj sa, Lucius. Porátaš sa s ním neskôr,“ povedal Voldemort ostro. „Teraz... bojujme.“

„Ak je boj to, čo chcete, dostanete ho,“ povedala Hermiona odvážne. „Nepodľahneme bez toho, aby sme vás nestiahli so sebou.“

„To je pravda,“ prehovoril Ernie Macmillan. „Takmer všetky naše rodiny celý svoj život čakajú na tento okamih.“

„Polovica rodu Brocklehustovcov zomrela pod vašimi rukami, Voldemort,“ vyprskla Mandy s dôrazom na jeho meno. „A po dnešku nevinná krv nebude viac preliata.“

Voldemortove červené oči sa otočili na Mandy. „Aké odvážne slová na dievča, ktoré si pamätám, pred šestnástimi rokmi. Keď som zabíjal tvojho otca, odmiestnila si sa na ministerstvo, opustila si zvyšok rodiny a tak  spôsobila smrť svojho milovaného otca, tiet, strýkov, bratov, sestry, sesterníc a bratrancov.“

Na okamih sa Mandin pohľad zachvel a potom bol opäť chladne tmavomodrý. „Ak by som sa nepremiestnila na ministerstvo, nemohla by som tu pomstiť môjho otca a ostatných deviatich členov mojej rodiny, ktorých ste vtedy vy a vaša slizká skupinka uctievačov hadočloveka mučili a zavraždili.“

„Dosť tárania,“ náhle Voldemort vyštekol, vytiahol svoj prútik a znovu sa otočil k Harrymu. „Už mám dosť toho, aby malý chlapec znovu a znovu unikal z môjho zovretia. Priprav sa zomrieť, Potter.“

„Akoby ste to už nepovedali milión krát predtým,“ posmieval sa Potter.

Voldemort ešte viac prižmúril oči. „Avada Kedavra!“

Keď množstvo kliatob lietalo nad ich hlavami, Hermiona potiahla Rona za krík a zašepkala,

„A čo horcruxy? Harry ich všetky ešte nezničil!“

„Jednoducho budeme držať palce a dúfať vo víťazstvo,“ povedal Ron s nepatrným úsmevom, keď prednášal slávne motto Kudleyovských kanónov. „Okrem toho, myslím, že šťastie je na našej strane,“ zazubil sa, keď zdvihol dve fľaše... čohosi, čo vyzeralo ako... Felix Felicis!

„Ron, ako si ho získal?“ Hermiona sa domáhala odpovede.

„S láskavou pomocou Princových inštrukcií,“ povedal Ron. „A, samozrejme, kotlíka Harryho Pottera.“

Hermiona prevrátila očami. Ten Princ mi stále ide na nervy! pomyslela si podráždene. Varenie Felix Felicisu zvyčajne trvalo týždeň, ale nie, protivný Snape prišiel na spôsob ako ho dokončiť za dva dni!

„No tak, poďme to rozdeliť,“ povedal Ron, postrkoval Hermionu a podával jej jednu fľašku. „Zoberieš si ľavú stranu, ja budem zásobovať pravú stranu. A uisti sa, že každému povieš, že toto je Felix Felicis, nenechaj ich myslieť si niečo iné.“

Hermiona na okamih vyzerala byť zmätená, ale potom prikývla. „Poďme.“

- - -

Kúzlo Felix Felicis skutočne fungovalo. Záblesky zeleného svetla a výkriky „Avada Kedavra!“ bolo počuť všade okolo Rokvillu, ale našťastie, nikto zo strany Svetla nezomrel.

„Príliš meškám? Je Harry mŕtvy? Je Voldemort mŕtvy?“ skríkla Ginny, keď vrazila do Hermiony.

„Nie, nikto nie je mŕtvy – držia sa,“ Hermiona sa zasekla sa uprostred vety a hľadela na svoju priateľku „Čo tu robíš?“

Ginny vypálila strašidelného netopiera smerom k smrťožrútovi v kapucni. „Všetky stoly a stoličky sme roztrieskali o okno v učebni Čarovania. Okno sa po hodine rozbilo.“

„Rýchlo, toto vypi!“ Hermiona posunula Ginny fľašku Felix Felicis.

„To je Felix Felicis? spýtala sa Ginny pobavene s pohľadom na fľašku.

„Áno, áno,“ odpovedala Hermiona netrpezlivo. „Všetko, čo potrebujeme, máme v tejto fľaške – naozaj mi je jedno, že hráme nepoctivo – musíme vyhrať.“

„Hermiona, toto je ananásový džús,“ povedala Ginny a potriasala hlavou. „Nie je to tekuté šťastie. Kto to varil?“

Hermionine oči sa zúžili. „Ron,“ povedala so zaťatými zubami. „Musel  si vziať príklad z Harryho a priedviesť  tak trik s povzbudením dôvery, ako to on urobil vlani!“ Hermiona tuho zovrela päste. „RONALD WEASLEY, JA ŤA ZABIJEM!“

- - -

Consectio!“ vykríkla Mandy na jedného zo smrťožrútov okolo nej, ktorému sa na žalúdku urobila veľká rezná rana. „Lippitinis!“ Druhý smrťožrút si chytil oči a kričal v bolestiach. Zápal očí, pomyslela si Mandy. To bolo prvé kúzlo, ktoré som ťa počula hovoriť, oci.

Ostrý úder do čeľuste odhodil ďalšieho smrťožrúta. „Externus vena!“  Cievy vyleteli z muža cez otvorené ústa a dopadli na zem. To bolo za teba, Terra, pomyslela si Mandy chmúrne pri spomienke na sestrino mŕtve zhorené telo ležiace v kozube.

Mandy vedela, že použila kúzlo, ktoré sa zvyčajne nachádzalo v knihách o čiernej mágii, ale už dávno si uvedomila, že jediný spôsob ako odolávať temnému mágovi je vzdorovať mu s rovnakým druhom mágie. Počas štvrtého ročníka Mandy veľa trénovala čiernu mágiu, ale keď sa pred dvoma rokmi pod troskami toho, čo bývalo Brocklehustské panstvo, našlo telo jej brata rozsekaného na kusy, Mandy zriekla sa  všetkej mágie až do začiatku piateho ročníka v Rokforte, keď smrťožrúti napadli niekoľkých zostávajúcich členov rodiny. Mandy sa opäť, ako povedal Voldemort, premiestnila do bezpečia a nechala zabiť svoje sesternice a bratrancov. A teraz, Mandy bola unavená z útekov, zachraňovania vlastného života, ale obetovania niekoho iného. Teraz bola Mandy pripravená pozrieť sa smrti do tváre.

Keď Mandy dvom smrťožrútom zlomila ruky a ochromila ich, náhle zacítila ruku, ktorá sa zakrádala po ramene – smerom k jej prútiku – a skúsene zhodila telo tvárou k zemi.

Mandy pomaly zdvihla masku a zalapala po dychu.

„Dafné Greengrassová...?“

- - -

Bojisko bolo nehybné, keď Voldemort odhodil preč každého zo stredu námestia v Rokville.

„Nagini! Zaútoč na chlapca!“ zasyčal Voldemort v parselčine na hada.

Harry nezabudol opätovať úder. „Serpentsiortia!“ Bledozelený had s hladkou kožou a lesklými šupinami sa okamžite zhmotnil. „Zabi druhého hada!“ zasyčal Harry na svojho hada.

Voldemort sa uškrnul, keď sledoval Nagini v súboji s Harryho hadom. „Múdro, Potter. Had proti hadovi.“

„Rovnako ako vražda kvôli horcruxu, Voldemort,“ povedal Harry a rýchlo rozmýšľal. Harry vedel, že Voldemort stále má niekoľko horcruxov, takže vedel, že toto je jediný spôsob ako donútiť Voldemorta odhaliť, čo sú jeho horcruxy a kde sú.

„Potom sa zdá, že si rozumieme. Tú hlúpu dievčinu  Myrtlu kvôli môjmu denníku, mojich špinavých muklovských príbuzných kvôli prsteňu, usmrkaného pána Burkesa s mastnými vlasmi z Borgin a Burkes kvôli medailónu, tú hlúpu ženskú – Smithová alebo tak nejak – kvôli Bifľomorovej šálke, niekoľko členov Brocklehustovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej a nakoniec, ten starý mukel kvôli Nagini,“ zasyčal Voldemort. „Doteraz si nič sám nezničil, však, chlapče? Bez Dumbledora nablízku si úbohý a zbytočný. Si len obyčajný čarodejník bez výnimočnej moci. Obyčajný chlapec, ktorý sa chystá na smrť.“ Voldemort sa zaškľabil a zdvihol prútik.

„Avada Kedav -“

„ – Ehm, hovorili ste, že jedným z Horcruxov je Bifľomorovej šálka?“ náhle ho prerušil Ernie Macmillan. Keď Voldemort na neho zahľadel, okamžite odvrátil zrak.

„Áno, jedným z mojich Horcruxov je Bifľomorovej šálka,“ povedal Voldemort pomaly.

Ernie ešte viac pozeral do zeme. „Nuž, myslím – a naozaj to nie je úplne moja chyba – myslím, že možno som – myslím – viete, myslím, že som ju istým spôsobom zničil.“ Tá posledná časť bola zašepkaná potichu. Napriek tomu to Voldemort aj tak počul.

„Čože?“

„Vo štvrtom ročníku som ju trochu, ehm, odpudil do kozubu,“ zamrmlal Ernie a pomaly cúval. „Prisahám, že nie som jediný vinník, Justin Finch-Fletchey chcel, aby som s ním cvičil odpudzovacie kúzla! Takže on bol vlastne na vine!“

Voldemortovi sa od zlosti dosť triasli ruky.  „Takže takto skončil jeden z mojich milovaných horcruxov – zásluhou dvojice hlúpych malých bifľomorčanov – skončil v kozube, nie? Zásluhou dvojice bifľomorčanov!“ zareval, zem sa pod ním triasla a oči blčali.

Náhle sa Mandy s očami dokorán zrútila na zem.

„Došla jej energia,“ poznamenal Voldemort lenivo, už s chladným hlasom a očami. „Pripisujem to rozčúleniu, ktoré som predviedol. Nie je zvyknutá používať čiernu mágiu, však?“

„Expelliarmus!“

Voldemort sa mu jednoducho vyhol bez toho, aby sa otočil a pohŕdavo sa zasmial na Rona.

„A to som si myslel, Weasley, že si chrabromilčan. Napadnúť niekoho, keď je otočený chrbtom, trochu zbabelé, nemyslíš?“

Ron sa zaškľabil na Voldemorta a otvoril ústa, ale bol prerušený.

„Ste lord Voldemort?“ ozval sa nový hlas.

Voldemort so zjavným znechutením pozrel dole na Lunu Lovegoodovú. „Samozrejme, že som, kto iný by sa na verejnosti odvážil nazývať lord Voldemort?“

„Môj otec hovorí, že to nie je pravda. Hovorí, že vaše skutočné meno je Tom Marvolo Riddle,“ pokračovala Luna a správala sa, akoby ho vôbec nepočula. „Hovorí, že lord Voldemort je len hlúpa, bezvýznamná, detinská prešmyčka vášho pravého mena, ktoré by ste mali používať správne.“

„Aha. Ty musíš byť Luna Lovegoodová, tvoj otec vlastní Sršňa, však? Kedysi som ho čítal, predtým, než som si kúpil prvý pár luxusných habitov,“ povedal Voldemort príjemne. „Boli tam zaujímavé krížovky a články. Vlastne si myslím, že moje predplatené vydania mi ešte stále posielajú na byt, ktorý som mal prenajatý v Londýne.“

„Och, môžem zariadiť, aby ocko obnovil predplatné a zaslal ho na vašu novú adresu,“ povedala Luna mierne, akoby si neuvedomovala, že vedie zdvorilý rozhovor s najobávanejším temným mágom všetkých čias.

„To by bolo milé,“ odpovedal Voldemort. „Ale mohol by mi poslať septembrové číslo, ktoré obsahovalo prízrakohľad? Veľmi čarovne sa cez neho pozerá.“

Luna sa trochu pohrabala vo svojich šatách. „Tu, môžete mať moje.“

„Hej, veľmi nerád ruším túto debatku, ale mám pripravenú smrtiacu kliabu, ktorá len čaká, kedy vyletí z môjho prútika a niekoho zasiahne do hrude,“ prerušil ich Harry. „A niekedy v blízkej budúcnosti, prosím.“

„Máš to mať, Potter,“ uškrnul sa Voldemort.

Potom sa otočil k Lune. „Ďakujem ti za prízrakohľad. Teraz, ak ma ospravedlníš, čaká na mňa ‚Chlapec, ktorý prežil‘, aby som ho trafil Avadou.“

„Prepáčte, ale nikto to viac nehovorí,“ povedala Lisa Turpinová. „Naozaj sa potrebujete naučiť nejaké nové výrazy.“

Voldemort si ju nevšímal. „Avada Keda -“

„Pozrite! Jeden z hadov škrtí toho druhého!“ vykríkol Colin Creevey. Ostatní mu venovali ‚čo tu ty robíš‘ pohľad, ale potom došli k záveru, že ak je tu Luna Lovegoodova a Ginny Weasleyová, Colin Creevey tu tiež môže byť.

„To je Harryho had!“

„Nie, je Veď Vieš Koho!“

„Hady majú rovnakú farbu, ako to môžeš vedieť?

„Au, to bude bolieť. Byť uhryznutý hadom do vy-viete-ktorej oblasti.“

„Úžasné! Čo myslíš, za koľko by sa dala predať jedna z tých hadích koží?“

Theodor Nott s neskrývanou nevôľou hľadel na Antonyho Goldsteina.

Antony pokrčil plecami. „Mám rád peniaze.“

Harry nevedel, ktorý had je jeho, tak len stál a pozeral sa.

Voldemort využil príležitosť, aby na Harryho vykríkol „Avada Kedavra!“ Našťastie, Hermiona zaregistrovala pohyb jeho prútika a rýchlo strhla Harryho k zemi.

„Nedokážeš urobiť nič bez svojich poskokov, však?“ posmieval sa Voldemort. „Vždy potrebuješ iných, aby zachránili tvoj prízemný, úbohý, bezvýznamný život.“

„Nuž, aspoň mám ľudí, aby zachránili môj prízemný, úbohý, bezvýznamný život!“ skríkol Harry. Potom, keď si uvedomil čo práve povedal, vetu preformuloval, „Chcem povedať, aspoň mám ľudí, aby zachránili môj úžasný, skvelý život!“

„Tiež mám ľudí, aby mi zachránili život!“ zreval Voldemort a z jeho prútika teraz vyletovali iskry. „Mám smrťožrútov!“ Otočil sa a prútikom ukázal na smrťožrútov. „A neopovážte sa tvrdiť, že nie ste ochotní kvôli mne zomrieť. Lebo inak -“ Jeho hlas sa o stupeň znížil „Zomriete, ak nezomriete kvôli mne.“

„Och, ty môj poondiaty bože!“ vykríkla Pansy Parkinsonová. „Táto  poondiata bitka trvá už poondiato dlho. Len vezmite svoje poondiate prútiky a už sa doondite navzájom. Na toto nemám dosť poondiateho času, za poondiatu hodinu mám naplánovanú poondiatu masku na tvár.“

Bojisko okamžite stíchlo.

„Vieš o tom, že si ‚poondiaty‘ povedala osemkrát v štyroch vetách, však?“ povedal Blaise.

„Poondiato to viem, Blaise! Ale trvá to tak poondiato dlho! Vždy, keď sa tu Harry alebo ‚Vysoký-temný-a-nie-veľmi-pekný‘ snažia zabiť toho druhého, tak sa niečo doondie!“ Pansy si teraz takmer trhala vlasy.

„Och, bože,“ zastonal Malfoy. „Začína hyperventilovať.“

„Potrebujem – papierové – vrecko,“ zasípala Pansy.

„Tu,“ jednohlasne povedali Malfoy, Theo, Blaise a Antony.

„Musíme preložiť tento súboj,“ povedal Malfoy Voldemortovi a ukazoval na Pansy. „Máme tu prípad hyperventilácie, vy máte väčšinu vašich smrťožrútov zranených a myslím, že váš had je mŕtvy,“ povedal na dodatok, keď sa nakláňal dopredu, aby sa dotkol neživého hada.

Nagini na neho výhražne zasyčala a chňapla po jeho prstoch. Malfoy odskočil späť. „Nevadí, je živá a kope!“

„V poriadku, Potter, prečo niečo nevymyslíme?“ navrhol Voldemort tónom, ktorý naznačoval, že on nenavrhne vôbec nič. „Stretneme sa budúcu sobotu na metlobalovom ihrisku v Rokforte, presne o desiatej. Ty si privedieš svojich úbohých priateľov a ja svojich platených hrdlorezov. Môže byť?“

Harry prikývol. „Predsa len jedna vec. Prečo metlobalové ihrisko?“

Voldemortove črty potemneli. „Keď som mal jedenásť, mal som nehodu s metlou a tiež možnože mám odporný plán na zničenie rokfortského metlobalového ihriska.“

Theo sa hlasno zachichotal. Keď všetci pozreli na neho, pokrčil plecami a povedal, „Čo je? On žartuje a ja som sa zasmial.“

Voldemort zažmurkal spôsobom ‚Ihneď sa prestaň smiať lebo ti až do zajtra začarujem zadok‘ Theo sa neprestal smiať.

Blaise skúsene zasiahol Thea do spánku, v skutočnosti naň neúmyselne klopal. „Sklapni, človeče.“

„Tak teda sa uvidíme v sobotu, Potter,“ povedal Voldemort a zastrkával si prútik späť do svojho habitu. „Želám ti krásny aj keď prvý zo sledu posledných dní.“

„Mohol by som vám zaželať to isté,“ povedal Harry. „Ale nemôžem, ako všetci tu prítomní práve počuli, už ste to povedali vy.“

Keď sa Voldemort a jeho stále žijúci nasledovníci odmiestnili, Harry sa otočil späť k Ronovi a Hermione. „Dohodol som si práve rande so smrťou?“

Ron pokrčil plecami. Hermiona otvorila ústa, aby niečo povedala, ale hrubo ju prerušil Malfoy, ktorý sa primiestnil za ňou a s jačaním ju ťahal za ruku:  „Hermiona, Hermiona, dostal som to! Môžeš to ošetriť?“ Hermiona prekvapene hľadela na neho, ale potom jej došlo, čo robí.

„Nuž, kde si zranený?“ spýtala sa Hermiona s ozajstným záujmom. Harry a Ron si vymenili vystrašené pohľady. Hermiona a Malfoy to mysleli vážne s tým vyhlásením, že spolu chodia!

„Moje pery sú trochu čudné“ povedal Malfoy. „Môžeš pobozkať poranenie, aby sa to zlepšilo?“

PLESK.

Hermiona odkráčala preč, šomrajúc si veci ako „odporný bastard,“ alebo „egoistická fretka“ alebo dokonca „znetvorený kus (vložte sem čokoľvek, z čoho sa každá rodička červená, tak to sem nemôžem dať kvôli hodnoteniu)“. Nikto si nevšimol jej tajomný úsmev a šepot k Malfoyovi, ktorý ju dobehol, „Harry a Ron isto začali panikáriť!“

Malfoy sa tajomne uškrnul a šúchal si líce. „Ale bol som zranený!“ pokračoval hlasno. „Práve teraz mám zranené líce!“

Harry pozrel na Rona. Ron pokrčil plecami. „Harry, to je Rokfort. Hermiona sa dáva dokopy s Malfoyom, Luna sa rozpráva s Voldemortom, Voldemort si predpláca Sršňa, všetko je v poriadku, Harry.“

Harry sa zahľadel do diaľky. „Hej, ale čoskoro to všetko skončí. Za šesť dní buď budem mŕtvy ja alebo Voldemort.“

„Nemaj obavy, kamoško. Správna strana vždy vyhráva.“

Harry znovu vzhliadol. „Ale čo ak nevyhrá?“

„Nuž, pozri sa na to takto,“ povedal Ron. „Ak dobrá strana nevyhrá, vždy môžeš zoslať dole malú strašidelnú vec, ktorá sa volá duch Harryho Pottera a navždy prenasledovať Voldemorta. Och a mimochodom, keď zomrieš, môžem si nechať tvojho Bleska?“

Harry na neho civel. „Nie, Ginny ho dostane.“

„Ach, dobre, celkom fér, budúca manželka je viac ako budúci švagor.“

„Och, bože môj!“ zaúpäl Theo, posadil sa a šúchal si svoju hlavu. Nikto si nebol celkom istý, prečo stone – kvôli miestu, kde ho udrel Blaise alebo kvôli niečomu  inému. „Prečo všetci rozprávate o smrti? Ľudia, nemôžete jednoducho oceniť spoločnosť živých?“

„Bože, neviem. Možno je to kvôli tomu, že spoločenstvo mŕtvych a gayov má viac zaujímavých členov?“ vážne povedal Blaise.

Theo sa zamračil. Blaise len pokrčil plecami. „Nuž, musím ísť. Skontrolovať, či je v poriadku Mandy – mám na mysli, či Brocklehurstová je, viete, nažive alebo čosi také. Pretože, viete, je to... ehm... slušné.“

Teo otrčil prst na jeho vzďaľujúci sa chrbát. „Choď sa bodnúť, Zabini.“

Morag za ním zatlieskal. „Theo, vitaj v spoločnosti mŕtvych. Budeš sa tu mať skvele. Neboj sa rozprávať o hocičom ako sú prípravy na pohreb, závete, strašenie a/alebo znamenia po živote.“


(PP: podľa  http://harrypotterfanon.wikia.com/wiki/Mandy_Brocklehurst  Mandy Blockhurstová bola jedináčik – teda nemohla prísť o sestru. A nepodarilo sa mi zistiť, či mala nejakých bratrancov alebo sesternice. preto som výraz „cousins“ prekladala ako „bratranci a sesternice“ a tiež nesedí ten údaj o Voldemortovej spomienke, kedy mal pred šestnástimi rokmi napadnúť rodinu Brocklehurstových a Mandy sa mala odmiestniť na ministerstvo. 17 -16 = 1. Jedine, že by bola Mandy staršia od ostatných spolužiakov)


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Tak jsme se posunuli do druhé poloviny povídky, jsm ráda, že tak rychle přibývá. Tato kapitola měla spíš parodický ráz, líbily se mi vtipné dialogy i Harryho nápad vyčarovat hada, který bude bojovat s Nagini. Ale nejkouzelnější bylo stydlivé Ernieho přiznání ohledně šálku, jak se za to zničení Voldemortovi omlouval .
Díky.

Ďakujem za preklad, dúfam, že ďalší pribudne čoskoro, keď už si sa takto rozjela. Čítal sa vynikajúco, ale nemôžem si pomôcť, moja šálka kávy to nie je. Ale preklad za to nemôže :D
ďakujem, budem sa snažiť. :-)

Nejlepší byla beztak Luna, když zařizovala Voldemortovi předplatné
Díky moc za překlad!

skvelé

Nie je toto nejaka chyba?: ktorý som mal prenajatý v Londýne je ešte stále posielané/platné na byt , ktorý som si v Londýne prenajal.

Pristihla som sa pri tom, ze niektore odstavce celkom vynechavam :) ale dej mi neusiel :) niekedy je to trosku mimo mojho vkusu, ale niektore dialogy stoja za to :) dakujem
je to chyba. :-( ... vôbec som si to pri opravovaní nevšimla. správne má byť moje predplatené vydania mi ešte stále posielajú na byt, ktorý som mal prenajatý v Londýne. a dosť, ďalej to nemalo ísť. vďaka za opravu, cyrus. :-)

Co na tohle napsat?:) Rozhodně jsem nečekala, že se u "poslední bitvy" tak skvěle pobavím:) Těším se na pokračování a děkuji za překlad, který tak rychle přibývá.

Tohle je strašně rozporuplná povídka... občas se fakt bavím, ale jsou chvíle, kdy jen zírám a říkám si, že takovou pitomost snad autor ani nemůže myslet vážně... a občas mi jednoduše nesedí... Ale díky moc za překlad, zajímá mě, co z toho nakonec vyleze:D

Bláznivá paródia, ale aj tak je tam niečo akoby trpké, čo mi bráni smiať sa uvoľnene ako pri ozajstnej paródii. Neviem čo si mám myslieť, uvidím čo ďalej. Rande s Voldemortom, náhodou zničený horcrux a Voldemort dutý ako poleno keď vymenuje svoje všetky artefakty. Neviem... Najlepšia je Luna a Draco. Ďakujem za preklad.

Ach můj bože, toto byla tak neskutečně zábavná kapitola. Při tomto jsem málem spadla pod stůl: Och, ty môj poondiaty bože! vykríkla Pansy Parkinsonová. Táto  poondiata bitka trvá už poondiato dlho. Len vezmite svoje poondiate prútiky a už sa doondite navzájom. Na toto nemám dosť poondiateho času, za poondiatu hodinu mám naplánovanú poondiatu masku na tvár.
 A Harry a Voldy si domluví rande. Hodně parodie, ale k duchu této povídky by se nic jiného nehodilo. Díky za fakt suprovou kapitolu. Ta zvedne náladu, i kdyby se dělo kdovíco :D

Při rozhovoru Lenky a Voldemorta jsem se parádně nasmála :D
Krásný díl, ač téma neveselé, přesto bylo podané odlehčenou formou.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Noemi - 28.02. 2016
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Prehľad článkov k tejto téme:

Lily in a Pond: ( zelaaa001 )31.10. 201131. Posledné okamihy
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )28.10. 201130. Oddelenie bláznov
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )27.10. 201129. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )25.10. 201128. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )24.10. 201127. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )23.10. 201126. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )22.10. 201125. Búrka na obzore
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )22.09. 201124. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )20.09. 201123. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )17.09. 201122. kapitola
Lily in a Pond: ( zelaaa001 )14.09. 201121. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )13.09. 201120. kapitola
Lily in a Pond: ( Eli )16.06. 201119. Harry si prisvojuje cudzí plán
Lily in a Pond: ( Eli )08.06. 201118. O bobroch a fretkách
Lily in a Pond: ( Eli )30.05. 201117. Malé špinavé tajomstvá
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 201116. Záverečný súboj komikov
Lily in a Pond: ( Jimmi )23.04. 201115. Prípravy na pohreb a sladké potýčky
Lily in a Pond: ( Jimmi )21.04. 201114. Nikto nie je pripravený
Lily in a Pond: ( Jimmi )20.04. 201113. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky
Lily in a Pond: ( Jimmi )19.04. 201112. Oni nevedia, že my vieme
Lily in a Pond: ( Jimmi )15.04. 201111. Zašľahačkovaní
Lily in a Pond: ( Eli )14.04. 201110. Rozkokošení diablici
Lily in a Pond: ( Eli )21.09. 20109. Nástup de Vellofidesa
Lily in a Pond: ( Eli )17.09. 20108. Shakespearská kvalita Rokvillu
Lily in a Pond: ( Eli )24.04. 20107. Pocit strachu
Lily in a Pond: ( Eli )18.04. 20106. Nech hry začnú
Lily in a Pond: ( Eli )18.03. 20105. Veľmi podivný sled udalostí
Lily in a Pond: ( Eli )15.02. 20104. Daphne je odstavená
Lily in a Pond: ( Eli )16.12. 20093. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam
Lily in a Pond: ( Eli )02.12. 20092. MFP sa blíži
Lily in a Pond: ( Eli )04.11. 20091. Začiatok
. Úvod k poviedkam: ( Eli )29.10. 2009Úvod k poviedke