Preklady fanfiction Harryho Pottera

14. Nikto nie je pripravený

Nasledujúci deň bol pre Draca Malfoya príšerne nejasný. Kúzla boli hrozné, Dejiny mágie boli neznesiteľné a Transfigurácia bola čisté utrpenie. Čo bolo príčinou všetkého tohto utrpenia v predmetoch, v ktorých normálne vynikal?

Bola ňou Hermiona Grangerová. Samozrejme, bol v pokušení nazvať ju jednoducho "Grangerka," ale bolo neslušné v písomnom styku nezahrnúť niekoho krstné meno. Avšak ona si v skutočnosti túto zdvorilosť nezaslúžila, takže "Grangerka" bude skrátka fajn.

"Bolí ma hlava," zaskučal Draco. Theodor Nott na neho vyvalil oči a podal mu čokoládové mlieko.

Myšlienka "Grangerka" vysielala jeho mozgom slabé šokové vlny zakaždým, keď si ju pomyslel...

Odkedy sa dnes ráno zobudil, Draco zjavne nedokázal dostať Hermionu - pardon, Grangerku - zo svojej hlavy.

Možno to bolo tým bozkom, do ktorého ich nanútila Weslíčka, alebo to možno bolo jej osobnosťou, alebo to možno bolo faktom, že mala vážne skvelé telo. Nech bol dôvod akýkoľvek, bez ohľadu na to, či to bol zvrátený dôvod alebo nie, Draco ju nedokázal dostať zo svojej hlavy. A teraz sa blížili Elixíry. Hodina, na ktorej bol prinútený byť partnerom Hermiony - nie - Grangerky. A tiež bola na tejto hodine Dafné, jeho bývalá. Toto iste bude trápne.

Nepomáhalo, že Hermiona - do kelu, Grangerová - sa na neho počas Aritmancie nevinne usmievala. Ani tomu nepomáhal fakt, že keď mieril na Transfiguráciu, vrazil do nej (doslova), vypadli mu tri zvitky pergamenu a všetky knihy, čo niesol, rozbil kalamár a zlomil si brko a ona mu všetko pomohla pozbierať, hoci kvôli tomu prišli neskoro na Transfiguráciu.

Je zbytočné v tomto okamihu spomínať, že sa ich ruky dotkli, keď mu podávala diagram z Aritmancie a že ho zaň dokonca pochválila.

Keď Draco vošiel do učebne Elixírov, nemohol si pomôcť, ale bol trochu nervózny, keď mal sedieť tak blízko Grangerovej.

A ona tam bola, Hermiona Grangerová, osoba, ktorá prenasledovala všetky jeho myšlienky, skutočné zjavenie. Počkať, nie. Škrtnite to. Hermiona Grangerová nemohla byť zjavením svetla.

... Mohla?

... Bola ním?

Draco zmietol tú myšlienku zo svojej mysle. Bola to zbytočná myšlienka. Ako by to aj tak zistil?

"Takže...Grangerová... ty si sa... hm... učila?" Draco nemohol uveriť svojim vlastným ušiam, keď začul, že toto vyšlo z jeho zradcovských úst. Teraz si bude myslieť, že je sprostý!

Hermiona sa na neho podivne pozrela. "Vždy sa učím."

Draco sa začervenal. "Správne, vedel som to. Snažil som sa ťa vynervovať pred MLOKmi." Dobrá odpoveď, Draco! pogratuloval sám sebe. Si ten najbystrejší človek na svete!

"MLOKy sú až v máji, Malfoy."

Draco sa v duchu nakopal. "No... aj to som vedel."

Hermiona sa usmiala. "Určite si to vedel."

Má pekné zuby, pomyslel si Draco. Sú tak pekne tvarované a biele a všetky zoradené a lesklé. Potom vhupol späť do reality. Nie! zajačal na seba. Nezačne sa ti zase páčiť Hermiona Grangerová! Už vieš, čo ti otec urobil, keď zistil, že si sa do nej rachol v druhom ročníku. Okamžite sa prestaň červenať a začni sa uškŕňať!

"Aký elixír dnes budeme pripravovať, pán profesor?" spýtal sa Ernie Macmillan profesora Slughorna, ktorý práve prišiel do miestnosti. "Nápoj živých mŕtvych?"

"Bude to slabší elixír lásky?" opýtala Pansy Parkinsonová.

"Bude to zase Felix Felicis?" vykríkol Ron Weasley.

"Bude to -" začal hovoriť Blaise, ale Slughorn ho prerušil.

"Nie, to je eventuálne smrteľné a mimoriadne nebezpečné; nie, slečna Parkinsonová, sú ilegálne; nie, jediný, kto v tejto triede potrebuje šťastie, som ja; a nie, pán Zabini, nemám záujem počuť, čo za elixír by ste rád pripravil," jedným dychom zo seba vysypal Slughorn. "Dnes nebudeme pripravovať žiaden elixír, pretože musím skôr odísť a tak nebudem túto hodinu vyučovať. Ani ma nezastúpi iný učiteľ. Žiadne otázky, všetci musíte zostať tu. Neodchádzať. Opakujem, neodchádzať. Zamknem magicky dvere a okná. Zostaňte tu a neodchádzajte, ak si nechcete ublížiť. Vrátim sa do troch hodín. Zostaňte, kde ste."

Keď vypochodoval z triedy so zasvišťaním plášťa, trieda prepukla v šepot.

Harry sa tváril vyplašene. "Rád ide do boja," zašepkal Ronovi.

"Viem," odšepkal Ron. "Musíme Rádu pomôcť. Ako sa odtiaľto dostaneme?"

"Neviem," odvetil Harry. "To je tá najotrasnejšia časť tejto situácie. My sme v bezpečí, ale možno práve teraz zomierajú nevinní ľudia."

"Nevinní ľudia umierajú každý deň," netaktne poznamenal Ron.

Harry sa rozhodol, že to nepočul. "Musím nájsť spôsob ako bojovať," povedal, tentoraz hlasnejšie a s väčšou odhodlanosťou v očiach.

Nad stolom, kde sa zhromaždili slizolinčania a bystrohlavčania...

"Myslíš na to, na čo myslím ja?" spýtala sa Mandy Brocklehurstová Blaisa.

"Príde na to. Myslíš na to, čo si myslím, že si myslíš?"

"Myslíš si to, čo si myslím, že si myslíš, že si myslím?"

"Myslíš si to -"

"Ach, čušte už!" prerušil Theo. "Teraz nemáme čas hrať sa švihnuté slovné hry!"

"Toto je už po druhý raz, čo ma dnes prerušili," zasyčal zlovestne Blaise. "Nie som šťastný."

"Nemôžete sa pre zmenu pokúsiť chovať ako dospelí?" hlasne pokračoval Theo. "Mám po krk toho, že sa chováte, ako keby sa celý svet točil okolo vás a len okolo vás? Keby ste sa niekedy rozhliadli okolo seba, zistíte, že váš malý svet fantázie nie je tým, čím sa zdá. Práve teraz na bojovom poli zomierajú ľudia a vy myslíte jedine na to, čo si myslí ten druhý! Bože, nemôžete už konečne dospieť!"

"My sme si mysleli to, čo si si myslel ty," nesmelo povedala Mandy po tom, čo Theo skončil so svojím prejavom.

Theo dočasne onemel.

"Snažili sme sa vymyslieť nejakú možnosť, ako sa odtiaľto dostať," ponúkol Blaise.

"Ach." Theo sa tváril mimoriadne rozpačito. "Myslím, že potom som sa mýlil."

"Ospravedlnenie sa prijíma," okamžite odvetila Mandy.

"Nikdy som žiadne ospravedlnenie nepovedal!" vykríkol Theo.

"Ale naznačil si ho. Najbližšie k ospravedlneniu, ktoré kedy dostaneme z Theodora Edmunda Notta," pripojil sa Blaise.

Theo zdvihol ruku. "Dobre, predovšetkým, neospravedlnil som sa. A po druhé, ako to, že všetci poznajú moje druhé meno?"

"Tvoja mama napísala na všetky tvoje habity ´majetok Theodora Edmunda Notta, s láskou, mamička´," zachichotala sa Mandy.

"Ach."

- - -

Dafné Greengrassová šprintovala po chodbách, uháňala okolo portrétov, ktoré jej stále vraveli: "Vráť sa do svojej učene, nemala by si tu byť!"

Ako sa dostala z učebne Elixírov? Jednoducho. Dafné len vytvorila svoju kópiu pred triedou a keď tá vytvorená Dafné bola vonku, odomkla dvere,. Slughorn by mal to kúzlo skontrolovať, uškrnula sa v duchu. Pevné veci prejsť nemôžu, ale výtvory áno. Výtvory sa potom môžu zmeniť na pevné. Tipujem, že nakoniec nikdy nebol skutočný slizolinčan; verný slizolinčan kráčajúci v stopách Temného pána.

"Dafné!"

Bolo to malé háďa, jej nevlastná sestra Diana. Nejako sa jej tiež muselo podariť dostať z učebne.

"Stupefy!" rýchlo vrhla Dafné Dianiným smerom. Očakávala, že Diana padne k zemi účinne omráčená. To, čo neočakávala, bolo, že Diana vyčaruje štít tak rýchlo, že Dafné nemala ani čas zažmurkať a vrhnúť to kúzlo nazad na ňu.

"Protego!"

"Ešte si nezvládla neverbálne kúzla, há, Dafné?" uškrnula sa Diana. "A to sa nazývaš smrťožrútkou."

Dafné stuhla. "Ako to vieš?"

Diana vrtela prútikom medzi prstami. "Mám svoje cestičky. Sectumsempra!" Kúzlo vystrelilo na Dafné tak rýchlo, že mala sotva čas uhnúť sa.

"Budeš ľutovať dňa, keď si sa akokoľvek pokúsila zahrávať s Dafné Oliviou Greengrassovou, ty malá mrcha! Budeš ľu -" Dafné sa zrazu zrútila, keď ju záblesk červeného svetla zasiahol rovno do hrude a účinne ju paralyzoval.

"Ľutovať čo, Dafné? Že tvoja sestrička konečne ukázala svoju pravú tvár? Alebo že si s ňou prehrala? Alebo čo je horšie, že ťa tá istá sestra odhalila a poslala do Azbakanu? Áno, Dafné," zasyčala Diana. "Neprestanem bojovať, až kým nepošlem všetkých smrťožrútov do Azbakanu. Neprestanem, až kým vás všetkým nezajmem. Boj medzi tebou a mnou skončil. To, čo tam teraz je, je nenávisť a zrada. Uvidím ťa raz v novinách, za mrežami," uškrnula sa Diana, keď začala odchádzať preč. "Hoci sme pokrvne spriaznené, nikdy nezabudnem na deň, keď tvoja banda Voldemortových prívržencov mučila a zabila môjho otca. Ty si ho možno nezabila, ale teraz si jednou z nich. V prvom rade ťa prinútim oľutovať, že si sa vôbec pripojila. Prinútim ťa oľutovať všetky tie životy, ktoré si vzala. Všetky tie rodiny, ktoré si zničila. Všetku tú bolesť, ktorú si spôsobila. Ach áno, prinútim ťa oľutovať všetko. "

- - -

"Harry, je to vážne nevyhnutné?" spýtala sa Hermiona, cítila sa mimoriadne naštvane. "Už desať minút hádžeš na tie okná učebnice."

"Slughorn je smrteľník. Možno urobil chybu a zabudol jedno z okien očarovať," odsekol Ron.

"Keď sú v miestnosti len dve okná, Ronald, úprimne o tom pochybujem."

S buchnutím knihy bolo počuť výkrik, "Reducto!". Potom Hermionine uši zachytili drviaci zvuk rozbíjajúceho sa skla.

"Mám to!" zajačal Harry.

Hermiona bola na okamih ohromená.

"Nepoviem, ´hovoril som ti to´, " pospevoval si Ron. "Hovoril som ti to!"

"Ach, dospej už!"

"Hm, hm," Malfoy si odkašľal. Harry, Ron a Hermiona sa okamžite zvrtli, šialene sa rozhliadajúc po Umbridgeovej. "Podarilo sa mi začuť, že si rozbil okno, Potter," pokračoval.

"Odpočúval si, Malfoy," uškrnul sa Ron. "Nie začul."

"Áno, áno, okno je rozbité, takže my vážne musíme niekam ísť, pá-pá Malfoy," hnala sa Hermiona preč, bez toho, aby si vydýchla.

"Počkajte!" zavolal Malfoy. Hermiona sa otočila od levitovania chlapcov. Harry s Ronom prekvapene vo vzduchu zjajkli - ich telá sa pretočili nabok a hore nohami.

"Čo chceš tentoraz?"

Malfoy sklopil zrak. "Nuž... Ja... chcel povedať... ty... ja... nevadí," mrmlal, odvrátil sa a znova sa posadil.

Hermiona pokrčila plecami a bezpečne preniesla Harryho a Rona von z okna. Zalapala po dychu, keď sa otočila; Malfoy stál hneď vedľa nej.

"Idem s vami."

Hermiona bola odmenená dočasným onemením. "Čože?"

"Idem s vami," zopakoval. Hermiona dvakrát zažmurkala a pomaly prikývla.

"Hermiona!" zavolal Ernie Macmillan. "Ak ide Malfoy, idem tiež! Macmillanovci sú verní až do konca!"

Výkriky, "Ja tiež!" a "Poďme!" sa ozývali po triede.

Pansy sa postavila a pleskla dlaňou po stole. "Do pekla s mojimi smrťožrútskymi rodičmi, ja idem tiež! Nech si pre mňa za mňa zhnijú v Azbakane!"

Keď sa celá trieda začala radiť do radu pri okne, čo rozbil Harry, Hermiona sa znova otočila k Malfoyovi.

"Si si týmto istý? Myslím, keď je tvoj otec smrťožrút - ach, údajný smrťožrút."

Prikývol. "To kvôli tomu idem. Musím dať tomu starému patriarchovi ochutnať skutočnú chuť dospievajúcej rebélie."

Hermiona sa usmiala. "Možno nemusíte vyriešiť veci s prútikmi. Mohli by ste len vkročiť do štyroch kúziel Avada Kedavra naraz. To by ho mohlo skutočne emocionálne zabiť."

"Hm... dvojitá smrť. Som polichotený, že rada využívaš predstavu zabiť dvoch Malfoyov jedným nápadom."

Hermiona sa usmiala a naklonila hlavu. "Poďme. A stále si pamätaj -" znova sa otočila. " - stále ťa nemám rada, Malfoy. Vždy budeš fretka."

"Ak odhliadnem od poznámky o zvieratách, som poctený, že si si našla čas, aby si si, mohol by som dodať, dosť nahlas pripomenula, že ku mne nič necítiš. Teraz, keď o tom premýšľam, znie mi to povedome. Ach páni, aký škandál! Hermiona Grangerová prechováva tajné sympatie k skvelému a mocnému Dracovi Malfoyovi!"

Hermiona prevrátila oči, ale na lícach sa jej zjavili dva fliačiky ružovej. "Ideš alebo nie, fretka?" živo sa spýtala, a jedným pohybom sa odlevitovala nahor, preniesla sa cez okno a pristála v kanále.

Kanál?

Fúúúúj....

Nuž, dáva to zmysel, keďže ich učebňa bola v podzemí, ale vážne, kanál?

Fúúúúj...

- - -

Harry zastavil pred veľkou borovicou. "Myslím, že už sme za hranicami Rokfortu."

"Vedia všetci ako sa premiestniť?" spýtala sa Hermiona.

Všetci prikývli, niektorí váhavejšie než iní.

"V poriadku, poďme. Stále myslite na toto: Miesto stretnutia Fénixovho rádu je na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Naším cieľom je ´Predsieň Grimmauldovho námestia číslo dvanásť‘," diktoval Harry a odovzdával kúsok pergamenu, na ktorom bol istý známy rukopis. "Sústreďte sa na to, čo je napísané na tomto kúsku pergamenu."

"Čo je to?" spýtala sa Mandy. "A čo je to Fénixov rád?"

"Miesto stretnutia," krátko odpovedala Hermiona. Nemali na vysvetľovanie čas.

"Pripravení?" spýtal sa Ron. "Dobre, ideme!"

- - -

Prásk. Harry trasľavo pristál na schodoch Siriusovho domu, skoro spadol. Všade okolo neho sa primiestňovali ľudia.

Prásk. Ron sa premiestnil presne vedľa Blaisa, ktorému sa akosi podarilo primiestniť sa na to isté miesto ako Mandy, čiže na jej hlavu.

Prásk. Hermiona pristála presne v strede miestnosti, zotierajúc si akýsi neviditeľný prach zo svojich šiat.

Prásk. Malfoy spolu so slizolinčanmi pristál vedľa vypchaných hláv domových škriatkov. Aké príhodné, sucho si pomyslel Harry.

"Kto je tam?" vykríkol známy hlas, ktorý vyskočil spoza dverí, zopár ľudí trochu vydesil. Bol to profesor de Vellofides, ich učiteľ Obrany proti Čiernej mágii.

"Profesor de Vellofides? Čo tu robíte?" spýtala sa Hermiona.

"Nuž, mal som strážiť tento dom, uistiť sa, že ho nikto nenapadne a postarať sa, že sa nikto nedostane dnu," dôrazne prehovoril de Vellofides. "Ako vy všetci viete, kde je miesto stretnutia?"

"Nevedeli sme to," zrazu povedala Mandy. "Takže ak ma ospravedlníte, musíme vedieť, kde bojuje Fénixov rád."

Profesor de Vellofides si vzdychol. "Nie."

"ČOŽE?" zajačal Harry. "Ako nám môžete nedovoliť ísť? V tomto okamihu tam vonku zomierajú ľudia a tentoraz môžeme skutočne ísť s tým niečo urobiť!"

De Vellofides si znova vzdychol. "Harry, deti nemajú bojovať vo vojne -"

"- Je mi to jedno! Práve teraz zomierajú ľudia, a ak nám nepoviete -" Harryho prútik zrazu bodal de Vellofidesa do brady. " - prinútim vás."

A ako keby to bola presne vojnová scéna z nejakého filmu, jeden po druhom všetci vytiahli prútiky a zhromaždili sa za Harrym.

"Teraz nám povedzte, kde je Rád."

- - -