Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 36: Propemodum - Takmer

Aurori kráčali opatrne smerom k revu, ktorý začuli. Hermiona si bola istá, že to bol Grawp. Začuli ho ešte raz, tentoraz sprevádzaný Hagridovým nezameniteľným signálom sovieho zahúkania. Kráčali v rovnakej formácii, ako keď leteli, s mladšími aurormi a Hermionou v strede, Dumbledore, Sirius a Lupin vpredu a Figg, Emmeline a Diggle istili chrbát.

Včera bol spln. Dnes večer mesiac práve prešiel za svoj plný cyklus a vznášal sa na oblohe ako lampáš. Bolo práve dosť svetla, aby sa dalo vidieť, ale nie priveľa. Nikto si netrúfol vyčarovať svetlo na konci svojich prútikov, pretože by to mohlo nepriateľom prezradiť ich polohu. Les vyvolával hrozivý a nepriateľský dojem, jeho stromy rástli príliš blízko pri sebe a zem bola skrátka príliš vlhká. Ginny sa striasla, prútik natiahnutý pred sebou a dúfala, že sa Harrymu podarí dostať Dumbledorovu sovu včas a bude na nich čakať s ohniváčmi.

Zrazu Sirius zastal. Zmenil sa veľkého čierneho psa, aby bol čulejší na nebezpečenstvo. Napäl uši dopredu a slabo zavyl.

"Čo sa deje, Sirius?" spýtal sa Lupin, jeho ruka na priateľovom chrbte.

Sirius sa rýchlo premenil nazad na človeka.

"Dementori... vycítil som ich rovno pred nami. A ľudské hlasy."

"Koľko?" potichu sa opýtal Lupin.

Sirius sa zaksichtil. "Veľa. Asi dvadsať."

"Čo urobíme?" spýtala sa Ginny.

"Pre začiatok stlmíte hlasy!" zasyčal  Diggle. "Jasné? To, čo potrebujeme, aby sme okolo tých netvorov prešli, sú účinné patronusové kúzla. Vyšleme pred nás patronusov a pobežíme tesne za nimi. Dúfajme, že zopár patronusov zabojuje a tých dementorov rozpráši. My zvládneme smrťožrútov, kým budú vyťažení patronusy."

Všetci prikývli.

Diggle postrčil Colina dopredu.

"Čože ja?" prekvapene sa spýtal Colin.

"Áno. Videl som ťa to robiť v Londýne... Nemyslím si, že som okrem Pottera videl silnejšieho patronusa."

Colin prikývol a Dumbledore sa na neho povzbudzujúco usmial.

"V poriadku... potichu sa pripravte... takže, keď napočítam... jeden, dva, tri!"

"Expecto Patronum!" povedali všetci potichu, ale energicky. Desať strieborných prúžkov vyrazilo z desiatich prútikov a vzalo na seba hmotnú podobu. Z toho, čo Hermiona za krátky čas stihla zazrieť, všimla si, že Luniným bola čarodejnica v klobúku s perím, ktorá vyzerala ako jej strašia verzia, Siriusov bol veľký strieborný pes, Dumbledorov bol fénix. Roky vedela, že jej vlastným patronusom je vydra, ale zostala v šoku, keď z jej prútika vystúpil mocný strieborný drak.

"No nazdar!" povedal Figg, keď si to tiež všimol.

Ale nebolo času nad tým premýšľať, pretože Colinov patronus, živý žiarivý obraz Dennisa Creeveya, rýchlo letel lesom v ústrety dementorom. Hermionin strieborný drak ho dobehol a títo dvaja patronusovia viedli ostatných vpred. Vzduch sa hrôzostrašne rozvlnil a cítili, ako im hrôzou vstali vlasy dupkom. Potom sa ozvalo zapišťanie tak uši trhajúce, že Luna padla dopredu a zvierala si hlavu.

"Luna!" zajačal Colin, keď dementor utiekol od patronusa rovno na ňu.

Zvrtol svojho patronusa k tomu dementorovi a keď jeho patronus zahalil dementora, ten vykríkol a dohora vyletel čierny prach z čiernoty zahalenej v kapucni. Prázdna kapucňa padla na zem pred Lunu.

"Stupefy!" zajačal Figg a Dedalus, keď šli po jednom zo smrťožrútov na čistinke.

"Deflecto!"

Náročný súboj započal.

Albus Dumbledore a Sirius Black ľahko zložili ďalšieho smrťožrúta, ktorá bol taký ohromený, keď uvidel desiatich aurorov a desať patronusov napadnúť ten kruh, že si nedokázal spomenúť ani na jednoduché štítové kúzlo. Dumbledore a Sirius začali venovať pozornosť zabíjaniu dementorov, ktorí bojovali s patronusmi.

Hermiona sa silno sústredila a jej strieborný drak vypálil na dementora a rýchlo ho zmenil na prach. Ďakovala nebesiam, že prinútila Harryho naučiť ju v piatom ročníku v spolku Obrany proti Čiernej mágii kúzlo patronus, pretože to nebolo štandardné kúzlo, ktoré sa učí na Rokforte. V žiadnom prípade by sa ho nenaučila, pokiaľ by nebola aurorom.

Emmeline a Ginny odvádzali dobrú prácu napravo od nej. Emmelinin patronus vo forme čarodejnice a Ginnin strieborný Harry Potter si viedli dobre v zmene veľkého množstva dementorov na prach.

"Rictusempra!" zajačal Dedalus, ale smrťožrút sa zohol.

"Crucio!" kúzlo zasiahlo Figga, ktorý spadol dozadu.

"Za to zaplatíš, Goyle! Corycus!" povedal Dedalus.

Goyle mal pocit, ako keby do neho zo všetkých strán búšili stovky pästí.

"Stupefy!" ozval sa ostrý výkrik a smrťožrút sa sklátil.

"Vďaka," poďakoval Figg Lune.

"V poriadku, poďme ďalej," nakoniec prehovoril Dumbledore. Patronusovia zmizli, nezanechali za sebou nič okrem strieborných chumáčikov dymu.

"Sirius, veď."

Sirius sa premenil znova na veľkého čierneho psa a ukazoval im cestu. Grawp znova zareval a nasledovalo ho Hagridovo zavytie sovy.

"Nevidím hrad," potichu povedal Colin Digglemu.

"To preto, že je husto očarovaný. Nemaj obavy, stavím sa, že priamo pred nami."

"Colin, bol si skvelý!" povedala Luna, jej modré oči široké od obdivu.

"Vďaka Luna," odvetil Colin a trochu sa začervenal.

"Stavím sa, že si veľa v Londýne trénoval... ale mal by si ma vidieť s vlkmi... Som skutočne dob-"

"Čušte!" Remus Lupin zastavil a pomaly otočil hlavu zľava doprava.

Sirius v psej podobe zastavil a pozrel sa spýtavo cez plece.

"Čo sa deje, Remus?" potichu sa spýtal Dumbledore.

"Cítim vlkolakov."

"Ale spln bol včera a ty nie si vo svojej vlčej podobe," zozadu prehovoril Diggle.

"Títo sú... iní... sú to polovlci," odvetil Remus.

"Sú to vlkolaci, ktorí sa stali väčšmi vlkom než človekom, keď nie je mesiac v splne," dodala Hermiona, ktorá si dobre pamätala hodiny Lupinovej Obrany proti Čiernej mágii."

"Vynikajúce slečna Grangerová, desať bodov pre Chrabromil!" zachichotal sa Lupin.

Hermiona sa usmiala. Ako ďaleko sa zdal svet úloh a metlobalu.

"Ja nič necítim ani nepočujem," pochybovačne dodal Sirius, ktorý sa zase zmenil na človeka.

"To pretože nie si vlkolak," odvetil Dumbledore. "Ale Lupin, keďže je vlkolakom, má šiesty zmysel nevyhnutný k tomu, aby rozoznal a odhalil iných vlkolakov, dokonca z diaľky."

"Buďte opatrní, poloviční vlci sú rovnako nebezpeční ako plní vlci," ponuro sa ozvala Emmeline. "Luna, Ginny a ja sme na niekoľko narazili, keď sme boli v európskych lesoch. Majú divokosť vlkolakov a prešibanosť človeka."

"Okúzľujúce stvorenia," sucho povedal Diggle.

Luna vystrčila jazyk a zvraštila nos. Ginny ťažko prehltla. Ani jednej z dievčat sa nepáčilo zaoberať sa polovlkmi.

"Takže aký je plán, Remus? Emmeline?" netrpezlivo sa spýtal Sirius. "Uteká nám čas."

"Argentus kúzlo, prirodzene," rýchlo odvetila Emmeline. "A rýchlosť. Majú veľmi rýchle reflexy."

Lupin náhle nadskočil. "Zacítili ma... vedia, že tu som!"

"Koľko ich je?" rýchlo sa opýtal Dumbledore.

"Desať... viac... prichádzajú!"

Hermiona sa striasla, keď začula z tmy za stromami zavytie.

Ginny sa dotkla jej ruky. "Neboj, Hermiona. Sú zákerní a rýchli, ale stále sú to len zvieratá... hoci vyzerajú poriadne odporne."

Niečo vyskočilo spomedzi stromov. Malo to podobu človeka a kráčalo na dvoch nohách, ale malo chlpatý, zhrbený chrbát a rypák s ostrými tesákmi. Malo to žlté oči.

"Argentus!" vykríkli Emmeline s Lupinom. Polovlk zavyl a uskočil nabok. Z krovia sa vynorilo päť ďalších. Luna s Ginny skočili dopredu, prútiky vytiahnuté. Pohľad na tých polovlkov ich nevystrašil, počas svojej aurorskej služby ich videli dosť. Čistinka sa stala zmätkom zavytí a výkrikov, keď aurori s tými polovlkmi bojovali.

***

Justin Finch Fletchey a Sturgis Podmore sa krčili v diere medzi skalami a vyhýbali sa mesačnému svetlu.

"Čo vidíš?" povedal Sturgis mladšiemu mužovi.

"Polovlkov, asi desať... a muža, čo nepoznám," zašepkal Justin.

"Nechaj ma pozrieť," povedal Sturgis a pritlačil Justina k zemi. "Ach... áno, polovlci... vlkolaci v čiastočnej podobe. Vďakabohu, že včera v noci bol spln... a dobre... či to nie je môj starý priateľ Dolohov!"

"Dolohov?" zamrmlal Justin. To meno bolo medzi aurormi notoricky známe - počas prvej Voldemortovej vlády zavraždil Prewettovcov. Dajako sa mu minulý rok podarilo uniknúť z Azbakanu a odvtedy stál oddane pri Voldemortovom boku.

Sturgisova tvár potemnela. "Tentoraz mi neujdeš, ty vraždiaci bastard," pomyslel si Sturgis, keď si pripravil prútik. Justin urobil to isté.

"V poriadku, v aurorskom výcviku, čo musíš urobiť, keď máš zložiť mnohonásobnú presilu nepriateľov?" spýtal sa Sturgis Justina.

"Vyhnúť sa mnohonásobnej prevahe, ak je to vôbec možné," rýchlo odpovedal Justin.

"Dobre. Takže čo navrhuješ?"

Justin rýchlo uvažoval. Už meškali na stretnutie s Dumbledorom na dohodnutom mieste stretnutia, budú si musieť švihnúť.

"Vytvorme rozptýlenie, jeden z nich to bude musieť ísť skontrolovať, pôjdeme po ďalších dvoch."

Zrazu, bez zjavného dôvodu sa veľká skupina polovlkov rozbehla do lesa.

"Čo dofrasa?" povedal Sturgis. "Museli niečo zacítiť. Aj tak čím menej tým lepšie."

Justin prikývol. "Ide sa na to."

Namieril prútik na náhodné miesto v diaľke. "Wingardium leviosa." Hromada skál vystrelila do vzduchu asi päťdesiat stôp napravo od priechodu.

Videli ako Dolohov vyskočil a začuli polovlkov zavyť. Dolohov si nachystal prútik a pohol sa smerom k tomu miestu.

"Teraz..." Sturgis vypálil z ich úkrytu s vytaseným prútikom.

Justin vyskočil za starším mužom.

Polovlci mali bleskurýchle reflexy. So zavytím uskočili nabok a vyhli sa omračujúcim kúzlam aurorov.

Jeden skočil Justinovi po hrdle, ďalší vypálil na Sturgisa, vražda jasne v jeho mysli. Polovlci vyzerali príšerne; beštie a predsa skoro ľudia na pohľad.

"Argentus!" vykríkol Sturgis, keď namieril prútik na polovlka. Vlkolak uskočil nabok, práve keď strieborná guľka letela smerom k nemu.

Justin bojoval s iným polovlkom, snažil sa zasiahnuť šialene sa zvíjajúcu príšeru omračujúcim kúzlom. Obaja aurori sa desili toho, že ich pohryznú, čo by znamenalo, že sa tiež zmenia na vlkolakov.

"Impedimenta!" S vyšteknutím ako šteniatko padol Sturgisov vlkolak k zemi.

"Argentus!" Strieborná guľka vystrelila z jeho prútika do hrude toho netvora. Na rozdiel od plných vlkolakov, ktorí sa zmenili po zabití znova na človeka, polovlci zostali v tejto ohavnej znetvorenej podobe aj po smrti.

Sturgis sa zhnusene odvrátil, práve včas, aby videl, ako Justin vystrelil striebornú guľku do svojho polovlka.

Obaja muži ťažko dýchali.

"Crucio!"

Justin vykríkol v bolesti a padol na zem. Sturgis v šoku pozrel nahor. Chudý, škaredý muž s čiernymi očami kráčal k Justinovi s prútikom namiereným na neho.

"Odlož svoj prútik, inak chlapec zomrie," pokojne prehovoril Dolohov.

Justin zastonal, keď cez neho prešla kliatba Cruciatus.

Sturgisova myseľ prechádzala cez všetky ťahy, ktoré mohol použiť. V tej chvíli začal Justin nahlas stenať, "Graawp... graawp..."

"V poriadku, Dolohov," pomaly zareagoval Sturgis a pustil svoj prútik.

"Petrificus Totalus!" Dolohov na Sturgisa použil kúzlo úplného spútania. "Dobre, dobre, Podmore, zdá sa, že si toto kolo prehral."

"Graawp..." zastonal Justin tak nahlas ako mohol.

Dolohov do Justina kopol. "Nie je treba stonať ako decko. Videl som mladších chalanov zniesť cruciatus lepšie ako ty. Silencio!" Justinove stony okamžite stíchli. Dolohov na neho použil Petrificus, ale skrz les bolo počuť nejaký šelest. Otočil sa a začal nahnevanie hovoriť: " Kde si? Dávam ti sekundu, aby..."

Namiesto polovlkov Dolohov šokovane zistil, že čelí niečomu, čo vyzeralo ako obrovská kopa kamenia a machu. Malo to nohy... veľké ruky... hlavu..."

"GRAWP TU!" tá vec zakričala. "JUSTY VOLAŤ?"

Dolohov na to stvorenie rýchlo namieril prútik. "Stupefy!" Ale kúzlo sa len od obra odrazilo, ako keby bol z kamenia.

"AU!" povedal Grawp a zdvihol Dolohova za predok habitu.

Grawp zrazu zazrel Justina a Sturgisa ležať vedľa seba na zemi.

"JUSTY? STURGY? GRAWP SA HNEVAŤ!" zareval a triasol Dolohovom, ako keď človek trasie handrou. Dolohov mal pocit, že mu v hlave cvakajú zuby.

Pokúšal sa zamieriť na Grawpa ďalšie omračujúce kúzlo, ale náhodou pichol obra do oka. To bolo zlé.

Grawp zareval bolesťou a odhodil Dolohova do stromu. Okamžite ho to zneškodnilo.

"GRAWP SKÁKAŤ!" povedal a pochodoval k Dolohovovi.

"Nie Grawp. Hagrid tu. Hargrid vraviť nie."

GRAWP sa otočil. "HAGGER!" kúsok kameňa, ktorý bol asi jeho tvárou, prepukol v úsmev.

"V poriadku Justin? V poriadku Sturgis?" povedal Hagrid, keď ich odčaroval a pomohol im na nohy.

"Dokonale v poriadku," odpovedal Sturgis, ktorý sa škeril na Justina.

Justin mu úsmev opätoval. "Áno, vďaka Grawpovi. Hej, VĎAKA GRAWP!" nahlas zareval Grawpovi.

Grawp sa tváril zasnene. "VĎAKA JUSTY. HALLO STURGY. VŠECKO OKEJ?"

"Všetko je okej, Grawp," povedal Hagrid, keď poťapkal svojho obrovského brata po chrbte. "Dobrá práca."

Grawp sa šťastne usmial.

"Poďte všetci," riekol Hagrid. "Mám pre vás prekvapenie."

"Aké?" Justin nasledoval Hagrida do lesa.

Sturgis a Grawp kráčali za nimi.

"Uvidíš."

Vošli na ďalšiu čistinku.

"Justin! Sturgis!" Nastali hlasné výkriky a zapišťania v tieni.

"Profesor Dumbledore, pane, vyzerá to, že sa konečne môžeme pohnúť na hrad," povedal Hagrid, keď sledoval ako sa Dumbledore s ostatnými vítajú s Justinom a Sturgisom.

"Áno, Doge s drakmi čaká pri hradbe z obrov, tesne pod hradbami. Poďme... sú veľmi blízko."

"To je problém," povedal Diggle Sturgisovi. "Nevidím žiaden hrad."

"Ach... to pretože je očarovaný. Je menej než pol míle odtiaľto. Nemôžete ho vidieť, až kým neprídete tesne k nemu... zistili sme to, keď sa Grawp náhodou zatúlal cez ten kruh obrov a ocitol sa rovno oproti stene. Nenapadli ho... mysleli si, že je jeden z nich. Grawp bol užitočný vo vyzvedaní a takých veciach, dobrý nápad, že ho Hagrid vzal so sebou."

Hagrid začul Sturgisa a žiaril, keď sa pyšne pozrel na brata.

"HERMY!" ten zrazu povedal a dovliekol sa k Hermione.

"Ahoj Grawp!" usmiala sa na neho. Poťapkala ho láskavo po nohe. S Harrym a Ronom strávili celý šiesty ročník tým, že dávali potajme Grawpovi hodiny angličtiny. Veľmi si ju obľúbil.

"HERMY OKEJ?" zrazu povedal Grawp, keď si všimol, aká je bledá a chudá.

"Hermy okej," odvetila.

"GRAWP NOSIŤ HERMY," zrazu povedal a nabral ju dohora. Zajačala a Ginny zhíkla.

"Nemaj obavy, Ginny, toto robí vždy," povedala Hermiona z miesta, kde ju Grawp kolísal vo svojich rukách. Diggle, Emmeline, Colin a Luna sa tvárili ohromene. Sirius, Lupin a Dumbledore sa chichotali.

"Si skutočný obor? Vážne ješ skaly?" spýtala sa Luna vážne Grawpa.

"HÁ?"

"Ehm, Luna, myslím, že si môžeme tento malý pokec ušetriť na neskôr," odviedol ju Colin preč.

"V poriadku, poďme," povedal Sirius, keď so Sturgisom vyrazili.

Dumbledore s Hagridom sa potichu vzadu rozprávali. Obaja si robili starosti o Harryho Pottera, Dubledore viac, pretože vedel o proroctve. Mal pocit, že toto bolo ono, Harry sa bude MUSIEŤ dnes ukázať, aby toto všetko ukončil, inak sa Voldemort stane nesmrteľným.

"Nemajte obavy profesor Dumbledore, pane," so svojím zvyčajným optimizmom prehovoril Hagrid. "Ako poznám Harryho, čoskoro sa ukáže. Pozná tunáky cestu, keďže som mu ju popísal v mojom ostatnom dopise. Harry nás nesklame, pane."

"Pšššt.... teraz veľmi ticho," ostro zašeptal Sturgis spredu. "Draci sú pripravení vyštartovať."

Traja veľkí čierni nórski ostnáči ležali schúlení ako mačky pri nohách Elphiasa Dogeho, ktorý im mazal šupiny nejakým olejom. Zjavne sa im to páčilo, pretože zavreli oči a vzdychli si, pritom vypustili malé obláčiky dymu.

"Nazdar Dumbledore, Sirius..." povedal Doge s úškrnom. "Zoznámte sa s Morgrilom, Dwenny a Lukom." Postupne na nich ukázal.

"Lukom?" pomyslela si Hermiona, srdce jej začalo byť rýchlejšie. Ako Harry nikdy nemala rada draky. Luna už ťapkala ´Luka´. Drak v nadšení zatvoril oči. "Poď, Colin, stavím sa, že si nikdy nepohladil draka... ach, môj otec by o nich tak rád napísal v Sršňovi... viac menej článok o dračích domácich miláčikoch..."

"To nie sú miláčikovia," povedal Doge dievčaťu. "Len nám na chvíľku pomáhajú. Po tomto odletia späť do Rumunska. Budú mi chýbať."

Colin sa nervózne pripojil k Lune v hladení ´Luka´. Draci vyzerali veľmi tolerantní. Jasne dračí jazdci, Doge a Mordriana odviedli dobrú prácu  v tom, aby ich presvedčili o spolupráci.

"Čo teraz?" povedal Doge, keď odložil svoj olejček. "Harry Potter len čaká, kedy začne útok."

"Harry je tu?" spýtal sa Dumbledore.

"Áno, priletel pred chvíľou, keď vás šli Justin  s Sturgis pohľadať."

"Kde je?" Hermiona sa po ňom rozhliadla.

Doge ukázal k oblohe. "Tamto."

Všetci vzhliadli.

"Há?" povedal Diggle.

"Lieta si tam s ohniváčmi!" Doge sa zachichotal nad prekvapenými výrazmi všetkých navôkol. "Keď budem chcieť jeho pomoc, mám mu signalizovať výstrelom fialových iskier."

Dumbledore prikývol. "Vynikajúce. Vravím, aby sme už začali, jediné, čo potrebujeme, je preraziť cez líniu obrov a dostať sa tesne blízko k hradbám... potom sa môžeme vlámať do hradu."

"DŽÚRA," ozval sa zrazu Grawp.

Všetci sa otočili, aby sa na neho pozreli.

"Čo je to, Grawp?" spýtala sa Hermiona, ktorá stále ležala v dlaniach toho obra.

"ŽABIAK ÍSŤ V DŽÚRA," povedal Grawp.

"Čo to vraví o žabiakovi v džúre?" spýtala sa Emmeline.

"ŽABIAK V DŽÚRA. DŽÚRA. ŽABIAK ÍSŤ DNU."

Hermionina tvár sa rozžiarila. "Myslí, že je tam nejaká diera v zemi, cez ktorú môžeme vojsť do hradu. Nemyslím, že musíme narobiť hluk, aby sme sa vlámali dnu, správne Grawp? Diera v zemi do hradu?"

Grawp sa usmial od ucha od uchu. "HERMY OKEJ. DŽÚRA ÍSŤ DNU."

"To je dokonca lepšie," povedal Sirius. "Môžeme sa potichu prekradnúť okolo obrov namiesto toho, aby sme si prestrieľali cestu dnu."

"Prečo si nám to nepovedal skôr, Grawp?" spýtal sa Hagrid.

Grawp zvraštil obočie. "GRAWP POVEDAŤ ŽABIAKOVI."

Hermiona sa začala chichotať. "Ža-Žabiak... my-myslí Dogeho. Povedal Dogemu o diere v zemi, cez ktorú mo-mohol vojsť..."

Grawp zúrivo prikyvoval.

Elphias Doge pokrčil plecami a ospravedlňujúco sa usmial. "Áno... teraz som si spomenul! Povedal mi o tej diere a žiadal ma, aby som šiel do tej diery... Prepáčte, nepochopil nič, čo vravel, myslel som že hovorí o nejakom jedle... tak som mu povedal, že na tom nezáleží."

"Dobrá práca, Grawp," povedala Hermiona a poťapkala po jednej z jeho obrovských rúk, ktorá ju držala vo výške.

"Správne, Grawp... kde je tá diera?" spýtal sa Hagrid. "Zaveď nás tam."

Grawp pomaly prekráčal pred drakov, ktorý sa zobudili a naťahovali si nohy.

"GRAWP UKÁZAŤ DŽÚRA. POZOR OBRI."

Skupina aurorov zdvihla svoje prútiky.

"Grawp drahý, zlož ma prosím," povedala Hermiona Grawpovi. Zatváril sa smutne, ale zložil ju. Znova sa pripojila k ostatným aurorom. "Ďakujem ti. Pokračuj, ukáž nám cestu."

Grawp za zaškeril. "UKÁZAŤ CESTU." Skupina vyrazila.

***

Čoskoro sa dostali k hradbám neviditeľného hradu.

Hagrid ich varoval, že popri hradbách hliadkujú stovky obrov. "Musíme použiť drakov, aby sme ich rozptýlili alebo ako štít. Zbytočné skúšať bojovať s obrami, sú ako skaly... ale draci ich zabavia... len dúfam, že päť stačí. Musíme ich všetkých dostať od Grawpovej diery... jedna strana ohniváči, jedna ostnáči... to nám poskytne čas prekĺznuť dnu."

"STOP!" potichu povedal Grawp.

Hagrid nakukol pomedzi stromy. Boli na úpätí nízkej, skalnatej hory. "Množstvo obrov."

"Žiadneho nevidím," odvetila Emmeline, keď nakúkala do mesačného svetla.

"Pretože vyzerajú ako kameň, chápete? Preto ich dal Voldemort ku hradbám... vyzerajú ako kamenné steny... nikto ich neuvidí, až kým sa nenačiahnu a neschmatnú ťa."

Emmelina prehltla.

Doge smutne poťapkal Morgrila. "Dovidenia človeče, nezraň sa... dobre?"

Morgril vyfúkol obláčik dymu.

Justin a Sturgis sa tiež tvárili smutne. Posledných niekoľko mesiacov všetci títo muži pracovali s drakmi. Justin začínal chápať Charlieho láske k drakom. Boli to divoké a pyšné stvorenia, ale ak ste s nimi dobre zachádzali,  prejavili sa ako oddaní a čestní.

Hagrid ťapkal Dwennyho a Luka. Slzy mu stekali po tvári. "Tatinovi budete chýbať. Nieže sa teraz zraníte, drobáčikovia." Toto bolo mimoriadne ironické, pretože draci boli rovnako vysokí ako stromy. Hermione to silne pripomenulo deň, keď sa Hagrid lúčil s Norberom, jeho miláčikom norským ostnáčom v prvom ročníku.

"Ach, prepánakráľa," netrpezlivo prehovoril Diggle.

"Nechápeš... je to mladíček... má len stoštyri rokov..." Hagrid poťapkal Dwennyho.

"No tak, Hagrid," prerušil Dumbledore hájnika skôr, než by prepukol do ďalšieho zo svojich emocionálnych výbuchov. "Musíme zachrániť Noela Malfoya  a poraziť Voldemorta... Dwenny nám môže pomôcť. Musíš ho už nechať ísť."

Hagrid hlasno potiahol nosom a odvliekol sa od Dwennyho.

Diggle vyzeral, že sa mu uľavilo.

Doge odviedol troch drakov na jednu stranu, niečo im zamrmlal a oni sa pohli jedným smerom.

"Dobre... dajte Harrymu čoskoro signál... chceme, aby sa obri rozdelili na dve strany a vyčistili pre nás stred... TERAZ!" povedal Dumbledore.

Sturgis vystrelil fialové iskry do vzduchu opačným smerom, ako povedal Doge drakom, aby odišli. Chvíľu sa nič nestalo. Hermiona mala hrozný pocit, že tam možno Harry nie je.

Potom zrazu z oblohy zleteli ticho dve svetelné gule a v diaľke zmizli v lese.

Ozval sa rev, za ktorým nasledoval zvuk padajúcich skál.

"To budú obri v pohybe...  Teraz si švihni, Grawp. Kde je diera?" spýtal sa Hagrid.

Grawp začal znova kráčať vpred. "UKÁZAŤ CESTU."

"Pohnite... Povedal som drakom, aby s obrami nebojovali, len ich jednoducho vyprovokovali a rozptýlili," povedal Doge.

Z diaľky znel nezameniteľný zvuk dračieho revu a spŕšky plameňa a iskier vystrelených do vzduchu.

"Videli ich."

"Ach, dúfam, že si neublížia," povedal Hagrid, keď rýchlo utekal za Grawpa.

"UKÁZAŤ CESTU."

"Vie Harry kam ísť?" spýtala sa Hermiona Sturgisa.

Sturgis prikývol. "Pôjde za tým fialovým zábleskom. A ja tam budem na neho čakať."

Zdalo sa, že nič pred nimi nie je, ale Grawp zrazu náhle zavrčal, keď narazil do niečoho pevného.

"HRAD."

Emmeline a Diggle podišli tesne k nemu.

"Úžasné!" povedala tá stará čarodejnica. "Teraz ho už vidím dokonale!"

"Ja rovnako," užasnuto povedal Colin.

"Kde je tá diera?" naliehala Hermiona. Už strávili skoro dve hodiny potulovaním sa vonku... musela začať hľadať Noela.

"DŽÚRA." Grawp dupol nohou na hrubú kamennú platňu.

"Uhni nabok, Grawp." Hermiona rýchlo padla na kolená a ohmatala platňu prstami.

"Je uzavretá?" spýtal sa Lupin, keď jej nazrel ponad plece.

Dumbledore a Sirius sa zhromaždili okolo nich.

"DŽÚRA," naliehal Grawp.

"Držte sa vzadu," prehovoril Dumbledore a namieril na ňu prútik.

"Diffindo!"

Nič sa nestalo.

"Hermiona skús svoje otváracie kúzla." Hermiona skúsila všetky, ale bez úspechu.

Z diaľky prichádzali plamene a iskry.

"Pohnite... inak smrťožrúti vo vnútri vyhlásia poplach."

"Je tam nápis..." povedala Hermiona, keď škúlila na hnijúci sa kamenný povrch. "Sepulcralis Caecum - čo to znamená?"

Dumbledore ponuro prikývol. "Znamená to Tajná hrobka... a je to miesto, kam sa zvykol Snape primiestňovať na smrťožrútske stretnutia. Toto je určite vchod do hradu."

"Ako ho otvoríme?" netrpezlivo sa spýtal sa Sirius.

"Grawp vie! Už to predtým videl otvárať, však?" Hermiona sa otočila ku Grawpovi.

Grawp sa zatváril zmätene. "OTVORIŤ DŽÚRU," bezmocne povedal. Jasne nemal potuchy, ako pohnúť tými veľkými padacími dvermi.

"Neprešli sme celú cestu, aby sme sa tu zastavili!" zúfalo prehovoril Sirius.

"Myslím, že si môžeme prestrieľať cestu, ako sme plánovali predtým, než sme sa dozvedeli o Grawpovej diere," pochybovačne povedal Diggle.

"Musí existovať spôsob, ako ten poklop otvoriť! Bol predtým otvorený, pretože Grawp videl, ako sa používa... ach, profesor Dumbledore, nedokážete niečo vymyslieť?"

Profesor Dumbledore skúsil sériu otvárajúcich kúziel na ten poklop, ale ten zostal tvrdohlavo zatvorený. Riaditeľ začínal vyzerať zmätene.

"Ahoj Sirius! Ahoj Hermiona!"

Hermiona so Siriusom vzhliadli.

"Harry!"

Stál tam Harry Potter, oblečený vo výstroji z dračej kože, vlasy strapaté ako vždy. Okuliare mal prasknuté.

"No tak vážne, Harry!" netrpezlivo povedala Hermiona, zasmiala sa a plakala súčasne úľavou a šťastím, že vidí svojho priateľa. "Kiežby si sa naučil toto jednoduché kúzlo poriadne... Oculus Reparo!"

Presne ako sa napravili v prvom ročníku, Harryho okuliare zareagovali na Hermionino kúzlo a samé sa opravili.

Rozosmial sa. "Vďaka, Hermiona! Čakal som na teba, kým to urobíš!"

"Harry! Dobre, že ťa vidím!" povedal Justin, okolo sa zhromaždili ďalší aurori.

"Radšej by sme si mali pohnúť, profesor Dumbledore," riekol Harry. "Keď som opúšťal ohniváčov, chŕlili na obrov oheň, ale nebude trvať dlho, kým ich premôžu a budú sa musieť dať znova na útek. Potom sa obri vrátia."

"Ach... Harry. Vieš, je tu malý problém. Nemôžeme otvoriť poklop, čo nám ukázal Grawp. Je to oveľa lepšie než sa pokúsiť preraziť dnu," frustrovane povedal Dumbledore. "Nejaký nápad?"

Harryho tvár sa rozžiarila. "Sirius! Tvoj nôž!" Vytiahol ho z čižmy. Sirius mu ho dal v piatom ročníku a bol očarovaný, aby otvoril každú zámku.

Sirius sa zatváril pochybovačne. "Otvára zámky, Harry. Neviem, či dokáže otvoriť uzavreté poklopy." Ale Harry s Hermionou už kľačali, vložili čepeľ noža do medzery medzi kameňom a zem. Aurori zadržali dych.

Poklop slabo zaškrípali a Hermiona zapišťala triumfom.

"Je otvorený!"

***

Dieťa zízalo uprene na Luciusa svojimi povedomými medovo-hnedými očami. Taký typický Malfoy, pomyslel si Lucius, keď obzeral Noelove strieborno-blonďavé vlasy a jeho jemné črty tváre, ale mal oči tej humusáčky.

Draco sedel v rohu miestnosti a premýšľal. Jeho čierny habit visel ledabolo cez kreslo na boku a teraz mal na sebe len čierne tričko s krátkymi rukávmi a nohavice z dračej kože. Pansy z neho vôbec nespustila oči, dokonca keď vyčarovala Noelovi mlieko.

"Prestaň s tým," povedal Draco, ani sa neobťažoval zdvihnúť oči

"Prestaň s čím?" sladko sa spýtala Pansy.

"Prestaň na mňa zízať, lezie mi to na nervy."

Lucius sa mierne bavil. "Takto sa nerozpráva sa svojou nastávajúcou, Draco."

"Prečo nie, ty tak hovoríš s matkou po celý čas, nie?" odsekol Draco.

"To je v poriadku, pán Malfoy, urobím čokoľvek, čo Draco chce," odvetila Pansy a hanblivo sa pozrela inam. Pomyslenie na to, že získa Draca, vzrušovalo Pansy tak veľmi, že sa triasla, kedykoľvek sa dostal na krok od nej. Keď ho poznala na Rokforte, bol to vždy jeden z najlepšie vyzerajúcich chalanov, posledný rok od absolvovania len zdokonalil tie bielo-blonďavý slizolinský pekný výzor. Dracova brada bola stále špicatá, ale prísna. Telo mal neuveriteľne dobre formované a jej sa páčilo pozerať sa na to, ako sa mu to čierne tričko lepí na hrudník. Jeho oči, vždy ostré, mali teraz v sebe novú hĺbku - niečo, čomu nedokázala porozumieť. Jediné, čo vedela, bolo, že zjavne nedokáže zniesť jeho pohľad dlhšie než pár sekúnd, v jeho očiach bolo niečo, čo desilo a naplňovalo ju hrôzou.

Lucius pokrčil plecami. "Posledné kŕmenie, Pansy," povedal, odišiel od postieľky smerom k svojmu synovi. "Chceme, aby bol Noel v dobrom stave, keď sa stretne s naším Pánom."

"Áno," odvetila Pansy, keď vzala fľašu k dieťaťu.

"Otec," prehovoril Draco zrazu a otočil sa k svojmu otcovi. "Myslím, že by sme sa mali ponáhľať. Mám pocit, že sa stane niečo zlé."

Lucius sa zasmial. "Už by sme mali správy od Goyla alebo Dolohova či obrov, keby sa dialo niečo zlé, Draco. Nebuď hlúpy, tento hrad je silne chránený a očarovaný."

"Ale ty nepoznáš Dumbledora. Predtým som s ním pracoval - je múdry a schopný. Kedykoľvek by sa sem dokázal prešmyknúť. Som si istý, že Percy a Penelopa Weasleyovci ho už kontaktovali len čo sme sa odmiestnili, už by tu mohol byť bez toho, aby sme o tom vedeli."

"Ale ty si ich nechal nažive, nie?" zamračil sa Lucius. "Vravel som, že sme celú tú bandu Lasičiakov mali zabiť, ale ty si ma zastavil a ja by som rád vedel prečo."

"Už som ti to povedal - Weasleyovci vytvorili veľkú a vplyvnú rodinu. Nemohli sme ich tam zložiť všetkých - polovica rodiny nebola doma... zabiť Percyho by bola šialenosť, je ďalším ministrom mágie, pre Merlina. Náš spor nie je s nimi."

"Ach nie? A s kým je?" odporne sa spýtal Lucius.

Draco prehltol. "Môj jej s Grangerovou."

V protiľahlom rohu s Noelom sa Pansy uškrnula.

"Aj tak na tom nezáleží. Po dnešnej noci nebude záležať na Dumbledorovi a Lasičiakoch a Potterovcoch... Náš Pán bude veľký! Začne si pre seba nárokovať muklovský a magický svet a my budeme veliť jeho armáde," uzavrel Lucius. Rád sa oddával týmto fantáziám, jeho oči znova nadobudli ten pomätený výraz. Draco sa nedal tak ľahko presvedčiť.

"Ak tak hovoríš, otec."

"Kedy sa naučíš veriť-"

"Lucius!" Do južnej strážnice pribehol nejaký muž.

"Rookwood."

"Voldemort chce to dieťa hneď. Stratili sme kontakt s Dolohovom a Goylom v lese."

"Nemožné."

"Vravím vám, že to je pravda... nejaká invázia."

"Ale kruh z obrov..."

"Na chvíľu prerušený. Od Averyho prišli správy o drakoch, ktorí pred chvíľou preleteli. Obri asi na desať minút opustili svoje miesta."

Lucius stále nemohol uveriť, že niekto prenikol do hradu. Ale už sa naučil, že Voldemort sa nespochybňuje. Pansy podala dieťa Luciusovi.

"Poďme Draco. Počul si Rookwooda."

Draco si napravil plášť a načiahol sa po dieťati.

Rookwood sa do toho vložil. "Dostal som konkrétne inštrukcie od Voldemorta, že ty nemáš Noela držať. Lucius ho podrží."

"Náš Pán je múdry," odvetil Lucius a podozrievavo hľadel na Draca.

Rookwood prikývol.

"Povedal som - ja podržím Noela." Draco prešiel k Luciusovi.

"Obávam sa, že to nemôžem dovoliť, Draco," polohlasom prehovoril Lucius a vyšiel s dieťaťom von z dverí. Rookwood sa naposledy obzrel na Draca a Pansy a ponáhľal sa za Luciusom.

Draco tam stál a soptil od zlosti. Noel bol jeho syn, mal by byť schopný držať ho kedykoľvek chcel! Uvedomil si, že sa Pansy k nemu prikradla a objala ho okolo pása. Pritlačila sa na jeho chrbát. To dievčisko sa nikdy nevzdáva!

Odtiahol od seba jej ruky a pohol sa  z izby. Otočil sa, aby sa pozrel na to plnoštíhle dievča, ktoré sa za ním dívalo tak roztúžene. Tvár mal tvrdú.

"Keď som ťa pred chvíľou pobozkal, Pansy, videl som sa, ako bozkávam Hermionu. Cítil som ju, ochutnával som ju. Niečo so mnou nie je v poriadku, Pansy - nemôže existovať nikto iný. Ani ty nie, ani nikto iný - už si nikdy neželám znova tak milovať. Môžem byť tvoj manžel, ale nikdy nebudem tvoj milenec."

Pansyine oči sa zaplnili slzami, keď sa Draco otočil a vyšiel z miestnosti. Keď ju Lucius požiadal, aby mu zlomila srdce, nevedela, že sa nebude dať napraviť.

***

"Lumos," niekto zašepkal.

Jasné svetlo okamžite rozptýlilo tú temnotu. Zmena z tmy čiernej ako uhoľ na polojas ich všetkých dočasne oslnila a Dumbledore, Sirius, Lupin, Hermiona, Harry, Ginny, Emmeline, Luna, Colin a Diggle dočasne oslepli.

Boli tými, ktorí vošli cez tie padacie dvere a okamžite padli dole asi desať stôp, aby pristáli na studenom kameni. Sturgis, Justin a Doge zostali vonku, aby ukryli testrálov v lese skôr než sa vrátia obri. Podľa všetkého si všetci okrem Hermiony uvedomovali veľké stádo, ktoré ich tesne nasledovalo, keď kráčali lesom. Hermionu prekvapilo, keď sa to dozvedala. Vôbec si ich nevšimla a stále ich nemohla vidieť.

Predpokladala, že zabitie dementorov a polovlkov sa nepočítalo ako stretnutie sa so smrťou. Vidieť testrálov bola jedna z tých schopností, ktoré sa dokonca ani špičkový študent nedokázal naučiť z kníh. Počas MLOKov mala veľké problémy z praktickej skúšky zo Starostlivosti o magické tvory, pretože jej trvalo skoro dvadsať minút než našla svojho testrála, tobôž nakŕmila a osedlala.

Hagrid a Grawp sa cez dieru nezmestili, takže zostali vonku tiež a striehli na návrat obrov.

"Kde sme?" zamrmlala Emmeline a rozhliadla sa okolo seba. Bola to akási stará, rozpadajúca sa hrobka so schodiskom smerujúcim nahor. Podlaha bola pokrytá podozrivo vyzerajúcimi tmavými škvrnami. Emmeline sa radšej nepokúšala myslieť na to, čo sú možno zač.

"To je trácka hrobka," rozhliadol sa Dumbledore. "Človek by mohol uhádnuť, že si Voldemort vyberie takéto odporné miesto. Tráci boli bojachtivý národ, zruční v drancovaní a ničení a ktorých nakoniec pozabíjali Macedónci. Ich čarodejníci vyvinuli niekoľko z najdiabolskejších kúziel Čiernej mágie."

Lupin si prezeral neznáme značky a hieroglyfy na stenách. Mal o Čiernu mágiu vedecký záujem a nedokázal tomu odolať.

Luna sa striasla. "Vypadnime odtiaľto. Toto je zrejme nejaká zhromaždovacia sieň a udialo sa tu veľa zla."

"Súhlasím," povedal Harry a rýchlo ich viedol hore schodmi.

"Počkaj Harry," Sirius ho stiahol späť. "Nechaj ma ísť prvého."

Harry sa na Siriusa čudne pozrel. Sirius si zamrmlal pod nosom: "Sme tak blízko, Harry, nechcem, aby sa ti niečo stalo. Toto je všetko, v čo sme dúfali."

Ostatní si túto malú výmenu nevšimli. Boli tou miestnosťou príliš vynervovaní a ponáhľali sa ku schodisku.

Tí vzadu začuli Siriusa zhíknuť. Veľmi skoro ho nasledovala Hermiona. Začuli Dumbledora niečo povedať.

"Čo je to?" spýtal sa Colin, keď zakopával na matne osvetlených schodoch.

Colin uvidel, ako si pred ním Hermiona, Dumbledore a Sirius kľakli na zem vedľa tela ležiaceho na bruchu. Harry a ostatní neohrabane stáli navôkol.

"Zrušil som Imperius. Ale je to veľmi silné Imperius... potrebuje čaromedicínu, inak asi dlho nevydrží," pochmúrne prehovoril Dumbledore, keď Lupin podoprel hlavu Severusa Snapa vo svojom lone.

"Prosím, profesor Dumbledore... mám výcvik v čaromedicíne," ponúkla sa Hermiona.

"Profesor!" vypotkýňala sa Emmeline z tmavého rohu miestnosti.

"Čo je?"

"Tu je ďalší... my-myslím, že je to Narcissa Malfoyová, a-ale nemôžem si byť istá..."

Sirius zhíkol. Jeho sesternica? Rýchlo nasledoval Dumbledora k miestu, kam ukazovala Emmeline. Na zemi ležala chudá blonďavá žena, vlasy mala celé zakrvavené a pochlpené, ako keby sa ich pokúšala vytrhnúť. Jej tvár mala prázdny výraz rovnako ako mala Snapova.

"Narcissa!" Sirius zovrel svoju sesternicu v náručí.

"Ďalšie dlho trvajúce, mocné kúzlo Imperius." Dumbledore rýchlo určil problém. Zamrmlal nad Narcissou silné protikúzlo a skúsene mávol rukou. Ako pred chvíľou Snape, Narcissa zastonala a pokrútila hlavou, ako keby sa ju pokúšala vyčistiť.

"Dumbledore? Sirius?" potichu prehovorila.

"Narcissa, som tu," nežne odvetil Sirius, ktorý ju objímal. "Kto ti to urobil?"

Narcissa sa zatvárila zmätene. "Ne-nedokážem myslieť jasne. Myslím, že viem. Ale je tu hmla... kde som?"

Dumbledore od nej odtiahol Siriusa. "Práve sa prebrala z Imperiusa. Chvíľu bude zmätená, netlač na ňu. Jej je oveľa menej vážnejšie než Snapove a nie je v nebezpečenstve."

Narcissa vstávala na nohy. Pomáhala jej Emmeline.

"Ďa-ďakujem vám," láskavo povedala. "Hermiona!" Zbadala matku svojho vnuka starať sa pár metrov ďalej o Severusa.

Začala sa potkýňať smerom k nej. "Čo sa stalo? Prečo sme tu? Bola to tá fotografia, čo som urobila! Začínam si spomínať!"

"Protego!" zajačal Colin.

Kúzlo sa odrazilo od kamenného stropu komnaty.

Ostatní aurori nadskočili.

"Niekto je hore na schodoch!" Vykríkol Colin. "Musíme ho dostať skôr, než to povie Voldemortovi!"

"Hermiona, zostaň tu a postaraj sa o Snapa a Narcissu. Emmeline s tebou zostane - všetci ostatní za mnou!" Dumbledore sa rozbehol hore schodmi za Harrym.

"Dumbledore... Harry... zachráňte Noela. Nájdite ho!" v poslednom okamihu vykríkla Hermiona. Zúfalo sa k nim chcela pripojiť v pátraní po Noelovi, ale uvedomovala si, že nie je trénovaná na boj a jej schopnosti boli viac potrebné v liečení zranených.

Harry zastal a otočil sa, aby sa pozrel na Hermionu.

"Harry... Noela. Prosím. A... Draca tiež."

"Viem, Hermiona. Zachránim ich." Vybehol hore schodmi.

Hermiona začula výkriky, rany... potom všetko stíchlo.

Emmeline vykonávala základné oživovacie kúzla na Narcisse a podivuhodne zaberali. Narcissa už teraz dokázala rovno kráčať a vrátila sa jej pamäť. Porozprávala Emmeline o tom, čo sa stalo. Hermiona mala so Snapom oveľa ťažšiu prácu. Bol ledva nažive. Nič viac než koža a kosť, Snape sa pošpinil a jeho habit zapáchal. Na koži mal vredy a jeho čierne oči, ktoré kedysi dokázali hrozivo zažiariť na akéhokoľvek študenta na hodine Elixírov, boli teraz otupené a bez života.

"Enervatium valescere omnia..." Hermiona mrmlala silu dodávajúce kúzla tak rýchlo a silno, ako dokázala, nad zoslabenou troskou človeka. Stále žil, ruky mal ešte teplé a cítila, ako mu bije srdce. Keby len nejako naznačil, že získava silu... že sa zotavuje... no tak, Snape, pomyslela si Hermiona.

K jej úľave sa začali Snapove ruky pohybovať a vydal nejaký zvuk. Dýchal menej namáhavo a plynulejšie. Zamrmlala nad ním vyživovacie kúzlo - rýchla náprava, aby zastavila hlad a smäd. Vyzeral, ako keby niekoľko dní nejedol.

"N-N-ar-s," prehovoril.

Hermiona napla uši. "No tak, profesor Snape. To som ja, Hermiona Grangerová. Je to v poriadku. Všetci sme tu. Vieme, že ste nezrušili Tenbrarum dobrovoľne, vieme, že ste boli v pasci. No tak... čo chcete povedať?"

"Narcissa," konečne vyslovil Snape jasne.

"Je tu. Emmeline, volá Narcissu. Môžeš ju sem priviesť?"

Emmeline prikývla a priviedla Narcissu za ruku. Blonďavá žena bola teraz oveľa pevnejšia a dokázala súvisle hovoriť.

"Severus?" Kľakla si vedľa svojho dlhoročného priateľa. "Si v poriadku? Nevyzeráš príliš dobre."

"Narcissa... to som bol ja. Zničil som všetko, čo sme tak starostlivo pripravili. Oklamal som Draca. Zrušil som Tenebrarum," mrmlal Snape slabým, hrubým hlasom.

Narcissa mu upokojujúco priložila ruky na čelo. "Pššt, je to v poriadku, Severus. Spomínam si. Obaja sme boli pod Imperiom. Ale už sú tu aurori... nie je príliš neskoro."

"Aurori?" Snape sa zatváril zmätene.

"Áno, aurori. Je tu Emmeline Vanceová, vidíš?"

Emmeline sa naklonila nad Snapa a usmiala sa. "Čauko, Sevvy... už sme sa dlho nevideli."

Severusove oči prechádzali z jednej tváre na druhú, až nakoniec spočinuli na Hermioninej.

"Ja som to urobil. Ja som ten jediný. Prosím, od-odpusti mi. Do-dostala si môj prú-prútik? Sna-snažil som..."

Hermiona poťapkala Snapa po ruke. "To je v poriadku. Dostala som váš prútik. To je to, čo ma zachránilo!"

Snape vyzeral, že sa mu uľavilo. "Mo-moja ruka... poškodila sa z toho, že som ti dal ten prú-prútik. Bolo to veľmi silné imperius... nejaké vysoko úrovňové kúzlo, ktoré pozná len Voldemort..."

Hermiona prikývla a rýchlo sa pustila do liečenia poškodených svalov na Snapovej ruke. Narcissa sa načiahla a chytila Hermionu za plecia. Pozrela uprene do očí mladej ženy.

"Viem, kam berú Noela. Začula som ich rozprávať sa a pamätám si to," jednoducho povedala. "Musíme tam ísť hneď, inak bude príliš neskoro."

"Príliš neskoro?"

"Rituál. Draco musí zabiť Noela a naliať jeho krv na ten kameň. Má sa to udiať dnes v noci... musíme sa ponáhľať, ak chcem zachrániť vášho syna."

"A vášho," povedala Hermiona, keď chytila tú druhú ženu za ruku.

Narcissa sa usmiala. "A môjho. Existuje proroctvo, vieš... dajako sa má naplniť... s jedným malfoyovským synom alebo druhým... Musíme ho zastaviť."

Emmeline sa tvárila zmätene. "Proroctvo?"

Severus Snape sa náhle posadil. "Narcissa, vezmi ma tam. Draco mi dôveruje... Musím s ním hovoriť."

"Ale Severus... si príliš slabý."

Snape sa prosebne pozrel na Hermionu. "Slečna Grangerová, potom prosím vás... a ja nie som ten, kto zvyčajne prosí."

Hermiona prikývla. Otočila sa k Narcisse. "Ostatní aurori nechceli, aby som prišla - Dumbledore mi dovolil prísť. Teraz som ja na rade, aby som dovolila Snapovi ísť s nami - mám tušenie, že Draco bude potrebovať veľa presvedčovania."

Emmeline sa tvárila vydesene. "Dumbledorove príkazy boli, že by ste mali odpočívať, až kým sa nevrátia." Narcissa a Hermiona nadvihli Snapa za ramená.

"Ponáhľaj sa, Hermiona," povedala Narcissa, naliehavosť v jej hlase.

Hermiona pokojne odpovedala Emmeline: "Ideme pohľadať Draca a Noela, Emmeline. Prosím, kry nám chrbát."

Emmeline stačil jeden pohľad na odhodlaný výraz na tvárach tých žien a rozhodla sa, že sa nebude hádať. Ako úplne posledná strážila ich chrbát, keď sa štverali nahor po schodoch žalára.