The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/35/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Robila som, čo som mohla a čo mi čas a chuť dovolili. Jenny to ešte prejde, tak to až tak neriešim. Ďalšia kapitola má dvojnásobnú dĺžku.
Kapitola 35 Conciliae Bellicus - Bojové porady
"Prekvapenie!" povedal Lucius.
Arthur Weasley na neho ponad Denného proroka hľadel s otvorenými ústami. S prasknutím sa za neho primiestnil Draco. Traja muži na seba zazerali v obývacej izbe Brlohu.
"Lucius," odvetil Arthur, rýchlo odložil noviny a zúfalo hľadal pod konferenčným stolíkom bosými nohami papuče.
"Kto je tu?" Molly prišla do izby, keď začula dve ostré prasknutia premiestnenia. Keď zbadala dvoch vysokých blonďavých mužov v čiernych plášťoch, oči sa jej rozšírili šokom.
"Nazdar, Molly," ohavne sa usmial Lucius.
"To stačí, Lucius. Čo chceš?" prehovoril chladne Arthur, ktorý vstal a rukami objal svoju ženu.
"Chcem svojho vnuka, Arthur, takže to nie je také hrozné, však?"
"O čom to rozprávaš?" ozvala sa Molly, ktorá Luciusa prepaľovala pohľadom. "Akého vnuka? Chceš povedať, že Draco má dieťa? Alebo že máš okrem Draca iné deti, o ktorých nevieme?"
Draco sa oddelil od otca a začal sa prechádzať po obývačke. "Áno, v skutočnosti mám vážne syna... a chcem ho teraz späť. Veľká vďaka, že sa o neho postarali."
Zdvihol malú okrasu z rímsy kozubu a uškrnul sa, "aké lacné." Nedbalo ju pustil na zem, kde sa rozbila.
"Ako sa opovažuješ!" vykríkla Molly. "Bol to dar od Charlieho!"
"Lacný dar," odvetil Draco.
Molly Weasleyová vyzerala, že praskne hnevom. Arthur zadržal jej ruku s prútikom. Zamrmlal jej, že to neskôr napravia.
"Pozri, Lucius," statočne vyhlásil Arthur. "Nevieme, o čom rozprávaš. Pod touto strechou nie sú žiadni Malfoyovci, radšej by ste mali hľadať niekde inde."
"Mami, kto je..." Percy Weasley vošiel do izby. Pozrel sa na Luciusa a Draca a prižmúril oči.
"Ahoj, Percy," úlisne prehovoril Draco. "Užívaš si život s mojím synom?"
Percy zostal stáť ako prikovaný. "Neviem-o-čom-rozprávaš," pomaly a uvážene prehovoril.
"V poriadku, začínate mi liezť na nervy, Weasleyovci," povedal Lucius a vytiahol prútik.
Molly Weasleyová rýchlo siahla po svojom.
"Stupefy!" zajačal Lucius.
"Deflecto!" zjačala Molly a odklonila kúzlo určené pre jej manžela. Odrazilo sa od odkláňacieho kúzla a rozbilo sklenenú výplň poličky na knihy pri okne.
Percy využil príležitosť, aby utiekol z izby, tesne nasledovaný Dracom.
Arthur Weasley zaútočil na Luciusa.
Penelope Weasleyová sa v to ráno prebudila neskoro a práve chcela zísť po schodoch na raňajky. Niesla v náručí dieťa.
"NIE!" vykríkol Percy, kým bežal k svojej žene. "DOSTAŇ ODTIAĽTO NICHOLASA!"
Snažila sa pochopiť scénu pred sebou. Spoznala Draca Malfoya z čias, keď chodila na Rokfort, hoci veľmi vyrástol odvtedy, čo ho videla. Otočila sa a bežala hore schodmi.
"Stupefy!" zajačal Draco.
Percy sa zapotácal a spadol. Penelope vedela, že jej manžel za ňou spadol, ale nezastavila. Musela chrániť dieťa. Nanešťastie nevedela kam utiecť! Brloh bol vysoký a úzky. Ako blázon uháňala po schodoch nahor... čo chce Draco jej dieťaťu?
Počula, ako za ňou uteká. S výkrikom strachu sa otočila tvárou k nemu.
"Daj mi môjho syna," pokojne povedal Draco.
Penelope padla sánka. "Tvojho syna?"
"No, vieš, že nie je váš," odvetil Draco a priblížil sa k nej s natiahnutým prútikom.
Za ním sa objavil Lucius.
Penelope sa šialene rozhliadala, kam by utiekla.
"Penelope, chce Nicka! Nedávaj mu Nicka!" začula, ako Molly Weasleyová uteká hore schodmi. Lucius niečo hrubé zamrmlal, potom sa prehol cez zábradlie a uvoľnene povedal: "Rictusempra." Ozval sa výkrik nasledovaným zvukom pádu dole schodmi.
"Daj mi ho," povedal Draco a načiahol sa po Noela.
"Ty-ho-nemôžeš-mať," prehovorila Penelope a pritisla si dieťa bližšie k hrudi. Začalo plakať. "Toto je môj syn, Nicholas Weasley."
Draco si odfrkol. "Ako keby som nespoznal vlastnú krv, keď ju vidím! Toto je Noel Draco Malfoy a bol v tvojej náhradnej starostlivosti skoro sedem mesiacov! CHCEM OKAMŽITE SVOJHO SYNA!"
Neodvážil sa prekliať Penelopu pre možnosť, že by minul a kliatba by ublížila dieťaťu. Voldemort bol veľmi konkrétny v tom, že to dieťa chce mať živé a v poriadku. Namiesto toho sa Draco priblížil k Penelope a vydrapil jej dieťa z náručia. Rozplakalo sa ešte hlasnejšie.
"Umlč toho sopliaka," povedal Lucius.
S prasknutím Lucius a Draco s Noelom zmizli.
Penolope vykríkla a prepukla v plač.
Percy sa práve prebral zo svojho prekliatia a potkýnal sa hore schodmi.
"Vzal Nickyho! Vzal Nickyho!"
Arthur a Molly vybehli po schodoch.
"Ako sa OPOVAŽUJE vziať môjho vnuka!" kričala Molly, ktorá sa triasla strachom a zúrivosťou, kým súčasne hladila Penelope, ktorá začínala byť hysterická.
"Aký nezmysel, že Nicky je Malfoy!" ozval sa Arthur.
Z Percyho obočia stekali prúžky potu. Penelope žalostne vzlykala a túlila sa k svojej svokre.
"Penelope," prehovoril Percy priškrteným hlasom. "Radšej by sme mali mame a otcovi povedať pravdu. Následne musíme hovoriť s Dumbledorom."
"Akú pravdu?" prudko sa spýtala Molly. "Čo sa deje? Prečo musíte vidieť Dumbledora?"
Arthur Weasley sa zrazu zasmial. Keď sa pozrel na tvár Draca Malfoya v kuchyni, videl niečo dôverne známe. Mal pocit, že tuší, čo sa deje.
***
Lunu Lovegoodová vystrelila poslednú guľku zo striebra na vlkolaka, ktorý sa pred ňou zrútil k zemi. Jeho telo sa pomaly premenilo znova na človeka. Luna si utrela pot z čela a zastrčila prútik do puzdra. Blízko nej ležala omráčená Ginny Weasleyová vedľa ďalšieho mŕtveho vlkolaka.
Luna sa ponáhľala k svojej priateľke. Mesiac zapadal a noc bola skoro u konca.
"Ginny! Ginny, preber sa! Enervate!"
Ginny sa neprebrala. Luna ju skontrolovala, či jej stále bije srdce a k vlastnej úľave zistila, že áno.
"Mobilicorpus," povedala Luna a Ginnino telo sa zdvihlo zo zeme. Bude musieť Ginny dostať späť do táboriska. Keď sa približovali k stanu, kráčala smerom k nej impozantná čarodejnica v zelenom habite.
"Pomôž mi, Emmeline," povedala Luna a jemne položila Ginny na zem.
Emmelina Vanceová zamrmlala krátke kúzlo a Ginnine oči sa roztvorili.
"Dostali sme ich?" zamrmlala.
"Áno!" Luna zatlieskala rukami a predviedla malý tanček. "Presne medzi oči! Kaput!" Tancovala, jej po pás dlhé blonďavé vlasy viali okolo nej.
"Luna..." varovala Emmeline, to dievča bolo trochu zvláštne. "Nie tak veľa hluku."
Ginny sa uškrnula. "Skvelé. Au... myslím, že som si buchla hlavu, keď som spadla..."
Emmelina Vanceová vytiahla z habitu list, mal na sebe oficiálnu pečať ministerstva.
"Prišiel nám list z Ústredia aurorov."
"Jú... myslela som, že na nás úplne zabudli," povedala Luna, keď si dala poriadny dúšok vody. "Tri dievčatá ako my samé v zasranom lese zabíjajúce vlkolakov... nechápem, prečo Colinovi priradili dementorov v Londýne... je tam oveľa krajšie a chcela som v lete trochu nakupovať..."
"Pššt, dievčence," prehovorila Emmeline. "Nech vám prečítam ten list."
"Drahá pani Vanceová, slečna Weasleyová a slečna Lovegoodová, bezodkladne sa vyžaduje vaša súčinnosť na Rokforte. Zrušte všetky svoje úlohy a vráťte sa na Rokfort do jedného dňa od obdržania tohto listu.
Percy Weasley, vedúci Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva.
PS: Ginny, mama vraví, aby si prosím ťa nezabudla brať každú noc svoj elixír z koreňa angeliky na doplnenie energie. Maj sa."
"Dobre!" povedala Luna. "Vyzerá to, že by sme mali radšej ihneď zdvihnúť kotvy, aby sme sa do zajtra dostali na Rokfort."
"Pobalím tábor," Ginny sa chabo dostávala na nohy.
"Nie drahá, posaď sa, ja to urobím," ozvala sa Emmeline Vanceová. "Luna, ten elixír z angeliky by sa možno teraz hodil, zožeň ho pre Ginny. Je to jeden z Mollyiných najlepších domácich liekov."
Luna utekala nájsť Ginnin elixír z angeliky. Po niekoľkých dúškoch Ginny cítila, ako sa jej vracia sila.
"Fúúj... chutí hrozne!" Ginny zvraštila tvár.
Luna sa zaškerila a odpila si z fľašky.
"Vlastne nie tak zle..."
"Luna, ty si čudná..."
"To ma teší."
Emmeline magicky pobalila tábor v priebehu sekúnd.
"Poďme."
***
Keď sa na druhý deň tej trojici žien konečne podarilo dostať do Rokvillu, potešilo ich, keď u Troch metiel stretli Dedalusa Diggleho a Colina Creeveya. Podľa všetkého aj ich povolali na Rokfort.
"Toto je ono," zamrmlal Diggle ženám. "Poznám Dumbledora. Nikdy nás nepovolá, pokiaľ to nie je niečo naozaj veľké. Cítim to v kostiach."
"Čauko, Colin," veselo prehovorila Luna a uprene na neho hľadela svojimi veľkými, bledomodrými vystupujúcimi očami. "Zabil si v poslednej dobe nejakých dementorov?"
Colin sa začervenal. "Zopár... môj patronus bol veľmi vyťažený."
"Je tvojím patronusom stále tvoj brat?"
"Luna!" zasyčala Ginny a kopla to dievča pod stolom. Luna mala talent klásť tie najnevhodnejšie otázky.
Ale Colin hľadel zhypnotizovane do Luniných modrých očí. "Áno... Ne-nechcela by si si niekedy so mnou zájsť na večeru?"
Luna sa pokojne usmiala. "Iste."
Ginny prevrátila očami.
Emmeline si nahlas odkašľala a povedala: "Myslím, že by sme mali ihneď vyraziť na Rokfort."
Colin po celú cestu na Rokfort žiaril ako slniečko.
Päť aurorov privítala pri hlavnom vchode znepokojene vyzerajúca profesorka McGonagallová.
"Ostatní sú už tu. Sú v pracovni, poďme hneď hore."
Keď Ginny Weasleyová vošla do pracovne, prekvapilo ju množstvo ľudí, čo sa tam pomestilo. Dedalus mal pravdu. Toto bude asi poriadne veľké.
"Sadnite si, sadnite si," prehovoril Dumbledore, magicky vyčaroval pre nových príchodzích len tak z ničoho päť kresiel.
Ginny, Luna a Colin kývli na Andrewa Figga, ich bývalého trénera na Rokforte, ktorý sedel medzi Siriusom Blackom a Remusom Lupinom. Očividne chýbal Harry Potter, rovnako ako Elphias, Justin a Sturgis.
Ako keby čítal ich mysle, Sirius povedal: "Harry, Elphias, Justin a Sturgis sú stále vo východnej Európe... pokúšali sme sa ich kontaktovať a myslím, že by mali byť na mieste včas."
"Kde je Severus?" zvedavo sa spýtala Emmeline.
Miestnosť zmĺkla.
"Kde je Draco a Neville?" dožadovala sa Ginny.
Sirius s Remusom si vymenili pohľady.
Dumbledore sa pozrel na zhromaždenú spoločnosť ponad svoje polmesiačikové okuliare. Vytiahol štrnásť palcov dlhý prútik z habitu a povzdychol si. "Dámy a páni, toto, toto je prútik Severusa Snapa, ktorý sa ku mne dostal dnes ráno prostredníctvom Hermiony Grangerovej..."
"Hermiona je tu?" vykríkla Ginny.
Malé zhromaždenie sa celé otočilo na ňu a ona sa začervenala. "Ja len, že som si o ňu robila také starosti... je v poriadku?"
Dumbledore slabo prikývol. "Má sa fajn a čoskoro ju uvidíte, Ginny. Vlastne keby nie jej bystrosti pri úteku, stále by sme tápali v temnote ohľadne Voldemortovho rýchleho postupu."
"Rýchleho postupu?" zvedavo sa spýtal Figg.
"Obávam sa, že áno, Andrew. To kvôli tomu nikto z nás nedokázal kontaktovať Severusa... a vlastne ani Draca. Pozorne počúvajte, pretože nemáme veľa času. Dnes ráno ma kontaktovali Percy a Penelope Weasleyovi..."
***
"Priniesli sme to dieťa," povedal Lucius, keď kľakol pred Voldemortom. Draco pokľakol vedľa svojho otca a zdvihol dieťa k nemu.
Voldemort natiahol dlhý, pazúrnatý prst a prešiel ním po líčku dieťatka. Zostalo po ňom zopár kvapiek krvi. Dieťa začalo plakať.
"Veľmi dobre. Naozaj veľmi dobre."
Voldemort sa kruto rozosmial. "Môžete povstať, obaja ste si viedli veľmi dobre. Draco Malfoy, prekonal si moje očakávania. Tým, že si mi ponúkol život svojho dieťaťa, zaručil si mi úspech v dosiahnutí nesmrtného života. Budeš odmenený."
"Avšak to dievča... robili sme čo sme mohli, ale... utieklo," váhavo dodal Lucius. Netrúfol si pozdvihnúť zrak.
Nastal okamih, kedy si myslel, že mu Voldemort možno ublíži, ale k jeho prekvapeniu Temný pán len netrpezlivo mávol rukou.
"Nebude to mať následky. Je to len špinavá malá humusáčka - pochybujem, že si s ňou musíme robiť obavy. Po dnešnej noci budem nepremožiteľný." Dychtivo si pošúchal ruky.
"Áno, môj pane."
Voldemort sa otočil k Dracovmu otcovi. "Nastal čas. Proces by mal začať hneď, máš čistú vzorku?"
"Mám, môj pane. Posledné vajcia sa vyliahli minulý mesiac a srdcia dračích mláďat boli všetky zdravé. Máme našu vzorku." Lucius vytiahol fľaštičku z habitu a podal ju Voldemortovi.
"Dolohov."
Chudý, škaredý muž s temnými očami, ktorý stál na boku, sa priblížil k nemu. "Áno, môj pane?"
"Chcem okamžite vztýčiť ochranný kruh okolo hradu. Daj vedieť ostatným. Dnes večer sa začne Rituál a nič sa mu nesmie postaviť do cesty."
"Ostatní sú už na svojich miestach, môj pane, ale znova sa s Goylom porozprávam o tých lesoch."
"Dobre... odteraz sa nesmie nič pokaziť. Chcem mať špeciálne posilnenú vežu."
Dolohov sa vypoklonkoval z miestnosti.
"Draco Malfoy, zober to decko do južnej strážnice a počkaj tam. Musím s tvojím otcom o niečom súkromne hovoriť."
"Ako si prajete, môj pane."
Draco vyniesol plačúce dieťa von z miestnosti. To dieťa vyrástlo odkedy ho videl naposledy. Draco sa pokúšal vyhnúť pohľadu do tých medovo-hnedých očí, ktoré mu priveľmi pripomínali jeho matku. Tá bolesť bola stále príliš čerstvá. Znova zatvrdil svoje srdce... necítil žiaden pôžitok, keď si ju včera v noci vzal násilím. Nevedela, že plakal, keď bolo po všetkom.
Zakaždým keď premýšľal o časoch, čo boli spolu a jej zrade, mal pocit, že umiera. Draco za posledné dva dni veľa premýšľal. Jeho otec bol konečne na neho pyšný, bol vo Voldemortom najužšom kruhu, vykonal neodpustiteľné kliatby s väčšou silou a bolesťou než si kedy dokázal predstaviť. Ak myslel len na to, aké je byť obávaný, mocný a konečne užitočný... a vyblokoval Hermioninu tvár, dokázal ďalej žiť. Tak dajako.
Draco sa dostal do južnej strážnice. Tento tajomný hrad bol z väčšej časti ruina, ale niektoré miestnosti stále stáli, táto bola jedna z nich. V podzemí bolo niekoľko prastarých hrobiek, ktoré Voldemort použil ako svoj hlavný stan.
Bolo tam jedlo a pitie, ale nič pre dieťa. Draco sa bezmocne rozhliadol po niečom, čím by dieťa nakŕmil. Vedel, že je Noel hladný, spoznal tie výkriky dokonca po tom, čo ich mesiace nepočul.
"Ahoj Draco!" začul, ako ho pozdravil vysoký ženský hlas. Prekvapene sa otočil a jeho oči spočinuli na niekom, koho neočakával, že niekedy znova uvidí.
"Ty! Čo tu robíš?" spýtal sa.
Pansy Parkinsonová prešla k nemu a vzala mu dieťa z rúk. Príliš prekvapený, aby sa bránil, ju pri tom sledoval.
"Keď si sa stal smrťožrútom, tvoj otec kontaktoval mojich rodičov, aby pre nás zariadil čistokrvné manželstvo. Ach... nie je sladký?" Hojdala dieťa hore a dole, vďaka čomu plakal Noel ešte hlasnejšie.
"Prestaň s tým! Nepáči sa mu to," nahnevane povedal Draco a pokúsil sa vziať si dieťa späť. Ale Pansy zvierala dieťa ako vo zveráku.
"Tvoj otec ma požiadal, aby som sa až do Rituálu postarala o Noela. Nemaj obavy, Draco, bude v poriadku."
Draco sledoval, ako Pansy položila dieťa do postieľky, ktorú si predtým pri stene nevšimol. Bola v nej fľaša mlieka. Dieťa začala hladovo piť. Nakoniec Pansy pustila fľašu a Noel si ju držal sám. Všimla si na jeho krku nádherný dračí prívesok.
"Na také decko ako si ty je príliš pekný," zamrmlala a pokúsila sa uvoľniť retiazku, ale nedala sa rozopnúť. Dieťa na okamih prestalo piť a zízalo na ňu. Jeho strieborno-blonďavé vlasy sa na okamih zmenili na oranžové, ale pomyslela si, že je to len trik svetla. Vzdala sa, strčila fľašu hrubo do detských rúk a nechala ho tak.
Pansy sa vrátila k Dracovi, ktorý vyzeral z okna. Mala na sebe tesný habit s tým najnehabnejším výstrihom, ktorý si mohla čarodejnica obliecť. Odchod do Švajčiarska jej prospel - mala lepšie krivky než predtým a pokožku mala veľmi čistú, žiadne fľaky, aké si pamätal z Rokfortu.
"Draco..." zamrmlala, keď prišla k nemu.
Stál ako socha, keď sa k nemu Pansy pritlačila, zaplavovali ho protichodné emócie. Na jednej strane ju považoval za zlé, hlúpe dievča... na druhej sa ukázalo, že on nebol múdrejší či láskavejší než ona. Pansy pohodila svojimi dlhými, čiernymi vlasmi dozadu a zdvihla oči k jeho. "Chýbal si mi," zašepkala.
Nemožné, ale cítil, že jeho telo začínalo reagovať. Jeho ruky našli cestu okolo nej a zaplietol ich do jej vlasov. Trhol jej hlavou dozadu a pobozkal ju, rukami prešiel po jej úzkom habite. Aj keď ju nemiloval, mohol si s ňou užiť.
Pansy snívala o tejto chvíli s Dracom takmer celý svoj život. Jeho šedé oči boli búrlivé, jeho telo podivne mocné. Za nimi začalo plakať dieťa. Zrazu sa od nej Draco odtiahol a zalapal po dychu.
"Čo je?" zvedavo na neho hľadela. V tvári mal prenasledovaný výraz, jeho oči sa sústredili na miesto za ňou. Odvrátil sa od nej a rýchlo opustil miestnosť. "Čo má byť toto?" zajačala za ním Pansy, ale zatreskol jej dvere do tváre a kým sa jej ich podarilo otvoriť, bol preč. Otrávená Pansy sa vrátila k postieľke a zízala na Noela. Nenávidela zlatavé očká toho dieťaťa... boli to Hermionine oči. Načiahla sa do postieľky, silno dieťa uštipla a jemu zabehlo mlieko. Pansy sa usmiala, keď dieťa vykríklo. Draco bude aj tak jej.
***
Draco kráčal vlhkými chodbami hradu, jeho oči zaplavené slzami. Konečne sa dostal do slepej uličky a so zvriesknutím buchol do steny tak silno, že si rozrazil hánky. Draco sledoval, ako mu po ruke steká vlastná krv.
Keď pritlačil Pansy k sebe, mal čudný pocit... ako keby on zrádzal Hermionu Grangerovú. Noel začal kričať a k nemu sa prihnala spomienka tak silná, že mal pocit, ako keby ju prežíval. Bozkával Hermionu pri Veľkom jazere, v Rokville, smial sa s ňou v prefektskej spoločenskej miestnosti, držal ju za ruku, keď privádzala na svet ich syna... potom k svojej hrôze mohol odprisahať, že ju videl za Pansy! Stála tam v bielej sestričkovskej uniforme a usmievala sa na neho. Po izbe sa ozýval Noelov žalostný plač. Začínal blázniť? Čo sa s ním dialo?
Musel nájsť svojho otca a Voldemorta. Keď bude nazad so smrťožrútmi, na jeho minulosti prestane záležať.
***
V inej časti hradu Lucius a Voldemort sledovali Severusa Snapa mechanicky miešať prísady do mierne sa variaceho kotlíka. Pod Severusovými očami boli tmavé kruhy... ako keby nespal mnoho dní. Jeho čierny habit visel na jeho chudých ramenách príliš veľký na jeho vychudnutú postavu, prúžok krvi mu stekal po brade. Ľavá ruka mu ochabnuto visela pri boku, vykĺbená alebo nejako poškodená.
"Švihni si, Snape," povedal Voldemort, ktorý sa prechádzal po miestnosti.
Lucius kopol majstra Elixírov do členku, ale okrem toho že sa trochu strhol, Severus nedal najavo žiadnu stratu sústredenia na to, čo robil.
"Nechutné," povedal Lucius, keď sa odtiahol od zápachu výkalov a moču, ktorý sa držal toho muža.
Voldemort sa za svojou bielou maskou lebky uškrnul. "Je to jedno z najmocnejších Imperiusov, ktoré som kedy použil... je veľmi účinné, však? Vždy som chcel mať príležitosť otestovať ho."
Lucius s prihlúplym úsmevom súhlasil s Temným pánom. Voldemort netrpezlivo zízal do kotlíka, červená rumelka začínala byť krištáľovo jasná.... ale ešte nebol správny čas. Už len pár hodín...
"Nikto nedokáže odolať sile tejto kliatby Imperius, bolo by treba viacej vôle než vlastní desať mužov, aby človek znova nadobudol svoju vlastnú vôľu," chvastal sa Temný pán. "Sleduj - Snape, vypi tú krv."
Snapova ruka sa triasla, ale zdvihol odpornú čiernu tekutinu z krvi dračích mláďat k perám a napil sa. Jedovatá tekutina spálila jeho hrdlo a on vykríkol a začal sa dusiť. Z jeho pľuzgierovitých pier stúpal dym a pramienky krvi stekali po jeho jazyku, ale on to všetko prehltol.
"Pokladám to za dosť zábavné," povedal Temný pán. "Snape dosť dobre odolával všetkým ostatným úrovniam Imperia... ale odkedy som na neho použil toto, reaguje veľmi dobre, všakže Severus? Spolupracuješ s nami, aby sme oklamali Draca, pomáhaš nám nájsť to Grangerovie dievčisko, zdokonaľuješ finálny stupeň kameňa... Aké smutné, že keď bude kameň pripravený, skončí sa tvoja užitočnosť..."
Severus Snape tupo pokračoval v miešaní elixíru.
Lucius sa uškrnul. "Potom čo, môj pane?"
Voldemort sa zasmial. "Minulý týždeň som mu prikázal, aby nič nepil a nejedol, myslím, že sa čoskoro uhladuje na smrť... aký bolestivý a strašný spôsob smrti, Severus, škoda, že si mi nebol oddaný."
Lucius nakopol Severus za kolenami a tie sa mu podlomili. Oslabený muž sa zapotácal a potreboval chvíľu, aby znova nadobudol rovnováhu. Lucius sa zasmial. "Jedna z najúžasnejších kliatob Imperius, ktorú som kedy videl, môj pane. Ste skutočne úžasný."
Voldemort sa zachichotal a odviedol Luciusa od kotlíka. Jeho plány sa takmer naplnili. Dieťa bolo tu. Draco vykoná tú obetu. Nič sa nemohlo pokaziť.
Niekde, ako keby spod dusivej prikrývky mlhy si Severus Snape spomenul, že použil svoju poslednú štipku vôle, aby dal Hermione svoj prútik. To úsilie bolo také obrovské, že sa mu poškodili svaly na ľavej ruke. Severus zaťal zuby proti bolesti a poníženiu a pokračoval v zdokonaľovaní rumelky. Už mu žiadna vôľa nezostala.
***
"Ako je to ešte ďaleko?" zakričala Luna cez plece na Emmelinu Vanceovú. Testrály plynulo leteli oblohou, presne tak ako to robili posledné dve hodiny. Pri rýchlosti testrálov to znamenalo, že už museli precestovať tisícky míľ.
"Asi pol hodiny," zakričala proti vetru Emmeline.
Luna zovrela testrála a zacítila, ako sa Emmeline silnejšie pritisla k jej pásu. Teraz leteli skutočne rýchlo. Len nejasne si uvedomovala ostatných aurorov sediacich na testráloch okolo nej, na jednom testrále dvaja aurori. Colin sedel na tom čiernom s Dedalusom, Dumbledore jazdil so Siriusom, Lupin s Figgom a v strede nich boli Ginny a Hermiona.
Hermiona sa viac a viac nakláňala na svoju priateľku a Ginny si začínala myslieť, že to nebol taký dobrý nápad, že s nimi nakoniec šla.
"Si v poriadku, Miona?" zavolala ponad plece Ginny. "Myslím, že tam čoskoro budeme, už len polhodina."
"Som v poriadku," odpovedala Hermiona. "Je len trochu desivé letieť na niečom, čo nevidíš."
"Dobre, len sa ma drž!" odvetila Ginny, ktorá sa pokúšala utešiť svoju priateľku. Ginny nedokázala v štvrtom ročníku kone vidieť, ale teraz už mohla - jasný výsledok aurorských povinností. Pamätala si, aké to bolo v štvrtom ročníku letieť na niečom, čo nevidela a chápala, ako čudne sa musí Hermiona cítiť.
Ako leteli, Ginny v duchu zhodnotila Dumbledorovu bojovú taktiku. Nemal to byť otvorený boj - posledná priama konfrontácia mala za následok smrť mnohých z bývalého Fénixovho rádu. Toto mala byť tajná operácia.
Nemohli letieť priamo na hrad, príliš nápadné - budú musieť pristáť niekde nablízku a pomaly sa tam dostať. Hagrid s Grawpom tam už boli, špehovali pohyb ostatných obrov a komunikovali so Sturgisom a Justinom, ktorí boli v úkryte, o tom, kedy spustiť útok ostnáčov. To by pre aurorov vyčistilo cestu k hradu.
Dúfajme, že tu bude aj Harry s ohniváčmi. Ak sa im nepodarí prejsť lesom a dostať sa k hradbám hradu, majú veľmi malú šancu, že sa tam vôbec dostanú.
Správy od vyzvedačov už potvrdili, že hrad je silno očarovaný a chránený. Bude veľmi náročné dostať sa dnu... ale Aurori sú zruční v prekonávaní takých kúziel. Dostanú sa tam.
Keď budú v hrade, rozdelia sa - Dumbledore, Sirius a dúfajme, že Harry, pôjdu po Voldemortovi a jeho najužšom kruhu. Hermiona, Ginny a Remus pôjdu pohľadať Noela. Všetci ostatní aurori budú strážiť okolie hradu. Dumbledore chcel, aby to bolo rýchle a totálne.
Ginny dúfala, že Dumbledore sa nemýlil, keď dovolil Hermione ísť s nimi. Ostatní aurori pochybovali o jej užitočnosti - bola emocionálna a bledá. Ale Dumbledore zjavne videl poza to všetko a trval na tom, aby Hermiona šla tiež. Niekoľko hltov Mollyinho elixíru z angeliky čoskoro dodalo Hermione viac sily a práve teraz bola tu, držala sa Ginninho pásu, keď na testráloch prelietali ponad východnú Európu.
Hermiona toho veľa počas cesty nepovedala, takže Ginny prekvapilo, keď k nej Hermiona zrazu prehovorila: "Vieš, stále ho milujem."
"Čože?" zajačala Ginny. Vietor hlasne uháňal okolo jej uší.
"Stále milujem Draca," zopakovala Hermiona, tentoraz hlasnejšie.
"Ach!" pochybovačne povedala Ginny. Po tom, čo im Dumbledore porozprával o nevysvetliteľnej zmene Dracovho srdca, väčšina aurorov vrátane nej verila, že Draca konečne dostihlo predurčenie z detstva. Raz syn smrťožrúta, navždy syn smrťožrúta.
Hermiona a Ginny po zvyšok cesty mlčali. Pocítili, ako začínajú testrále zostupovať. Nebolo potrebné rozprávať. Už skoro boli tam.
Testrále zosadli na čistinu v lese, desať aurorov sa vďačne postavilo na vlastné nohy, všetci stŕpnutí po dlhej ceste. Dedalus Diggle vytiahol svoj prútik.
"Prútiky pripraviť!" Všetci aurori vytiahli prútiky. Len Dumbledore pokojne všetkým ponúkol balíček citrónových cukríkov než svoj prútik vytiahol.
"Viem, že sú v týchto lesoch vlkolaci a dementori a je tu rad z obrov, takže prosím ostaňte v pozore. Chceme všetko vybaviť potichu a rýchlo. Žiaden povyk, žiaden zmätok... so zdravým rozumom, dobre?"
Všetci okolo neho prikývli.
Cmúľajúc kyslú sladkosť si Hermiona uvedomila, že to vážne zmiernilo nepohodlie a nevoľnosť z lietania. Opäť ju raz Dumbledore ohromil.
"Drž sa pri mne, Hermiona," povedal Sirius a ochranne sa presunul k nej.
"Budem v poriadku," odvetila a odvážne sa ohnala svojím prútikom. Z jeho konca vystrelili zlaté iskry. Na základe Dumbledorovej naliehavej žiadosti jej Ollivander okamžite poslal náhradný prútik .
"Naša najlepšia šanca je stretnúť sa s Hagridom, Grawpom, Justinom, Sturgisom a Harrym. Keď draci zložia obrov, ľahko prejdeme popri ich zvyškoch. Colin, Luna, počúvali ste ma?" nevrlo povedal Figg.
Dvojica tínedžerov tam stála a potichu sa zhovárala. Luna vyzerala ako keby bol ten boj taký ľahký ako prechádzka v parku, líca jej rozkvitli a ani trochu sa nekymácala. Colin vyzeral poblednuto, ale očividne sa snažil nedať najavo, ako sa malátne sa v skutočnosti cítil. Zúrivo cmúľal svoj citrónový cukrík a rýchlo si napchal do úst ďalší.
"Áno, chápeme," veselo odpovedala Lina, rozháňajúc sa prútikom. Figg si vzdychol. Luna bola nepochybne jedným z najlepších aurorov, ktorých na Rokforte trénoval - keď sa obťažovala sústrediť sa... ale tomu dievčaťu sa stále nedarilo vzbudiť v ňom dôveru.
V diaľke sa ozval rev a všetci poskočili.
"Obri!" zasyčal Lupin, keď zbledol. "Všetci pozor!"
"Ach môj bože, ten zvuk poznám!" zrazu prehovorila Hermiona.
"Čo je to?" znepokojene sa spýtala Ginny.
Hermiona sa usmiala. "To je Grawp!"