The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/28/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: 32jennifer2
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 28: Draconis Loqutus - Rozhovor s drakom
Harry Potter sa vyšvihol na skalnatý výčnelok a vytiahol sa na rukách. Ležal tam zadychčaný, okuliare zahmlené. Prisahal si, že si zoženie kontaktné šošovky v okamihu, ako sa vráti do Londýna.
Začul, ako niekto na neho kričí dole spod rímsy. Prekrútil sa a vystrčil ruku.
"Chyť sa ma, Sirius!" zajačal.
Sirius schmatol ruku svojho krstného syna a vytiahol sa na rímsu.
"Neviem-prečo-sa-tam-nemôžeme-premiestniť," dychčal.
"Charlie povedal, že zvuk premiestňovania draky rozrušuje. Znie im ako muklovské výstrely, ktoré ich privádzajú do zúrivosti a mohli by na nás zaútočiť."
"Prekliate draky," mrmlal Sirius.
Harry si zatienil oči pred poludňajším slnkom a pozrel sa na vrchol útesu. Proti svetlu dokázal rozoznať dve postavy - na vrchole útesu už boli Charlie Weasley a Neville Longbottom. Charlie sa po útese vyštveral tak rýchlo, ako keby to boli schody. Neville bol na smrť vydesený, ale Charlie ho skúseným ťahom vytiahol nahor. Bez Charlieho pomocných rúk by Harry so Siriusom zostali poriadne pozadu.
Nakoniec to zvládli na vrchol všetci. Dosiahli skalnaté údolie v srdci hôr s viac či menej kamenným dnom. Neville s očami dokorán zízal na scénu pred ním. Charlie si priložil prsty k perám. Asi šiesti dračí jazdci mali v reťaziach spútaného nórského ostnáča a ťahali ho do malej jaskyne na pravej strane údolia. Ďalší draci spali v jaskyniach roztrúsených po údolí. Zrazu vystrelili zo šiestich prútikov červené iskry a zasiahli toho spútaného draka, ktorý klesol k zemi. Bol omráčený.
"Rogue," veselo prehovoril Charlie. "Nevie, že skončila doba párenia a pokúša sa bojovať s ostatnými samcami. Potrebuje len dlhý odpočinok."
"Nazdar, Charlie!" živo povedal jeden z jazdcov. Jeho výstroj z dračej kože bola celá obhorená. "Kto sú tvoji priatelia?"
"Nazdar, George! Toto je Neville Longbottom a tuto je Sirius Black a tento chlapec, na ktorého všetci čakáme, je - Harry Potter."
George na Harryho vyvaľoval oči. "Konečne ste si sem našli cestu, pán Potter? To je skvelé. Jednoducho nádhera, nedokážeme prísť na to, prečo sú draci v poslednej dobe takí podráždení." Nad ním sa skalnatými vrcholkami rumunských hôr odrážal hlasný rev. Harry Potter prehltol. Nikdy nemal rád drakov.
"No, konečne si cestu sem našiel, čakali sme mesiace," odvetil Charlie. "Kde je Starká?"
"Je nazad v druhom údolí - s ostatnými mladými samicami."
"Radšej by sme nemali strácať čas, Harry," prehovoril Charlie.
"Ehm... kto je starká, Charlie?" nervózne sa spýtal Harry.
George sa zachichotal. "To bude Mordriana, hlava rodu nórskych ostnáčov."
"Hla-hlava rodu?" zašepkal Neville Longbottom.
"Si si istý, že je to bezpečné?" spýtal sa Sirius. Nech bol akokoľvek odvážny, pohľad na tie draky sa mu nepáčil.
"Ach, sú v pohode. Hore v ich prirodzenom domove neútočia na nič, pokiaľ to nepovažujú za hrozbu. Takže sa držte pri zemi, rozprávajte zdvorilo a prejavte pokoru," prehovoril Charlie s úškrnom. Strmé vrcholky okolo nich vydali ďalší ohlušujúci rev.
George zaklonil hlavu. "Hmm... znie to, ako keby tá chorá samica, čo sme minule našli, potrebovala pozornosť. Fajn, už vás opustím - veľa šťastia so Starkou, Harry. Rád som ťa spoznal!"
Harry mu vážne potriasol rukou. Už teraz bol mimoriadne nervózny.
***
Štvorica mužov preliezla niekoľko ďalších skalnatých útesov. Hoci svietilo slnko, v horách bolo veľmi chladno. Z ich úst vychádzali výdychy zrazeného vzduchu... presne ako draci, pomyslel si Harry. Zo všetkých magických stvorení na svete bol Harry asi najviac nervózny z drakov. Keď prvý raz videl draka na Trojčarodejníckom turnaji pred štyrmi rokmi, skoro sa pošťal. Rokmi v jeho mysli ten jeden zážitok s drakom rástol a rástol, ten drak nadobúdal obrovské rozmery a neustále vydychoval oheň ako nejaký splodenec pekla. Upokoj sa, vravel si Harry. Pokúsil si predstaviť Starkú, ako má na sebe šál a biely klobúčik. Nezaberalo to. Pletený šál sa vznietil a cez jej klobúčik vyrazili obrovské päť stôp dlhé ostne. Harry sa striasol
"Si v priadku, Harry?" znepokojene sa spýtal Sirius.
"Uhm," odvetil Harry.
Neville vyzeral bledší než duch. Iste, ten chlapec bol mocný auror, ale draci boli na neho príliš - len Charlie vyzeral, že idú na piknik do Hyde Parku. Hmkal si potichu pod nosom. Sirius zaklial, keď si plášť z dračej kože roztrhol o skalu.
"To sa stáva," veselo povedal Charlie, ktorého vlastný plášť bol roztrhaný a poplátaný.
Zrazu všetkých štyroch zastavil zúrivý rev.
"To je Starká," potichu prehovoril Charlie. "Takže, Harry, ideš so mnou napred. Hlboko sa ukláňaj, dobre? Nepozri sa nahor, až kým ti nedá signál, dobre?"
"Aký signál?" zašepkal Harry.
"Zloží krídla. Nemaj obavy - je to dosť bezpečné. V skutočnosti je jednou z tých najrozumnejších. Vy dvaja zostaňte tu," zúrivo povedal Nevillovi a Siriusovi. Neville sa tváril vďačne, že ho vynechali.
Harry s Charliem vošli na skalnatú čistinku a ocitli sa tvárou v tvár najväčšiemu nórskemu ostnáčovi, akého kedy Harry videl. Bola minimálne šesť stôp vysoká a rozpätie krídel mala asi stodvadsať stôp.
"Ukloň sa," zamrmlal Charlie.
Harry sa ukláňal zo všetkých síl. Dračica mal stále roztiahnuté krídla. Venovala im ohromné zarevanie, ktoré ukončilo krátke zasyčanie. Harry zažil šok svojho života - keby sa sústredil, dokázal by rozlúštiť, čo povedala. Vravela niečo o "návštevníkoch".
K jeho značnej úľave poskladala krídla a s chladnými žltými očami si ich prezerala.
Charlie štuchol do Harryho. "Ideš, ja to nezvládnem - ty ovládaš hadí jazyk."
Harry sa ešte predtým, než sa narovnal, uklonil ešte hlbšie. Sústredil sa.
Pozdravujem Mordrianu, som Harry Potter.
Pozdravujem Harryho Pottera. Viem, kto si.
Dračí hlas mu škrípal v ušiach ako milión hadov. Všetky tie základné pravidlá dračej etikety, ktoré do neho nalial v rýchlokurze Charlie, sa mu náhlivo vrátili.
Ach, slávna Mordriana, tvoje krídla sú obrovské ako oblaky, tvoje šupiny žiaria ako drahokamy, tvoj oheň je ako chvost kométy.
Som polichotená, Harry Potter.
Ach, úžasná Mordriana, pocti ma svojou láskavosťou a dovoľ mi pomôcť ti v akejkoľvek záležitosti, ktorá tento posledný rok trápi teba a tvoje ctihodné potomstvo.
Dračica nahnevane zarevala.
Konečne niekto kto rozumie! Naše vajcia! Naše deti! Berú nám ich - všetky! A sme veľmi nahnevaní...
Harry Potter opatrne načúval Mordrianinmu príbehu žiaľu a zúrivosti. Pomaly jeho tvár nadobudla výraz pochopenia, ktorý nasledoval výraz triumfu.
Charlie Weasley nemohol uveriť svojim očiam, keď po hodine rozhovoru s Harrym, Mordriana, ktorá nikdy predtým nebola známa tým, že by sa združovala s inými žijúcim tvormi, zrazu roztiahla svoje obrovské pravé krídlo k Harryho ruke - v niečom, čo bolo hrubým, ale predsa nezameniteľným potrasením ruky.
***
Základný tábor rozložili na úpätí hôr. Bola už jar, ale v noci bolo v rumunských horách vražedne zima. Charlie ich naučil zahrievacie kúzlo, ktoré na seba použili - "len si vďaka nemu myslíte, že je vám teplo, ale radšej sa aj tak pozakrývajte, aby vám kvôli omrznutiu neodpadli prsty na rukách a nohách."
Tábor bol dosť rozjarený - aurori Sirius, Harry, Neville, Elphias Doge a George, dračí jazdec, okolo veselo horiaceho zeleného ohňa hádzali do seba džbány teplého piva.
Všetci chceli znova a znova počúvať to, o čom sa Mordriana rozprávala s Harrym.
"Nemôžem uveriť, že Starká bola taká nahnevaná! Niet divu, že sa draci v poslednej dobe chovali tak čudne!" povedal Charlie.
"Len si prajem, aby existoval nejaký rýchlejší spôsob, ako dostať tie novinky k Dumbledorovi," odvetil Sirius. "Bude nadšený."
"Predstavte si to, draci nám pomáhajú v boji proti Vol - Veď-Viete-Komu," dodal Elphias.
"Bez nich by sme nemali šancu prejsť cez jeho hranicu z obrov," pripojil sa Neville.
"Mordriana povedala, že nám požičia svojich troch najsilnejších potomkov - samozrejme, budú potrebovať trochu vycvičiť," povedal Charlie.
"Nevadilo by mi zostať ich s vami trénovať," riekol Elphias dračím jazdcom. Prikývli. "Potrebujeme, aby si zvykli na brnenie a zneviditeľnenie a také veci. Nemyslím, že sú zvyknutí byť skrotení, asi budú prvý raz v živote s človekom."
"Ani nie - v 1092 Salazar Slizolin mal dvoch drakov ako domácich miláčikov, na ktorých často jazdil ako na koňoch. Zachránil ich vajca a vlastnoručne ich vychoval. Boli veľmi krotkí."
Všetci prekvapene zízali na Nevilla.
"Ako to prepánakráľa vieš?" udivene sa spýtal Harry.
Neville sa začervenal. "Bolo to v Histórii Rokfortu. Hermiona mi to povedala, až doteraz som na to zabudol."
"Kto je Hermiona? Tvoja priateľka, Neville?" s úškrnom sa opýtal George.
"Ehm - nie. Len priateľka zo školy."
Harry so Siriusom sa veľmi tvrdo pozreli na Nevilla.
"Prečo ti rozprávala o drakoch, Neville?" zvedavo sa spýtal Sirius.
"Bola to - hm - esej v šiestom ročníku Starostlivosti o magické tvory. Bola o drakoch."
"Áno, Miona nám všetkým zvykla v škole veľmi pomáhať," povedal Harry.
"No v každom prípade," Neville sa pokúšal zmeniť tému," myslím, že je vážne skvelé, že sa nám podarilo získať troch drakov, aby nám pomohli. Ale som si istý, že nebudú stačiť - tam vonku je okrem obrov na Voldemortovej strane hrozne veľa Temných stvorení."
Sirius vyzeral znepokojený. "Áno. Remus spomenul, že odišlo veľa vlkolakov - majú po krk toho, že sa im stále vyhýbajú."
"To kvôli tomu ideme do Číny," vzrušene povedal Harry. "Máme rovnaké správy o čínskych ohniváčoch. Stavím sa, že je to to isté. Možno sa z nich tiež stanú spojenci."
Neville sa šťastne usmial rovnako ako Sirius.
"Ďalšie pivo?" spýtal sa Charlie, keď priniesol džbán.
***
"Maj sa na pozore... maj sa na pozore..." Justin Finch Fletchey a Sturgis Podmore sa krčili pod jasmínovým kríkom, vysoko v Horách troch oblakov, niekde v mongolskom pohorí severne od Pekingu. Bola mesačná noc.
Obrovský rev rezonoval po horách, mohli vidieť, ako niekto pred nimi vystrelil do výšky sto stôp jasnočervené a zlaté iskry.
"Sakra!" povedal Justin. "Nech som to počul ktovie koľkokrát - stále ma ten zvuk vydesí!"
Sturgis vyzeral tiež trochu bledo. Ale starší muž mal lepšie nervy než ten mladší. "Ticho, prútiky pripravené... už každú chvíľu."
Justin tuho zovrel prútik. Toto bol okamih, na ktorý čakali. Posledný mesiac stopovali dvoch smrťožrútov naprieč Európou a do Číny. Boli známi tým, že kradnú dračie vajcia. Keď došla zásoba nórskych ostnáčov, začali sa točiť po celej Európe. Najprv bol Justin presvedčený, že zamierili k uhorským chvostorožcom, ale namiesto toho smrťožrúti prešli z Európy do Číny, rovno ku hniezdu čínskych ohniváčov. Nakoniec sa Justinovi a Sturgisovi podarilo vystopovať ich nočné pohyby a nachystali na nich pascu. Pôvodne dúfali, že počkajú, kým prídu ostatní aurori, ale toto bolo posledné z vajec, takže Sturgis navrhol, aby tú pascu aj tak nastražili dnes večer.
Justin si všimol, že ako týždne ubiehali, tak ten starší muž vyzeral nevrlejšie a nevrlejšie. Bol rád, že dnešný večer bude asi ich poslednou nocou v týchto horách... trčali v týchto zastrčených kopcoch už skoro dva mesiace. Na Sturgisa Podmoreho bol hrozný pohľad a on si prial, aby bol späť v Deravom kotlíku a popíjal ďatelinové pivo. A nie trčal v čínskych horách a chystal sa na boj s dvoma z najmocnejších Voldemortových smrťožrútov.
Presne tak ako sa to minulý týždeň udialo každú noc, horou zbehli dve čierne postavy v kapucniach po tom, čo omráčili jedného z drakov. Ten vzadu niesol obrovskú krabicu, o ktorej Justin vedel, že obsahuje ďalšie ukradnuté dračie vajce. Približovali sa a približovali... zrazu so zajačaním prvá postava zmizla v diere v zemi a postava bežiaca za ňou šmykom zastavila.
"Teraz!"
Justin a Sturgis vyskočili spoza jasmínových kríkov. "Impedimenta!"
Druhému smrťožrútovi sa podlomili nohy a keď sa potácal k zemi, krabica s vajcom mu odletela do diaľky.
"Wingardium Leviosa!" Smrťožrút, ktorý padol do diery, ktorú Justin predtým vykopal, sa zrazu vylevitoval von ako veľká, zlá vrana.
"Expeliarmus!" okamžite na neho Justin namieril prútik, ale smrťožrút, teraz už v pozore, bol príliš rýchly. To odzbrojujúce zaklínadlo ľahko odrazil. Nejakú dobu sa dvojica preklínala a odrážala kliatby, ale smrťožrútov vek a skúsenosti ukazovali, že je mocnejší... nakoniec vzdoroval mocnou kliatbou, ktorá prechodne Justina oslepila a ten zareval bolesťou.
Sturgis si s druhým smrťožrútom viedol lepšie. Znehybnil toho druhého muža a práve mu prehľadával habit kvôli prútiku. Ten prvý smrťožrút ďalej útočil na Justina.
"Expelliarmus!" Justinov prútik mu vyletel z ruky.
Smrťožrút zdvihol prútik. Justinovi sa vrátil zrak presne včas, aby videl smrťožrútov úškrn, keď vyslovil slová, "Cru..."
Nikdy tú kliatbu nedokončil, pretože Sturgis ho zasiahol omračujúcim kúzlom. Nanešťastie nevenoval pozornosť tomu druhému smrťožrútovi, ktorý sa prebral a vyskočil na nohy aj so svojím prútikom v ruke.
"Som v poriadku!" zajačal Justin na Sturgisa, ktorý teraz bojoval s tým druhým smrťožrútom.
V tme mongolských lesov Justin nedokázal nájsť svoj prútik. "Accio prútik," začul smiech.
"Hľadáš toto?" predtým omráčený smrťožrút zlomil Justinov prútik na polovicu.
"Accio prútik!" Smrťožrútov vlastný prútik mu vletel nazad do ruky.
"Časť Dumbledorovej novej armády... že? Musel si akurát skončiť Rokfort... pripadáš mi ako malý chlapček.... Fajn, priprav sa na stretnutie so svojou smrťou. Avad..."
Jeho hlas bol zrazu prerušený, keď v agónii vykríkol. Teraz na neho útočil Justin s jasne žiariacim mečom.
"Fila," Justin sa zvrtol a podnikol na neho ďalší výpad.
"Čo je kurva toto, Nott?" vykríkol smrťožrút, ktorý už poriadne krvácal. Sturgis Podmore a ten druhý smrťožrút na okamih prestali bojovať v šoku zo zistenia, že Justin ovláda veľmi smrteľný, veľmi fyzický Gladeus Valeus.
Sturgis sa uškrnul - takže na takýto boj trénoval Dumbledore svojich mladých aurorov.
Justin vedel, že nemá dovolené s Gladeusom Valeusom zabiť, len zraniť: inak by sa ten meč pred ním schoval naveky. Vyhol sa niekoľkým kliatbam, ktoré na neho ten smrťožrút vrhol a nakoniec sekol toho muža cez kolená. Smrťožrút sa so zastonaním zvalil. Justin zrušil svojho Gladeusa.
"Avery!" vykríkol ten druhý smrťožrút pri pohľade na svojho padnutého partnera. "Crucio!" zasiahol Sturgisa Podmoreho s kliatbou bolesti a Podmore vykríkol, keď mu spaľovalo všetky nervy.
Justin sa pokúsil znova vyčarovať Gladeusa, ale zistil, že má myseľ príliš plnú paniky, aby ho vyčaroval správne.
"Nedokážeš ho vyčarovať, há? Si ešte zelenáč, však?" zasmial sa druhý smrťožrút. "Inferorum Animas Gladeus Maleus."
K Justinovej hrôze druhý smrťožrút vyčaroval čierny meč a zdalo sa, že do seba vtiahol všetko mesačné svetlo. "Inferorum Animas Gladeus Valeus... Inferorum..." Justin sa zúfalo pokúšal vyčarovať svoj meč, ale jeho srdce bolo príliš naplnené strachom a v ruke sa mu zjavil len tenký strieborný dym. Prial si, aby lepšie počúval Figga a viacej precvičoval nestratenie koncentrácie. Ale na ľútosť bolo príliš neskoro.
"Túto hru môžu hrať dvaja," povedal smrťožrút, keď zaútočil na Justina. Dokonca bez meča boli Justinove reflexy rýchle. Hodil sa k zemi. Zo zeme zranený Sturgis hodil Justinovým smerom svoj prútik. Lepšie niečo než nič.
"Accio prútik!" vykríkol Justin. Sturgisov prútik mu skočil do ruky. Justin vedel, že to vážne pre Gladeus nie je žiaden súper. Ale musel niečo skúsiť, čokoľvek. "Stupefy! Stupefy! STUPEFY!"
Druhý smrťožrút sa smial, keď poľahky čiernym mečom odrážal všetky tie kliatby. "Ach dobre... zbohom chlapček..." Justin nepochyboval, že tento Gladeus je schopný uštedriť smrteľný úder. Vyzeralo to, že to bol jeho prvotný účel. Čierny meč sa vrhol smerom k Justinovi.
"PETRIFICUS TOTALUS!" hlasne zvolali tri hlasy.
Justin si pomyslel, že má sluchové halucinácie. Videl, ako sa oči smrťožrúta v šoku roztvorili, keď ho zasiahli tri jasné lúče znehybňujúcich zaklínadiel. Keď sa prestal sústrediť, Gladeus Maleus zmizol a on sťažka dopadol vedľa Justina.
"Ste tam v poriadku, Justin? Sturgis?" povedal povedomý hlas.
S výdychom úľavy si Justin uvedomil, že Harry Potter prišiel práve včas.
"Kde si do pekla trčal, Potter?" zastonal a postavil sa.
Všimol si ako Sirius a Neville zväzujú tých dvoch smrťožrútov.
"Prepáč, že meškáme... mali sme nejaké problémy na colnici," povedal Harry a pomohol Sturgisovi Podmorovi na nohy.
"No, už sme dlhšie nemohli čakať... toto bolo posledné vajce." Justin ukázal naľavo, kde sa odkotúľala krabica s posledným z tohoročných vajec čínskeho ohniváča. Ako draci sa množili raz za desať rokov... boli mimoriadne vzácni.
Harry prikývol a zdvihol ju. "Zajtra ho vrátime jeho matke."
Justin si oprášil oblečenie a začal schádzať z hôr s ostatnými aurormi. Sirius a Sturgis použili na dvoch smrťožrútov kúzlo Absolútneho znecitlivenia a pozorne ich sledovali.
"Vidím, že Voldemort vytrénoval zopár smrťožrútov, aby vedeli použiť Gladeus Maleus," povedal Sirius. "Niet divu, že si Dumbledore myslel, že je nevyhnutné naučiť novú generáciu aurorov ako používať Valeus."
"Tomu chlapíkovi nič neujde," poznamenal Sturgis. Bol maximálne ohromený Justinovou schopnosťou vyčarovať a ovládať Valeusa. "Keby sme za starých čias mali takúto mágiu... bola by ohromne užitočná. Rád by som sa naučil jednu či dve z týchto vecičiek... a strčil im ich rovno do zadku."
"Viem, čo myslíš." Sirius si pomyslel, aké by bolo príjemné bodnúť svojom vražednú sesternicu Bellatrix mečom moci. A poriadne silno.
"Čo sa stalo v Rumunsku?" spýtal sa Justin, keď sa konečne dostali do tábora.
Sirius, Harry a Neville sa usmiali. "No, bolo to takto..."
Keď Harry dorozprával, Podmore sa usmieval prvý raz za mnohé mesiace. Zajtra budú ohniváci možno rovnako ochotní spolupracovať. Dumbledora tie novinky potešia.