The Blood Of The Dragon
Autor: Zensho
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/27/The_Blood_Of_The_Dragon
Dračia krv
Preklad: Jimmi
Beta-read: 32jennifer2
Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.
Pozor, napísané v roku 2003, po HP5
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.
Na pripomenutie (hlavne moje :D):
Gladeus Valentis – spomenutý v 14. kapitole – pôvodný preklad: staroveká forma súboja, ktorá zahŕňa čepeľ moci
Gladeus Maleus - spomenutý v 21. Kapitole – Lucius ho na Draca použil cez veľkonočné sviatky
Gladeus Valeus – prvý raz v 28. kapitole (predpokladám, že je to len inak vyskloňované to valentis)
Nemám ani šajn o latinčine, len podľa slovníka:
Gladius je meč, malus – zlý, vales – mocný, zdravý, valenter – mocne, zdravo. Z toho dôvodu opravený preklad na meč moci. Gladeus Maleus bude asi meč zla.
Kapitola 27: Lucius Investigo - Lucius vyšetruje
Narcissa nevedela, čo jej manželovi sadlo na nos. Po Dracových narodeninách bol mrzutejší a tichší. Často mu došla trpezlivosť a vyzúril sa na domových škriatkoch, až kým z neho nezostali takí vydesení, že sa zakrádali po dome tak ticho, ako len bolo možné.
Pravda bola taká, že odkedy mu Voldemort povedal, že je Draco možno zamilovaný, Lucius Malfoy zostal posadnutý snahou zistiť, kto tá žena je. Bez ohľadu na to, že tá žena, nech by to bol ktokoľvek, by sa mohla o dva roky pokúsiť zabrániť Dracovej nevyhnutnej smrti, bola ďalším dôvodom, prečo chcel Lucius zistiť totožnosť tejto ženy... čistá zvedavosť.
Bolo mu jasné, že by asi nebolo nič platné ohľadne tejto ženy konfrontovať svojho syna. Ak sa ten chalan v niečom rozhodol, ani párom volov ste ho nepresvedčili.
Nie, Lucius bude musieť byť v celej tejto veci viac než len prefíkaný. A tak Lucius intrigoval a plánoval, lámal si hlavu nad tým, ako získa od svojho syna odpoveď. Nemohol si pomôcť, ale stále sa vracal k myšlienke použiť veritaserum - ale na druhej strane tu bol problém, ako ho Draca prinútiť vypiť. Nemohol ho pridať do pitia - keď sa zmiešalo s inými tekutinami, sérum stratilo svoju moc. Nie, Draco musel vypiť čistú vzorku. To bol problém - pokiaľ by syna nezmlátil a nenalial mu tú tekutinu do krku, neexistovala možnosť, že by sa Draco podrobil veritaseru.
"Veľmi dobre, synu," nahlas si pomyslel Lucius. Draco sa stal mužom, s ktorým treba počítať. Keď spolu naposledy zviedli súboj, Draco voči svojmu otcovi bojoval fakt obdivuhodne, najprv s prútikmi, potom neozbrojení so strašlivými Gladeus Maleus – a nakoniec donútil Luciusa ísť k zemi. Na chvíľu si Lucius pomyslel, že ho jeho syn skutočne odzbrojí, ale Draco zrušil ten temný meč a v poslednej chvíli sa stiahol. Lucius vedel, že zmlátiť Draca už viacej neprichádzalo do úvahy.
"Lucius, vážne musíš prísť niečo zjesť."
Vzhliadol k svojej žene vo dverách. Prehovorila placho a sotva sa odvážila vstúpiť do žalára.
"Poď dnu, Narcissa."
Narcissa sa striasla, keď vstúpila do hlavného žalára Malfoy Manoru. Sem nepreniklo žiadne slnko, všetko bolo osvetlené plameňmi sviečok. Tu človek nikdy nevedel, či je deň alebo noc.
"Čo sa deje, Lucius?"
Lucius Malfoy sa usadil v kresle a naznačil svojej žene, aby zaujala kreslo oproti nemu.
"Chcem sa s tebou porozprávať o Dracovi."
Narcissa bola okamžite v strehu, ale tvár udržala pokojnú. "Čo o Dracovi?"
"Viem, že máš k nemu blízko. Premýšľal som, či si si v poslednej dobe nevšimla, že by sa nejako inak správal? Povedzme, za posledný rok?"
"Veľmi dospel. Je zodpovednejší, tvrdohlavejší."
"Áno, áno -" netrpezlivo odvetil Lucius. "Mám na mysli, či sa niečo nezmenilo v citovej oblasti?"
Narcissa predstierala, že o tom uvažuje. "Vážne nie, Lucius. Prečo?"
"Odkedy som mu povedal o jeho úlohe v malfoyvskom proroctve a o mojom výskume pre Temného pána, všimol som si, že zjavne predo mnou niečo tají."
"Toho som si nebola vedomá."
"To by si nebola. Viem, že ti všetko hovorí. Vždy bol tak trochu mamičkin chlapček."
Narcissa začala pociťovať obavy. Kam toto mierilo?
"Čo máš na mysli? Prečo sa od posledných Dracových narodenín chováš tak roztržito?"
Lucius si pozorne prezeral svoju ženu. Dvadsať rokov mu bola oddaná a vedel, že ho stále milovala, hoci ho Temný pán v priebehu rokov presvedčil, aby voči nej zatvrdil svoje srdce. Možno by mu mohla pomôcť na to prísť...
"Informovali ma... isté zdroje... že náš syn je do niekoho zamilovaný..." Narcissa zbledla, ale Lucius bol príliš zamyslený, aby si to všimol a pokračoval: "Rád by som zistil, kto tá osoba je, rovnako z osobných ako aj z profesionálnych dôvodov."
"Náš syn? Do niekoho zamilovaný?" Narcissa statočne klamala. "Ale to iste nemá žiadne dôsledky. Prečo nám na tom záleží? Nie je ženatý - vedeli by sme, som si istá, že minimálne ja by som vedela, všetko mi hovorí.... Aj ja tak nechápem, ako by jeho osobný život, jeho malé priateľky, mali ovplyvniť teba a tvoju prácu."
Lucius si vzdychol. Narcissa bola stále taká mäkká ohľadne svojho syna, vždy toho chlapca rozmaznávala a chránila.
"Naopak, mám dôvod myslieť si, že je do tej osoby veľmi preveľmi zamilovaný. Obaja vieme, aký bude jeho osud o dva roky... ak mu tak veľmi záleží na tejto osobe, mohol by sa pokúsiť vzoprieť sa svojmu osudu. Je pre neho najlepšie nikomu sa neoddať."
"Ako si dospel k takémuto podozreniu?"
"Z veľmi spoľahlivého zdroja," vyprskol Lucius. "A ak mi neveríš, potom nepoznáš nášho syna tak dobre, ako si myslíš, že poznáš."
Narcissa zostala ticho. Musela skúšať Luciusa dlhšie, aby zistila, čo má v úmysle urobiť. "Čo urobíš, aby si to zistil, Lucius? Ako jeho matka by som tiež rada vedela, kto tá žena je."
"Ty mi to zistíš."
"Ako? Prečo si myslíš, že mi to povie?"
"Tebe hovorí všetko, Narcissa. Mne to nepovie - je príliš podozrievavý ohľadne mojich plánov. Ale matkin záujem o priateľku jej syna... to je celkom prirodzené, nie?" Lucius sa začínal dostávať do celého plánu. "Myslím, že by bolo možno dobré, keby si jej chcela tiež dať nejaký dar... povedz, že by si rada dala tej mladej dáme darček... nech to vyzerá veselo a šťastne..."
"Lucius, neublížil by si tomu dievčaťu, že nie?"
Lucius zažmurkal, keď sa prebral zo svojho snenia. Najprv neodpovedal a jeho oči sa zaleskli.
Narcissa bola zdesená a rýchlo premýšľala. "Pretože ak jej ublížiš, neexistuje žiadna možnosť, že by Draco niekedy s tebou spolupracoval... Poznáš Draca, jeho oddanosť je absolútna. Ublíž jej a Draco sa obráti voči tebe... ak taká osoba existuje."
Lucius sa prenikavo zahľadel na svoju ženu. Dokázal rozoznať, že rozprávala úprimne a že mala dobrý postreh. Veľmi dobrý postreh. Jeho zámerom vždy bolo s tým vzťahom skoncovať, skoncovať s ňou, ak by to bolo nevyhnutné, ale Narcissine slová zneli pravdivo: ak zabije ten ľúbostný záujem, kým bol do nej Draco stále zamilovaný, tak bude určite riskovať, že sa jeho syn stane kvôli nej pomstychtivý a bude za ňou smútiť.
"Samozrejme, že by som jej neublížil. Nechcem Draca rozrušiť. Aj tak má len devätnásť, takže nemyslím, že si máme robiť starosti s veľmi vážnym vzťahom. Asi je do nej len pobláznený a čoskoro ho omrzí..." Ha, ha, pomyslela si Narcissa. "Len by som sa rád uistil, že je to meno, ktoré nestrápni túto rodinu... nečistokrvná a či horšie humusáčka. Pamätaj, Malfoyovci majú znamenitý rodokmeň."
"Pamätám."
Lucius sa postavil a prešiel za svoju ženu. Začal jej masírovať plecia. Narcisse vlasy vstávali dupkom... vždy znervóznela, keď sa Lucius postavil takto za ňu a ona ho nemohla vidieť. "Čoskoro mi meno tej dámy dodáš, však Narcissa? Žiadam ťa pekne, nechcem použiť silnejšie prostriedky," sklonil sa a zašepkal do jej ucha.
Narcissa nevedela, ako sa má z tohto dostať. Nevedela, ako to zistil Lucius, ale zjavne na ňu zostala špinavá práca. Bude musieť okamžite poslať správu Dumbledorovi.
"Zistím ti to," povedala, nadšená, ale vydesená z jeho dotyku. Kedysi sa od Luciusa Malfoya dožadovala každého poláskania, každého bozku, ale ako sa prejavoval viac a viac nemilosrdnejším a krutým, začala sa desiť dôverností, ktoré stále od nej vyžadoval.
"Vynikajúce," zamrmlal, keď jeho ruky skĺzli nadol jej telom.
***
Draco Malfoy viedol svoju hodinu Elixírov chladným a profesionálnym štýlom. Zriedka sa uchýlil k zničujúcej kritike ako Snape, namiesto toho dával prednosť pánovitejšej a zastrašujúcej forme disciplíny. Nemohol si pomôcť. Jeho rodina bola dlhé roky kúzelníckou šľachtou a jeho výchova mu vštepila zmysel pre pýchu a panovanie, ktorý nebolo ľahké vymazať. Jeho študenti sa vo všeobecnosti dobre správali, väčšina z nich bola vychovaná v úcte k menu "Malfoy".
Jedno popoludnie sa Charlotte Macmillanová (bystrohlavská prváčka) a Zeralda Hopkirková (slizolinská prváčka) chichotali nad svojimi kotlíkmi, čo mali sklony robiť počas dvojhodinovky s mladým profesorom Malfoyom. Občas sa na toho mladého profesora kradmo pozreli, začervenali sa a zahanbili sa. Neboli jedinými dievčatami v triede, ktoré mali sklony toto robiť. Hoci si Draco uvedomoval reakcie mladších školáčok, pokojne to všetko ignoroval. Nemilo mu pripomínali hodiny s Gilderoyom Lockhartom, keď bol druhákom.
"Slečna Macmillanová, slečna Hopkirková - som zvedavý, kedy vás napadne stíšiť plameň pod vašimi kotlíkmi?"
Zeralda zhíkla, keď si všimla, že sa jej elixír prelieva cez kotlík v minivulkáne fialovo-šedej peny. Maximillian Roebuck v rade vedľa nich sa uškrnul, keď zamiešal svoj dokonale variaci sa ružový elixír. "Pane, dokončil som svoj!"
Malfoy prešiel k nemu a otestoval ten elixír. Kvapka na semienko spôsobila, že rýchlo vyrástla malá rastlinka. Rozkvitla jednoduchá ružová kvetinka. Trieda zatlieskala.
"Vynikajúco, Roebuck. Desať bodov pre Bystrohlav za to, že ste prvý úspešne dokončili svoj elixír." Zdvihli sa iné ruky a Malfoy šiel skontrolovať ich elixíry.
"Evanesco," zamrmlal, keď namieril prútikom na Zeraldinu a Charlottinu pohromu z elixíru, než sa pohol ďalej. Kotlíky sa dočista vyčistili a dievčatá sa tvárili zarazene. "Možno budete nabudúce dávať v triede pozor. Obe do zajtra rána napíšete stopu dlhý pergamen o tom, prečo treba pri Rastovom elixíre stíšiť plameň."
"Áno, profesor Malfoy," zborovo odpovedali Charlotte a Zeralda. Nevyzerali, že ich trest príliš rozhodil, obe boli príliš zaneprázdnené sledovaním Malfoyovho profilu, keď sa otočil, aby skontroloval elixír niekoho iného. Triedu vyrušilo zaklopanie na dvere žaláru.
"Áno?"
"Prosím, pane, odkaz od profesora Dumbledora," povedala zúrivo sa červenajúca sa druháčka.
"Ďakujem vám, slečna Brocklehurstová."
Draco rýchlo odkaz prečítal a prešiel do prednej časti triedy. "Dnes musím odísť skôr. Roebuck, Lingová - máte dozor. Zabezpečte, aby všetci dokončili svoje elixíry a poriadne všetko vyčistili. Ak nájdem škvrnku špiny, keď sa vrátim, celá trieda zostane po škole."
"Áno, pane."
***
Draco Malfoy sa ponáhľal do pracovne riaditeľa. O čom sa mohol Dumbledore chcieť tak súrne rozprávať?
"Ulievacie maškrty," povedal chrliču, ktorý strážil kamenné schodisko k riaditeľovej pracovni. Pomaly sa rozkýval.
"Profesor Dumbledore..."
"Profesor Malfoy, vojdite. Posaďte sa."
"Čo sa deje?" Draco vošiel do miestnosti a znepokojilo ho, keď tam tiež našiel McGonagallovú, Snapa a Lupina. To bolo pravdepodobne zlé znamenie - jedinou vecou, ktorá týchto všetkých dokázala spojiť bol...
"Lucius Malfoy - to tvoj otec. Má podozrenie, že si do niekoho zamilovaný," zašeptal Lupin.
Draco potreboval pár sekúnd, aby túto šokujúcu správu spracoval.
"Čo-čože? Ako?"
Snape prehovoril do svojich rúk, nezdvihol oči, aby sa stretol s Dracovými. "Zistil som, že to Voldemort vytušil tesne predtým, ako si dostal Temné znamenie a informoval Luciusa. Luciusa poveril úlohou zistiť, kto je tá mladá dáma a ukončiť váš vzťah."
"Ako ako sa to Voldemort dozvedel?"
Snape pomaly rozpojil ruky a zdvihol oči. "Len sa domnievam, že tesne pred tým, než si dostal znamenie, prestal si ovládať svoje emócie a umožnil Voldemortovi uvidieť záblesky svojej skutočnej duše."
"Fajn, toto je TVOJA vina, však!" vykríkol Draco na Majstra elixírov, ktorý vyzeral unavený. "Keby si POVEDAL, čo sa ide diať, bol by som sa PRIPRAVIL. Ale ty si to NEPOVEDAL, že? Nechal si ma poškvrniť, pošpiniť, UPÍSAŤ!"
"Profesor Malfoy, vo svojej pracovni krik nestrpím." Albus Dumbledore sa pozrel na Draca ponad rámy svojich polmesiačikovitých okuliarov. Draco sa pár sekúnd rozhodoval, či sa vzoprieť riaditeľovi, ale Dumbledore vyzeral, že to myslí vážne. Draco upadol do nazúreného mlčania. Stále neodpustil Snapovi, že ho neinformoval, že má dostať Temné znamenie a nepokúsil sa tomu zabrániť.
"Všetci vieme, ako zmýšľaš o tom, čo sa stalo, Draco," prehovoril láskavo Dumbledore. "Ale ako som ti predtým povedal, a vravím ti to znova, Severus je nevinný. Nemohol zabrániť Voldemortovi, aby ti dal znamenie, nech by akokoľvek chcel."
"Ver mi, keby som o tom vedel, povedal by som ti o tom, Draco. Viem, ako v takých situáciách myseľ stráca kontrolu - bolo to príliš k našej škode."
Draco Snapa ignoroval. "Dobre, čo s tým SAKRA urobíme, keď má teraz podozrenie?"
McGonagallová sa zatvárila nesúhlasne nad Dracovým slovníkom.
"Tvoj otec poveril tvoju matku úlohou zistenia identity tej mladej dámy. Ak to čoskoro neurobí, bojím sa pomyslieť na to, čo by jej mohol tvoj otec urobiť."
Draco vyvalil oči na Dumbledora. "M-moju matku? Prečo?"
"Je to prirodzená voľba - vždy si mal k Narcisse blízko, Lucius to vie a chce, aby Narcissa zistila, kto tá žena je."
"Potom je Hermionin život a život mojej matky v nebezpečenstve! Čo s tým krucinál urobíme?"
"Profesor Malfoy," vložila sa McGonagallová. "Vážne vás musím požiadať, aby ste sa krotili. Lucius ešte jej totožnosť nepozná - a Severus tvrdí, že Lucius tomu dievčaťu neublíži. Váš otec si myslí, že ten vzťah nie je vážny."
"Nie je vážny? Som s Hermionou zasnúbený, mám s ňou dieťa! Zomrel by som kvôli nim!"
Prehovoril Severus Snape. "Ale Lucius tomu neverí. Povedal som ti, že ťa Lucius podceňuje - v jeho očiach si stále chlapec - si neschopný vážneho vzťahu alebo byť otcom. Stále z tohto môžeme vykľučkovať."
Draco sa stretol s očami svojho učiteľa. Snape sa skoro strhol nad tým hnevom a chladom, ktoré žiarili s tých šedých očí. "Draco, tiež chcem, aby bola Hermiona v bezpečí." Snape si pomyslel, že zazrel záblesk nežnosti v Dracových očiach. Draco sa otočil k Dumbledorovi.
"To, čo hovorí Severus, je pravda, Draco. Ty tiež chceš, aby bola slečna Grangerová v bezpečí. Draco Malfoy, ako sme ti vraveli, len preto, že nosíš to Temné znamenie zla na svojej koži, neznamená to, že ti zlo preniklo do tvojej duše. Máš slobodnú vôľu zvoliť si životnú cestu, ako to urobil samotný Severus."
Dumbledore zazrel bolesť v tvári mladého muža. Vedel, že sa Draco považuje za poškvrneného. Nevedel, čo ešte povedať, aby uľavil mysli toho mladého muža. Dúfajme, že čas zahojí dokonca túto temnú jazvu a že si Draco uvedomí, že to činy človeka z neho robia smrťožrúta a nie len znamenie na koži.
Draco premýšľal o Hermione. Ako by zareagovala, keby uvidela temné znamenie na jeho ruke. O jej hrôze, jej bolesti. Stále by mu verila, že ju z celej duše miluje? Spomenul si na výraz v jej očiach, keď ju požiadal o ruku. Iste ešte stále existovala nádej. "Ako oklameme Luciusa?" nakoniec povedal.
"Musíme mu dať meno inej dámy," povedal Dumbledore.
"Niekoho čistokrvného - neodváži sa jej ublížiť, určite nie spočiatku a možno ho to trochu schladí," ihneď sa ozval Snape.
"Niekoho ďaleko, ku ktorému nie je ľahký prístup, takže ju nepôjde skontrolovať," dodal Lupin, s múdrosťou rokov skrývania sa.
"Niekoho uveriteľného," prispela McGonagallová.
Všetci sa pozreli na Draca.
"Poznám takú osobu," sucho oznámil Draco.
***
"Pansy Parkinsonová?" zasmial sa zlomyseľne Lucius Malfoy, "ten buldočí ksicht?"
"Lucius, prosím? Myslím, že ju Draco považuje za prekrásnu. Tak či tak pochádza z veľmi bohatej, rešpektovanej čistokrvnej rodiny, takže si nemyslím, že by si si s ňou mal robiť starosti."
"Myslel by som si, že môj syn má lepší vkus."
"Aj keď k nej stále niečo cíti, nemyslím si, že ich vzťah vydrží."
"Prečo nie?"
"Pretože je v cudzine, aby dokončila posledný rok školy. Vzťahy na diaľku je veľmi ťažké udržať. Nemyslím si, že sa vážne máme kvôli niečomu znepokojovať."
Lucius Malfoy sa stále pod nosom chichotal. Pansy Parkinsonová - vedel, že ju jeho syn predtým vzal na mnohé bály na Rokforte, ale nenapadlo ho, že tá škaredá malá čarodejnica dokáže, aby sa jeho syn do nej zamiloval. Ach nuž, aspoň mala slušnú krvnú líniu.
"Lucius, prosím ťa, nebuď na Draca naštvaný. Je to len pubertálna zamilovanosť - je mu len devätnásť, nech sa trochu zabaví."
Pubertálna zamilovanosť bolo správne slovo, pomyslel si zlomyseľne Lucius. Z toho čo si o Parkinsonových dcére pamätal, vyzerala ako mopslík. (PP: Puppy love – puppy je šteniatko, naráža na to, že sa Pansy podobá na psa, ešte sa to prekladá ako detská, školská láska)
"V poriadku, Narcissa. Povedal som ti, že tomu dievčaťu neublížim, nie?"
Narcissa prikývla, ale nemohla si pomôcť, aby nezachytila dôraz na tom slove.
"Čo s tým chceš urobiť?"
"Uvidíš."
Narcissa bola nervózna, ale utešovala sa aspoň tým, že Lucius jej príbeh zhltol. Medzitým Lucius tuho premýšľal.
Pansy Parkinsonová... kde naposledy o nej počul? Pansy Parkinsonová... zrazu mu do mysle vplávala hudba z Absolventského bálu... mohol počuť prenikavý šepot Barbary Zabiniovej: ...vylúčené!... Lucilla mi nepovedala žiadne detaily, až na to, že jej dcéra a to Bulstrodeových dievča dokončia školu v Švajčiarsku. A bola tam nejaká babská hádka kvôli chlapcovi...
Lucius sa usmial. Mal vo Švajčiarsku kontakty. Napokon, minulý rok v októbri tam bol pracovne. Takže, bola to len záležitosť nájdenia toho dievčaťa... a ako skoncovať s tým vzťahom bez toho, aby jej ublížil. (PP: harm je síce ublížiť, ale aj spôsobiť škodu, zraniť)
To by nemalo byť také ťažké.