Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Keď nemiluješ život

6. Bezcenná

Keď nemiluješ život
Vložené: Jimmi - 27.06. 2008 Téma: Keď nemiluješ život
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu A Life Not Loved: Anne M. Oliver

Túto kapitolu venujem špeciálne assez, za jej článok, ku ktorému ju táto poviedka inšpirovala.

Preklad z rýchlika, tak to snáď vydržíte. 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

6. Bezcenná.

Hermiona sa zobudila zavčasu. Cítila sa o trochu lepšie. Už týždeň bola späť na Grimauldovom námestí. Draco, Harry a Lupin odišli a nechali Ginny Weasleyovú ako jej 'policajnú ochranu'. Už dlhšie mala pocit, že Ginny nie je jej skutočná priateľka, ale nebola si vôbec istá, prečo to takto cítila. Za tých posledných pár dní bol jej jediný kontakt s Ginny vtedy, keď jej Ginny priniesla jedlo alebo knihy. Pomyslela si, že Ginny asi nie je šťastná, že sa vrátila. Chcela povedať Ginny, že ani ona kvôli tomu nie je šťastná, ale to červenovlasé dievča nemalo záujem.

Podarilo sa jej dostať z postele pomocou chodítka, ktorá jej nechal liečiteľ. Uškŕňala sa, keď sa trmácala chodbou ku kúpeľni. Musí vyzerať ako osemdesiatročná žena. Z pádu zo schodov utrpela zlomeninu bedrového kĺbu (kyčel) a zlomeninu kľúčnej kosti. Liečiteľ tiež oveľa lepšie prispôsobil Hermione výstuhu na nohu. Bola stále neforemná a nepríťažlivá, ale menej nepohodlná. V skutočnosti jej to šlo lepšie s novou výstuhou a chodítkom, než predtým.

Hermiona bola uväznená na druhom poschodí, pretože nemohla zliezť po schodoch. Harry povedal, že upravili ochrany tak, aby sa nemohla odmiestniť alebo premiestniť a kvôli tomu bola uväznená na druhom poschodí. Do čerta, prečo jej rovno nezobrali prútik? Neberú väzňom zvyčajne ich prútiky? Pretože sama sa za väzňa teraz považovala. Chýbala jej práca a jej vlastný malý byt. Draco presunul všetky jej veci sem nazad, do jej starej spálne. Kto si myslí, že je? Podľa všetkého šiel tiež do jej práce a povedal tam, že je jej brat a že musí skončiť kvôli osobným dôvodom. Nemal na to žiadne právo, ale už sa stalo a je koniec. Predtým než odišiel sa s ním ani nerozlúčila. Nebola si istá, čo k nemu cíti, ale bola si istá, že to už viac nie je. Možno už viac nedokáže milovať.

Neskôr v ten deň jej Ginny priniesla obed. Sedela na stoličke pri kozube a čítala knihu. Ginny položila podnos, ale Hermiona dokonca ani nezdvihla oči od knihy. Keď sa Ginny dostala ku dverám, otočila sa a povedala, "Harry a Draco sa vrátia dnes poobede."

"To je pre teba príjemné," povedala Hermiona s pohŕdaním, stále nos zaborený v knihe.

"Hermiona, chceš sa porozprávať?" spýtala sa Ginny.

"Nie, Ginny, to, čo chcem, je ísť domov, ale pretože som tu vlastne ako väzeň a ty si môj dozorca, myslím, že sa to nehodí."  Hermione bolo jedno, či znie ako rozmaznané decko. Toto boli jej skutočné pocity, a už mala po krk stále klásť potreby a pocity ostatných pred svoje vlastné.

Potom, čo sa najedla, zobrala chodítko a šla do Dracovej izby. Prečo bol stále v tej najmenšej, najtmavšej izbe s jediným oknom? V zadnej časti domu bol za Hermioninou izbou. Posadila sa na windsorské kreslo pri okne a pozerala sa cez pokrivené sklo, z ktorého bol výhľad na zadnú záhradu. Pozerala na šedú popoludňajšiu oblohu. Mala pocit, že sa šedá obloha hodí. Pasovala k tomu, ako sa cítila. Sedela tam, až kým popoludňajšie slnko nezačalo zapadať, zalievajúc oranžovou tajomnou žiarou horizont. Dracova izba začínala tmavnúť. Mala by ísť nazad do svojej izby, ale zostala tam, kde bola.

Začula zdola hlasy. Museli sa vrátiť muži. Draco prišiel do svojej izby a odhodil vak na zem. Hodil sa na posteľ, vzdychol si, položil si ruky na tvár a povedal, "do pekla!". Ešte si nevšimol, že tam Hermiona sedí. Prezrela si jeho tvár. Vyzeral unavene.

Otočil hlavou, ako keby vycítil jej prítomnosť, a bez toho, že by vyzeral minimálne zmätený, povedal, "ahoj."

"Čau. Divoký výlet?" spýtala sa.

"Zaujíma ťa to?" spýtal sa uštipačne. Potom dodal, "prepáč, áno, bola to mizerná cesta a nespravili sme vôbec nič."

"Povedz mi, kde ste boli." spýtala sa.

Posadil sa na kraj postele a povedal, "od zajatých smrťožrútov sme získali informáciu, že existujú dvaja bývalí smrťožrúti, ktorí boli v Azbakane, keď tam bol môj otec, pred vojnou. Utiekli vtedy, keď môj otec. Údajne sú to tí, čo chcú pomstiť jeho smrť a čo chcú pokračovať v práci pre Temného pána. Mali sme informáciu, že sú v Španielsku, ale bol to podvod. Nie, bol to omyl. Boli tam bývalí smrťožrúti, ale nie tí, čo ťa hľadajú.

"Takže sa vaša cesta vyplatila, aspoň ste chytili nejakých smrťožrútov, tak by si mal byť za to rád," povedala Hermiona.

"Iste, Grangerová," povedal Draco s hnevom, "som plný radosti. Chytili sme veľkých zlých bývalých smrťožrútov. Ale si v bezpečí? Nie. A ja? Nie. Z toho dôvodu hovorím, že to bolo fiasko, dobre? Dovoľ mi byť nahnevaný, keď to chcem." Znova si ľahol na posteľ.

"Ty si mi nedovolil byť nahnevaná, tak prečo by som ja mala tebe dovoliť ten luxus?" spýtala sa.

Vyletel z postele, "čo myslíš tým, že som ti nedovolil byť nahnevaná? Máš na mysli ten malý záchvat, čo si predviedla v tú noc, keď si prišla?“ zajačal.

"V tú noc, keď som bola unesená," opravila.

"Do pekla, Grangerová, odpusti mi to, že ťa chcem udržať v bezpečí. Odpusť nám všetkým, že sa staráme. Keď tebe už na tom nezáleží, tak niekto sa starať musí." Posadil sa, jeho hnev opadol.

"Mimochodom, čo do čerta robíš v mojej izbe?"

Vlastne nevedela. Pomyslela si, že to má možno niečo do činenia so skutočnosťou, že chcela byť k nemu bližšie, ale v tomto okamihu to nebola ochotná priznať. Stále bola na neho nahnevaná. Stále ho obviňovala. Bolo ľahšie byť nahnevaná na neho, než byť nahnevaná na seba. Nakoniec povedala, "neviem, prečo som tu. Prepáč, pôjdem," Vstala, aby odišla.

"Nechoď," povedal. Nešla.

Zatvoril oči; ona pokračovala v pozeraní sa z okna. Trocha potočila kreslo, aby bola tvárou k oknu. Nevedela, či otvoril oči a nepozerá sa na ňu. Snažil sa prísť na to, čo by mohol urobiť, aby jej pomohol. Ona mu pomohla, ale za život, nemohol si spomenúť, čo všetko urobila, ale pomohla mu. (She helped him, and for the life of him, he couldn't remember what all she did, but she helped him.) Teraz bol na rade on, aby jej pomohol a nevedel ako. Prečo bola zrazu taká zničená? Čo ak bola taká zlomená po celý čas, ale on to vidí až teraz? Pomyslel si, že to bude pravdepodobnejšie.

"Hermiona, pozri sa na mňa na chvíľku." Teraz stál za ňou. Otočila sa trochu na stoličke a pozrela mu do jeho bridlicovo šedých očí. "Vieš, že sa ti len snažím pomocť, však?" spýtal sa.

"Netráp sa, Malfoy," povedala mu, "nestojím za to."

Bez námahy ju nadvihol a posadil sa do kresla s ňou v náručí. Pevne ju rukami objal, schúlila sa hlboko do jeho objatia. "Prečo o to nestojíš?" spýtal sa jej.

"Kvôli všetkým tým problémom cez ktoré prejdeš. Nestojím za tie problémy. Nestojím za tú bolesť a nestojím za tvoju lásku." V jeho náručí sa zvrtla tak, že sa teraz pozerala na neho. "Prosím, iba na mňa zabudni. Nechaj ma odísť." Dole tvárou jej stekal tenký prúžok sĺz.

"Ja si myslím, že za to stojíš, aj keď si to ty nemyslíš. Vieš aký som sebecký, takže práve teraz je dôležité to, čo chcem ja a nie to, čo chceš ty,"  a potom ju pozkával celú cestu, ktorou prešli jej slzy, dole po líci až k sánke. Pobozkal jej ucho, potom ušný lalôčik a potom jej krk. Nechal svoje pery blízko jej krku  a zašepkal, "vráť sa ku mne, Hermiona. Potrebujem ťa. Potrebujem každý kúsok teba." Položil jej ruku pod bradu a pobozkal ju na ústa. Opustil jej ústa a obhryzával celú cestu nazad jej krkom. Sedela vykrivená v jeho náručí, ruky mala na jeho rukách, ale to bolo všetko. Znova sa pohrával s jej perami, a nakoniec zatlačil jazyk do jej úst. Chcelo sa mu na ňu zakričať: "ZOBUĎ SA!" Konečne začala reagovať na jeho bozky. V jeho náručí sa trochu posunula, čo ho prinútilo uchopiť ju silnejšie a prinútilo ho chcieť ju ešte viac. Začala mu opätovať bozky. Ďakujem ti, ďakujem ti, skandoval vo svojej hlave. Pobozkala jeho líce a potom krk. Jeho ruky sa posúvali nahor jej chrbtom, pod jej blúzku a potom k opasku jej sukne. Práve vtedy sa ozvalo zaklopanie na dvere.

"Draco, Harry potrebuje, aby si o desať minút podal našu správu ostatným členom Rádu." Bol to Lupinov hlas. Draco odtiahol ruky a položil jej ich na ramená.

"Máme desať minút," zažartoval.

"Nie, nemáme. Bola to chyba. Nemala som ťa pobozkať," pokúsila sa dočiahnuť na chodítko, ale on ju prudko zadržal.

"Vysvetli mi, prečo to bola chyba," povedal.

"Draco, na toto nemáme čas. Pusti ma." Pustil ju a ona sa načiahla po svoje chodítko a začala odchádzať z izby.

Tiež sa postavil, a keď sa dostala k dverám a otvorila ich, vystrčil ľavú dlaň a prudko ich zatreskol. Pootočila sa, ale zvyšok ju fyzicky zvrtol on, takže teraz bola tvrdo pritlačená na dvere jeho telom, čo bolo dobré, pretože jeho pevné telo na nej bola jej jediná opora.

"Dokážem ti, že za to stojíš, Hermiona, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú vo svojom živote urobím." Bol pri nej tak blízko, že mohla cítiť jeho dych na svojej tvári.

Hlava sa jej roztriasla a začala znova plakať. Mala pocit, že jediné čo kedy robila, bol plač a že jej slzy sú celkom premrhané slzy. "Nevidíš," plakala Hermiona, "že nechcem byť poslednou vecou, ktorú urobíš? Neriskuj kvôli mne život! Nestojím za to!" Znova bola blízko hystérii, tak potreboval ukľudniť situáciu a jediný spôsob, ktorý poznal, bolo znovu ju pobozkať, takže to urobil.

Pritlačil sa na jej telo silnejšie, ak to vôbec bolo možné, lapiac ju medzi dvere a jeho postavu. Pobozkal ju s vrúcnosťou, vášňou a bolesťou. "Cítiš to, Hermiona? Cítiš moju  vášeň? Je to skutočné a ty sa neopovažuj hovoriť, že za to nestojíš, pretože ma tým tiež znevažuješ. Stál som za to, aby si ma zachránila, či nie? Potom ty stojíš za to, aby som ťa zachránil ja, do pekla s tebou." Oddelil sa od nej, potom ju fyzicky odsunul spred dverí a odišiel z izby skôr než ona. Rozhodla sa znova sa posadiť do kresla. Páčilo sa jej tu.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 6. Bezcenná Od: MajaB - 18.07. 2013
v téhle povídce je Hermiona tak divná, nehermionovská...nějak se s tím nemůžu srovnat...

Re: 6. Bezcenná Od: denice - 22.06. 2012
Ginny nemá radost z Hermioniny přítomnosti? To je zvláštní. Možná jen nechce být na Grimmauldově náměstí. Ovšem Hermiona ji vidí jako žalářnici. Nedivím se, že je v depresi, taky bych byla - zavřená bez možnosti útěku, nikdo jí nic nevysvětlí a bývalá kamarádka se chová jako cizí. No, uvidíme, co z toho bude. Díky.

Re: 6. Bezcenná Od: kukuriciarka - 17.02. 2011
strašne pochmúrna poviedka... niekedy mi to pripadá ako nekonečná spŕška depresie a nekonečný potok sĺz... mňa by zaujímalo , či niekedy prestane plakať.

Re: 6. Bezcenná Od: Emma - 28.06. 2008
Jejda,nová kapitola! Docela by mě zajímalo,jestli bude mít Hermiona tu nohu už napořád ve výstuze nebo jestli nám ji autorka uzdraví. Každopádně děkuju za překlad :)

Prehľad článkov k tejto téme:

AnneM.Olivier: ( Jimmi )21.07. 200815. KONIEC VŠETKÉHO - ČASŤ II.
AnneM.Olivier: ( Jimmi )21.07. 200814. Koniec všetkého, časť I.
AnneM.Olivier: ( Jimmi )18.07. 200813. Šesť týždňov a jeden deň
AnneM.Olivier: ( Jimmi )17.07. 200812. Pravda či lož?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.07. 200811. Nemôžem takto ďalej
AnneM.Olivier: ( Jimmi )15.07. 200810. Prázdne sľuby
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.07. 20089. List
AnneM.Olivier: ( Jimmi )01.07. 20088. Potrebujem to
AnneM.Olivier: ( Jimmi )30.06. 20087. Pri svetle mesiaca
AnneM.Olivier: ( Jimmi )27.06. 20086. Bezcenná
AnneM.Olivier: ( Jimmi )14.06. 20085. Veriť, či neveriť
AnneM.Olivier: ( Jimmi )13.06. 20084. Nikto nevie
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.06. 20083. Má toto nejaký účel?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.06. 20082. Prosím, odpusti mi
AnneM.Olivier: ( Jimmi )11.06. 20081. Zabudnutá
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.06. 2008Úvod