Preklady fanfiction Harryho Pottera

DRACO: PHOENIX RISING

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/44/Draco_Phoenix_Rising

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

  VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola štyridsiata štvrtá - Dracovo prekvapenie

Otvorili dvere tak potichu, ako sa dalo a našli Harryho a Ginny čakať na nich v Prednej sále.

"Tak dobre, kde do pekla ste boli?" nahnevane vyprskol Harry.

"Pozbierať smrťožrútov," zľahka odvetil Draco. "Už sa nám pomaly míňali."

Hermiona domanévrovala levitovaného Dolohova a Goyla do bifľomorského žalára. Ani jeden sa nepohol, pretože Malfoy ich bez okolkov omráčil v tom okamihu, ako začali bojovať proti svojim putám. Hermiona mala obavu o Dracov aktuálny duševný stav - zjavne sa vrátil späť k svojmu starému ľadovému správaniu.

Smrťožrútov zamkli v prázdnych celách. Greyback mlčky sledoval, ako okolo neho prechádzajú.

"Priviedli sme ti nových kamošov, Fenrir," priateľsky prehovoril Draco.

"Zaplatíš za to, že si sa postavil Temnému pánovi, Malfoy," hrozivo zamrmlal Greyback.

Draco sa uškrnul. "Vraví akože oddaný smrťožrút," odsekol hlasom, ktorý prekypoval sarkazmom.

"Ja som oddaný!" zavrčal Fenrir.

"Ty si oddaný len svojim zvráteným cieľom a všetci to vedia!"

"Potom je šťastie, že sa moje ciele zhodujú s cieľmi Temného pána, však?"

"Len šťastie. Blbé, že si zavretý v klietke namiesto toho, aby si si tam vonku užíval svoj nádherný život, však?"

"Už nie dlho, Malfoy. Už nie dlho." Fenrir vyceril zuby v hrôzu budiacom úsmeve.

Pri tomto Hermiona zastala a všimla si, že Draco urobil to isté. Ten vlkolak znel príliš presvedčivo. Poznamenala si, aby o tom ráno povedala Lupinovi.

Vypochodovali z podzemia. Hermiona sa dotkla tváre, ktorá ju svrbela na miestach, kde blato začínalo usychať.

"Poviete mi, kde ste boli?" netrpezlivo sa spýtal Harry a Hermiona sa zachichotala, keď sa pozrela na ostatných.

"Na zápase v blate?" navrhla. Ron z nich vyzeral najhoršie. Ruky mal až po lakte hnedé a väčšina jeho oblečenia bola úplne zakrytá blatom. Draco bol oblečený celý v čiernom, ale na nohách mal nános hnedej, rovnako ako na jednej ruke a väčšine plášťa. Vo vlasoch mal blato, čo ho muselo privádzať do šialenstva. Stále si ho puntičkársky vyberal. Hermionine vlasy boli také polepené, že mala pocit, ako keby mala dredy.

"Grangerová to môže vysvetliť," odsekol Draco. "Ja si dám kúpeľ a potom zaleziem do postele. Uvidíme sa zajtra."

S tým odkráčal ku schodom a zmizol.

"Dobrý nápad," prehovoril Neville, keď vyklepal usychajúce blato z jednej ruky. Nasledoval Malfoya, asi mieril do prefektských kúpeľní. Hermiona si vzdychla a neochotne vyšla von. Harry ju sprevádzal, za nimi Ron a Ginny.

"Nie som si istá, čo urobiť s telom," povedala. Na spodku schodov ležala Mulciberova mŕtvola. "Myslím, že by som mala zobudiť McGonagallovú."

Harry zalapal po dychu. "Je -?"

"Mŕtvy. Malfoy ho zabil," náhle sa do toho vložil Ron. Vytiahol si trochu blata z vlasov. "Bojoval s Cruciatom, aby to dokázal. Nikdy som nič také nevidel. Hoci stále by bol príliš pomalý. Keby Hermiona nepadla, Mulciber by ju zabil. Nerád premýšľam o tom, čo by bol potom Malfoy urobil."

"Čo tým myslíš?" spýtala sa Hermiona.

"Bolo to úžasné," povedal Ron. "Nikdy by som tomu neveril, ale Malfoy... ani nebojoval. Len sa snažil k tebe dostať. Keby ťa Mulciber zabil, myslím, že by ich Malfoy bez zaváhania všetkých zložil. Mala si vidieť jeho tvár, keď si myslel, že si mŕtva."

Hermiona mala náhle pocit, že sa rozplače. Spomenula si na Dracove slová na cintoríne. Vyzerá to, že som skutočne vrah. Musela ho nájsť... porozprávať sa s ním.

"Takže vy ste len dostali chuť vyjsť si von a zabojovať si s niekoľkými smrťožrútmi?" napäto sa spýtal Harry, stále sa snažil dostať k nejakým informáciám.

"Nie, šli sme po toto," povedala Hermiona a otvorila kožené vrecko, aby ukázala Harrymu náramok. Na poslednú chvíľu si spomenula, že sa ho nesmie dotknúť.

"Bystrohlavovej náramok!" vydýchol Harry. "Kde bol?"

"Radšej by som ti to nepovedala. Problém je, že Voldemort asi príde na to, že ho máme. Pretože sa ukázali smrťožrúti, nedokázali sme ho vziať nenápadne."

"Čo je také dôležité na tom náramku?" spýtala sa Ginny. Harry sťažka vydýchol.

"Len jej to povedz, Harry," vyprskla Hermiona. "Naše veľké tajomstvo už veľmi dlho tajomstvom nebude. Okrem toho, po tom, čo sa oň postaráme, už by mal zostať len jeden."

Zatvorila vrecko a prehodila si ho cez plece.

"V poriadku," povedal Harry. "Ginny, poďme sa poprechádzať. Asi som ti to mal povedať už dávno..."

Pohli sa smerom k jazeru. Hermiona si unavene vzdychla.

"Pôjdem po McGonagallku," navrhol Ron. "Nepoviem jej o viteáloch - to by malo vyjsť od Harryho. Hergot, nemôžem jej ani povedať, kde sme boli... pôjde do vývrtky."

"Len jej povedz, že jej to ráno vysvetlíme. Možno dovtedy dokážeme vymyslieť slušný príbeh."

Ron prikývol. "Radšej by si mala pohľadať Malfoya."

Prekvapene na neho zažmurkala. Ron pokrčil plecami.

"Je dosť zatrpknutý bez toho, aby si vyčítal tohto hnusáka." Strčil nohou do Mulciberovho tela. "Bill a Charlie mi o Mulciberovi rozprávali príbehy. Pomohol zabiť mojich strýkov. Bol by nás zabil a neskôr by sa na tom smial. Na rovinu, Malfoy nám urobil láskavosť."

Hermiona sa hodila Ronovi okolo krku a impulzívne ho pobozkala na líce. Potom ukročila a odpľula si na zem.

"Prečo sa mi od teba vždy dostane takáto reakcia?" sucho sa spýtal Ron. Zasmiala sa.

"To nie je tebou - mal si blato na líci."

Ron si ho neprítomne pošúchal a zaškeril sa. Usmiala sa.

"Vďaka, Ron."

"Nespomínaj to."

Hermiona sa otočila a vošla dnu. Kúpeľ bol určite na prvom mieste jej programu. Pohľad na hodinky jej ukázal, že je skoro jedna ráno. Šla do svojej izby a zastrčila kožený vak pod matrac. Tým náramkom sa budú zaoberať zajtra.

ooOoo

O pol hodiny neskôr, čistá, usušená a oblečená v útulnom flanelovom pyžame a župane kráčala do slizolinskej spoločenskej miestnosti.

Draco už spal, roztiahnutý na svojej posteli, ako keby sa na ňu hodil. Vďakabohu, mal oblečené tmavé hodvábne boxerky, pretože sa neobťažoval odtiahnuť prikrývky. Chvíľu načúvala ako dýcha a obdivovala jeho telo roztiahnuté na dekách. Asi by ho mala nechať spať, ale mala pocit, že to do zajtra nepočká. Posadila sa vedľa neho a načiahla sa, aby sa dotkla jeho jemných vlasov. Stále boli trochu vlhké z kúpeľa.

Strieborné oči sa mu rozleteli a v rovnakom okamžiku sa v jeho ruke zjavil prútik. Ostražitosť zmizla z jeho pohľadu, keď zastonal.

"Grangerka. Prišla si ma mučiť?"

"Nie. Prišla som ti poďakovať, že si mi zachránil život."

Chvíľu na ňu žmurkal, ako keby sa snažil zobudiť.

"Ja som ťa nezachránil - to tvoje neuveriteľné chrabromilské šťastie."

Zamietavo pokrútila hlavou. "Myslíš, že v ďalšom okamihu by sa o to Mulciber nepokúsil znova?"

Draco sa pretočil a lakťom si podoprel hlavu, aby sa na ňu zvedavo pozrel.

"Nemusel som ho zabiť. Vyvolený by ho nezabil," trpko odvetil.

"Prestaneš sa porovnávať s Harrym?" vyprskla.

"Prečo? Pretože sa mu nikdy nevyrovnám?" dožadoval sa prudko.

Vo frustrácii si schovala tvár v rukách. Prečo sa zdá, že s ním vždy musí skončiť v hádke?

"Pozri, len som chcela, aby si vedel, že si o tebe nemyslím menej kvôli tomu, že si ho zabil."

"Prečo nie?"

Prečo nie? Očakával dôvody? Ako mohla vysvetliť, čo cítila? Ako mohla priznať, že je rada, že niekto ako Mulciber nebude môcť nikomu inému znova ublížiť? Ako mohla popísať svoju absolútnu pýchu, že Dracovi na nej záležalo dosť na to, aby bez zaváhania zabil? Ako mu mohla povedať, že prebrať sa z Kúzla pomätenia a zistiť, že ju objíma so skoro vášnivou úzkosťou, bolo neuveriteľné? Ako mohla rozumne vysvetliť, že si je vedomá toho, že by mu odpustila skoro čokoľvek?

"Pretože ja... ja..." Zrazu mala zviazaný jazyk a cítila, ako sa jej ruky podráždene preplietli. "Mala by som ísť. Prepáč, že som ťa zobudila."

Vstala, ale jeho ruka vystrelila a schmatla ju za zápästie.

"Poď sem," povedal s povzdychom. "Nikdy som nevidel, že by ti došli slová, okrem času, keď si so mnou. Prečo je to tak?"

"Pretože som z teba nervózna," priznala. Palcom ju nežne hladil po zápästí, keď sa znova posadila, čím potvrdil jej slová.

"Som príliš unavený na to, aby som ťa práve teraz znervózňoval," povedal a jeho hlava klesla na vankúš. "Budem to musieť nechať na ráno, v poriadku?"

Neústupne ju potiahol za zápästie a stiahol ju, aby si ľahla vedľa neho. Pritúlila sa k nemu s výdychom unavenej kapitulácie a ovinula ruku okolo jeho pása. Oprela si líce o jeho hruď a zacítila jeho tvár vo svojich vlasoch. Zhlboka sa nadýchol.

"Prečo ťa vždy cítiť po jablkách?" zamrmlal.

Jemne sa usmiala. "Prečo teba vždy cítiť po nebi?" zašepkala, tak potichu, že si nemyslela, že ju počul, ale jeho ruka ju na chvíľku silnejšie zovrela. Hermiona si spokojne vzdychla a nechala sa unášať spánkom.

ooOoo

Draca prebudil akýsi slabý zvuk. Načiahol sa pod vankúš a potichu zovrel svoj prútik. Ten zvuk sa ozval znova - predstieraný kašeľ.

"Malfoy? Si hore?"

Draco v duchu zastonal. Bol to Potter. Bol zvedavý, čo do pekla by priviedlo Chlapca, Ktorý Liezol Na Nervy sem dole o... akákoľvek absurdná hodina bola.

"Teraz už som," zamrmlal Draco.

"Je tu Hermiona?" spýtal sa Potter.

Určite bola, ovinutá okolo Draca ako útulná prikrývka.

"Spí," povedal Malfoy.

"Spala som," ospalo ho opravila. Jej pery sa obtreli o Dracovu nahú hruď, keď hovorila a vyslali príjemné chvenie Dracovými nervovými ukončeniami.

"Musím s tebou hovoriť, Hermiona," stručne odvetil Harry. "Ja... hm... počkám tam vonku."

Jeho kroky sa vzdialili.

"Pripomeň mi, aby som zmenil to prekliate heslo," povedal Draco, keď Hermiona zdvihla ruku, aby sa pozrela na hodinky."

"Dobrý nápad," odvetila. "Je ledva osem ráno – spal vôbec?"

Hermiona sa odvalila z Draca a slabo zažala svoj prútik. Chvíľu sa zmätene rozhliadala.

"Ach. Nevzala som si topánky." Vstala a odkráčala, naboso. Draco zvažoval, že znova zaspí, ale zvedavosť ho prinútila posadiť sa a zažať lampu. Navliekol si nejaké oblečenie a vyšiel do spoločenskej miestnosti, ktorú Potter rozsvietil ako prekliaty štadión. Draco z tej jasnosti zažmurkal.

Náhle zastavil pri pohľade na Harryho Pottera a Hermionu Grangerovú, ktorí sa dôverne objímali. Potterove ruky boli tesne zovreté okolo Hermioninho pása a jej ruky objímali Harryho - jednu mala v Potterových vlasoch... V okamžiku sa všetka nenávisť, ktorú kedy Draco cítil k Harrymu Potterovi, vrátila späť. Draco zažil taký oslepujúci okamih čistej zúrivosti, že v skutočnosti zdvihol prútik pri myšlienke, že Potter bude vyzerať oveľa lepšie s jeleními parohami. Otvoril ústa, aby povedal Potterovi, aby z nej dal svoje prekliate paprče preč -

Potom sa Hermionin pohľad stretol s Dracovým, pohľad plný takého dojímavého súcitu, že Malfoy zastal.

"Ron povedal Harrymu, kde sme minulú noc boli," potichu povedala. Draco cítil, že jeho hnev zmizol, ako keby praskla bublina. Nahradilo ho ohromujúce odhalenie. Oprel sa o rám dverí a zízal na nich ako idiot, premýšľajúc, kedy si do pekla dovolil zamilovať sa do Hermiony Grangerovej.

Potter rozprával, ale Draco sotva niečo počul, keď sa potácal vpred a klesol do kresla.

"Za toto ho zabijem, Hermiona. Už predtým som ho chcel zabiť, za mojich rodičov, za Cedrica, za Siriusa - ale toto?" Potterov hlas zosilnel a začal sa prechádzať.

Draco sa potreboval napiť.

"Nestačilo, že ich zabil?" zajačal Harry. "Musel zmeniť moju matku na... na...?" Potter si so vzlykom ukryl tvár v rukách a Hermiona sa k nemu prihnala, aby ho znova objala. Upokojujúco mu hmkala. Malfoy ich sledoval v podivnej nestrannosti, myšlienkami sa vracal dozadu.

Mohlo sa to stať v to ráno, čo sa prebudil v jej dome a zišiel dole, aby ju našiel nervózne variť dosť raňajok pre tucet ľudí? Tak dávno? Zasnene sa nad tou spomienkou usmial.

"Chcem ten viteál zničiť," zaškrípal zubami Potter. Ukročil od Hermiony a plecom si utrel oči. "Chcem ho zničiť hneď."

Hermiona rozvážne prikývla.

"Zoženiem ho," povedala potichu. Harry náhle pokýval svojou hlavou a vyšiel von. Hermiona sa so znepokojeným výrazom dívala, ako odchádza. Pozrela sa na Draca a oči sa jej rozšírili. Ponáhľala sa, aby mu priložila studenú ruku na čelo.

"Si v poriadku?" spýtala sa. "Vyzeráš hrozne bledý - berieš svoje elixíry?"

Draco ju neisto vzal za ruku a pritlačil bozk na jej hánky.

"Som v poriadku," zamrmlal, hoci sa tak ani zďaleka necítil. Vzdychla si, ako keby si uvedomila, že hádať sa s ním je zbytočné.

"Pôjdem po ten náramok skôr, než sa Harry rozhodne vyhodiť do vzduchu dievčenské spálne, aby ho našiel sám."

Draco ju rýchlo strhol do svojho náručia a pobozkal ju. Mal radosť z toho, ako sa v jeho rukách len po okamihu zaváhania rozpustila. Jeho bozk bol najprv nežný a potom drviaci, ako keby sa snažil sám seba presvedčiť, že to, čo k nej cíti, je len žiadostivosť a nič iné. Oboma rukami mu zovrela tvár a násilne sa odtiahla.

"Vážne - musím zohnať ten viteál. Už som ho takéhoto videla - nemá žiadnu trpezlivosť. Stretnem sa s tebou v miestnosti, kde sme zničili ten pohár... teda, ak to chceš urobiť."

"Ja chcem robiť toto," povedal a znova ju pobozkal. Hermiona sa voči jeho ústam zasmiala a odtlačila ho.

"Neskôr," sľúbila. Zoskočila z jeho lona a odtancovala skôr, než ju dokázal zachytiť. Obišla slizolinský gauč a vyrazila.

"Hermiona?" zavolal chrapľavo. Zalapala po dychu a zastavila, ako keby narazila do steny. Zlomyseľne sa usmial nad jej stuhnutým výrazom.

"Nevadí," povedal zľahka.

V zmätenej neistote prižmúrila oči, ale potom zatriasla hlavou a vyšla von. Draco sa zaklonil a s ťažkým povzdychom si založil ruky za hlavou. Čo bude do pekla robiť, keď sa niekedy život vráti do normálu? Rozhodne nemohol byť zamilovaný do Hermiony Grangerovej. Bolo to nemysliteľné.

Predstavil si pri tej novinke tvár svojho otca. Bože, Lucius by ich vzťah rezolútne zakázal... a potom by bol Draco nútený povedať svojmu otcovi, aby sa dal vypchať.

Draco kŕčovito zovrel ruky vo vlasoch.

Krucinál, mení sa na chrabromilčana!

ooOoo

Hermiona kráčala bludiskom, ktoré vychádzalo zo slizolinskej spoločenskej miestnosti s absolútne bezradným pocitom. Jej vlastné meno jej stále poskakovalo okolo  lebky. Čo prinútilo Draca takto ju osloviť? Nikdy predtým to neurobil... ani raz. Vždy to bola "Grangerová". Vždy. Súčasne cítila páľavu a chlad, keď si na to spomenula a preklínala sa za to, že dovolila, aby ju jedno jeho slovo tak ovplyvnilo. Prekliaty Draco Malfoy! Prečo ho nikdy nedokáže pochopiť?

Harry na ňu netrpezlivo čakal v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Bez komentára ju nasledoval, až kým sa nevrátila s vreckom, ktoré obsahovalo viteál.

"Takže... ty a Malfoy...?"

Hermionina tvár sa rozpálila a uvedomila si, že ju vôbec nenapadlo, ako to pre Harryho muselo vyzerať, keď ich našiel spolu. V Dracovej posteli.

"Ako si vedel, kde som?" zahanbene sa spýtala.

"Ginny mi povedala, že si vôbec nešla do postele... Akosi som to uhádol."

"Len sme spali," obranne odvetila.

"Fajn," zľahka prehovoril Harry. Zazrela na neho.

"Kde je vôbec Ginny?"

"Raňajkuje. Už mala po krk toho, ako jačím na Rona."

"A kde je Ron?"

"Asi v tej kamennej miestnosti. Šiel zohnať všetky potrebné veci. Soľ, sviečky, a tak ďalej."

"Nemal si jačať na Rona. Bol to môj nápad nepovedať ti to. Z dobrého dôvodu, dodala by som."

Harry sa zamračil. "Nemyslíš, že by som mal vedieť, že z mojej vlastnej matky je teraz Inferius?"

"Nie, nemyslím. Jediné, čo to spôsobilo, je to, že ťa to naštvalo."

"Áno, dobre, naštvaný som bol už predtým. Naučil som sa s tým žiť. Plánuješ sa prezliecť alebo zničíme ten viteál s tebou v pyžame?"

Skoro šla dole v pyžame len preto, aby ho provokovala, ale po tvrdohlavom okamihu sa vrátila do svojej izby a obliekla sa.

S viteálom v náramku to prebiehalo rovnako ako s pohárom, s malou zmenou v publiku. Neville, Ginny a Luna sa všetci prišli pozerať. Draco stále zíval, čo poskytlo tomu obradu menej vážnu tvár. Hermiona bola unavená len z toho, že sa na neho musela pozerať. Boli však opatrní, aby neurobili chybu.

Harry si pošúchal ruky spokojnosťou, keď opustili kruh, zanechajúc čierny a pokrútený krúžok so zafírmi pokrytého kovu tam, kde ležal.

"Nádhera. Je po ďalšom viteále," povedal Draco. "Idem do postele."

Nasledovali Draca späť na tretie poschodie, kde ich skoro zrazili šialené Weasleyovské dvojčatá.

"Tu sú!" zajačal George.

"Všade sme vás hľadali!"

"Čo sa stalo?" spýtala sa Hermiona.

"Tatko dostal správu ohľadne Percyho. Chcú ho vymeniť za Fenrira Greybacka!"

"Čože? Ako Voldemort vie, že máme Greybacka?" spýtal sa Harry.

"Vie to ministerstvo. A vieš, že Veď-Vieš-Kto tam má agentov."

"Bez ohľadu na to im Fenrira nevydáme. Máme plán."

Dvojčatá začali schádzať dole schodmi a pritom ten plán popisovali. Keď skončili, Hermiona si s obdivom pomyslela, že by skutočne mohol vyjsť.