DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?chapterid=285432&i=1
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
BONUSOVÁ KAPITOLA. VYŠLA AŽ PO DOKONČENÍ POVIEDKY!
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola tridsiata ôsma Bonus - Percy
Lucius už mal tej špiny plné zuby. Chcel ísť domov, násilím sa zbaviť tých prekliatych squaterov, ktorí sa pravdepodobne od ich odchodu nasťahovali dnu, dať si upokojujúci kúpeľ, obliecť si svoj župan, naliať si pohár koňaku, pomilovať svoju ženu a vliezť do tých najkvalitnejších prikrývok z egyptskej česanej bavlny na svojej vlastnej perinovej posteli.
Namiesto toho sa hodil na tvrdý slamník vedľa Narcissy, ktorý ležal na zemi v špinavej jaskyni. Jej nádherné blond vlasy boli stiahnuté do pevného konského chvosta a na líci mala špinavú šmuhu. Vyzerala unavená, ale slabo sa na neho usmiala.
"Neznášam kempovanie," poznamenala, keď jej Lucius nežne utrel palcom špinu z tváre. Lucius sa musel zasmiať. Len jediný raz vzali Draca kempovať, keď mu bolo šesť a on dokázal, že neznáša kempovanie rovnako ako jeho matka. Sťažoval sa na špinu, chrobákov, vtákov, počasie, jedlo a svoju nekonečnú nudu až dovtedy, kým ich Lucius nepremiestnil na zvyšok víkendu do Paríža len kvôli tomu, aby mu zavrel ústa.
"Dúfajme, že to už nebude dlho trvať," povedal. Narcissa sa presunula za neho, aby mu pomasírovala plecia. Lucius strávil deň s ďalším šťastným smrťožrútom levitovaním a presúvaním tony kamenia. Už to robili celé dni, keď sa snažili prečistiť tunel, ktorý bol desaťročia zablokovaný.
Keď bude prečistený, ten tunel ich zavedie rovno do Tajomnej komnaty pod Rokfortom. Odtiaľ Voldemort plánoval spustiť svoj úder.
"Dnes prekliato besnil," poznamenal Lucius.
"Viem, Snape mi povedal."
"Povedal ti prečo?"
Narcissine pery sa dotkli bočnej strany jeho krku a rukami prekĺzla nadol, aby ho pohladila po hrudi, keď sa pritlačila k jeho chrbtu. Zhlboka sa nadýchol a spomenul si na svoju predstavu návratu domov. V súčasnej dobe sa o jaskyňu delili s Larsom a Macnairom.
Za celé týždne mali sotva okamih súkromia. Dokonca na Malfoy Manore bol ten zasraný had skoro stále prítomný.
"Podľa všetkého zmizol Fenrir Greyback s Červochvostom," zamrmlala.
Lucius zovrel obe jej ruky a pritlačil bozky na jej hánky, kým trávil tie novinky. Uškrnul sa. "Neuveriteľné. Títo dvaja, rovnako ako Alecto a Amycus? To muselo bolieť."
"Snape si myslí, že Červochvost možno zradil."
"Ten zbabelec? Ten by nikdy nedráždil Temného pána, keď je teraz Dumbledore preč. Bol by príliš prekliato vydesený z odozvy. Nie, zajali ho."
"Myslíš, že to bol Draco?" zamrmlala mu do ucha tak ticho, že ju ledva dokázal počuť. Mali tichú dohodu, že sa o svojom synovi nebudú baviť, pretože vedeli, že je to nebezpečné. Oveľa lepšie bolo predstierať, že si myslia, že je Draco mŕtvy."
"Pravdepodobne."
Lucius zatvoril oči, keď pocítil nový nával frustrácie. Keby bol sám, bol by sa vykašľal na Voldemortove zvrátené plány a premiestnil sa do Karibiku. Ten hadí bastard si zaručil Luciusovu spoľahlivosť tým, že na Narcissino zápästie založil anti-premiestňovací náramok. Akýkoľvek pokus dať ho dole by Voldemorta varoval.
Jediná možnosť, ako by Narcissa unikla Temnému pánovi, bolo ísť peši. Lucius mohol len tipovať, aké iné odporné triky boli na tom náramku zakúzlené. Bez ohľadu na to bola Narcissa uväznená a s ňou aj Lucius.
"Mal by si ma tu nechať a ísť pomôcť nášmu lúčiku slnka," zamrmlala, keď použila jej obľúbený obrat pre Draca. Trochu sa otočil a pritiahol si ju do lona. Pobozkal jej dokonalé pery a prekĺzol rukami ponad jej telo. Pocítil bodnutie pevne spútanej vášne, keď sa k nemu pritisla.
"Vieš, že ťa nikdy neopustím," zašepkal do jej úst. "A on rovnako."
Pevne ho objímala a vtlačila jednu ruku do jeho vlasov, ktorých väčšina sa uvoľnila z koženého remienka, ktorý ich zväzoval. Schoval si tvár v jej krku a nasával pocit z nej.
"Krucinál, nájdite si izbu!" chichotal sa Macnair, ktorý vdupotal do jaskyne a hodil sa na ďalší slamník. "Ach, zabudol som. Nemôžete!" Srdečne sa rozosmial. "To je v poriadku, budem sa pozerať."
"Pokefuj sa sám!" kruto odsekol Lucius.
Macnair sa na neho uškrnul a roztiahol sa na svojich prikrývkach. Vošiel Lars a zrútil sa na vlastné deky.
"Toto je blbosť," vrčal. "Kopanie je pre trolov. Alebo škriatkov. Nemôže sem dole dostať nejakých mizerných škriatkov, aby robili túto sračku?"
"Škriatkovia sa nezapoja," vložil sa Macnair. "Vravia, že je to čarodejnícka vojna. Je im jedno, kto vyhrá."
"Aká vojna," vyšplechol Lars. "Celé dni nerobíme nič produktívne. Len tím prekliatym vlkolakom sa dostane nejakej zábavy."
"Už viac nie," poznamenal Lucius. "Greyback zmizol." Tí ďalší dvaja smrťožrúti na neho vypleštili oči. Lars zapískal.
"Asi sa nechal zaavadiť nejakým naštvaným rodičom."
Lucius dúfal, že majú pravdu. Všimol si, ako Fenrir sleduje Draca. Ten vlkolak bol chorý bastard. Ak sa odtiaľto dostanú živí, Lucius mal v pláne Fenrira zložiť. Bez ohľadu na to, kto vyhrá, ten vlkolak bude obeťou. Lucius na to osobne dozrie.
Do jaskyne nakráčal Snape a hľadel na nich so svojou zvyčajnou nadutou nadradenosťou. Jeho oči trochu znežneli, keď dopadli na Narcissu a Lucius potlačil úškrn. Ten úbohý, zamastený bastard prahne po jeho žene tak dlho, ako si len Lucius dokázal spomenúť. Narcissa ho ľutovala a dokonca naozaj toho malého kreténa mala rada, takže Lucius ich vzťah podporoval. Vďaka tomu to vyzeralo, ako keby bol veľmi veľkodušný a dôverujúci. Na dôvažok to umožňovalo Snapovi odovzdávať Malfoyovcom cenné informácie - najprv čokoľvek dôležité o Rokforte alebo týkajúce sa Fénixovho rádu a teraz zvnútra Voldemortovho najužšieho kruhu.
"Temný pán ťa chce vidieť," povedal Snape Luciusovi.
"Teraz?" zavrčal Lucius. Bol to prekliato dlhý deň strávený hĺbením a Lucius si chcel jedine ľahnúť na svoje ako skala tvrdé lôžko vedľa svojej nádhernej manželky a spať.
"Nie, nabudúce, keď sa ti to bude hodiť," posmešne vrátil Snape. "Samozrejme, že teraz."
Lucius si vzdychol a presunul Narcissu späť na provizórne lôžko. Venovala mu povzbudzujúci úsmev, aby ukryla svoje obavy. Uisťujúco jej stisol ruku a potom vstal. Zastavil vedľa Snapa.
"Zostaneš s Narcissou, však?" spýtal sa potichu. "Týmto dvom neznabohom neverím."
Snape sa pozrel na Larsa a Macnaira a prikývol. Bývalý majster elixírov sa prešiel posadiť vedľa Narcissy.
Lucius sa ešte raz obzrel a uvidel ich hlavy, jednu svetlú a druhú tmavú, naklonené k sebe. Na ten najkratší okamih premýšľal, či by Narcissa vyhľadala útechu v Snapovom náručí, keby sa Lucius nevrátil. Striasol zo seba tú predstavu. Pred stretnutím s Voldemortom je najlepšie nemať temné myšlienky.
ooOoo
Súčasný brloh Temného pána bol prístupný cez diabolsky rafinované bludisko priechodov. Lucius dvakrát skoro zle zabočil a ponáhľal sa, aby vstúpil do veľkej jaskyne. Šíriaca sa temnota spôsobovala, že komnata vyzerala ešte väčšia, pretože to miesto bolo osvetlené len ohniskom v strede podlahy.
Temný pán si z Malfoy Manoru vzal Luciusovo obľúbené kreslo a to teraz ležalo v špine tej jaskyne, v blízkosti ohniska. Niekoľko vypálených stôp na čalúnení ukazovalo blízkosť náhodných iskier. Lucius podráždene zaťal zuby.
Voldemorta nebolo okamžite vidieť, ale Lucius dokázal vycítiť jeho prítomnosť. Apaticky sa postavil pred ohnisko a čakal. Zanedlho syčiaci zvuk predchádzal toho hada, keď sa Nagini priplazila z temnoty, aby sa ovinula okolo nôh kresla.
Nasledoval Temný pán a usadil sa. Bledou rukou zdvihol svoj ako kosť biely prútik a naklonil svoju plaziu tvár, aby si prezrel Luciusa.
"Ako pokračuje náš projekt, starý priateľu?" spýtal sa Voldemort, keď tie posledné slová trochu zdôraznil. Lucius vedel, že ten bastard už dostal podrobnú správu od Snapa, ale udržal svoju tvár bezvýraznú.
"Neviem, pán môj," povedal Lucius. "Zdá sa, že ide dobre, ale neviem koľko ešte potrvá, kým dosiahneme náš cieľ."
"Ach, už to dlho nepotrvá," zasyčal Voldemort. "Vôbec nie dlho."
Lucius čakal, poriadne si istý, že ten úskočný bastard ho sem nezavolal, aby sa s ním bavil o kopaní v špine.
"Zmizol Červochvost."
Lucius sa neobťažoval predstierať prekvapenie.
"Prebehol alebo je mŕtvy?" spýtal sa.
"Radšej by mal byť mŕtvy," odvetil Voldemort a pohladil prútik v trochu oplzlom spôsobe. "Ak vie, čo je pre neho dobré."
Lucius sa o Červochvosta ani trochu nestaral. Nič viac by nechcel radšej, než tomu potkanovi dupnúť na hlavu. Ten zasraný kus hovna bol tým, kto bol zodpovedný za to, že túto plazivú hrôzu priviedol späť na tento svet.
"Poslal som ho, aby doručil nejaké pokyny Fenrirovi Greybackovi. Ani od jedného som nedostal žiadnu správu a moje pokyny sa nezrealizovali," pokračoval Voldemort.
Lucius nič nepovedal, vediac, že sa nakoniec k pointe dostanú. "Ale to nie je podstatné. Mali len odvrátiť pozornosť. Plán sa napriek tomu uskutoční. Poslal by som teba, aby si ich viedol, ale nie som si celkom istý tvojou nehynúcou oddanosťou, Lucius."
"Samozrejme, že vám patrí moja oddanosť, môj pane," povedal Lucius. Ubezpečil sa, aby tá pravda zaznela v jeho hlase. Voldemort odmávol tú poznámku nabok švihnutím svojej skostnatenej ruky.
"Áno, áno. Budem mať tvoju oddanosť, pokiaľ udržím tvoju peknú ženušku pod zámkom. Povedz mi, je tvoj syn nažive?"
Tá otázka sa zjavila odnikiaľ a Lucius pocítil sondovanie mysle Temného pána, ostré ako dýka, v jeho prenikavom pohľade. "Verím tomu, môj pane," úprimne odpovedal. "Ale to jednoducho môže byť otcovo zbožné prianie."
"Kde je?" dožadoval sa Voldemort.
"Neviem," odpovedal Lucius, tentoraz bol za tento fakt rád. Voldemortova prítomnosť sa stiahla z jeho mysle.
"Dúfam, pre tvoje dobro, že ma Draco nezradil."
"To by neurobil svoje matke vo vašej... opatere." V duchu Lucius uvažoval, čo má Draco za lubom a či Červochvostovo zmiznutie nie je jeho práca. Dúfal, že jeho syn bude mimoriadne opatrný.
"Uvidíme," záhadne povedal Voldemort. "Poslal som Bellu, aby mi niečo priniesla. Myslím, že sa už vrátila."
O chvíľu neskôr vošla do jaskyne Bellatrix Lestrangeová s nejakým hosťom. Rukou pevne zvierala červené vlasy nad zátylkom Percyho Weasleyho. Vtiahla ho do miestnosti. K jeho cti nevydal žiaden zvuk, hoci jeho oči žiarili slzami bolesti a boli rozšírené s chabo maskovaným strachom.
"Tak horlivý malý Weslík," pospevovala si Bella, keď švihla Percyho vedľa kresla Temného pána. Percy padol na kolená, ale vyštveral sa rýchlo na nohy.
"Tí zvyšní Weslíkovia kdesi zaliezli, okrem tých mizerných dvojčiat v Šikmej uličke. Ten ich obchod je skoro nepreniknuteľný. Ale tento jeden - v pohodlíčku si neskorých hodinách maká úplne sám na ministerstve. Taký snaživec."
Kým hovorila, prešla dopredu a zovrela prstami Percyho bradu. Zazrel na ňu a pokúsil sa ustúpiť, ale ona stisla a jej nechty sa mu zaborili do mäsa.
"Odporný malý krvizradca!" zasyčala Bellatrix. "Kde je Harry Potter?" Zdvihla prútik a oprela jeho špičku o Percyho krk, tvrdo ho pritlačila o jeho lícnu kosť a trochu skrútila.
Percy ju zrazu oboma rukami odstrčil a Bella sa zapotkýňala/ zatackala dozadu a skoro spadla. Jej nechty zanechali krvavé škrabance na Weasleyho čeľusti.
"Ako sa opovažuješ?" vykríkla a namierila na neho svoj prútik. Zelené svetlo vystrelilo a zahalilo Percyho, ktorý vykríkol, keď ho kliatba Cruciatus skolila, zvíjajúceho sa, k zemi. Voldemort to apaticky sledoval.
Nejaký čas to mučenie pokračovalo a Bellatrix sa vybičovala do chorého šialenstva radosti. Lucius bol znechutený. Bolo ťažké uveriť, že tá sadistická príšera bola príbuzná s jeho vznešenou manželkou.
Voldemort konečne zdvihol ruku.
"Stačí, Bella. Musí si udržať schopnosť hovoriť."
Lucius si nebol istý, či to Voldemort zastavil včas. Percy bol na zemi v pozícii plodu, žalostne vzlykal a kňučal: "Už nie... už nie..."
Bella sa pri ňom prikrčila a prinútila ho pozrieť sa na ňu.
"Kde je Harry Potter?" zopakovala. Triaška prešla Weasleyho zmučeným telom, ale zatvoril oči. Vzdorne zaťal skrvavenú čeľusť. Chrabromilčan až do konca. Bella na naštvane postavila a znova na neho so zavrčaním namierila svoj prútik, ale Voldemortov hlas ju zastavil.
"Zvoľni, Bella. Sú aj lepšie spôsoby."
Temný pán musel vedieť, že mučenie nezaberie, dokonca ani na najslabšieho Weasleyho. Skrátka nechal Bellatrix mučiť Cruciatom toho chlapca pre potešenie. Neochotne sklonila svoj prútik.
"Lucius, zožeň Severusa. Povedz mu, aby priniesol Veritaserum."
Lucius sa poslušne vrátil do jaskyne, aby priviedol Snapa. S Narcissou ho nasledovali, keď sa Snape vrátil do Voldemortovho publika.
Lucius a Bella pevne Percyho držali, kým mu Snape nalial elixír do úst a prinútil Weasleyho prehltnúť. Chvíľu počkali, kým začne elixír účinkovať a potom sa Voldemort spýtal: "Takže, kde je Harry Potter?"
"Na Rokforte!" povedal Percy zastretým hlasom.
"Na Rokforte!" vydýchol Voldemort.
"Si si istý?" spýtala sa Bellatrix.
Percy prikývol ako bábika so zlomeným krkom. Hlava sa mu klátila.
"Sám som ho tam videl," povedal.
"Poznáš Draca Malfoya?" náhle sa spýtal Voldemort. Luciusovi stuhla krv v žilách.
"Áno."
"Videl si ho?"
"Áno," odpovedal Percy a podivne sa zasmial. "Má čierne vlasy."
Luciusovi sa skoro úľavou podlomili kolená.
"Zrejme Draca nepozná," vysvetlil Lucius Temnému pánovi.
Voldemort sa zamračil. "Zrejme nie. Kde sú chýbajúci smrťožrúti? Kde je Fenrir Greyback?"
"Je väzňom Fénixovho rádu," odpovedal Percy. "Fenrir je pod zámkom na Rokforte."
"Červochvost? Carrowovci?"
"To isté. Všetci spolu."
Voldemort si oprel prsty do vežičky.
"Výborne. Snape, hoď Weasleyho do tej jamy. Ale jemne - možno ho ešte použijeme."