DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/42/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola štyridsiata druhá – Rada škriatkov
Vo vnútri tmavej kancelárie každý z nich zažal zopár lámp, aby rozptýlili tú tmu. Okrem bývalej Snapovej stoličky tu pred stolom zostali len dve stoličky z tvrdého dreva. Lupin s povzdychom zaujal Snapove miesto a poznamenal: "Mám pocit, že sa na toto musím posadiť."
Tonksová si sadla na jeden kraj stola a pozerala sa na zopár podivných vecí, ktoré Snape na svojom stole zanechal. Hermiona žasla nad množstvom vecí, ktoré tu Snape nechal. Keď opustil Rokfort, nevzal si nič okrem prútika. Premýšľala, či niektoré z jeho vecí mali citovú hodnotu. Alebo či Snape vôbec dokázal niečo cítiť.
Posadila sa na jednu z tvrdých stoličiek. Draco stál nablízku, čiastočne v tieni, pravdepodobne sa necítil v prítomnosti ostatných v pohode. Harry sa prechádzal.
Bez ďalšieho zdržania sa Hermiona pustila do vysvetľovania toho, kam šli - ich odbočku do Godricovej úžľabiny vynechala. Lupinove pery sa stenčili do podráždenej linky, keď sa dopočul, že znova bez dovolenia opustili školu, ale umožnil jej dokončiť rozprávanie bez toho, aby ju prerušil. Aj tak sa cítila dosť vinne, hlavne vzhľadom na to, že mali v pláne sa pri najbližšej príležitosti vykradnúť znova.
Draco ochotne zopakoval svoj rozhovor so Snapom a chvíľu špekulovali o Snapových motívoch bez toho, aby dospeli k uspokojujúcemu vysvetleniu.
"Možno Voldemort zabil niekoho, na kom mu záležalo," navrhla Tonksová.
"Považujem za ťažko uveriteľné, že by mu na niekom záležalo dosť na to, aby sa viac než desaťročie snažil o pomstu," odvetil Lupin.
"Záleží mu na Dracovi."
"Zdá sa, že mu na ňom záleží," vyprskol Harry. "So Snapom nič nie je také, ako to vyzerá."
Jeho prechádzanie sa začínalo liezť Hermione na nervy. "Harry, prosím, posadíš sa?" požiadala ho. Prestal kráčať, ale neposadil sa.
"Dobre, prioritou je poslať varovanie ministerstvu. Asi mu nebudú venovať pozornosť, hlavne keď máme len nepresné informácie, ale aspoň zabezpečíme, aby sa naši ľudia na ministerstve mali na pozore. Nanešťastie, teraz je ich tam len zopár."
"S Jackom si môžeme striedať zmeny. Aj s Kingsleym a Arthurom."
"Pokúste sa to rozšíriť natoľko, ako len môžete, aby ste tých bystrejších úradníkov udržali v pozore. Ak sa začnú šíriť reči, niektorí z nich tomu venujú pozornosť. Zvyšok z nás začne prečesávať les a pokúsi sa objaviť nejaké stopy po Voldemortovi. Zapojím Hagrida."
"A Grawpa," vložil sa Harry. Lupin si odkašľal.
"A Grawpa."
"Moody skočí po šanci na nejakú akciu. Myslím, že by sme mali začať na čistinke, kde sme našli Draca - možno prídeme na to, prečo ho tam vzali."
Nastalo dlhé mlčanie.
"Prečo ma znepokojuje, že vy traja neskáčete po tom, aby ste mohli vykonať jednu či druhú službu?" spýtal sa Lupin.
Hermiona sa začervenala.
"Ja som dosť unavený," sucho prehovoril Draco.
"Nechali by ste ma pomôcť?" zatrpknuto sa spýtal Harry.
"Asi nie, ale myslím, že je pravdepodobnejšie, že vy všetci máte niečo za lubom. Niekto musí vynájsť kúzlo, ktoré spustí poplach v tom okamihu, keď sa hocikto z vás priblíži k vonkajšej hradbe."
"A my by sme hneď prišli na to, ako ho zneškodniť," odpovedal Draco.
Lupin sa postavil. "Áno, asi by ste na to prišli."
S Tonksovou vyšli von.
Draco hľadel na knihy, ktoré lemovali police.
"Nápadne podobné tým, čo mal Snape doma," poznamenal. "Avšak menej smrteľné. Aspoň dobrovoľne neumožnil, aby do rúk študentov padli tie najohavnejšie zväzky."
"Nebol by si ty prvý v rade?" spýtal sa Harry.
"Pokiaľ by mi to poskytlo zbraň voči tebe? S najväčšou pravdepodobnosťou." Draco sa uškrnul. Harry pokrútil hlavou a potiahol sa za vlasy.
"Myslíš, že je tu niečo užitočné?" spýtala sa Hermiona.
"Ako čo?"
"Ako zoznam s nadpisom ´Miesta, kde už som hľadal viteály´," navrhol Draco. Harry po ňom strelil mierne Pŕhliace zaklínadlo a Malfoy zajačal a pošúchal si ruku. "Dávaj si bacha, Potter."
"Nemyslíš, že by ti povedal, keby niečo také mal?"
"Nevyhnutne nie. Je to stále parchant. Myslím, že jeho potreba zničiť viteály bojuje s jeho potrebou skomplikovať mi život."
"Len asi žiarli na to, ako oslepujúco dobre vyzeráš," poznamenal Harry a potom predviedol zvracajúcu tvár.
"Potter sa snaží zakryť fakt, že je do mňa zamilovaný," spiklenecky povedal Draco Hermione. "Mala by si vidieť, ako ma ohmatáva, keď sme sami."
Druhé Pŕhliace zaklínadlo nasledovalo to prvé a Malfoy zvolal: "Do pekla s tebou!" Ale uškrnul, keď jedno strelil po Harrym, ktorý uskočil nabok.
"Prestanete sa vy dvaja chovať ako decká?" napäto vyprskla Hermiona. "Som si istá, že Rád toto miesto tucetkrát prehľadal, aby našiel nejakú stopu, prečo Snape zabil Dumbledora."
"Myslíš, že si to zapísal?" dôvtipne sa spýtal Draco. Hermiona sa postavila a prebodla ho pohľadom.
"Nechceš, aby som po tebe švihla Pŕhliace zaklínadlo ja," varovala ho.
"Možno chcem," nežne odvetil. Podráždene si vzdychla.
Draco zrazu zvážnel. "Existuje nejaká šanca, že by mal Voldemort prístup do školy? Čo ak našiel nejakú slabinu v obrane?"
"Už sme ju skontrolovali," neprítomne odvetil Harry.
"Skontrolovali ste celú školu?"
"Trochu sme podvádzali," priznala Hermiona, keď si uvedomila, že Draco nevie o Záškodníckej mape. "Asi by sme mali pozrieť znova, Harry. Len pre istotu."
"V poriadku. Najprv by sme mali ísť niečo povedať pani Weasleyovej." Harry ukázal prútikom na Malfoya. "Nepovedz to."
"Nepovedz čo?"
"Akúkoľvek hnusnú, posmešnú poznámku, ktorú si chcel vypustiť z úst."
Draco sa chytil rukou za hruď. "Zraňuješ ma, Potter."
"Poďme," povedala Hermiona. "Neviem, koľko tohto ešte znesiem."
ooOoo
Len čo vošli do Veľkej siene, prirútili sa Fred a George Weasleyovci.
"Hermiona, presne teba hľadáme," povedal George.
"Ron vraví, že si našla Malfoya akousi veštiacou metódou," pokračoval Fred.
"Potrebujeme ju použiť, aby sme našli Percyho."
"Je to riadny blbec."
"Ale stále je to náš brat."
"Máte niečo, čo mu patrilo?" spýtala sa Hermiona.
"Samozrejme."
"Myslím, že od každého máme niečo," spomenul Fred.
"Nikdy nevieš, kedy to budeš potrebovať."
"Dokonca odo mňa?" pohoršene sa spýtala.
"Nuž, od teba nie," odvetil George.
"Tebe by sme nikdy nič neukradli, Hermiona."
"Určite nie."
Podozrievavo sa na nich pozrela, ale bolo nemožné odporovať im, dokonca aj v ich najhoršom rozčúlení.
"To veštenie?" postrčil ju Fred. Hermiona prikývla a zaviedla ich po chodbe k Firenzemu. Harry s Dracom ich nasledovali.
Kentaur ich zjavne rád videl - asi sa začínal nudiť, keď sa sám ponevieral po hrade - všetkých, okrem Draca, ktorý zostal vzadu, ako keby mal Firenze nejakú nákazlivú chorobu. Kentaur misu stále mal a vodu rýchlo dodali. Keď prišlo k tomu, aby sa vložil predmet, Hermiona zalapala po dychu.
"Vy ste mu vzali prefektský odznak?" vyletela.
"Hlúpo ho nechal vonku na verejnosti," protestoval Fred.
"Len mu ho strážime."
"Zavesený na holej stene, v rozviklanom ráme, pod krehkým sklom..."
"Preboha, niečo by sa mu mohlo stať!"
"Pokoj, deti," pokojne prikázal Firenze.
Fredovi s Georgeom sa podarilo nielen prestať hašteriť, ale pozoruhodne zostali ticho dosť dlho na to, aby misa zľadovatela a zjavil sa nejaký obraz.
"Je nažive!" vykríkol George. Percy ležal na zemi, vyzeral mŕtvy, až na ruku, ktorou švihol dohora, ako keby chcel niečo odvrátiť. Nablízku ležala blikotajúca sviečka. Šaty mal roztrhané a špinavé a jeho okuliare chýbali. Jedno líce mal stmavnuté od škaredej modriny a bradu mu zohyzďovala zaschnutá krv.
"Nevyzerá dobre," komentoval Fred.
"Kde do pekla je?"
"Vyzerá to ako jaskyňa."
"Fajn, to nám to zužuje asi na sto miliónov miest."
"Hermiona? Nejaké nápady?"
Firenze potiahol obraz tak dozadu, ako sa dalo, ale za skalnatou oblasťou, ktorá obklopovala Percyho, bolo vidno len tmu. Pokrútila hlavou.
"Mohlo by to byť hocikde."
Všetci chvíľu sklamane sedeli a potom Firenze ten obraz rozohnal. Fred s Georgeom sa pustili do diskusie s Firenzem o vytvorení prenosných veštiacich bazénikov a Hermiona prešla späť k Dracovi.
"Myslíš, že by sme mali skúsiť vypátrať tvojich rodičov?"
Na okamih sa jeho šedé oči zahľadeli do diaľky.
"Musel by som ísť domov. Nemám nič, čo im patrí."
"Lupin by nás zabil, keby sme takto skoro odišli."
"Aj tak si nemyslím, že ma ten kentaur má rád."
"Myslím, že je to naopak," sucho odvetila.
"Dobre, je to -"
Zakryla mu rukou ústa a zasyčala: "Prestaň s tým!"
Chytil ju za tú ruku a pridržal na mieste, kým sa jazykom dotýkal končekov jej prstov. Rozkošne sa striasla. Pustil ju, keď prišiel Harry.
"Poďme po mapu," povedal. "Mal by som ešte raz prekontrolovať spomienky z mysľomisy, aby som sa uistil, že mi nič neušlo. Musíme nájsť tie viteály."
ooOoo
Boli na treťom poschodí, keď ich zastavilo ostré prásk. Na schode nad Harrym stál Dobby. Domový škriatok gúľal očami na Draca, až kým ich neprižmúril v nahnevanom pohľade. Hermiona si uvedomila, že nevidela Dobbyho od záchrany Nevilla Longbottoma.
"Dobby musí hovoriť s Harrym Potterom. V súkromí," zamrmlal nahlas a strelil podozrievavé pohľady smerom k Malfoyovi.
"Hm..." začal Harry.
"Počkáme na teba v miestnosti s trofejami," povedala Hermiona s gestom na blízke dvere. Chytila Draca za ruku a odvliekla ho tam. Keď vstúpili, zažali sa svietniky, ktoré matne osvetľovali sklenené vitrínky, ktoré lemovali steny.
"Len si ma sem chcela priviesť, aby sme sa muchľovali, však?" s nádejou sa spýtal Draco.
Pri tej myšlienke Hermione vyskočil pulz. Uškrnula sa a pozrela sa zboku na neho, ale vytriezvela, keď jej pozornosť pritiahla nápadná skrinka na konci chodby. Prešli k nej, aby sa na ňu pokojne pozreli.
"Trojčarodejnícky pohár," zamrmlala.
Na platničke pod ním bol spomienkový nápis pre Cedrica Diggoryho.
"Stále je to prenášadlo?" spýtal sa Draco.
"Nie. Dumbledore ho dal do poriadku." Vzdychla si. "Nenávidím pohľad naň. Tak veľa hrozných spomienok. Poďme k ďalším dverám."
Spojovacie dvere viedli do Galérii brnení, ktorá bola zaplnená brnením, zbraňami, štítmi a inými nevyhnutnými doplnkami vojny. Nemyslela si, že niekedy predtým v tejto miestnosti bola.
"Pripomeň mi, aby som sa sem ponáhľala, keď do školy vpadnú smrťožrúti. Mágia je v poriadku, ale pekný kus ocele je príjemná záloha." Draco obdivoval tenký kord so zložitou, ako čipka vyzerajúcou rukoväťou.
Hermiona sa pozerala na vitrínu, ktorá obsahovala nebezpečne vyzerajúcu hviezdicu, ktorá bola obsypaná ostrými hrotmi.
"Nedokážem si predstaviť, že by som s týmto niekoho udrel," pripojil sa k nej Draco.
"Neviem, myslím, že by Hadí ksicht vyzeral lepšie, keby mu naboku hlavy trčali trojpalcové špice."
Zachichotala sa. "To je špica." Znova sa zasmiala a poťukala po skle. "Chápeš? Špica?" Draco zastonal a chytil ju.
"To bolo také zlé, že vidím, že ti musím zavrieť ústa."
Otočil ju tvárou k sebe a pobozkal ju. Pritlačil ju o sklenú vitrínu. Niekoľko minút to bola príjemná zábava, až kým nezistila, že sa topí v naprostej blaženosti. Odtiahla sa a unikla tým, že sa sklonila popod jeho ruku.
"Kam ideš?" spýtal sa, keď sa ponáhľala, aby ich rozdeľovala ďalšia sklená vitrína.
"Nedokážem premýšľať, keď to robíš," dostala zo seba zadýchane.
"Vieš, že nemusíš po celý čas premýšľať."
Sledovala ho, ako na ňu cez sklo nakúka. Vo vnútri bolo opretých niekoľko prázdnych pošiev tak ako indiánsky stan. Všetky boli nádherné - koža alebo drevo v zlatej výzdobe, pozlátenom striebre alebo smaltovanom kove.
"Premýšľam, kde sú meče," ledabolo poznamenal Draco, keď obišiel vitrínku. Hermiona sa pohla, keď aj on, aby medzi nimi stále udržala odstup. Neverila jeho náhodnému záujmu o tie pošvy.
"Asi sa zlomili v boji," odpovedala.
"Čo stojí na tej platničke?" vážne sa spýtal. Zohla sa, aby ju prečítala a Draco vyštartoval. Pokúsila sa utiecť, keď si uvedomila jeho trik, ale bolo príliš neskoro. Chytil ju a prekĺzol rukami okolo jej pása.
"Už neunikneš," zašepkal a znova ju pobozkal. Vďačne sa poddala a rukami mu vkĺzla do vlasov. Nikdy sa nenabaží ich dotýkania. Po chvíli priznala, že mal pravdu. Nemusela po celý čas premýšľať.
ooOoo
Harry s Dobbym prešli po chodbe do prázdnej učebne Kúziel, ktorá Harrymu pripomenula, že musí ukázať Hermione a Dracovi kúzla, čo vynašli Fred a George.
"Kde si bol, Dobby?" spýtal sa Harry. Trochu previnilo, keď si uvedomil, že celé dni si na škriatka ani nespomenul.
"To je to, čo som prišiel povedať Harrymu Potterovi," vážne prehovoril Dobby. "Dobby chytil Kreachera, keď odišiel z domu odporných zlých čarodejníkov Malfoyovského rodu. Kreacher utiekol, ale Dobby ho nakoniec chytil. Dobby vzal Kreachera k Rade škriatkov."
Harry na neho zažmurkal.
"K čomu?"
"K Rade škriatkov. Nie sú to domoví škriatkovia. V skutočnosti nami pohŕdajú za to, že sme sa rozhodli zviazať s čarodejníckymi domácnosťami. A predsa sme viazaní ich zákonmi."
Dobby bol nezvyčajne vážny. Harry sa snažil spracovať predstavu škriatkov, ktorí nie sú ako Dobby a sú iní slúžiaci domoví škriatkovia.
"Porušil Kreacher zákon? Škriatkovský zákon?"
Dobby prikývol.
"Zradil Siriusa Blacka a porušil zmluvu, ktorú uzavrel s domácnosťou Blackovcov tým, že uprednostnil poslúchnutie Bellatrix Lestrangeovej pred vami, oprávnenými pánom. Avšak existujú isté otázky ohľadne legitímnosti vášho nároku, Harry Potter. Škriatkovia to prešetrujú."
"Čože? Vravíš mi, že možno nie som zákonným vlastníkom Grimmauldovho námestia?"
Harry sa sťažka posadil na Flitwickovu stoličku. Nech akokoľvek ten dom nenávidel, bol jeho jediným spojením so Siriusom.
"Nie podľa čarodejníckeho práva!" uistil ho Dobby. "Len podľa škriatkovského. Kreacherovi možno za jeho zločiny odpustia. Zatiaľ si ho nechajú. Škriatkovský zákon je mimoriadne pomalý, keď ide o domových škriatkov. Nezáleží im na nás."
Dobby znel súčasne smutne aj zatrpknuto. Harrymu sa uľavilo.
"To je v poriadku! Kreacher je skôr na obtiaž než pomoc. Takto aspoň nebude podporovať nepriateľa."
Dobby prikývol. "Veľmi dobre, áno, Harry Potter." Hlas domového škriatka sa nezmenil.
"Čo sa deje?" s obavami sa spýtal Harry.
"Dobby nechcel ísť k Rade škriatkov. Dobby to urobil kvôli Harrymu Potterovi - aby potrestal Kreachera za jeho zradu."
"Ale?" odovzdane sa spýtal Harry, vediac, že vždy, keď Dobby urobil niečo, aby pomohol Harrymu Potterovi, zvyčajne to skončilo totálnou katastrofou.
"Dobby tiež zradil svojho pána. Keď bol Dobby viazaný k Malfoyovcom. Dobby ich zradil, aby pomohol Harrymu Potterovi."
Harrymu padla sánka. "Ale zakaždým, keď si urobil niečo proti Malfoyovcom, si sa potrestal! Skoro si si vymlátil mozog na stĺpiku mojej postele!"
Dobby sa zasmial. "Malá bolesť nie je pre škriatka potrestaním. Rada preveruje aj moje zločiny. Len pretože som teraz slobodný, bolo mi dovolené vrátiť sa k Harrymu Potterovi. Musím sa vrátiť, keď sa o mojej veci rozhodne."
"A ak ťa budú považovať za vinného? Čo sa stane?"
"Mohli by ma zbaviť mágie. Alebo odsúdiť na storočie otroctva." Dobbyho striaslo. "Lesní škriatkovia sú hrozní páni. Pri nich by môj čas strávený s Malfoyovcami vyzeral ako šťastné prázdniny."
Harry si také niečo nedokázal predstaviť. "Kedy sa to dozvieš?"
Dobby pokrčil plecami. "Za dlhý čas. Ako som povedal, škriatkovská spravodlivosť postupuje pomaly. Len som chcel, aby to Harry Potter vedel."
"Ak môžem niečo urobiť... len mi povedz."
Dobby zažiaril. "Ďakujem vám, Harry Potter!" Oči sa mu zaliali slzami, takže sa Harry rýchlo vytasil s otázkou.
"Myslíme si, že sa Voldemort možno poneviera po lese alebo niekde blízko Rokfortu. Chceš vykonať trochu špionáže pre Rád?"
Dobby prikývol. "Áno, samozrejme, Harry Potter."
"Dobre, potom sa choď porozprávať s Lupinom. Som si istý, že nájde miesto, kam ťa poslať hľadať."
Dobby sa odmiestnil.
Harry si vzdychol. Rada škriatkov. Ďalšia nevyspytateľná komplikácia, ktorú nepotreboval.