Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola dvadsiata štvrtá - Priatelia

Hermiona šla do knižnice, ale zistila, že nie je schopná sústrediť sa. Harry ju prišiel pohľadať.

"Je skoro čas na večeru. Potrebujem tvoju pomoc, aby sme vymysleli nejakú historku o tom, kde sú Ron a Malfoy," nádejne prehovoril. Zazrela na neho a skoro na neho vyletela, aby si ju vymyslel sám. Ale cítila sa trochu vinne. Bola to asi jej chyba, že bol Draco taký odhodlaný odísť. Keby ho len počúvala...

"Dobre, Malfoy sa môže ukrývať v slizolinskej spoločenskej miestnosti. To nikto nespochybní. On tu ani nechcel byť, takže držať sa bokom sa nebude vymykať jeho povahe. Avšak Ron... to by mohlo byť zložitejšie, hlavne ak sú tu jeho rodičia. Vrátili sa do Hlavného stanu?"

"Neviem. Nikoho som od obeda nevidel a tí, ktorých som tam vtedy videl, boli Lupin a Moody."

"Možno im môžeme povedať, že sa Ron necíti dobre. Dnes poobede zjedol priveľa kotlíkových koláčikov. Nebolo by to po prvý raz a táto historka zaberie na všetkých okrem pani Weasleyovej, ktorá sa ho prirúti skontrolovať, ak tu bude. Ak sa to stane, potrebujeme záložný plán."

"V poriadku, poviem jej, že som ho poslal preč niečo nájsť, čo bude pravda, ale bude to prekliato zložité, ak sa bude vypytovať. Nebudem jej môcť povedať kam šiel."

"Nenávidím klamať im," poznamenala Hermiona.

"Ani ja nie, ale Dumbledorove príkazy majú prednosť pred našimi prianiami." Harry plesol rukou po stole. "Mal som ísť s nimi!"

"Nie, nemal si. A nechať ma tu, aby som si vymyslela príbehy pre všetkých?" Zazrela na neho. "Ja som jediná, čo mala ísť s nimi. Minimálne si mi to mal povedať."

"Mal som, ale ako som povedal, Malfoy sa prekliato hnal. Skôr by bol šiel preč sám, než by počkal päť minút!"

Zdvihla unavenú ruku. "Nezačnime sa o tom znova hádať. Musíme predstierať, že je všetko v poriadku. Po večeri by sme sa mali vrátiť k mysľomise. Potrebuješ tú vec dokončiť najskôr ako sa len dá. Keby skutočne našli tú knihu, bolo by pekné porovnať tie informácie s čímkoľvek, čo ti Dumbledore zanechal."

Harry prikývol, hoci vyzeral menej než nadšene. Hermiona si uvedomovala, že je asi ťažké vyrovnať sa s tými spomienkami. Vstala a rýchlo ho objala.

"Nemaj obavy. Zvládneme to."

Prikývol a spoločne zišli do Veľkej siene.

ooOoo

Večera bola vyčerpávajúca záležitosť, uľahčená len skutočnosťou, že nebol prítomný nikto z Weasleyovcov. Bill pracoval dlho u Gringottovcov a jeho rodičia sa minulú noc vrátili na Grimmauldovo námestie číslo 12. Hermiona mala starosti o Rona a Draca, takže nedokázala zjesť viac než zopár hltov a skončila tým, že nechala zmiznúť polovicu svojho jedla, keď sa nikto nepozeral.

Moody sa ako zvyčajne dožadoval akcie a snažil sa nahovoriť Lupina, aby súhlasil s nájazdom na Malfoy Manor. Navrhoval vypáliť ho do základov.

"My nie sme smrťožrúti, Alastor!" nakoniec vykríkol Lupin. "My nepoužívame ich metódy!"

"Možno by sme mali!" odsekol nahnevane Moody. "Keby sme používali trošku viacej sily, možno by si to všimli! Možno by prestali unášať a mučiť deti!"

Harry prikývol, ale Hermiona súhlasila s Lupinom. Neboli by lepší než Voldemort, keby sa uchýlili k týmto taktikám.

Lupin súhlasil s ďalším prieskumom Malfoy Manoru, ale ani pár volov by s ním nepohol, aby súhlasil s použitím sily. Moody nakoniec vyskočil na nohy a odkráčal preč.

"Budem v Kančej hlave na poháriku!" zakričal, keď odchádzal. Lupin sa rukami chytil za hlavu. Vyzeral o toľko starší než vtedy, keď ho Hermiona prvý raz stretla. Premýšľala, či tlak z vedenia Fénixovho rádu nie je na neho príliš. Tonksová ho poťapkala po chrbte.

"Musí existovať nejaký spôsob ako sa dozvedieť jeho plány," prehovoril Lupin. "Nejaký spôsob, pri ktorom nás nezabijú."

"Prídeme naň," odvetila Tonksová. "Neber si toho na seba toľko."

"Harry, neplánuješ urobiť nič unáhlené po svojich narodeninách, že nie?" spýtal sa len tak mimochodom Lupin.

"Čo tým myslíš?" obozretne sa spýtal Harry.

"Nuž, budeš plnoletý, takže nikto z nás ťa nebude môcť zastaviť, keby si sa rozhodol vyrútiť sa von a konfrontovať Veď-Vieš-Koho."

Harry sa krátko zasmial.

"Nemaj obavy. Nemám v úmysle konfrontovať Voldemorta sám."

Úprimnosť v jeho hlase zjavne upokojila Lupina, ktorý si s povzdychom poposadol dozadu.

"V poriadku," unavene sa usmial. "Pokúsim sa prestať si robiť o teba také starosti."

Harry sa pozrel na Hermionu a uškrnul sa, ale jeho úsmev bol zľahka zafarbený smútkom. Lupin bol kedysi súčasťou partie výborných priateľov. Mysleli si, že budú spolu naveky. Teraz boli dvaja mŕtvi a jeden zradca... Lupin sa nemal na koho zo svojej bývalej skupiny obrátiť. Hermiona si vrúcne priala, aby sa nikdy neohliadala na svoje školské roky s takým roztúženým smútkom. Zrazu jej hrozne chýbal Ron.

"Poďme," povedala Harrymu. "Počkáme na Rona."

ooOoo

Zastavili sa v McGonagallovej pracovni, aby si Hermiona mohla prezrieť fľaštičky v mysľomise. Prvá bola Siriusova spomienka. Ďalšia bola o Snapovi, keď vravel Dumbledorovi o viteáloch.

"Ďalšie tri som videl," povedal Harry. "Dumbledore mi ich predtým ukázal. Sú o Tomovi Riddlovi v sirotinci, príbeh o Riddlových rodičoch a zistenie o Slizolinovom medailóne a Bifľomorovej pohári."

"Ďalšia je označená ´AD u Borgina a Burkesa´," povedala.

"V poriadku, nemáme nič lepšie na práci, kým sa dopočujeme o Ronovi. Poďme na to. Tentoraz môžeš ísť so mnou."

Hermiona mala trochu obavy. Počula o mysľomisových spomienkach od Harryho, ale nikdy žiadnu nepoužila. Harry odzátkoval fľaštičku a spomienku vlial dnu. Naviedol Hermionu, aby vložila tvár do tekutiny a ona zalapala po dychu, keď sa okamžite našla v tmavom, zatuchnutom priestore u Borgina a Burkesa. Vysoký, ošumelo vyzerajúci bledovlasý muž si prezeral rôzny tovar. Vyzeral povedome, ale Hermiona ho nedokázala zaradiť. Jeho iniciálky boli A.D.? Bol Dumbledorovým priateľom?

Harry sa zjavil vedľa nej. Po chvíli pukol prstami.

"To je ten barman z Kančej hlavy. V Rokville!"

Hermiona sa s obavami pozrela z toho muža na majiteľa, ale ani jeden nevydal žiaden zvuk alebo pohyb, ktorý by naznačil, že začuli Harryho výbuch. Harry sa zachichotal.

"Čudné, že? Všetko vyzerá tak skutočne. Ale je to len spomienka. Nič, čo urobíme alebo povieme, nemá vplyv na vývoj udalostí. Vieš, nemyslím si, že ja niekedy vložím svoje spomienky do mysľomisy. Nemyslím si, že by som mohol zniesť dívať sa na seba, ako robím tie isté chyby znova a znova bez toho, že by som ich dokázal zmeniť. Vieš, vždy existuje niečo, čo si praješ, aby si povedala alebo urobila inak."

Hermiona prikývla a z nejakého dôvodu jej napadol Draco.

Barman sa rozprával s pánom Borginom.

"Toto všetko sú taľafatky. Kde je dobrý tovar? Potrebujem niečo konkrétne."

"Čo presne hľadáte?"

"Som zberateľ a pátram po veciach z Rokfortu. Potrebujem veci od všetkých štyroch zakladateľov. Mám niečo od Slizolina; ten muž bol taký egocentrický, že si nechával dosť blbostí, aby zásobil celé múzeum. Podarilo sa mi nájsť čačku od Bifľomorovej a Chrabromil nechal nejaké plesnivé oblečenie. Ale..." Barman sa sprisahanecky predklonil. "Ešte som nenašiel nič od Roweny Bystrohlavovej. Bola príliš múdra pre jej vlastné dobro. Nemáte náhodou niečo?" Borgin sa pohol, ako keby chcel prehovoriť, ale barman zdvihol ruku. "Varujem vás, neskúšajte ma odbaviť falošnými vecami. Mám možnosti ako ich preveriť."

Borgin prehltol a pokrútil hlavou.

"Kedysi som takú vecičku mal, ale vzali ju už dávno."

"Vzali? Čo to bolo?"

"Náramok." Otočil sa a chvíľu sa prehrabával v skrinke za ním. "Nate, tu mám obrázok. Nádherný, že?"

Harry s Hermionou sa nahli bližšie k barmanovi a nakukli mu ponad plece, aby sa pozreli na ten obrázok. Bol to nádherný náramok s príveskom, ktorý bol pokrytý zafírmi a diamantmi. Zo stredu visel malý očarovaný havran.

"A povedali ste, že ho vzali?"

Borgin prikývol. "Ukradli ho z nášho skladu. Myslíme, že to bol jeden z našich zamestnancov. Pred mnohými rokmi. Nikdy sme ho nezískali späť."

"Škoda," povedal barman. "Nemáte nejaké iné veci?"

Majiteľ pokrútil hlavou a zastrčil fotku späť do fascikla. "Keby ste narazili na ten náramok..." Tí dvaja muži sa na seba odhadujúco pozreli a obaja sa bez humoru uškrnuli.

Spomienka skončila a Hermiona sa striasla. Pozrela sa na Harryho. "Tak už nevieme jedine to, kde je."

Harry sa chvíľu poťahoval za vlasy. "Ten barman spomenul, že už vlastní veci od Chrabromila. Myslíš, že ho k Borginovi a Burkesovi poslal Dumbledore? Dumbledore povedal, že jediné Chrabromilove relikvie sú tu v tejto izbe." Prešiel na druhú stranu a pozrel sa do vitríny, ktorá obsahovala Chrabromilov meč. "Toto v žiadnom prípade nemôže byť viteál. Nemyslím si, že by niekedy zmizol Dumbledorovi z očí na dosť dlho, aby sa zmenil na viteál." Ukázal na ošúchaný Triediaci klobúk v blízkosti. "A ten klobúk by to bol spomenul." Harry sa prešiel postaviť pred Dumbledorov portrét.

"Nepredpokladám, že nám môžete ponúknuť nejakú pomoc, že?"

Dumbledore smutne pokrútil hlavou.

"Bohužiaľ, Harry, som len tieň. Ale vedieš si dobre. Poslať po tú knihu bol krok správnym smerom. Uisti sa, že neurobíš tie isté hlúpe chyby ako ja."

"Čo tým myslíte?" spýtal sa Harry. "Myslíte to, že ste verili Snapovi?"

Dumbledore pokrútil hlavou. "Neľutujem, že som veril Severusovi. Odpovede sú v mysľomise, Harry."

Harry sa pozrel na Hermionu, ktorá náhle zalapala po dychu.

"Ach nie! Práve som si spomenula, že som sľúbila, že začnem ďalšiu dávku Protivlkolačieho elixíru pre Lupina! Radšej by som mala ísť, inak nebude na ďalší mesiac pripravený!"

"V poriadku," povedal Harry. Tváril sa trochu skľúčene.

"Najprv ešte jedna spomienka," navrhla Hermiona. Usmial sa na ňu a vytiahol ďalšiu fľaštičku.

"Vďaka. Z nejakého dôvodu je to s priateľom ľahšie."

ooOoo

Hermiona nespoznávala miestnosť, v ktorej sa ocitli. Tomu temnému miestu dominovalo obrovské zrkadlo. Dumbledore stál pred zrkadlom a pozeral do neho s výrazom extrémneho smútku.

"Zrkadlo z Erisedu," povedal potichu Harry." Toto je miestnosť, kde ukryli ten Kameň. Prvý ročník. Miesto, kde umrel Quirrell a ja som prvý raz... bojoval s Voldemortom."

Za nimi zazneli kroky a oni sa otočili, aby zistili, že sa blíži Snape.

"Takže som mal pravdu," povedal Snape. Neznel spokojne.

Dumbledore si vzdychol. "Mal si pravdu."

"Nepoteší ho, že som pomohol zmariť jeho plány."

"Nemohol si to vedieť. Quirrell nemal Temné znamenie. Nemali sme ako vedieť, že ho Voldemort ovláda."

"Pochybujem, že to príjme ako výhovorku."

"Nuž, musíme sa uistiť, že to nikdy nepríde na pretras. Ak mu dokážeme zabrániť, aby sa vrátil, tvoja lojalita nikdy nebude spochybnená." Dumbledorov hlas bol pokojný, ale jeho tón hraničil s podráždením.

Snape pokrútil hlavou a jeho čierne oči zažiarili.

"Pozrite ako ďaleko sa dostal pri prvom pokuse. Takmer ten prekliaty Kameň získal."

"Trvalo mu skoro jedenásť rokov, aby sa dostal takto ďaleko. A nebol by ten Kameň získal," rozhodne odvetil Dumbledore.

Snape prikývol. "Ach, áno. Zabudol som, že veľa z tohto bolo prichystané ako test. Aby sa určili schopnosti Zlatého chlapca. Mne to pripadá, že zvíťazil vďaka schopnostiam svojich priateľov. A s obrovskou dávkou šťastia."

"Šťastia nie, ale ohľadne tých priateľov s tebou súhlasím." Snape zdvihol opovržlivo peru a Dumbledore sa zachichotal. "Posmievaj sa, ale myslím, že Harryho priatelia sa ukážu ako jeho najväčšia výhoda."

"Priatelia a rodina sú záväzky," zavrčal Snape. "Dajú sa použiť voči vám."

"Možno tebe to tak pripadá, jednoducho preto, že si nikdy nemal skutočného priateľa."

"Ja nepotrebujem žiadnych priateľov!" zajačal Snape.

"Každý potrebuje priateľov. Keby si len -"

Snape varovne zdvihol ruku. "Krucinál, nezačínajte s tým! Obetoval som milujúcu rodinu a všetky šance na normálny život kvôli tomu, aby som naplnil tento osud, ktorý nás spája. Nečakajte odo mňa, že zostanem precitlivený a načiahnem sa po priateľstve, pretože ho ani nepotrebujem, ani nechcem."

Dumbledore pokrútil smutne hlavou. "Nemusí to byť takto."

"Vy ste ten, kto je sklamaný mojou neschopnosťou milovať. Mne je to srdečne ukradnuté."

"Keby si bol neschopný milovať, potom by si tu nebojoval proti Voldemortovi. Robíš to pretože -"

"Robím to z pomsty!" vykríkol Snape. "A nič viac! Neukecávajte ma tu s tými vašimi hlúpymi prehnane emocionálnymi ideálmi!"

"Si stále tak veľmi mladý," povedal Dumbledore a zatsskal. Hermiona si pomyslela, že Snape exploduje zúrivosťou, ale s námahou sa ovládol. Päste mal zaťaté tak, že mu obeleli hánky. Keď znova prehovoril, jeho hlas bol vyrovnaný. "Vidím, že ste v jednej zo svojich sentimentálnych nálad. Keď budete pripravený baviť sa o skutočnom probléme, ako napríklad Voldemortov ďalší ťah, viete kde ma nájdete. Nemyslím, že na svoj ďalší pokus bude čakať ďalších jedenásť rokov."

S tým sa otočil na päte a odkráčal preč.

Dumbledore sa znova pozrel do zrkadla.

"Jedného dňa spozná svoje skutočné schopnosti. Len dúfam, že nebude príliš neskoro," zamrmlal si pre seba.

ooOoo

Hermiona znova stála pred mysľomisou. Harry sa na ňu zmätene pozeral.

"O čom to celé bolo?" spýtal sa.

"Nuž, vyjasňuje to jednu záhadu. Vždy som premýšľala, či sa Snape snažil pomôcť Voldemortovi získať ten kameň. Zjavne sa Dumbledore nemýlil, keď mu veril, minimálne vtedy nie. Čo myslíš, že mal Snape na mysli, keď povedal, že obetoval milujúcu rodinu?"

"Ako poznám Snapa, tak tým možno myslel, že ju obetoval na oltári," chladne odpovedal Harry.

Hermiona pokrútila hlavou. "Nemyslím si to. Znel tak... rozpoltene. Povedal, že sa vzdal každej šance na normálny život. Myslíš, že zostával na Rokforte len preto, aby zastavil Voldemorta?"

"Ak áno, každú minútu z toho nenávidel. Niet divu, že zabil Dumbledora."

Hermiona sa zamračila. "Odmietol Dumbledorovu ponuku priateľstva. Prečo? Čo mohlo spôsobiť, že sa takto načisto uzavrel?"

Harry pokrčil plecami. "Pretože bol čisté zlo?"

"Nemôže byť zlý, inak by sa nebol pokúšal zastaviť Voldemorta! To bola celá Dumbledorova pointa. Nechápeš? Vedel, že je v Snapovi dobro."

"A riadne mu to prospelo! Nebolo tam dosť dobra, aby to zabránilo Snapovi nakoniec Dumbledora zabiť, však? A evidentne Snape zmenil svoj názor a rozhodol sa nakoniec pripojiť, nie?"

"Potom prečo povedal Dracovi o viteáloch?"

Harry rozhodil rukami. "Nikdy nepochopíme Snapove zvrátené motívy, takže načo sa pokúšať?"

Hermiona si zamyslene hrýzla nechty. "Neviem. Len mám pocit, že Snapove motívy hrajú v tejto záhade veľmi veľkú úlohu. Prečo by Dumbledore zanechal túto spomienku, ak by nebola dôležitá?"

"Zanechal ju, aby sme verili Snapovi, ale to bolo predtým, než ho Snape zabil!"

"Prestal by si prosím na mňa kričať! Naozaj neznášam, keď to robíš. Kričím ja na teba?"

Harry sa zatváril zakríknuto, ale potom zavrčal. "Nuž, vlastne áno."

"Asi hej. Musím začať s tým elixírom. Chceš ísť?"

"Nie. Vrátim sa do spoločenskej miestnosti a počkám na Rona."

ooOoo

Hermiona dávno skončila prípravu elixíru a bola späť v spoločenskej miestnosti s Harrym, keď konečne prišla Ronova výzva.

"Vďakabohu!" vykríkol Harry, keď sa rozplynul Ronov Patronus. "Sú pred prednou bránou. Musíme niekoho zohnať, aby ich vpustil."

"Tonksovú," okamžite povedala Hermiona. "Nebude klásť veľa otázok. Naše historky práve dostali na frak. Sú v poriadku? Prečo neleteli späť?"

Harry pokrčil plecami. "To Ron nepovedal."

Hermiona poslala Patronusom rýchlu správu Tonksovej, ktorá sa s nimi stretla v Prednej hale. Sklesnuto jej vysvetlili problém a Tonksová sklamane krútila hlavou. "Remus bude na vás naštvaný."

"Nemusíš mu to nevyhnutne povedať," navrhol s nádejou Harry. Tonksová sa mu pozrela do očí. Ružové vlasy alebo nie, zrazu vyzerala veľmi dospelo a zodpovedne.

"Áno, nevyhnutne musím," chladne povedala. Harry sa začervenal a vzdychol si.

"Fajn. Poďme po nich a popravčej čate budem čeliť, keď sa vrátime."

Keď sa dostali k bráne, Hermiona mala pocit, že takmer omdlie úľavou, keď našla Rona aj Draca nažive a nezranených. Ale prekvapilo ju, keď zbadala dvoch zviazaných smrťožrútov. Hodila Ja-som-ti-to-vravela pohľad na Harryho, ktorému sa podarilo odignorovať ju. Keď Tonksová otvorila bránu, Hermiona vybehla a hodila sa na Rona. Skôr než sa mohla zastaviť, začala mu nadávať za to, že bol taký bláznivý. Potom sa otočila k Dracovi, ale rýchlo ju prerušil. Vyzeral totálne vyčerpaný. Urobila znepokojený krok smerom k nemu, ale on sa otočil a začal rýchlo kráčať smerom k hradu. Bola by šla za ním, ale Ron ju zachytil za ruku.

"Ani na to nemysli," varoval ju.

"Nemysli na čo?" spýtala sa.

"Vážne kašlem na to, ako si sa práve pozrela na Malfoya," podráždene povedal Ron.

Hermione stuhla krv.

"O čom to rozprávaš?" vyprskla. Pokúsila sa vytrhnúť, ale Ron sa držal pevne. Vliekli sa za ostatnými a Harry sa ponáhľal k Malfoyovi, kým Tonksová zvládala svojím prútikom pohybovať smrťožrútov.

"Začínam si myslieť, že ti na tom blbovi vážne záleží," zavrčal Ron. "Práve som mu zachránil jeho prekliaty život a už to začínam ľutovať."

"Ty si zachránil Malfoyovi život?" Snažila sa neznieť neveriacky. Ron na ňu zazrel.

"Myslíš si, že som totálny manták, však?"  

"To som nikdy nepovedala!"

"Myslela si si to. Stavím sa, že si bezcitne najačala na Harryho za to, že nechal ´úbohého, nepoužiteľného Rona odísť a skoro sa dať zabiť. Ledva dokáže vrhnúť správne kúzlo. Som prekvapená, že v polovici jazera nezletel z metly.´"

"Nikdy som nič také nepovedala!" vyprskla. "Teraz ma pusti."

"Aby si mohla utiecť a znova pobozkať Malfoya?" zajačal Ron. Jeho tvár zalievala zúrivosť. V úžase zastala a premýšľala, prečo je taký nahnevaný. Čo mu Draco povedal? Ďalšie klamstvá? Alebo potenciálne to, čo bolo škodlivejšie - pravdu? Ron ju pustil.

"Prečo si taký nahnevaný? Malfoy ti už povedal, prečo ma pobozkal."

Ron prikývol. "Áno. Spočiatku som tomu skutočne uveril."

"Vieš, že nemá problém všetko prekrútiť. Ty si vždy taký ľahký terč."

Jeho modré oči sa prižmúrili. "Hlúpy Ron, večne naletí na Malfoyove lži."

"Prestaň s tým!" vykríkla.

Znova ju chytil za ruku. "Poďme. Peknučko si pokecáme o tebe a Dracovi Malfoyovi." Pokúsil sa ju ťahať smerom k hradu, ale zaťala sa. Chvíľu sa doťahovali o jej ruku, kým nevytiahla prútik a nevyslala na jeho ruku bodacie kúzlo. So zajačaním ju trhol nazad a priložil si začervenané miesto k ústam.

"Už nikdy so mnou nezaobchádzaj hrubo!" zasyčala. "Po celý čas, čo si bol preč, som sa o teba bála a potom sa vrátiš a správaš sa ako nejaký žiarlivý neandertálec! Keď sa rozhodneš znova správať ako človek, privolím, aby sme si trochu pokecali. Až dovtedy sa mi môžeš krucinál vyhýbať!"

Ponáhľala sa za ostatnými a nahor po schodoch do Prednej siene. Zachytila Dracovu striebornú hlavu zmiznúť nadol schodmi do žalárov a rozbehla sa za ním. Napäl sa, keď na neho zavolala, ale zastavil a počkal na ňu. Keď sa otočil, Hermiona sa mu hodila okolo krku a na chvíľočku sa k nemu pritúlila s prianím, aby ho sem nikdy nepriviedla. Túžila po tom, aby s ním mohla byť chvíľu osamote a mohli sa porozprávať. Jeho ruky zostali bez pohybu, kým ho objímala a ju napadlo, či niekedy dovolí, aby sa znova k nemu dostala blízko.

"Som rada, že si v bezpečí," povedala nepresvedčivo, zanechávajúc kvantum nevypovedaného. Pritlačila mu pery na líce, potom sa otočila a vybehla nahor po schodoch. Privítala Ronov zúrivý pohľad s nadvihnutým obočím, či sa opováži komentovať to. Nič nepovedal; len začal kráčať vedľa nej, keď zamierili k hlavnému schodisku.

Na treťom poschodí bola tma a Ron ju chytil za ruku, tentoraz nežne, aby ju sprevádzal po potemnených schodoch.

"Vďaka," povedala krátko.

"Hermiona?" spýtal sa potichu. Zastavil a ona urobila niekoľko ďalších krokov, než sa otočila, aby sa na neho s unaveným povzdychom pozrela.

"Áno, Ron?" spýtala sa.

"Premýšľal som o niečom, čo mi povedal Malfoy."

"To by ma nikdy nenapadlo," sucho odvetila. Ron sa pohol nahor, aby sa postavil jeden schod pod ňou. Stále sa na ňu musel pozerať trochu zhora; s prekvapením si všimla, že je rovnako vysoký ako Draco. Bez varovania sa Ron načiahol a chytil ju za plecia a potom sa sklonil a pobozkal ju. Na chvíľu bola neopísateľne šokovaná a jej prvá myšlienka bola, že celé mesiace ju nikto nepobozkal a teraz... dvakrát za jeden deň. Kto bude ďalší? Harry?

Uvoľnila sa a pokúsila sa neporovnávať Ronov bozk s Dracovým, ale bolo to nemožné. Bolo to čudné, ale tucty krát premýšľala o bozkávaní sa s Ronom; skoro to v skutočnosti raz urobila, keď sa spoločne učili v spoločenskej miestnosti. Vtedy to načasovanie skrátka nebolo správne a ona sa bála, že to ukončí ich priateľstvo. Teraz si priala, aby to bola spravila. Možno keby ho vtedy dávno pobozkala, ich vzťah by mohol prerásť do niečoho hlbšieho. Ronove pery na jej perách boli mäkké a nežné, trochu dožadujúce sa, ale necítila nič z toho búrlivého vzrušenia, ktoré vyprovokoval Dracov bozk. Nepodlomili sa jej kolená. Nebolo jej súčasne teplo a zima. Necítila nič iné okrem narastajúceho smútku. Ron ju neochotne pustil.

"Povedal mi, že by som mal toto urobiť," jednoducho povedal a pokračoval bez ďalšieho slova hore schodmi.

Hermiona klesla na ten schod. Povedal mi, že by som mal toto urobiť. Draco Malfoy povedal Ronovi, že by ju mal pobozkať. Mala chuť si od frustrácie vytrhať vlasy. Kedy sa jej život stal takým komplikovaným zmätkom, v ktorom zrazu zistila, že je? Ironicky prikývla. Ach, áno. V tom okamihu, čo sa primiestnila do Doveru a zistila, že ten vysnený muž z jej mincového rozhovoru nie je nikto iný než Draco Malfoy. Poznala niekedy toho skutočného Draca? Stále si o ňom vykresľovala svoje fantázie a snažila sa ho zmeniť na niečo, čím nebol?

Premýšľala o Malfoyovom bozku a jej zmysly zaplavil nával tepla. Zastonala a schovala si hlavu do rúk. Ten bozk nebol žiadnou fantáziou. Ale prečo to musel byť Draco, na koho reagovala a nie Ron? Bolo to absolútne nefér. Vzdychla si a odhodlane vstala na nohy.

Skrátka ich bude oboch ignorovať. Mali prácu a emocionálne komplikácie by im iba prekážali.