DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/19/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola devätnásta - Vlaky a prach
Hermionu prebudil pocit tepla a pohodlia. Snívalo sa jej, že sa k nej niekto túli, hýčka ju v telesnom teple. Okolo pása mala prehodenú jednu svalnatú ruku a jej ruka zľahka spočívala na jeho. Vzdychla si, presvedčená, že takmer môže cítiť rovnomerné zdvíhanie a klesanie jeho hrude.
Oči sa jej roztvorili. To nebol sen!
Okamžite spoznala tapety, ktoré už videla tisíckrát a akosi sa jej uľavilo, keď zistila, že je vo vlastnej posteli, ale bolo ťažké zmieriť sa s tým, že v nej nie je sama. Zaplavilo ju hrozivé podozrenie a maximálne opatrne sa pokúsila odsunúť od muža, ktorý ju tak dôverne objímal. Jeho ruka sa centimeter po centimetri posúvala po jej páse a ona začala dúfať, že sa uvoľní bez toho, že by ho zobudila. Potom ju zastavili jej vlasy. Krucinál, ležal jej na nich!
Jej pohyb ho musel prebrať, pretože sa vďakabohu prevalil na druhú stranu a ona bola slobodná. Posadila sa a odsunula sa ďalej, než sa otočila, aby mala výhľad na svojho posteľného partnera. Draco Malfoy. Súčasne pocítila úľavu aj hanbu. Čo do pekla robil v jej posteli? A kde mala džínsy? Bola minulú noc pod Imperiom? Jej posledná spomienka bola na snahu ustáť pod Nevillovou váhou a potom primiestnenie smrťožrútov...
Pozrela sa na Dracove platinové vlasy rozhodené na jej vankúši a skoro si pretrela oči nad neprimeranosťou toho obrazu. Nikdy ani vo svojich najdivokejších snoch si nepredstavovala v posteli jeho.
Potichu sa vyštverala na nohy a vyliezla z postele, modliac sa, aby sa nezobudil. Hermiona sa na neho obzrela, keď schmatla svoj župan z háčika na zadnej strane dverí. Zababušila sa do neho a znova premýšľala nad tým, čo sa stalo včera v noci. Skoro Malfoya zobudila, aby sa ho na to spýtala, ale absolútne nemala chuť v tejto chvíli čeliť jeho prenikavým strieborným očiam a vševediacemu úškrnu.
Potrebovala kontaktovať Tonksovú. Kde má prútik? Skontrolovala posteľ a vďačne si všimla špičku vykúkajúcu spod jej opusteného vankúša. Sakra. Opatrne sa načiahla ponad Draca, aby svoj prútik zovrela. Narovnala sa a ukročila. Proti svojej vôli sa na neho pozrela. Prikrývky mal zhúžvané okolo pása, čím horná časť jeho tela zostávala odhalená. Všimla si, že sú chĺpky na jeho hrudi také bledé, že boli neviditeľné. Pokožku mal naozaj dokonalú a ona si spomenula na ten uspokojujúci pocit z jeho tela pritlačeného na jej...
Rýchlo vytiahla oblečenie zo zásuviek a utiekla. Zbehla dole schodmi s pocitom, ako keby vošla do alternatívnej dimenzie. Všetko sa zdalo byť čudné a mätúce. Strávila len deň v Dracovej neustálej prítomnosti a pokiaľ išlo o neho, jej pocity už prešli z jedného extrému do druhého. Bola na neho zvyknutá ako zdroj neustáleho a nemenného podráždenia. Teraz nebola schopná predpovedať, čo urobí z jedného okamihu na druhý. Čo ho to posadlo ísť za Neviilom, po tej jeho zapálenej reči sľubujúcej, že urobí opak?
Na druhej strane obývačky jej oko zachytilo zatrepotanie a všimla si, ako Hedviga pristála v otvorenom okne. Bože, vôbec neodpovedala Harrymu! Okamžite pocítila vinu.
"Počkaj chvíľku dlhšie, Hedviga," povedala. Vrhla prvú časť kúzla Patronus a poslala správu Tonksovej. Dúfala, že sa im podarilo uniknúť z Malfoy Manor vcelku.
Ako sa má Neville? Kde ste? Nejaké novinky? Mimochodom, ja som v poriadku a práve teraz v bezpečí.
Dokončila kúzlo a ustúpila do kuchyne, aby postavila vodu na čaj. Pripravila silnú šálku čaju a čakala na odpoveď. Vďakabohu to netrvalo dlho.
Sme u Svätého Munga. Neville je stále v bezvedomí, rovnako ako Augusta. Ja som v poriadku, až na to, že sa Remus so mnou nerozpráva. Vo svojej správe som tvojho priateľa nespomenula.
U Svätého Munga. Vďakabohu. Tonksová s Nevillom sa odtiaľ dostali. A Malfoy vytiahol von ju. Napísala krátky odkaz Harrymu a poslala Hedvigu preč. Dala si rýchlu sprchu, obliekla sa a vrátila sa do kuchyne, aby sa naraňajkovala. Uvítala domáce práce, aby odpútali jej myseľ od človeka, ktorý spal v jej posteli. Fungovalo to úžasne, až kým tá osoba nenakráčala do kuchyne oblečená len vo svojich čiernych nohaviciach a nevyzerala ako rozstrapatený grécky boh. Jej pulz vyletel nahor a bolo jej jasné, že toto bude dlhý deň.
ooOoo
Draco sa prebudil v okamihu, keď sa Hermiona pohla. Žasol z toho, že sa k nej našiel pritisnutý a nebol si istý, ako sa elegantne odmotať. Začul, ako si potichu vzdychla a bol rád, že stále spí. Nohy mala pritlačené po celej dĺžke jeho nôh a jej hodvábom zakrytý zadoček spočíval pevne v jeho lone, skutočnosť, ktorá ním zamávala. Tvár mal uhniezdenú v jej vlasoch a zrazu spoznal tú vôňu. Voňala ako jablká. Prekvapilo ho, ako dokonale pasovala do kriviek jeho tela; ako keby bola stvorená pre tento účel. Keďže bol neschopný pohnúť sa bez toho, aby ju zobudil, uvoľnil sa a užíval si pocit z toho, že je schúlená proti nemu. Bolo mu jasné, že sa asi tiež rovnako môže tešiť z pokoja pred búrkou.
Spoznal presný okamžik, kedy sa jej oči otvorili. Za menej než jeden úder srdca bola napätá ako tetiva luku. Rozveselila ho jej úzkosť, keď si predstavil tie myšlienky, čo jej víria hlavou. To pobavenie trvalo len dovtedy, kým sa nezačala hýbať. Minútové hladenie jej saténovej pokožky vznietilo jeho nervové zakončenia. Uvedomil si, že jeho telu je srdečne ukradnuté, že je muklorodená. Vedelo len to, že je to žena, mäkká, teplá a je presne v tej správnej pozícii. Bolo toho príliš mnoho, aby sa to dalo zniesť. Skôr než si všimla zrýchlený tlkot jeho srdca a pohyb inej časti jeho tela, natiahol sa a odvalil sa od nej predstierajúc spánok.
Zdrhla z postele ako vystrašené mačiatko. Skrz mihalnice sledoval ako schmatla svoj župan a potom sa nahla ponad neho. Skoro sa usmial nad snahou, ktorú vložila do toho, aby sa ho nedotkla. Zatvoril oči, kým siahala po oblečení a odišla.
Keď odišla, prevrátil sa na chrbát a založil si ruky za hlavu. "Spal som s Hermionou Grangerovou," dumal. Pred dvoma dňami by ho tá myšlienka vydesila. Teraz bola znepokojujúca, ale určite ho nedesila. Potter a Weasley vyletia z kože - niežeby im Grangerová túto pikošku niekedy prezradila. Ale Draco to urobí. Vlastne sa čudoval, že ho to nenapadlo skôr. Bude to skvelá pomsta Potterovi. Bola by bábkou v jeho rukách, keby si to zaumienil. Uvažoval, či ju Potter alebo Weslík niekedy videli v takom neoblečenom stave, v akom ju videl Draco... Asi nie. Tí idioti si zjavne nevšimli, čo majú rovno pod nosom.
Začul, ako sa na prízemí pohybuje a potom počul tečúcu vodu. Driemal, až kým nezacítil varené jedlo a došlo mu, že je čas vstávať. Vykĺzol z postele a natiahol si nohavice. Zaželal si pritom, aby ho včera v noci napadlo schmatnúť zo svojej izby nejaké svoje oblečenie.
Zatúlal sa do kuchyne, aby uvidel stôl naložený enormným množstvom jedla. Hermiona na neho dlho zízala, tvárila sa ostražito a nervózne. Opatrne sa usmial, nedovolil, aby mu do čŕt prekĺzol nejaký náznak úškrnu, tentoraz.
"Dnes ráno hostíme Ministerstvo mágie? Alebo muklovskú armádu?" spýtal sa. Viditeľne sa striasla.
"Ja... myslela som, že možno budeš hladný," nepresvedčivo odvetila.
"Som," priznal sa. Posadil sa za stôl a naložil si slaninu, klobásu, dolky s džemom, vajíčka a paradajky, ovocie s hustou smotanou a veľa horúceho čaju. Odhryzla si a obozretne ho sledovala, ako s chuťou je. Vedel, že existovali otázky, ktoré mu chcela položiť, ale vôbec nič nepoznamenala. Pravdepodobne preto, že všetky odpovede boli zrejmé. Áno, primiestnil ich sem. Áno, vyzliekol ju. Áno, vliezol ku nej do postele. Áno, kým spali, tak sa k nej privinul. Áno, urobil by to znova a áno, práve teraz myslel na to, že ju vynesie hore schodmi a dokončí to, čo dnes ráno mohol začať... Rozkašľal sa a poriadne si odpil z čaju.
"Toto všetko si urobila bez mágie?" spýtal sa a pritiahol svoju myseľ k bezpečnejšej téme. Prikývla a on bol proti svojej vôli ohromený. Keby on musel týždeň žiť bez mágie, asi by zomrel od hladu. Keď dojedol, so spokojným povzdychom sa pohodlne usadil.
"Nuž, Grangerová, aký je plán na dnešok? Žiadny z tvojich miláčikov nepotrebuje zachrániť?
Zamračila. "To nie sú miláčikovia. Voláme ich priateľmi. Tak by si ich volal aj ty, keby si nejakých mal."
"Z toho, čo som videl, priatelia skôr spôsobujú bolesť hlavy. Zjavne sa dostávajú do množstva problémov."
Skutočne sa rozosmiala. "To robia. Ale nakoniec majú sklony stáť za to. Ak si dojedol, predstavím ti skvelý muklovský vynález."
"Červené hodvábne nohavičky?" spýtal sa nádejne.
Šarlátovo sa začervenala a zjavne v tomto okamihu nedokázala nájsť slová.
"Nie," dostala nakoniec zo seba. "Volá sa sprcha."
Zachichotal sa a nasledoval ju na poschodie. Na ceste zachytil ďalší závan jablka a krátko zapremýšľal, že by bolo lepšie, keby voňala kokosom alebo jahodami či nejakou inou vôňou, ktorú nenávidel. Muselo to byť jablko; jeho obľúbené.
V kúpeľni mu zapla vodu, ukázala mu ovládanie a zatiahla závesy okolo vane. Ukázala na uteráky a otočila sa k odchodu. Zastala vo dverách a vážne sa na neho pozrela.
"Ďakujem ti, že si zachránil Nevilla," zašepkala. "A mňa. Bol si skvelý."
Ponáhľala sa von, zanechajúc ho zmäteného a podivne potešeného. Pokúsil sa spomenúť si, či ho niekedy predtým niekto nazval skvelým.
Musel priznať, že ohľadom sprchy mala pravdu. Bude ju musieť spomenúť otcovi, keď sa im podarí zabrániť Temnému pánovi zničiť všetko na planéte. Keď opustil vaňu, strávil nejaký čas pred zrkadlom a premieňal si oblečenie - prácička, ktorú nenávidel, pretože bolo ťažké napasovať ho správne. Hoci ako si spomínal, Hermiona nemala žiadne problémy, keď mu menila oblečenie v Doveri...
Zmenil si čiernu košeľu na šedú, ale hodváb nechal, pretože bolo ľahšie nechať pôvodný materiál. Nohavice nechal na pokoji. Obul si topánky a zišiel dole, aby ju našiel ponorenú v knihe. Súhlasne prikývol. Toto bola Grangerová, ktorú bol zvyknutý vídavať.
"Napadlo mi, že by sme mohli ísť do Riddlovho domu, ako sme včera plánovali," povedala. "Mala som zopár hovorov, kým si bol v sprche a najjednoduchší spôsob, ako sa tam dostať, je ísť vlakom do Little Hangletonu (cz: Malý Visánek). Mohli by sme sa premiestniť naslepo, ale neznášam to robiť za denného svetla. Je tam príliš veľká šanca, že ťa zazrú muklovia a určite nepotrebujeme, aby sa nám zaplietlo do hľadania viteálov ministerstvo. Keby sme sa premiestnili na King's Cross v Londýne, mohli by sme chytiť muklovský vlak, ktorý odchádza na sever za dvadsať minút."
Znova bola úplne vo svojej koži, čo bola trochu úľava. Bude ľahšie sústrediť sa na ich cieľ, ak sa bude chovať ako ľudská príručka.
Výlet do Great Hangletonu (cz: Veľkého Visánku) prebiehal ako bolo naplánované. Jazda muklovským vlakom bola podobná hocijakej jazde vlakom, ktorú kedy zažil, až na to, že jedlo a pitie na vozíku bolo úplne iné. Hermiona mu kúpila nápoj menom Coca Cola, ktorá sa ľahko mohla stať Dracovým obľúbeným nápojom. Bola sladká a bublinková a vynikajúca. Trochu ho rozrušilo, že za jeden deň objavil dva cenné muklovské vynálezy.
Hermiona premenila jeho nohavice na čierne džínsy a smrťožrútsky habit/nepremokavý plášť na bundu smotanovej farby so šikovným vreckom na prútik. Ona mala na sebe tmavšie modré džínsy než deň predtým a smaragdovú zapínaciu blúzku. Na nej to bola vynikajúca farba, hoci sa snažil nevšímať si to. Čiastočne ju mala zakrytú bielym svetrom na zapínanie - najpravdepodobnejšie tiež schránka pre prútik, pretože sa vytváral príjemný teplý deň.
Šli pešo z Great Hangletonu do Little Hangletonu a predstierali, že sú turisti. Hermiona mala okolo krku foťák, aby vylepšila maskovanie, pre prípad, že by miestni kládli otázky. Dom Riddlovcov bol v úbohom havarijnom stave. Všetko bolo zarastené rastlinstvom a strecha vyzerala byť zrútená na jeden roh. Niekoľko okien bolo rozbitých a zrejme sa stali cieľom miestnych chuligánov.
"Nemali by sme skúsiť zadné dvere?" spýtala sa, s obavami si prezerajúc to miesto.
"Ty povedz," neúctivo odvetil Draco. "Vy chrabromilčania ste experti na zakrádanie sa a strkanie noštekov tam, kam nepatria."
"Nie sme!"
Posmešne sa na ňu pozrel. Ignorovala ho a nasledovala zarastenú cestičku okolo domu, pri chôdzi odtláčala malinčie a burinu nabok. Zadné dvere sa zdali byť zamknuté, ale rýchla Alohomora to napravila. Dvere sa otvorili s hrdzavým zaškrípaním. Hermiona trochu nervózne nazrela dnu.
"Ideme?" spýtala sa.
"Po tebe," veselo odvetil. Na rovinu, po nájazde na Voldemortov hlavný stan, aby zachránil zajatého chrabromilčana, si myslel, že lov viteálu bude vyložene sranda.
Kráčali z izby do izby v tmavom, prachom zakrytom, roztrasenom dome. Strecha na niekoľkých miestach presakovala, prehnívala podlahy a spôsobovala, že ich kroky boli nebezpečné.
"Čo presne hľadáme?" spýtal sa Draco, keď obišiel dolámané zvyšky nejakého stola. Ten dom očividne zbavili všetkého cenného, ale niekoľko zlomených a bezcenných vecí tu zostalo.
"Neviem. Ak tu Voldemort ukryl viteál, musíme myslieť ako on, aby sme určili, kde ho mohol dať."
"Žiaden problém. Mysli ako nepríčetné, psychotické, megalomanské monštrum, ktoré nedávno vstalo z mŕtvych."
"Okrem tej časti ´nedávno vstalo z mŕtvych´ by si ty s tým nemal mať žiaden problém," odvetila.
Namieril slabučké bodacie kúzlo na jej zadok. Zajačala a potom sa zasmiala.
"V poriadku, predpokladám, že nie si celkom nepríčetný."
Hrozivo nadvihol svoj prútik a ona schmatla jeho koniec, aby mu ho vykrútila z ruky. Nepustil ho a nastala hravá poťahovačka, ktorá skončila tým, že prudko šklbol za prútik, čím ju hodil voči sebe. Ovinul druhú ruku okolo jej pása a stisol.
"Prestaň ma zlostiť," varoval, kým sa pozeral na jej dohora otočenú tvár. Na jednom líci mala šmuhu od špiny a jej vlasy boli beznádejne rozstrapatené. Zasmiala sa a pritlačila mu špičku svojho prútika o bradu.
"Mám šesť rokov zlostenia, ktoré musím vyrovnať," povedala a zľahka ním poklepala.
"Myslel som, že je proti chrabromilskému krédu chovať voči niekomu zášť," napomenul ju.
"Je to moja zášť a ja ju budem chovať tak dlho, ako sa mi zapáči."
Zaškeril sa a znova ju stisol. Zalapala po dychu.
"Vyzeráš ako ufúľanec," poznamenal. Bola to pravda. Prekliato príťažlivý ufúľanec so zaklonenou hlavou a očami, ktoré takto žiarili. Napadlo ho pobozkať ju.
"Ja ani nepoviem, ako vyzeráš ty," sucho odvetila. "Teraz ma pusť. Sme tu z nejakého dôvodu, spomínaš si?"
"Ty si začala," vydýchol a začal skláňať svoje ústa k jej. Obaja stuhli pri praskajúcom zvuku podlahy pod nimi. Neochotne ju pustil. Rýchlo sa otočila a zamierila nadol, aby ten zvuk preskúmala. Potichu zaklial a nasledoval ju.
"Prekliate chrabromilské šťastie," mrmlal.