Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola osemnásta - Zásahy a protizásahy

Harry bol rovnako ako Ron unavený zo svojho vyčerpávajúceho dňa, takže šli zavčasu spať. Ale Harry považoval spánok za nemožný. Zakaždým keď zatvoril oči, videl mŕtve telo svojho otca alebo skľúčenú tvár Siriusa Blacka.

Nakoniec to vzdal a nechal Rona spať vo veži, kým on zišiel dole a posadil sa v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Hedviga sa nevrátila, a tak bol zvedavý, čo robí Hermiona. Nebolo pre ňu typické, že by neposlala žiadnu odpoveď. Bol zvedavý, či sa ukázalo, že je Devlin Whitehorn skutočný.

Zrazu sa s prásknutím zjavil Dobby. Harry z toho takmer vyskočil z kože.

"Harry Potter, pane! Rád prichádza na Rokfort! Niečo sa stalo!"

"Čo sa stalo, Dobby?" spýtal sa a pokúsil sa upokojiť svoj uháňajúci pulz.

"Dobby nevie, Harry Potter. Ale idú sem, aby sa stretli, pretože noví členovia nemôžu vstúpiť do Hlavného stanu Rádu. Jack Williamson poslal odkaz Remusovi Lupinovi, ale Dobby tú správu nepozná."

"Áno, nuž, aj keby sa stretli tu, bolo by pre nich typické, že ma s Ronom vynechajú. Vďaka, že si mi to povedal, Dobby."

"Harry Potter požiadal Dobbyho, aby ho informoval a Dobby v prvom rade urobí ako Harry Potter žiada!"

"Daj mi vedieť, keď sa zídu. Zobudím Rona a budeme tam."

Harry sa na chvíľu pohodlne usadil a premýšľal. Bol zvedavý, či sa Lupin bude obťažovať informovať ho. Boli s informáciami ústretoví, kým bol Harry bezpečne zavretý na Privátnej ulici číslo 4, ale teraz, keď bol vonku, kde mohol urobiť niečo unáhlené a nebezpečné... Nuž, len sa ho pokúšali chrániť. Teda tak by to povedali oni.

Vyšiel hore a prezliekol sa skôr, než strčil do Rona.

"Choď preč, mami!" zavrčal Ron a švihol po Harrym. "Nech to urobia Fred s Georgeom!"

Harry ním zatriasol silnejšie. "Ja nie som tvoja mama, Ron. Preber sa."

Ron sa so žmurkaním posadil.

"Čo sa deje? Je to Hermiona?"

Harry vysvetľoval a Ron si naťahoval svoje oblečenie.

"Niečo ich sem v túto hodinu muselo priviesť."

Kým napäto čakali v spoločenskej miestnosti, Ron zmasakroval Harryho v čarodejníckych šachoch.

"Ani sa tomu nesnažíš venovať pozornosť!" zavrčal Ron, keď jeho kráľovná rozbila Harryho posledného koňa.

Harry zatlačil kreslo dozadu.

"Viem. Dúfajme, že neplánujú schôdzu na zajtra alebo na budúci štvrtok, alebo dva týždne pred začiatkom školy. Dobby nebol veľmi konkrétny."

"Chceš povedať, že ty si len predpokladal, že myslel dnes v noci?"

Skôr než sa mohol Harry priznať k svojej hlúposti, Dobby sa znova objavil.

"Harry Potter, pane, sú tu. Schádzajú sa vo Veľkej sieni."

"Vďaka, Dobby," odvetil Harry a hodil po Ronovi pohľad plný úľavy. Práve chceli vyliezť dierou v portréte, keď Harryho zahalil Lupinov strieborný patronus. Lupinov hlas prichádzal k Harrymu ako keby z veľkej diaľky, zvláštnosť jedinečná pre doručovanie správ patronusom.

Harry, na prízemí je stretnutie Rádu. Máme novinky, ktoré musíš počuť.

Zahalenie zmizlo.

"Nuž?" spýtal sa Ron.

"Vlastne mi povedal iba to, aby som zišiel dole."

"To sú zlé správy," znepokojene odvetil Ron. "Keby to bola rutina, neobťažovali by sa."

Harry chcel veriť opaku, ale mal príšerné podozrenie, že Ron má pravdu. Zbehli dole schodmi a vošli do Veľkej siene. Bolo čudné vidieť to miesto také prázdne a ešte čudnejšie bolo vidieť väčšinu Fénixovho rádu na jednom mieste. Harry mávol na Kingsleyho Shacklebolta, Jacka Williamsona, Dedalusa Diggla a ostatných, ktorých chvíľu nevidel. Dobby mu ukázal sedadlo, ktoré zachránil pre neho.

"Harry, máme zlé správy," prehovoril Lupin, čím prerušil pozdravy. "Zajali Nevilla Longbottoma a jeho starú mamu skoro zabili. Je u Svätého Munga... A nevieme, kde je Neville."

Harry sa pri tých správach sťažka posadil. Zajali Nevilla? Ako mohol byť taký hlúpy? Len čo šli smrťožrúti po Lune, mali minimálne varovať zvyšných členov Dumbledorovej armády!

"Naivne sme si mysleli, že dvakrát za jeden deň nezaútočia," povedal Lupin.

"Máme nejakú predstavu, kde by Neville mohol byť?"

Moody začal hovoriť, ale až na potlačené frflanie ho umlčal lakeť od Kingsleyho Shacklebolta. Harry tú výmenu postrehol a uvažoval, čo skrývajú.

"Nemyslím, že na tom záleží. Je dosť jasné, že majú v pláne využiť Nevilla ako lákadlo, aby ťa vytiahli von, Harry. Čoskoro nám dajú vedieť, kde je."

Harrymu bolo zle. Mohol si len predstavovať to peklo, ktoré mu spraví Bellatrix Lestrangeová a ostatní smrťožrúti.

"Musíme niečo urobiť!"

"Jediné, čo môžeme urobiť, je naplánovať našu stratégiu, keď si vyžiadajú tvoju prítomnosť. Takže, máme zopár nápadov..."

Harry načúval len na pol ucha, vediac, že akákoľvek taktika, čo naplánujú, bude pravdepodobne zbytočná dovtedy, kým nebudú mať viac konkrétnych informácii. Všimol si, že sa Tonksová potajme presunula okolo stola, aby sa posadila vedľa Arthura Weasleyho. Krátko sa rozprávali a potom Arthur schmatol pergamen a začal kresliť niečo, čo podozrivo vyzeralo ako mapa. Ukazoval na svojej kresbe na rôzne body a polohlasom hovoril s Tonksovou. Niekoľkokrát prikývla a kládla otázky.

Ron pritiahol Harryho pozornosť, keď sa spýtal: "Kde je Hermiona?"

Harry premýšľal nad tou istou vecou. Jack Williamson prehovoril.

"Zostala v dome Longbottomovcov, aby zistila, či smrťožrúti nenechali nejaký dôkaz, kde mohli vziať Nevilla." Zachichotal sa. "Minimálne to bola jej verzia. Skôr si myslím, že chcela byť sama s tým fešákom, s ktorým bola."

Ronove oči sa prižmúrili.

"S akým fešákom? Myslíš Devlina Whitehorna?"

Jack sa znova zasmial a nadvihol na Rona obočie. "Devlin Whitehorn? Pokiaľ nemá syna alebo vnuka rovnakého mena. Na rovinu, tento mladík vyzeral príliš dobre, aby bol Devlinov príbuzný."

"Ako presne vyzeral?" spýtal sa Harry, neschopný uveriť tomu, že by ich Hermiona opustila kvôli nejakému fešnému cudzincovi. V skutočnosti si ju len ťažko dokázal predstaviť s akýmkoľvek fešným cudzincom.

"Vysoký, blond, štíhly. Asi tvojej váhy, Harry. Prvotriedny fešák. Tiež dosť povedomý, hoci celkom nedokážem zaradiť jeho tvár... ale príde mi to na rozum."

Harry nič nepovedal. Predpokladal, že to by vysvetľovalo Hermionin nedostatok komunikácie, hoci radšej by mala mať prekliato dobré vysvetlenie. Ron sa trpko sťažoval. Harry si všimol, ako Tonksová vykĺzla z miestnosti a bol zvedavý, čo má za lubom. Bol expertom na vykrádanie sa a jej pohyby určite naznačovali, že má niečo za lubom.

"Dobby, stráž Tonksovú," zašepkal. Dobby vážne prikývol a zmizol.

ooOoo

Draco tuho zvieral Hermionu, keď sa začala zvíjať v jeho náručí. Stíšeným hlasom prehovoril do jej ucha.

"Nehýb sa, inak budeme obaja mŕtvi."

"Kde sme?" zašepkala Hermiona, keď ju pustil.

"V mojej izbe. Vitaj na Malfoy Manor." Ako očakával, izba bola prázdna. V túto hodinu mali smrťožrúti vo zvyku pofľakovať sa v jedálni alebo v salóne, popíjať whisky a spomínať na staré zlé časy.

Jej oči na neho podozrievavo zažiarili.

"Čo tu robíme?"

"Odovzdávam ťa Temnému pánovi, aby som sa dostal späť do jeho priazne," sarkasticky odvetil Draco. Zazrela na neho, ale zjavne ten sarkazmus zachytila. Draco sa bez pobavenia usmial. "Povedala si, že chceš dostať Longbottoma späť, takže sme tu v čeľustiach smrti. Dúfam, že si šťastná."

Prudko sa nadýchla a v jej očiach bojovala nedôvera s nádejou.

"Kde je?"

"V suteréne, pravdepodobne. Ak je v salóne, máme smolu."

"Prečo?"

"To nechceš vedieť." Prešiel k svojmu šatníku a vytiahol dlhý čierny plášť s kapucňou. Podal jej ho a schmatol ďalší pre seba. Mal ich tucty. Čierne plášte boli do značnej miery módna značka Malfoyovcov.  "Toto nikoho neoklame, ale pri letmom pohľade možno nepritiahne pozornosť. Blbé je, že nemáme neviditeľný plášť ako tvoj kamarát Potter. Teraz buď ticho, nasleduj ma a snaž sa, aby nás kvôli tebe nezabili," prikázal a natiahol si kapucňu, aby zakryl svoje príliš žiarivé vlasy.

Prešiel k dverám a otvoril ich. Nikto nebol na dohľad, takže kráčal priamo po chodbe k dverám naproti, pričom ukázal na dosku v podlahe a naznačil Hermione, aby na ňu nestúpila. Ponáhľala sa pripojiť k nemu a on zatvoril dvere. Zažal prútik, aby osvietil malý splachovací záchod.

"Nikto ho nepoužíva, pretože je pokazený," zamrmlal. "Dôvod, prečo je pokazený, je to, že ukrýva toto." Vrhol rýchle kúzlo a časť steny sa otvorila, aby odhalila schodisko vedúce nadol. Dôverná informácia - výhoda vlámania sa do vlastného domu. "Poznačil som tie, čo škrípu, takže na ne nestúp. Buď prekliato ticho; budeme prechádzať blízko kuchýň a tie sú väčšinou obsadené." Hermiona uprene prikývla. Pod jej čiernou kapucňou nebolo vidno nič okrem páru kučier a jej brady. Vzdychol si a zastrčil neposlušné kučery dovnútra jej plášťa. Nadvihla tvár, aby sa na neho zvedavo pozrela; jej oči v tej tme boli obrovské.

Zišli dole schodmi a on za nimi ten vchod uzavrel. Dracov prútik poskytoval len minimálne množstvo svetla. Niekoľko schodov bolo označených červenou žiarou a on ich opatrne prekročil. Obišiel tajné dvere, ktoré viedli von a pokračoval smerom nadol do suterénu.

Dlho opatrne načúval, než si pripravil kúzlo a otvoril dvere. Na bočnej stene podzemia bol prázdny stenový panel a potichu sa odsunul nabok. Dracovo kúzlo preletelo miestnosťou a zastihlo Macnaira úplne nepripraveného. Smrťožrút a stolička, na ktorej sedel, sa prevrátili nabok. Našťastie perzský koberec z dovozu stlmil ten náraz. Oproti Macnairovej spadnutej stoličke bol zrútený Neville Longbottom. Mal priviazané ruky a nohy k tvrdej drevenej stoličke a brada mu spočívala na hrudi. Buď bol v bezvedomí alebo bol mŕtvy. Hermiona sa prehnala okolo Draca k Nevillovmu boku.

Draco, oveľa opatrnejší, sa uistil, že žiadneho iného smrťožrúta nepoverili strážením Longbottoma. Trochu si stiahol kapucňu, aby mal lepší výhľad. S odporom si všimol, že Macnair jedol čipsy. Ten drahý koberec špinili veľké drobky. Nevychovaný hulvát.

Prasknutie ich upozornilo na premiestnenie a Hermiona sa napla, aby čelila nebezpečenstvu. Bellatrix Lestrangeová prekvapene zízala na Draca. Bez mihnutia oka zdvihla prútik a vyslala na Draca paralyzujúce kúzlo. Hoci to očakával, jeho Protego bolo príliš pomalé.

"Sme mŕtvi," pomyslel si tesne predtým, než Hermionine kúzlo zasiahlo Bellatrix, ktorá bola zrazu rovnako stuhnutá ako Draco. Nemohol pohnúť ani svalom a v úžase sledoval, ako spoza Bellatrixinho habitu vykročil akýsi domový škriatok. Na chvíľu si pomyslel, že je to Kreacher.

"Hermiona Grangerová!" vykríkol hlasným šeptom Dobby. "Čo tu robíš?"

Draco sledoval, ako Hermiona cúvla v šoku a varovne zdvihla prútik.

"Dobby? Čo robíš s Bellatrix Lestrangeovou?"

"Dobby plní príkazy Harryho Pottera. Dobby sleduje Tonksovú, ktorá prišla zachrániť Nevilla Longbottoma. Hermiona Grangerová, prekliala si Tonksovú, nie Bellatrix Lestrangeovú."

Zúfale ukazoval na Bellu. Draco nemal ani potuchy, o čom jeho bývalý domový škriatok bľaboce, ale Hermiona zrejme mala. Vyslala protikúzlo na Bellatrix, ktorá sa prehla v úľave, gesto tak veľmi netypické pre Bellu.

"Čauko, Hermiona," povedala so slabým smiechom. Ani ten hlas nepatril Bellatrix a Dracovi to konečne došlo. Všehodžús, nepochybne. Grangerová švihla prútikom na Draca a znova sa vďakabohu mohol hýbať. Zazrel na Bellatrix/Tonksovú a ponáhľal sa dopredu, aby sa uistil, že Macnair je vyradený z hry.

"Nie je toto Draco -" začala Tonksová, ale Hermiona ju prerušila. Draco si so zakliatím znova stiahol kapucňu. Neplánoval dať sa spoznať. Ani jednou stranou.

"Neskôr to vysvetlím," povedala Hermiona. "Musíme odtiaľto dostať Nevilla."

Macnair bol tuhý. Hermiona uvoľnila putá, čo priväzovali Longbottoma ku stoličke. Tvár mal napuchnutú a krvavú. Oblečenie bolo roztrhané a na niektorých miestach červené. Hermiona ho mocne zovrela, keď klesol zo stoličky. Tonksová jej bežala pomôcť. Prasknutie ohlásilo novopríchodzieho a Draco zdvihol pri tom zvuku prútik. Tentoraz nezaváhal. Zväzovacie kúzlo letelo k tej veci, ale v mihu sekundy bolo odrazené.

"Ty!" zasyčal Dobby. Letel na Kreachera a obaja s hlasným tresknutím zmizli. Draco zahrešil.

"Budeme mať spoločnosť!" Ukázalo sa, že skôr než predpokladal. Dvere na suteréne sa otvorili a do výhľadu sa im vohnal jeden smrťožrút. Hermiona sa namáhala, aby zdvihla Nevilla. Tonksová namierila Stupefy na toho smrťožrúta - Notta, všimol si Draco. Vedľa Nevillovej stoličky zaznelo prásk a prúd svetla zasiahol Hermionu, ktorá sa pod Nevillovou váhou zrútila. Draco sa odplatil omračujúcim kúzlom a bol zvedavý, čo Crabbe použil, aby zložil Hermionu. Súčasne Tonksová vrhla Impedimentu na Nottovu náhradu na schodoch. Minula.

"Prestaň sa brzdiť!" zasyčal Draco a vypálil silou snehovej víchrice, ktorá vrazila toho smrťožrúta späť nahor schodmi. Napadlo ho, že to bol Lars. "Vezmi Longbottoma a vypadnite odtiaľto!"

Draco vytiahol Nevilla jednou rukou a hodil ho na Tonksovú. Potom sa sklonil a nabral Hermionine ochabnuté telo. Privolal Acciom jej prútik práve vtedy, keď sa zhmotnili ďalší traja smrťožrúti.

"Vďaka bratanec," zavolala Tonksová, keď sa odmiestňovala.

Draco sa odmiestnil.

ooOoo

V Hermioninej spálni klesol na kolená, zmáčaný potom. Sotva dokázal uveriť tomu, že sa im podarilo odtiaľ dostať živým. Možno bolo niečom na preslávenom chrabromilskom šťastí. Stále držal v náručí Hermionu a jej hlava sa opierala o jeho rameno. Skontroloval jej pulz. Bol slabý, ale hmatateľný. Vrhol Finite Incantatem ako protikúzlo na čokoľvek, čo na ňu bolo použité, ale ona sa stále neprebrala. Draco ju položil na zem a postavil sa. Bol totálne vyčerpaný. Taký prekliato dlhý deň! Nájazd na Lovegoodovcov, výlet do a z Doveru, výlet k Longbottomovcom a nakoniec tá záchrana. Boh vie, koľkokrát sa už Grangerová premiestnila. Asi najmenej šesťkrát, viac než doporučené denné maximum.

Stiahol prikrývky z jej postele a potom uvoľnil plášť okolo jej krku. Spadol na zem a on ju znova zdvihol. Položil ju na posteľ a rozviazal jej botasky. Odhodil ich nabok, nasledované jej ponožkami. Keď ju chcel zakryť, zaváhal pri pohľade na jej džínsy. Draco nenávidel spanie v nohaviciach - sťahovali a boli prekliato nepohodlné. Ráno mu poďakuje za to, že jej ich dal dole. Uškrnul sa. Nuž, asi nie. Skôr ho pravdepodobne prekľaje do zabudnutia, čo rozhodlo.

Trochu ju odlevitoval nad posteľ a uvoľnil jej džínsy. Pomaly ich sťahoval, až kým neboli uvoľnené dosť na to, aby sa dali zovrieť pri členkoch a stiahnuť z jej nôh. Tá činnosť bola náročnejšia než vyzerala. Nikdy predtým nevyzliekal ženu v bezvedomí. Teraz vedel, ako sa museli cítievať Crabbe s Goylom. Zachichotal sa nad vlastným vtipom, ale jeho pobavenie ustúpilo, keď preskúmal to, čo odkryl. Hermiona mala pekné nohy. Jeho oči pomaličky putovali od jej členkov nahor po štíhlych nohách a ohromene sa nadýchol. Skôr než skromné, praktické biele nohavičky, ktoré očakával, mala na sebe hodvábne červené nohavičky lemované čipkou. Jeho obočie sa ostro nadvihlo v podivení.

"Sme plní prekvapení, však, Grangerová?" zamrmlal. Okamžite zanechal krátku zábavnú predstavu, že jej dá dole tričko. Jeho myšlienky už zabiehali po nebezpečnej ceste bez toho, že by bolo treba prilievať olej do ohňa. Dovolil si ešte jeden oceňujúci pohľad, keďže vedel, že toto je asi naposledy, čo ju vidí v takomto stave.

Uvoľnil kúzlo, pustil ju späť na posteľ a rýchlo cez ňu natiahol prikrývky. Vzdychol si rád, že je úloha splnená. Rozhliadol sa, ale v jej izbe nevidel žiadne vhodné miesto k spánku. Malfoyovci nikdy nespia na zemi. Nemal totiž v úmysle zaspať bez výstražného systému. Mohol spať v inej časti domu, ale uvedomoval si, že nemá dosť energie, aby strážil celý dom. Nebolo pomoci. Načiahol sa pod prikrývky a hrubo odsunul Hermionu na posteli čo najďalej. Zastrčil jej prútik pod jej vankúš a potom sa až na boxerky vyzliekol.

Vrhol rýchle strážne kúzlo na celú izbu a vkĺzol do postele vedľa Grangerovej. Dal si pozor, aby sa ho žiadna jej časť nedotýkala. Ak sa niekto k tejto izbe priblíži, okamžite bude hore. Zastrčil prútik pod svoj vankúš a za niekoľko sekúnd zaspal.