DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/13/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola trinásta – Dover
Draco musel prekonať svoju averziu voči špine. Ležal roztiahnutý na zemi s hlavou odpočívajúcou na svojom zrolovanom smrťožrútskom habite. Zabával sa tým, že vyčarovával z konca svojho prútika rôzne drobnosti: svetlušky, dúhové bubliny, mnohofarebné iskry, ktoré sa bláznivo točili po jaskyni než v miniohňostroji vybuchli; množstvo iskrivých modrých motýľov, ktorí sa rozplynuli v hmlu; spŕšku sladkovoňavých červených ružových lupienkov, ktoré teraz ležali zabudnuté na dne jaskyne.
"Premýšľala som," zrazu oznámila Luna, po dvoch zázračných minútach mlčania.
"Dúfam, že nie o krčorohých chrapogotoch, pretože o tých som už počul dosť na niekoľko životov."
"Nie, premýšľala som, že môj otec by nikdy nenastavil jednosmerné prenášadlo do jaskyne, ktorá nemá žiaden východ. To by bolo šibnuté."
"Samozrejme. Nikto v tvojej rodine by nikdy nebol šibnutý."
Buď to ignorovala alebo nepostrehla ten sarkazmus, pretože sa postavila.
"Presne. Takže tu musí byť východ. Len ho musíme nájsť."
Draco sa prevalil na brucho, aby sledoval ako schmatla svoj prútik zo stredu dna. Kým čakali, zažala ho ako sviečku a upevnila ho skalami. Napochodovala k stene a prezerala si ju zblízka, kým prechádzala rukou po povrchu.
"Toto ťa možno mohlo napadnúť pred hodinou."
"V skutočnosti ma to napadlo, ale teba zjavne zaujímal krčorohý chrapogot, plus som mala vážne radosť, keď som ťa sledovala čarovať - kto by si bol pomyslel, že niekto taký zlý dokáže vytvoriť také pekné motýliky?"
Na chvíľu Draco zvažoval vyčarovať hniezdo jedovatých hadov, ale zarazil sa v tom nutkaní tým, že sa niekoľkokrát upokojujúco nadýchol. Pogratuloval si za svoju trpezlivosť, keď povedala: "Aha! Tu je to."
Veľká časť jaskynnej steny sa zrazu otvorila dohora a vpustila vítaný závan morom obťažkaného vzduchu a jasného slnečného svetla. Draco sa vyštveral na nohy. Pripojil sa k Lune na rímse, z ktorej bol výhľad na obrovskú plochu oceánu. Hlboko dole narážali vlny na zubaté skaly a vysielali nahor spŕšky vody. Napravo sa stáčali útesy až do nedohľadna. Naľavo nebolo vidieť nič okrem skalnej steny a zopár muklovských lodí ďaleko na vode. Draco sa postavil na kraj rímsy a vzhliadol dohora dúfajúc, že nejakým zázrakom zazrie cestu alebo rebrík, alebo aspoň spráchnivené lano. Ako sa dalo čakať, nebolo tam nič okrem päťdesiatich stôp strmej skaly. Draco si vzdychol a vytiahol svoju mincu.
Grangerová, viem, kde sme.
To je báječné!
Nuž, nie celkom. Sme na Bielych útesoch Doveru. A keď som povedal ´na´, myslel som to doslova. Slečna Chrapogotka našla vchod, takže minimálne sme vonku. Chcem nás vziať na vrchol a pokúsim sa určiť našu polohu.
Buďte opatrní.
Draco vedel, že myslela buďte neviditeľní. Nemohli nás zazrieť nejakí prekliatí muklovia, že nie? Privolal si svoj smrťožrútsky habit a obliekol si ho. Pozrel sa na Lunu, ktorá nakúkala na vlny pod nimi ako prikovaná.
"Myslím, že vidím murtlapa (cz: hrbouna)," prehovorila. Draco nemal odvahu položiť jej nejakú otázku.
"Poď sem. Musím nás premiestniť na vrchol."
V hrôze na neho zízala. "Nebesia, nie! Snažíš sa nás zabiť? Premiestnenie, no určite."
Draco zaťal čeľusť tak silno, že mal pocit, že mu snáď prasknú zuby.
"Ako potom navrhuješ, aby som ťa tam dostal?" precedil pomedzi ne. "Zhodou okolností so sebou nemám metlu."
"Ty nedokážeš vyčarovať lietacie kúzlo? Dokonca aj ja to dokážem. Až na to, že práve teraz nemôžem. Vieš, mágia neplnoletých."
Draco si poškrabal rukou vlasy a začalo mu dochádzať, prečo sú tie Potterove neustále rozstrapatené. Ako dokázal byť dennodenne pri týchto ľuďoch bez toho, že by ich nepremenil na niečo hrôzostrašné?
Vyčaroval na dievča Wingardium Leviosa a potom ju chytil za rukáv, keď ju začalo unášať smerom k moru. Použil jedno aj na seba a potom strávil ďalších desať minút snahou udržať ich namierených správnym smerom namiesto toho, aby s každým vánkom uleteli. Kým sa preniesli nad tú zelenú trávu a to kúzlo ukončil, bol zmáčaný potom. Rozhliadol sa dokola unavenými očami.
"Nejaká predstava, kde sme?" spýtal sa.
"V Británii?" navrhla.
"Pripomeň mi, prečo by som ťa nemal zabiť."
Ak mu to pripomenula, nepočul to, pretože znova držal galeón.
Vidím veľa zelenej. Vydrž, sme v priehlbine. Počkaj, než sa dostanem na vrchol.
Kráčal, až kým nestál na vyvýšenine a nerozhliadol sa. Okrem nekonečnej zelene zbadal to, čo vyzeralo ako mólo vyčnievajúce von z vody.
Detailne popísal svoje okolie.
V poriadku, ste blízko Doveru, malo by sa tam dať dôjsť peši, ak to bude nevyhnutné. Stretneme sa pred Doverským hradom, pod oblúkom. Daj mi vedieť, keď sa tam dostanete. Premiestnim sa priamo k vám len čo usúdiš, že je to bezpečné.
Fajn, odpovedal Draco, hoci pomyslenie na prechádzku bolo skoro rovnako nepríjemné ako pomyslenie na to, že sa konečne prezradí Hermione Grangerovej.
Zvládli to k Doverskému hradu bez toho, že by Draco sotil Lunu do Atlantiku, čo považoval za dôkaz svojej neskutočne silnej vôle.
"Priprav sa," povedal, keď sa dostali na miesto, o ktorom predpokladal, že je ten správny bod. "Pravdepodobne sa totálne rozzúri." Rozhliadol sa, ale turistická aktivita bola zjavne minimálna.
Sme tu, poslal.
Hermiona sa primiestnila po rýchlom ospravedlnení Sturgisovi, ktorého nechala proti jeho vôli čakať na pána Lovegooda. Trvalo jej okamih, aby znova nadobudla svoju istotu. Neveriacky zalapala po dychu, keď začula vykríknuté Expelliarmus! Prútik jej vyletel z ruky. V narastajúcej hrôze zízala na Draca Malfoya.
"Ty! Čo si -?" Zastala pri pohľade na Lunu, ktorej pravá ruka bola ovinutá okolo Malfoyovej paže. Ľavou rukou voľne držala svoj prútik a zasnene sa usmievala. To, čo nakoniec preniklo do Hermioninej šokovanej mysle, nebol pohľad na Lunu držiacu sa Malfoya, ale fakt, že ju v naprostom zhnusení nestriasol. Pochybovala, že jej sánka môže klesnúť ešte väčšmi a chvíľu jednoducho nemohla nájsť slová.
Malfoy sa posmešne uklonil a podarilo sa mu to urobiť tak, že to vyzeralo ako urážka.
"Devlin Whitehorn, k vašim službám," povedal a ďalej pokračoval tým svojím patentovaným nenávideným úškrnom.
"To nemôžeš byť ty. To jednoducho nemôžeš byť ty..." konečne dostala zo seba.
"Dnes je trochu spomalená," povedal Draco Lune, ktorá si vzdychla a pustila mu ruku po tom, čo jej venovala milé poťapkanie.
"Vezmem jej prútik," odvetila. "Ty jej to môžeš vysvetliť."
Odbehla s pohmkávaním po trávniku. Hermiona nespustila oči z Malfoya.
"V poriadku, Grangerová, viem, čo si myslíš, pretože si hrozne podozrievavá a nedôverčivá. Spýtaj sa ma na niečo, čo by vedel len Devlin Whitehorn," navrhol.
Hermiona zaťala zuby. "Včera v noci... som ti položila nejaké otázky."
"V skutočnosti celkom dosť otázok a niektoré boli dosť osobné, aby si sa ich pýtala neznámeho, to ťa musím informovať. Nikdy by som nehádal, že ty si taká trúfalá, ale predpokladám, že je pravda, čo sa hovorí o knihomoľkách -"
"Tie otázky!" vyprskla.
Draco sa zaškeril od ucha k uchu a zdalo sa, že sa jeho oči blyštia ako naleštené striebro. "Pýtala si sa ma, či mám nejaké jazvy a ja som ti povedal, že mám jednu na -"
"Prestaň, prestaň, prestaň! Ach môj bože." Hermiona sa nemohla červenať ešte viac. Bola absolútne ponížená. "Nemôžem tomu uveriť. Jednoducho tomu nemôžem uveriť." Laškovala - a prekliato fantazírovala! - s Dracom Malfoyom! "Ty... si zodpovedný za Dumbledorovu.... Prečo si mi povedal o mojich rodičoch?" Cítila ako začína zvyšovať hlas. "Aký vypočítavý dôvod si asi tak mohol mať, aby si ma varoval? A aby si zachránil Lunu? Aký odporný trik to tu hráš?"
Draco si vzdychol a v skutočnosti sa tváril tak, ako ho nikdy predtým tváriť sa nevidela. Nedokázala to celkom zaradiť skôr, než ten výraz zmizol. "Vedel som, že toto bude pre teba ťažké, ale neuvedomil som si, že to bude nemožné. Pozri, pomohlo by, keby som ti dal svoj prútik?"
Pokročil vpred a podal jej ho, zápästie najprv. Podozrievavo si ho prezerala, uvažujúc, čo za zvrátenú hru to hrá. Skoro mu ten prútik vytrhla, ale potom si všimla to napätie v jeho čeľusti. Jeho prsty sa mierne stiahli, keď sa načiahla po prútiku a ona si uvedomila, že to nie je trik - naozaj jej odovzdáva svoj prútik. Prekvapene sa nadýchla a jemne to drevo zovrela. Pustil ho a ukročil, šedé oči prižmúrené.
"Som ti vydaný na milosť," prehovoril. "Čo máš teraz v pláne robiť?"
Hermiona neodpovedala. Myseľ sa jej krútila. Prehrávala si každý rozhovor, ktorý mala s Devlinom - Dracom! - za posledné dva dni. Bol s Lunou dosť dlho na to, aby sa jej niekoľkokrát zbavil. Alebo ju zobral do smrťožrútskeho hlavného stanu. Do pekla, držala sa ho, ako keby boli najlepší priatelia! Otočila sa a zízala na Lunu, ktorá vytiahla Hermionin prútik a teraz sa točila v tráve s doširoka roztiahnutými rukami, blond vlasy jej vo vetre poletovali. Zapotácala sa zo závratu a padla na zem. Hermiona si vzdychla.
"Tvrdila by som, že si na ňu použil kúzlo pomätenia, keby toto nebolo Lunino normálne správanie," povedala Hermiona.
"Chceš počuť o krčorohých chrapogotoch?" zareagoval Draco. "Už o nich viem všetko."
Hermiona pokrčila plecami.
"Nie. Radšej by sme sa mali vrátiť. Nemám potuchy, čo s tebou urobiť. Nemôžem ťa vziať k Rádu. Aj keby som chcela. Čo nechcem. Predpokladám, že by to pre teba bol zlý nápad, keby si sa vrátil - kdekoľvek si bol?"
"A pokúsiť sa vysvetliť, kde som bol posledné dve hodiny? Temnému pánovi? A čo keby si sa prevšehodžúsovala na mňa a šla namiesto mňa?"
Hermiona o tom chvíľu premýšľala.
"Myslíš, že by to fungovalo?" spýtala sa.
Draco prevrátil očami. "Nevzala si to vážne, že nie?"
Nevzala, ale zrazu ju znepokojilo, že by niekto mohol prevziať podobu člena Rádu a vojsť rovno na Grimmauldovo námestie číslo 12. Odsunula tú myšlienku nabok na neskoršie preskúmanie.
"Vezmime Lunu domov. Dúfajme, že jej otec sa už vrátil odkiaľkoľvek, kam zmizol."
"Nebude sa premiestňovať. Ani nepoužije mágiu. A asi tucet ďalších vecí."
"Viem. Budeme si musieť vziať muklovské taxi."
Draco sa tváril tak vydesene, že sa v skutočnosti nahlas zasmiala.
"Na rozdiel od toho, čo si myslíš, zvyšky muklov sa o teba neobtrú a neublížia ti."
"To vravíš ty."
Kriticky sa na neho pozrela. "Tak či tak, nemôžeš tu mašírovať v smrťožrútskom habite. Čo máš pod ním?"
"Už sa ma snažíš vyzliecť, Grangerová? Len teraz som zmenil strany."
Veľmi sa snažila nezačervenať sa a myslela si, že sa jej to podarilo. "Ušetri ma tej bezočivosti a nechaj ma pozrieť sa."
Zhodil zo seba habit, aby odhalil tesne padnúce čierne nohavice a čiernu hodvábnu vojenskú blúzu. S jeho strieborno-blonďavými vlasmi a bledou pokožkou vyzeral ako upírsky sen každého dievčaťa. To by nerobilo dobrotu. Gothic-punkové buchty by mu padali k nohám a po meste by sa vliekli za ním.
Luna sa posadila a sledovala ich. Hermiona si bez komentára privolala svoj vlastný prútik. Namierila ním na Malfoya a premenila jeho nohavice na džínsy a jeho košeľu na biele tričko s krátkym rukávom. Draco uskočil.
"Sakra! Varuj človeka než mu premeníš oblečenie, dobre? Čo je do pekla toto?"
Hermionine zuby znepokojene hrýzli jej spodnú peru. V muklovskom oblečení vyzeral ešte viac šik než v tom zastaranom čarodejníckom odeve. Džínsy mu sedeli dokonale a vďaka tomu tričku vyzeral, ako keby patril na roh ulice s cigaretou visiacou mu z pier, kým popiskoval na dievčatá a plánoval svoj ďalší husársky kúsok. Luna sa vrátila a zvedavo sledovala, ako to Hermiona skúsila znova.
"Čo robíš?" dožadoval sa a skutočne zalapal po dychu nad outfitom, do ktorého ho navliekla. "Krucinál! Nie! Draco Malfoy nebude nosiť oranžovú! Nikdy. A čo je toto za látku? Strhla si ju z rovno z kozy?"
Navliekla ho do toho najodpornejšieho kostýmu, ktorý dokázala vymyslieť - oranžovo hnedý vzorovaný sveter a khaki nohavice. Problém bol v tom, že vôbec nevyzeral odporne. Vyzeral ako bezstarostný študent, ktorý utiekol z prípravky. Ten typ, ktorý by vás pozval "študovať" do svojho bytu a za menej než päť sekúnd by ste mu sedeli na kolenách. Anjel študentiek strednej školy.
"Do pekla s tebou," zavrčala a po prvý raz si uvedomila, aký je Malfoy naozaj atraktívny. Vždy vyzeral dobre, ale jeho naprostá zloba ju voči tomu zaslepila. Teraz vyzeral ako prekliaty Adonis. Podráždený, mračiaci sa Adonis. Dokonca jeho mračenie bolo nádherné. Obliekla mu čierne džínsy a červené tričko, ktoré vyzeralo, ako keby ho roztrhali vlkolaci. Zo štíhlych bokov mu visela kovová reťaz. Uvedomila si svoj omyl, keď na neho dokonca Luna zízala s ústami dokorán. Vyzeral ako sexy rocková hviezda. Kde do pekla prišiel k tým svalom? Mal byť chudý a vyziabnutý!
"Čo presne sa snažíš urobiť?" spýtal sa Draco ľadovým hlasom.
"Snažím sa ťa urobiť nenápadným. Aby si splynul s muklami."
"Nemyslím si, že je to možné," omráčeným hlasom prehovorila Luna.
"Fajn." Znova vrátila jeho oblečenie na pôvodný upírsky šmrnc. "Potom si obleč habit."
Poslušne si znova obliekol habit a ona ho premenila na elegantný tmavošedý kabát. Vydýchla úľavou, keď ho tá látka z väčšej časti zakryla. Preskúmal svoj outfit tým, že sa otočil zo strany na stranu.
"Skutočne nie zlé."
"Áno, nuž, vyzeráš ako medzinárodný špión, ale aspoň ťa nebudú po ulici naháňať dievčatá a hádzať po tebe telefónne čísla. Poďme."
Otočila sa na päte a zamierila do mesta Dover.
"Čo je telefónne číslo?" spýtala sa Luna Malfoya. "Hodila by som po tebe to svoje, keby som jedno mala."
Hermiona sa modlila, aby mala trpezlivosť. Vedela, že ju bude potrebovať.