Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola jedenásta - Luna

Dracovo prebudenie Severusom Snapom nikdy nebolo príjemným zážitkom. Našťastie dnes Snape len stiahol prikrývky z postele namiesto toho, aby ho oblial studenou vodou, ako to pri niekoľkých príležitostiach urobil.

"Krucinál, čo je to tentoraz?" vyprskol Draco. Bol podráždený vďaka prekliatemu Averyho chrápaniu, ktoré mu zabránilo, aby sa slušne vyspal. Neochotne sa vyštveral na nohy a presunul sa bližšie k ohňu, keď schmatol svoj župan z operadla kresla.

"Obleč sa. Musíme ísť."

"Ďalší dom, ktorý treba vypáliť?" spýtal sa znudeným hlasom Draco.

"Nie. Ďalšia šanca, aby si sa stal pravým smrťožrútom."

Draco stočil svoj chladný pohľad k Snapovi, ktorý sa tváril podivne porazenecky. Bývalý majster elixírov vyzeral nesvoj.

"Niečo pre teba mám," povedal Snape a prešiel dopredu, aby podal Dracovi malú knižku viazanú v čiernej koži. Draco si ju vzal a zvedavo preskúmal. "Je to zoznam niekoľkých kúziel, ktoré som vynašiel a spôsob ako ich použiť. Nie som si istý, koľko času spoločne strávime, takže ťa možno nebudem môcť učiť."

Draco bol tým darom zmätený, rovnako ako aj Snapovým prístupom. Draco sa nikdy k Snapovi necítil nejako zvlášť blízko, hoci niekoľko rokov hlasito tvrdil, že Snape je jeho obľúbený učiteľ. Stále bol autoritatívnou postavou a takíto sa nikdy nijako zvlášť vysoko v Dracovej hierarchii neradili.

"Ďakujem ti," povedal jednoducho.

"Ešte niečo iné by si mal vedieť," potichu povedal Snape. "Niekto o tom musí vedieť pre prípad, že by sa mi niečo prihodilo. Nikto z ostatných smrťožrútov to nevie, takže sa o tom nezmieňuj. Keby Temný pán mal trebárs len podozrenie, že to vieš alebo že to viem ja..." Snape sa pohol bližšie k Dracovi a prehovoril mu do ucha tak potichu, že ho Draco sotva počul. "Dôvod prečo je nesmrteľný je, že rozdelil svoju dušu do niekoľkých predmetov nazývaných viteály. Keby sa mi niečo stalo, musíš ich vyhľadať."

Snape sa odtiahol, zanechajúc Draca zmätenejšieho než kedy predtým. Viteály? Nikdy ten výraz nepočul.

"Stráž túto vedomosť veľmi dobre," povedal Snape stíšeným hlasom. "A sprav s ňou čo uznáš za vhodné. Maj na pamäti lekcie, čo sme ťa s Bellatrix naučili."

"Prečo mi to hovoríš?" dožadoval sa Draco. "Prečo mne? Prečo nie môjmu otco-"

"Prisahal som, že ťa budem chrániť. Keď zomriem, táto informácia ťa možno bude sprevádzať, keď ja nebudem môcť. "

"Niekam sa chystáš?"

"My sa niekam chystáme. Ako vieš, každá z našich misií so sebou prináša vysoké riziko, že sa nevrátime. Len robím opatrenia. Odchádzame z knižnice. Ostatní sú už zhromaždení, takže si švihni."

Draco nemal čas dlho uvažovať nad Snapovými slovami. Pripravil sa na ďalšiu potenciálne hrôzostrašnú misiu. Draca tentoraz sprevádzal Snape, Bellatrix, Rodolphus a Mulciber. Keď sa premiestnili na opustenú ulicu, bol rád, že nevidí žiadne známky po vlkolakoch. Stáli pred čudným, malým domom ozdobeným veternými vrtuľkami, záhradnými ozdobami, girlandami a vznášajúcimi sa vlajkami rozličných farieb a vzorov.

"Čo je toto do pekla za miesto?" spýtal sa v úžase Draco.

"Sídlo Lovegoodovcov," odvetila Bellatrix s krátkym smiechom, tlmeným maskou, ktorú mala na sebe. "Tí šialenci sa stretnú s niečím oveľa desivejším, než je čokoľvek v tom ich hlúpom plátku."

Dracova ruka sa zaťala okolo mince v jeho vrecku. Nejasne si spomínal na to čudné blonďavé dievča, ktoré poletovalo okolo Harryho Pottera. Ako sa volala?

Vyslal prostredníctvom mince krátky odkaz. Nebol si istý, čo s tým Grangerová môže urobiť, alebo či ten odkaz vôbec dostane, ale aspoň ju varoval. Nemohla obviniť Devlina Whitehorna z toho, že by sa vyhýbal svojej povinnosti.

Rýchlo sa rozdelili. Snape s Dracom sa priblížili k predným dverám, kým Bellatrix s manželom to obišli, aby zabránili úteku zozadu. Mulciber zostával pozadu, sledoval okná a rozhliadal sa uprene po nejakých hrozbách.

Snape bez okolkov vyhodil do vzduchu dvere a prekvapil to Lovegoodovie dievča - Lunu, zrazu si Draco spomenul - ktorá sedela v kresle s časopisom a brkom v ruke. Snape namieril kliatbu jej smerom, ale dievča nebolo dlho prekvapené. Zvrtla kreslo dozadu a Snapova kliatba sa odrazila od spodku. Luna sa dostala na nohy a vyšprintovala hore schodmi.

Draco sledoval s prútikom v ruke ako Snape za tým dievčaťom posiela kliatbu za kliatbou. Spôsoboval poškodenie stenám v izbe, ale ju úplne míňal.

"Naozaj by si mal popracovať na svojej muške," sucho prehovoril Draco.

"Čuš a choď po nej!"

Draco klusal po schodoch, zvedavý, kde si to hlúpe dievčisko myslí, že ide. Nikto, komu to myslí, by neunikal smerom nahor. Nakukol opatrne na medziposchodie, očakávajúc, že sa ho pokúsi niečím ťažkým ovaliť. Nebola nikde v dohľade. Začul z blízkej izby tlmený buchot a prikradol sa bokom k dverám. Nakukol presne včas, aby videl, ako Lunina hlava zmizla v šachte v stene. Kĺzačka do práčovne. Nuž, aspoň tentoraz ide nadol.

Draco sa otočil a rútil sa dole schodmi, skoro zrazil Snapa.

"Suterén!" zavolal Draco monotónnym hlasom. Obišiel Snapa a prešiel izbou, aby pohľadal dvere do suterénu. Zrazu sa ozvalo niekoľko prásk oznamujúcich premiestnenie a Draco utekal do kuchyne. Tam zbadal Bellatrix a Rodolphusa vchádzať zadnými dverami.

"Myslím, že sa sem práve dostal nepriateľ," oznámil a trhnutím otvoril dvere do suterénu. "Idem po tom dievčati."

Keď zažal prútik a schádzal nadol úzkymi drevenými schodmi, začul Hermionu vykríknuť. Poriadne rýchlo sa sem dostala. A Potter tiež? Dobre, dobre, dobre, to bolo prekvapenie. Očakával, že sa bude Potter v lete ukrývať ako zvyčajne. Temný pán sa pravdepodobne poteší, keď sa túto novinku dopočuje.

Opatrne vstúpil do suterénu, prútik vysoko a protikúzlo pripravené na jeho perách. Kam to dievčisko šlo? A prečo ho ešte neprekliala? Iste nebola dosť hlúpa, aby zabudla svoj prútik, alebo nie?

"Pozri, viem, že si tu dole. Neublížim ti, tak prečo skrátka nevyjdeš von?"

Draco začul hluk a zvrtol sa, len aby zistil, že jeho teta Bellatrix peláši dole schodmi za ním.

"Kde je? Musíme ju zabiť a ísť! Je tu ten prekliaty Fénixov rád!"

"Myslel som, že som sa o tom zmienil."

Zrazu zozadu zasiahlo Bellatrix zelené svetlo a dosť slušne zletela zvyškom schodov, aby pristála na spodku ako zmuchlaná kôpka. Draco zízal v úžase. Na vrchu schodov zachytil mihnutie habitu a natiahol krk, aby lepšie videl. Bol si istý, že to bola smrťožrútska čierna.

Niečo zažiarilo v Dracovom periférnom videní a on sa zvrtol, prútik pripravený, aby zistil, že Luna Lovegoodová skočila priamo na neho. Obaja šli prepletení k zemi a Dracovi skoro vypadol prútik. Svetlo sa zatrepotalo, ale ustálilo sa, keď Draco zosilnel svoje zovretie. Luna sa vydriapala nahor a utekala k podivnému predmetu, ktorý vyzeral ako hrdzavá kľučka. Draco sa po nej hodil a podarilo sa mu schmatnúť ju za členok práve včas, aby cítil, ako ho unáša preč.

Krucinál. Prenášadlo.

ooOoo

"Myslím, že sa ma už teraz môžeš pustiť," vecne oznámila Luna. "Ty si smrťožrút? Najprv som si to myslela, ale nemáš masku. Vlastne ťa poznám! Ty si Draco Malfoy, že?"

Draco sa posadil a rozhliadol sa. Boli v niečom, čo vyzeralo ako podzemná jaskyňa. Lunin prútik bol v jej ruke a jeho špička poskytovala dosť svetla, aby sa s jeho pomocou dalo vidieť. Len tak-tak. Vystrelil na nohy.

"Kde do pekla sme?"

"Nemám potuchy. Otec kvôli ochrane pripravil po dome niekoľko prenášadiel. Na toto som si spomenula, keď som ho zbadala."

"Čo myslíš tým, že nemáš potuchy? Ako sa odtiaľto dostaneme?"

Luna pokrčila plecami.

"Domnievam sa, že použijeme prenášadlo, aby sme sa vrátili do suterénu. Hoci by som to radšej nerobila, až kým tí ďalší neodídu. Si jeden z nich? Čo chceš?"

Vyzerala poriadne pokojná a nevyvedená z miery na niekoho, koho skoro zabili pri útoku smrťožrútov.

"V skutočnosti nie som jeden z nich, hoci keby to zistili, asi by so zo mňa urobili fašírku," priznal Draco, keď ju nechcel provokovať, aby ho neprekliala. "Prečo si tam nepoužila svoj prútik, aby si sa bránila?"

"Nie som plnoletá, samozrejme. Myslíš, že chcem, aby ma vylúčili zo školy ešte skôr než začala?"

"Myslím, že pri skoro smrteľnom útoku urobia výnimku."

"Nie nevyhnutne. Harryho skoro vylúčili, keď ho pred dvoma rokmi napadli dementori. Ministerstvo je úplne skorumpované, aby si vedel. Rufus Scrimgeour je skoro taký zlý ako Cornelius Fudge, hoci si myslím, že nezavraždil žiadnych škriatkov."

Jej oči sa prižmúrili.

"Harry Potter hovorí, že si zodpovedný za Dumbledorovu smrť."

"Harry Potter hovorí množstvo vecí," zamrmlal Draco, obozretne ju sledujúc.

Luna sa zrazu posadila do tureckého sedu na studenej a špinavej zemi. Draco sa od nej odvrátil na dosť dlho, aby preskúmal cestu von. Nevidel žiadne dvere, pukliny či diery, ktorými by sa dalo uniknúť. Ktorý imbecil by pripravil východ v diere, z ktorej niet úniku? Predpokladal, že by sa mohol odmiestniť von, ale bolo to príliš riskantné bez toho, že by vedel kde je. Čo keby boli míle pod zemou?

"Som ochotná vypočuť si tvoju verziu," prehovorila Luna. "Vždy je možné, že ťa posadli algamotry. Bol si v poslednej dobe na Sardínii?"

Draco na ňu zízal, ale bolo zrejmé, že nikam bez nej neodíde. Tá hrdzavá kľučka bola dve palce od jej ľavej nohy a položila na ňu veľkú skalu. Keby to bolo nevyhnutné, asi by si ju mohol privolať, ale bolo by lepšie, keby ju prehovoril, aby ich odtiaľto zobrala oboch. Nervózne sa rozhliadol. Nebol veľkým nadšencom uzavretých priestorov.

Vzdychol si a znova venoval svoju pozornosť Lovegoodovej. Mala na sebe čudnú sukňu v odporných farbách, ktorá vyzerala ako cigánska a tmavý modro-zelený sveter, ktorý bol čiastočne zapnutý odhora nadol. Zdalo sa, že má každú ponožku inú a okrem toho boli stočené okolo jej členkov. Vydýchol a posadil sa oproti nej. Jej náušnice sa podivne rozkývali a on sa predklonil, aby sa na ne pozrel.

"To sú reďkovky?"

"Samozrejme."

Prikývol, načisto zmätený. "Ako dlho máš v pláne držať nás tu dolu?"

"Dosť dlho na to, aby si mi povedal, prečo by som z teba nemala spraviť pudla a nechať ťa tu mondrovianským jaskynným chrobákom."

"Chápem. Pretože si to spomenula, predpokladám, že som bol zodpovedný za Dumbledorovu smrť." Pokojne to mohli mať rovno z krku. Aspoň mu nevzala prútik. Ak to bude nevyhnutné, mohli zviesť čarodejnícky súboj. Tu dole. V špinavej, hrôzostrašnej temnote.

"Ale?" rypla do neho.

"Aké ale?"

"Povedal si to, ako keby si mohol povedať viac."

"Ale, nezabil som ho. Mal som to urobiť, ale nedokázal som to. Bol to neozbrojený starec! Mal som čeliť najväčšiemu čarodejníkovi všetkých čias v súboji, ktorý by najpravdepodobnejšie skončil mojou smrťou. Nie chladnokrvne zavraždiť slabého starého muža."

"Dumbledore nebol slabý," neústupne povedala Luna.

"V ten deň bol. Ledva dokázal stáť. Niečo sa mu prihodilo."

Luna si mrmlala niečo pod nosom a Draco mal podozrenie, že z Dumbledorovho stavu obviňuje nejaké imaginárne stvorenie. Na bystrohlavčanku bola dosť patetická. Skoro sa o tom zmienil, ale spomenul si, že nemá v zálohe Crabba a Goyla, aby podporili jeho posmešné poznámky. Zaklapol čeľusť.

Dracova minca sa zrazu v jeho vrecku zahriala. Krútil sa, až kým na ňu nedosiahol a zažal prútik, aby si ju prečítal.

"To je minca Dumbledorovej armády?" spýtala sa Luna. "Odkiaľ ju máš?"

Draco ju ignoroval, kým čítal tie slová.

Devlin? Kde si?

Čo sa stalo s heslom? So Zonkom a tým všetkým?

Nie je čas na to, aby si po mne štekal! Zajali Lunu smrťožrúti?

Nie, je so mnou. Nech je to kdekoľvek.

O čom to hovoríš?

Prenášadlo. Jaskyňa. Dlhý príbeh. Je bezpečné sa vrátiť?

Niežeby sa naozaj chcel vrátiť a čeliť Grangerovej. Stále nemala potuchy, kým je. V tú minútu, čo ho s Potterom zazrie, znova k nemu zavíta Sectumsempra.

Skoro. Prehľadávame dom. Myslím, že utiekli.

Luna ho sledovala s podivnými, jasnými očami.

"S kým to hovoríš?"

"S Hermionou Grangerovou," priznal sa, hoci vysloviť tieto slová nahlas spôsobilo, že zneli absolútne nepravdepodobne. Luna musela súhlasiť.

"Neverím ti."

"Ani ona by neverila."

Jej príliš veľké oči sa dokonca ešte zväčšili.

"Ona nevie, že si to ty!"

Draco ju znovu prehodnotil. Možno si zaslúžila byť v Bystrohlave.

"Samozrejme, že nie. Neviem ani prečo jej pomáham. Mal som ťa zabiť a stať sa poslušným malým smrťožrútikom."

"Povedal si to sám. Nedokázal si zabiť neozbrojeného starca, takže iste nedokážeš zabiť patetické, neplnoleté dievča. Ty nie si vrah."

Draco na ňu zazrel.

"Toto počúvam nejako príliš často."

"Potom to musí byť pravda. Veci, ktoré sa neľahko počúvajú, sa musia často opakovať."

Sú preč, prezradila minca v návale tepla.

Draco zastonal, zrazu si uvedomil vážnosť situácie. Na jednej strane bol rád, že opustí jaskyňu. Na druhej strane Snape a ostatní nebudú šťastní, že ho stratili. Väčšina ho bude podozrievať, že zdrhol. Nechcel premýšľať o tom, čo asi urobí Voldemort.

"Vraví, že je bezpečné vrátiť sa. Pozri, ak ma Potter a ostatní zbadajú, najprv vyšlú kliatby a otázky budú klásť neskôr."

"Nechaj ísť najprv mňa a ja im to vysvetlím," ponúkla sa Luna. Načiahla sa po prenášadle.

"Počkaj!" zajačal Draco práve vtedy, keď sa jej ruka dotkla kovovej kľučky.

Nič sa nestalo. Zdvihla neužitočnú kľučku a zažmurkala na neho tým jej pohľadom neustáleho prekvapenia.

"Hmmm. Zrejme jednosmerné prenášadlo."

Draco si pomyslel, že ju asi nakoniec predsa len zabije.