Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola desiata - Zničené sny

Harry sa prebudil relatívne zavčasu, ale premýšľal v posteli až kým nezačul, že sa Ron prehadzuje. Nebolo treba hnať sa na Rokfort s prázdnym žalúdkom. Z prízemia počul tlmenú aktivitu, bezpochyby sa Bill a pán Weasley chystali do práce. Harry uvažoval, či má strýko Vernon v pláne ísť dnes do práce... Najpravdepodobnejšie je, že zdrhne čo najskôr a použije svoju prácu ako výhovorku k úteku. Harry pocítil bodnutie viny kvôli tomu, že tu zanecháva Dursleyovcov na starosť úbohej pani Weasleyovej a Lupina.

Ron zazíval a posadil sa tesne predtým, než Hermiona zaklopala a vošla. Ron vykríkol a trhol prikrývkami k brade.

"Hermiona! Čo keby sme neboli vhodne oblečení?"

Prevrátila očami. "Ako keby som vás dvoch nikdy predtým nevidela v pyžame. No tak, poďme už, skôr než Ginny vstane a bude sa dožadovať ísť s nami. Viete aká je."

To vyburcovalo Rona z postele a chmatol po svojom oblečení, keď Hermiona zmizla dole schodmi. Harry sa k nemu pripojil v pomalšom tempe, až kým Ron nepovedal: "Má pravdu. Radšej si švihnime. Ginny spustí riadny povyk a mamka nám pôjde po krku. Musíme sa vykradnúť."

Harry prikývol a napchal si svoj neviditeľný plášť do veľkého vaku, ktorý si prehodil cez plece. Ron naň hodil niekoľko čokoládových žabiek a pokrčil plecami, keď sa Harry zaškeril od ucha k uchu.

"Možno budeme hladní."

Vliekli sa dole schodmi, snažiac sa tváriť nevinne. Pani Weasleyová si ich nevšimla, pretože sa rozprávala s profesorkou McGonagallovou.

"Pani profesorka!" šťastne vykríkol Harry a posadil sa ku stolu vedľa Hermiony. O chvíľu neskôr sa k nim pripojil Lupin a pani Weasleyová kmitala okolo nich pri napĺňaní tanierov a šálok krátkymi švihmi svojho prútika.

"Ahoj, Harry," povedala McGonagallová. "Je milé znova ťa vidieť."

"Vás tiež, pani profesorka."

"Nuž, predpokladám, že mám zopár dobrých správ. Včera mi prišiel list od správnej rady. Rozhodli sa povoliť, aby sa škola znova otvorila. Nie som si istá, koľko rodičov bude považovať za bezpečné poslať tam svoje deti... ale Rokfort sa tak či tak otvorí." Vzdychla si. "Teraz mám ťažkú úlohu nájsť vhodných učiteľov. Stále môžem učiť Transfiguráciu, ak to bude nevyhnutné, hoci radšej by som neplytvala časom. Toto by sa mohlo ukázať ako nebezpečný rok a ja nie som... nie som Albus Dumbledore, že nie? Koho môžem asi tak nájsť ako učiteľa Obrany proti čiernej mágii? Hlavne tento rok, keď by to mohlo byť to najdôležitejšie, čo sa môžu študenti naučiť."

Harry mlčal. Nielen že nemal žiadne informácie ohľadne čohokoľvek ako reakciu na výber učiteľa, ale pretože sa v septembri nevracia do školy, tak ho to tiež až tak hrozne nezaujímalo. Hoci túto pikantnú novinku nemal ešte v úmysle rozhlásiť.

"Takže, pani profesorka, vraciate sa dnes na Rokfort?"

"Áno. Je treba urobiť veľa príprav a musia sa poslať listy. Nebesia, tie listy už mali byť rozoslané niekoľkým prváčikom."

"Môžem...môžeme ísť s vami?"

Molly vydala protestujúci zvuk, ale McGonagallová už hovorila.

"Áno, Remus ma už informoval, že si praješ použiť Albusovu mysľomisu, hoci nemám potuchy na čo by ti to bolo dobré. Predpokladám, že to má niečo spoločné s... vecou, ktorú nám odmietaš prezradiť?"

Harry prikývol.

Vzdychla si. "Potom dobre. Predpokladám, že slečna Grangerová a pán Weasley ťa budú sprevádzať?"

Ron zazrel na svoju matku tak urputne, že momentálne stisla čeľusť a otočila sa, aby bez slovka tresla riadom. Harry znova prikývol.

Hestia Jonesová s chichotom vošla do kuchyne. Jej ružové líca boli ružovejšie než zvyčajne a zjavne bola zadýchaná.

"Panenka skákavá, dnes mám Harryho strážnu službu a úplne som zabudla, že je tu! Šla som celú cestu na Privátnu ulicu číslo 4 a potĺkala som sa tam, čudujúc sa, prečo je o tejto hodine v tom dome tma. Krátko som si pokecala s Arabellou, ktorá tam len pre istotu dozerá."

"Dobre, môžeš nás odprevadiť na Rokfort," rozhodla McGonagallová. "Kde je dnes ráno Divooký?"

"Sliedi na Malfoy Manore s Tonksovou," odpovedal Lupin a trochu sa prikrčil. "Radšej by mali čoskoro podať správu."

"Sú preč len tri hodiny, Remus," prehovoril Harrym nepovšimnutý Sturgis Podmore, ktorý driemal v rohu. Lupin sa zamračil.

"Potom by sme radšej mali ísť," odvetila McGonagallová. "Mám veľa práce."

"Pani profesorka?" spýtal sa váhavo Harry. "Veľmi by vám vadilo, keby sme sa najprv zastavili... v Godrikovej úžľabine? Viete, kde to je, však?"

V izbe nastalo šokované mlčanie, pretože Harry tento nápad spomenul len Ronovi a Hermione. Profesorka McGonagallová vyzerala zaskočená.

"Nikdy si tam nebol?" spýtala sa pani Weasleyová, znejúc prekvapene. "Albus ťa tam nikdy nevzal?"

Harry pokrútil hlavou.

Pani Weasleyová vyzerala, ako keby mala prepuknúť v plač. "Ach, úbohý chlapče! Keby som to len vedela! Boli by sme... prečo ma to nikdy nenapadlo?" Harry sa ju ponáhľal upokojiť.

"To je v poriadku. Nemyslím si, že som bol až doteraz úplne pripravený."

"Samozrejme, Harry," potichu prehovorila McGonagallová. "Vezmeme ťa tam."

"Ja pôjdem tiež," ozval sa Sturgis a zdvihol sa zo stoličky. "Pochybujem, že Ten-Koho-Netreba-Menovať sleduje to miesto, ale človek nikdy nevie, že?"

ooOoo

Objavili sa na niečom, čo vyzeralo ako zadný dvor. Tráva siahala po kolená a bola stále mokrá od raňajšej rosy. Dvor obklopovali živé ploty, prerastené a prepletené. Štrkový chodník bol skoro neviditeľný vďaka burine, ktorá ho pridusila. Hrčovitá jabloň v jednom rohu odhaľovala počiatky jabĺk vykúkajúce pomedzi pokrútenými vetvami.

Harry si ledva všímal svoje okolie - jeho oči boli upriamené na rozpadajúce sa základy viditeľné v strede zelene. Do vzduchu vyčnieval jediný komín, nedotknutý, až na niekoľko chýbajúcich tehiel navrchu. Podišiel vpred, ignorujúc trávu, ktorá mu zmáčala nohy. Naozaj tu toho nebolo veľa k videniu. V strede ruín ležalo zopár spálených, zlomených trámov, skoro neviditeľné vďaka záplave viniča, ktorý si tie základy zabral.
Harry pocítil, ako mu do hrdla vyskočila guča. Toto bolo to, kde to pre neho všetko začalo - a pre jeho rodičov skončilo. Rozhliadol sa po idylickej krajine, ktorá obklopovala zvyšky domu. Dom bol relatívne izolovaný, tak ako väčšina čarodejníckych domov. Za rozbitým plotom vpredu a skrz roklinu medzi kopcami sa kľukatila príťažlivá vidiecka krajina. Na chvíľu si Harry predstavil, aké by to bolo vyrastať na tomto mieste. Bol by sa štveral po stromoch, hral by sa v blate na ceste, v zime by sa kĺzal po zasnežených kopcoch a utekal domov pre utešujúci bozky, kedykoľvek by si buchol koleno. Bol by vyrastal so znalosťou mágie, s hraním metlobalu a nedočkavo by čakal na svoj list z Rokfortu... Uprostred návalu ohromného zármutku dospel k hroznému presvedčeniu. Voldemort mu ukradol viac než len jeho rodičov. Pripravil ho tiež o šancu na šťastné detstvo. Vykorenil hračky a narodeniny a radosťou naplnené Vianoce.

Ron a Hermiona boli zrazu vedľa neho. Slzy stekali po Hermioniných lícach. Zjavne vždy vedela, čo Harry cíti. Zaletel pohľadom na Ronovu uslzenú tvár a uvedomil si, že hoci v tú hroznú októbrovú noc tak veľa stratil, osud mu pomohol získať dvoch najväčších priateľov, ktorých kedy kto poznal. Keby bol vyrastal v mieri, ochraňovaný a milovaný, bol by sa stal iným človekom. Dokonca aj keby stretol Rona s Hermionou, nikdy by nečelili takým úlohám, ktoré sa im za posledných šesť rokov vrhali do cesty. Nikdy by k nemu nemali tak blízko ako práve teraz.

Slzy, ktoré Harry zadržiaval, začali nakoniec padať a on objal rukou svojich priateľov. Mocne ho objímali, podporovali ho pred ruinami toho, čo mohlo byť, pretože prešli každou situáciou v jeho nenormálnom živote.

Dlhý čas mlčky spoločne stáli a potom McGonagallová vykročila dopredu a odkašľala si.

"Poďte tadeto," povedala potichu a prerážala si cestu pomedzi vlhké stonky a okolo základov. Skupina kráčala mlčky po opustenej ceste. Popri štrkovej ceste, ktorou kráčali, neboli žiadne iné domy. Cesta sa vinula pomedzi nízke stromy a po malom moste, ktorý preklenoval bublajúci potok. Na vrchu malého stúpania prišli k železnému plotu, ktorý čiastočne zakrývali staromódne ružové kríky. Opojná vôňa naplnila vzduch a včely už mali plné ruky práce s nektárom. Vyzeralo to veľmi mierumilovne.

Brána, ktorá vyzerala byť prežratá hrdzou, bola otvorená a trochu sa klátila. Profesorka McGonagallová ich zaviedla na malý cintorín. Prešli okolo niekoľkých náhrobkov s menami, ktoré Harry nespoznával a nakoniec zastavili pred dvoma náhrobkami z bieleho mramoru, jednoducho popísanými.

James Alaric Potter - 1958 - 1981 Milovaný manžel a otec

Lily Evansová Potterová - 1958 - 1981 Milovaná manželka a matka

McGonagallová si kľakla a odstránila stonky uschnutých rastlín, ktoré spočívali na hroboch. Vyčarovala dve obrovské kytice čerstvých kvetín a položila kyticu pred každý kameň. Potom ustúpila k ostatným a nechala Harryho samého.

Teraz keď tu bol, Harry nevedel, čo urobiť. Cítil sa bližšie k svojim rodičom, keď sa pozeral do Zrkadla z Erisedu - zdalo sa, ako keby tam boli prítomné ich duše. Tu necítil nič. Podivne ho tá myšlienka upokojila. Jeho rodičia neboli na tomto mieste, v tomto chladnom kúsku zeme. Luna mala pravdu - boli za závojom, opätovne spojení so Siriusom. Trochu sa pri tej myšlienke usmial.

Hermiona pozorne sledovala Harryho. Nebola si celkom istá, či táto návšteva bol dobrý nápad. Prečítala si nápisy na náhrobkoch, ktoré žiarili nabielo a nebola na nich žiadna špina. Niekto zjavne navštevoval tie hroby pravidelne. Lupin? McGonagallová? Pravdepodobne všetci členovia Rádu.

Hermiona si všimla niečo čudné a vykročila dopredu, aby si zbližša obzrela hrob Lily. Náhle zalapala po dychu, keď sa medailón na jej hrudi zahrial. Odišla trochu nabok od ostatných a vytiahla ho von.

Ďalší útok. To čudné dievča z Bystrohlavu. Blondína. Radšej si švihnite.

Hermiona mala pocit, že jej z tváre zmizla krv. Stočila sa k ostatným.

"Smrťožrúti idú po Lune!" vykríkla. "Musíme okamžite ísť! Pani profesorka, viete kde býva?"

"Áno, ale -" McGonagallová na ňu zízala, ale nebol čas vysvetľovať, ako to vie.

"Potom so sebou vezmem Rona. Vy vezmite Harryho. Niekto by mal varovať Lupina!"

"Ja to urobím," ponúkla sa Hestia.

"Ja pôjdem do kancelárie Sršňa, aby som to povedal jej otcovi - teraz je už asi v práci. Stretneme sa tam s vami," povedal Sturgis Podmore.

Bez ďalšieho rozhovoru sa odmiestnili.