DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/8/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola ôsma - Grimmauldovo námestie
Strýko Vernon hulákal.
"Absolútne nie! Nebudeme sa hnať ukryť medzi... medzi..." Vernonov hlas stíchol, keď nedokázal vymyslieť vhodné zakončenie svojej vety, pravdepodobne preto, že si spomenul, ako Harry nafúkol jeho sestru Marge bez toho, že by sa vôbec snažil - a tí zoradení pred ním boli oveľa kvalifikovanejší.
Harry si tú šou užíval. Lupin, Tonksová, Hermiona a Alastor Moody sa zjavili na prahu Dursleyovcov v nedeľu neskoro popoludní, príliš neskoro k šoku Dursleyovcov, pretože Harry sa úmyselne zabudol o tomto stretnutí zmieniť.
Harry prerušil Lupina, ktorý sa snažil Vernonovi dohovoriť - obrovská strata času, to Harry vedel.
"Počúvajte, je to samozrejme vaše rozhodnutie. Nebudeme vás nútiť, aby ste šli. Na rovinu, oboje mi je srdečne ukradnuté. Ale ak sa rozhodnete zostať tu, myslím, že by ste mali byť pripravení. Dovoľte mi porozprávať vám toho trošičku o Lordovi Voldemortovi." Lupin s Tonksovou sa pri tom mene napli, ale Hermiona sa nestrhla a Moody bol príliš zaujatý zízaním z okna popri hľadaní hrozieb, na ktoré zareagovať.
Harry im povedal všetko, na čo si dokázal o Voldemortovi spomenúť, počínajúc nocou, keď zabili jeho rodičov. Porozprával im o Quirrellovi a Tajomnej komnate. Spomenul Bartyho Croucha Juniora a dementorov. Neušetril ich žiadnych detailov o Cedrikovej smrti a Voldemortovom zmŕtvychvstaní. Spomenul bitku o proroctvo a popísal Dumbledorovu smrť, vynechal len hľadanie viteálov.
Hermiona Harryho prerušila vtedy, keď sa mu lámal hlas emóciami.
"Pred dvoma dňami sa smrťožrúti pokúsili zabiť mojich rodičov. Nie sú to čarodejníci, presne tak ako vy. Voldemort ovláda dementorov. Tiež má svorku vlkolakov, ktorá plní jeho príkazy." Ospravedlňujúco sa pozrela na Lupina.
Dudley, ktorý sa neochotne tejto záležitosti zúčastnil vďaka tomu, že bol hrozne nachladnutý a tak sa nemohol túlať po susedstve a spôsobovať problémy, zbledol pri zmienke o dementoroch.
"Takže chápete," uzavrela Hermiona, "Voldemort pravdepodobne pošle niekoho, aby vás zabil. Ktokoľvek čo i len vzdialene spojovaný s Harrym je v nebezpečenstve a ochrana umiestnená na tomto dome skončí na konci tohto mesiaca. Ako Harry povedal, môžete nám dovoliť, aby sme vás ochránili alebo to môžete risknúť."
"Mali by sme vám poskytnúť trochu času, aby ste sa o tom porozprávali," diplomaticky prehovoril Lupin. "Harry, pomôžeme ti pobaliť tvoje veci."
Tí, čo neboli muklami, vypochodovali nahor do Harryho izby, hoci v skutočnosti si od návratu z Rokfortu vôbec nevybalil, okrem oblečenia. Dokonca aj to bolo úhľadne poskladané na jeho posteli (ktorá bola tentoraz elegantne ustlatá) a pripravené na vloženie do jeho kufra.
Hermiona sa posadila na Harryho posteľ, kým Tonksová prešla k Hedviginej klietke, aby jej dala soviu maškrtu. Lupin sa nervózne prechádzal a Harry sa usadil na kraj svojej postele vedľa Hermiony po tom, čo odsunul svoje oblečenie nabok.
"Čo si myslíte, že urobia?" spýtala sa Hermiona. "Bolo dosť ťažké presvedčiť mojich rodičov, aby sa presťahovali - a tí nikdy neprešli životom tým, že by predstierali, že čarodejnícky svet neexistuje!"
Moody sa uvelebil vo dverách a jeho magické oko smerovalo nadol.
"Hádajú sa," oznámil, čo bolo zrejmé, pretože všetci mohli počuť rev strýka Vernona, hoci sa snažil byť potichu. "Petúnia chce ísť - myslím, že vie toho dosť, aby bola vystrašená. Dudley ísť nechce, ale kvôli dementorom tu ani nechce zostať. Chlapec nie je celkom taký blbý ako vyzerá. Vernon chce zostať, ale Petúnia chce vedieť, ako ich má v pláne ochrániť. Robí frajera, ale v tejto veci ho dostala. Vraví, že si kúpi revolver, nech je to čokoľvek. Pýta sa, ako ho chce použiť, ak sa jeden z nich náhle zjaví v ich spálni a namieri na nich prútik. Dudley sa ozýva, že revolver asi aj tak dementora nezastaví."
"Viete čo?" prehovoril Harry. "Vážne nie je taký blbý ako vyzerá. To je zmena."
"Rozhodli sa ísť, ale Vernon chce časové obmedzenie. Zdá sa, že by si mal radšej rýchlo zabiť Veď-Vieš-Koho, Harry."
"Skvelý nápad," sucho odvetil Harry. "Rovno idem na to."
Zišli dole schodmi a bolo rozhodnuté, že Dursleyovci pôjdu svojím autom. Hermiona pôjde s nimi a zavedie ich na Grimmauldovo námestie. Zvyšok poletí.
"Tiež nepôjdeme nejakou smiešnou, zdĺhavou cestou, Alastor," definitívne uzavrel Lupin. "Sme vo väčšom nebezpečenstve od Severusa Snapa než od kohokoľvek, kto by nás mohol sledovať. Už odtiaľto vypadnime."
Počkali, kým sa Dursleyovci zbalia. Harry nič nepovedal, keď Dudley strčil do auta malý televízor, prenosné stereo a nintendo. Prekvapujúco ani Hermiona nespomenula nedostatok elektriny. Pravdepodobne jej bolo jasné, že by to vyvolalo ďalšie kolo protestov od Vernona aj Dudleyho. Bola skoro tma, keď konečne bez nadšenia vytiahli auto.
Harry sa pozorne rozhliadol po svojej izbe, aby sa uistil, že nič nezabudol. Čakal, že zistí, či bude cítiť nejaký smútok či výčitku, keďže vedel, že sa na Privátnu ulicu číslo 4 pozerá naposledy. Neprekvapujúco jediný smútok, ktorý pociťoval, bolo vedomie, že šestnásť rokov nazhromaždeného majetku sa poľahky zmestilo do jediného kufra. Ak sa raz odsťahuje Dudley, Dursleyovci si budú musieť prenajať sťahovacie auto.
Harry si vzdychol a ťahal svoj kufor dole schodmi. Prial si, aby sa mohli na Grimmauldovo námestie jednoducho premiestniť, ale Rufus Scrimgeour by skočil po akejkoľvek výhovorke, aby obvinil Harryho z nejakého prečinu, takže musel byť veľmi opatrný, aby vôbec nepoužil mágiu. Len niekoľko dní a bude si môcť robiť čo chce. Lupin mohol Harryho premiestniť, ale jeho kufor bol trochu problém. Bude ľahšie letieť. Na rovinu, Harry sa na to tešil. Pripadal si skutočne slobodný jedine vtedy, keď sedel na metle.
ooOoo
Podarilo sa im na Grimmauldovo námestie predbehnúť Dursleyovcov, hoci Divooký Moody trval na tom, aby sa niekoľkokrát len pre istotu vrátili. Harry pocítil úľavu, keď prešiel dverami starého sídla Blackovcov. Samozrejme, bol tu smútok, keď si spomenul na časy, kedy Sirius trhnutím zatiahol závesy nad obrazom jeho matky alebo sa apaticky usmial na pozdrav, či nahnevane dumal v kuchyni, ale silnejší než zármutok bol ten podivný pocit, že sa vracia domov. Sirius zanechal tento dom Harrymu a väčšina Harryho spomienok na jeho krstného otca prebývala tu, na tomto zaprášenom, temnom mieste. Ten dom mu bol zrazu veľmi drahocenný a sľúbil si, že jedného dňa ho zmení na taký dom, z ktorého by mal Sirius radosť. Miesto zbavené tej skazenej stopy najvznešenejšieho a najstarobylejšieho sídla Blackovcov.
Harryho snenie prerušila otázka od Tonksovej.
"Kde sú všetci?"
So zažatým prútikom sa na chodbe zjavil Kingsley Shacklebolt. Jeho tmavá tvár bola pochmúrna.
"Čo sa stalo?" spýtal sa Lupin. Kingsley pokrútil hlavou a odvrátil sa. Rýchlo zhodili svoju batožinu a ponáhľali sa za ním.
Weasleyovci boli zhromaždení v kuchyni. Molly vzlykala v Arturovom náručí a slzy hojne stekali aj po Ginniných lícach. Ron sa tváril nahnevane, hoci jeho líca boli tiež vlhké. Bill s Fleur mali oči suché, aj keď Fleur bola schúlená v Billovom lone a jej ruka mu hladila tvár, ako keby ho utešovala. Harryho to zasiahlo. Bol to Fred a George? Charlie? Percy?
"Brloh do základov vypálili," priamo oznámil Artur skôr, než Harry vyslovil svoje otázky. "Bill sa tam zastavil, aby niečo zobral. Jediné, čo zostalo, bol tlejúci dym..." Zastal, neschopný pokračovať a Molly znova zanariekala. Harry klesol ohromený na stoličku. Najprv Hermionini rodičia, teraz Brloh. Čo ďalšie?
"Kto... kto to bol?"
"Najpravdepodobnejšie Greybackova banda," odpovedal Bill. "Bolo tam veľa stôp od bosých nôh. A niekoľko stôp po topánkach, takže tam boli tiež aj smrťožrúti."
"Vďakabohu, že nikto nebol doma," prehovorila Molly a začkala. "Keby sa tam Bill zastavil skôr, mohli ho... mohli ho..."
"Prestaň s tým, matka," ostro odvetil Bill. "Bol by som mal dosť rozumu, aby som sa odtiaľ okamžite odmiestnil, takže prestaň stále lipnúť na tom, čo sa mohlo stať. Už tak je dosť zlé to, čo sa stalo."
"Nechala som tam všetky svoje parfumy," zašepkala Ginny. "Nechcela som, aby sa rozbili."
"Moje metlobalové figúrky... moja stará šachovnica... nezobral som si ju, pretože tu už jedna je..." Ronov hlas bol zachrípnutý.
"Gideonov cédrový erb," zastonala Molly. "Nechala som ho v našej izbe."
Harrymu prišlo zle, keď počúval ako Weasleyovci vymenovávajú zničené veci. Táto rodina mala v prvej rade tak málo, že každá jedna vec bola cenná.
Artur si statočne odkašľal.
"No tak, no tak. Všetci sme vedeli, že tu tá možnosť je. Napokon, máme jeden druhého a to je tá najdôležitejšia vec na svete. Nikto z nás nemá ani škrabanec."
Molly zalapala po dychu. "Čo ak napadnú Freda a Georgea?"
Lupin s Arturom prehovorili súčasne, aby ju znova upokojili.
"Tak otvorene nezaútočia v Šikmej uličke."
"Ministerstvo zosilnelo ochranu všetkých čarodejníckych lokalít v Londýne."
"Budem súcitiť s akýmkoľvek smrťožrútom, čo sa pokúsi napadnúť Freda a Georgea," smutne prehovoril Harry, dúfajúc, že odľahčí náladu. "S niektorými vecičkami, čo majú v tom svojom obchode, by odohnali armádu."
Na tom sa usmial dokonca aj Ron. "Pamätáte si na ten ohňostroj, čo použili na Umbridgeovú?"
"A na ten močiar," potichu povedala Ginny. "To bol teda poriadny močiar."
Skôr než mohli pokračovať v dobrých spomienkach na Freda a Georgea, dvere na prízemí sa rozleteli a Dursleyovci prvý raz uvideli svoj nový domov. Nanešťastie Petúniin škrekot v hrôze a Vernonova zarevaná odpoveď prebudili obraz Siriusovej matky a rýchlo prepuklo božie dopustenie. O tridsať minút neskôr portrét mlčal, Dursleyovci trucovali vo svojich malých, tmavých izbách a zvyšok Rádu sa potichu rozprával v kuchyni.
"Myslíte, že sa im tu bude páčiť?" spýtal sa Artur dychtivo Harryho. "Priniesli si so sebou veľa muklovských vecí? Rád by som sa ich na ne spýtal..."
"Artur, zakazujem ti trápiť tých muklov," s varovným výrazom v očiach prehovorila Molly. "Bude to pre nich v tomto strašnom dome dosť náročné bez toho, že by si im kládol bláznivé otázky, hlavne pokiaľ nevieme, ako dlho tu budú musieť byť zatvorení..."
"Šestnásť rokov by mi pripadalo fér," zamrmlal Ron Harrymu, ktorému skoro zabehol čaj a kašľal skoro päť minút, kým ho Ron búšil po chrbte. Starší začali robiť zmeny v ich pláne špehovať Malfoy Manor, takže Harry, Ron a Hermiona šli na poschodie. Počas cesty povedal Ron Hermione o zničení Brlohu. Bola náležite zdesená.
"Ach, Ron, to mi je ľúto. Niet divu, že všetci vyzerali takí rozrušení!"
Vošli do izby, o ktorú sa delili Ron s Harrym. Harry bol rád, keď zbadal aspoň jeden z plagátov Kudleyovských Kanónov, ktorý sa zachránil z Brlohu. Ron si ho dal nad svoju posteľ. Bolo to jediné svetlé miesto v tej pochmúrnej izbe.
Hermiona povedala: "Je dobré, že sme sem priviedli Harryho príbuzných. Smrťožrúti to začínajú myslieť vážne."
"Ďalší dôvod vypadnúť odtiaľto a nájsť tie prekliate viteály," povedal Harry. "Zajtra chcem odísť na Rokfort."
"Čo povieš ostatným?"
"Nechám im odkaz."
Hermiona nesúhlasne mľaskla. "Harry, budú šalieť. Sú tu, aby ťa chránili."
"Mám po krk toho byť chránený! Nech robia to, čo stojí za to, nech napríklad zabránia smrťožrútom, aby vypálili ľuďom domy a snažili sa zabiť muklov!"
Prevrátila očami, ale zjavne vedela, že je zbytočné hádať sa s ním, keď bol vo svojej jačiacej nálade.
"Povedz im, čo chceš," neústupne povedal Harry. "Ale ja zajtra odchádzam."
"Ako sa tam plánuješ dostať?"
"Pretože sa nemôžem premiestňovať, myslíš? Nuž, s toľkými čarodejníkmi navôkol pochybujem, že by ministerstvo vytušilo, že sa nejaký neplnoletý čarodejník premiestnil..."
"Ach nie! Neopováž sa premiestňovať bez licencie, Harry, budeš v hrozných problémoch -" začala Hermiona.
"Vážne? V horších než už mám so psychotickým, nesmrteľným čarodejníkom, ktorý sa ma snaží na striedačku zmeniť na hromádku popola v okamihu, keď vystrčím nos z úkrytu?"
Ron vybuchol smiechom a Hermiona na nich zazerala.
"To nie je smiešne, Ronald! Len sa snažím, aby Harrymu nešlo ministerstvo po krku!"
"Ministerstvo nikdy neprestane ísť Harrymu po krku," zavrčal Ron. "Nie pokiaľ tí idioti, čo to majú na starosti, sa budú stále chovať ako keby bol Dumbledore nejaký šialenec, čo ich zdiskredituje."
"Vidíš? Dokonca aj Ronovi je to jasné."
Hermiona rázne vykročila ku dverám. "Fajn. Vidím, že vy dvaja ste ako zvyčajne odhodlaní spolčiť sa proti mne. Idem pozrieť Ginny."
"Hermiona!" zavolal Harry skôr, než im mohla zatvoriť dvere. Zastala a nakoniec sa otočila, aby sa na neho pozrela, keď neodpovedal. Harry sa na ňu zaškeril.
"Ideš na Rokfort s nami?"
Začervenala sa a on vedel, že sa snaží byť stále rozhorčená.
"To by som si nenechala ujsť," nakoniec odvetila.
Dvere sa zatvorili.