Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola piata – Hlavný stan

Hermiona zízala na mincu vo svojej ruke a pocítila nečakaný nával súcitu.

Mám po krk toho byť využívaný.

Mocne zovrela ten kov vo svojej ruke a premýšľala o odpovedi. Čo mohla povedať? Že to chápe? Že sa veľakrát cítila rovnako? Keby to počuli jej priatelia, vydesilo by ich to. Hermiona sa cítila vinne už z toho, že o tom premýšľala. Uvedomovala si, že ju milovali, ale občas mala pocit, že je Harryho a Ronovou osobnou encyklopédiou a kontrolovačkou domácich úloh.

Prečo mala stále pocit, že musí dokazovať svoju cenu? Bola to pýcha? Mala radosť z toho, že je tá najbystrejšia, tá najschopnejšia a tá najmúdrejšia. Ale rovnakým spôsobom tiež odmietala neustále očakávania od ostatných, že vždy bude tou najbystrejšou, tou najschopnejšou a tou najmúdrejšou. Jedného dňa ich sklame. Už mohla cítiť ako jej kvôli tej záležitosti s viteálmi zlyhanie dýcha na krk.

Minca schladla. Znova si na krk navliekla retiazku, na ktorej visela a zacítila ten chlad, keď sa galeón ustálil na jej pokožke. Spala ešte len hodinu, keď ju prebudilo teplo aktivovanej mince. Ľahla si na posteľ v opare vyčerpania, ale pochybovala, že by dokázala znova zaspať. Vonku bolo príliš jasno, dokonca aj keď pršalo. Predpokladala, že by mohla tie ťažké závesy zatiahnuť, ale dom Blackovcov bol už dosť pochmúrny, aby sa k tej zmiešanine pridala ešte aj temnota.

Premýšľala o svojom novom smrťožrútskom "priateľovi". Kto to mohol byť? Devlin Whitehorn? Nikdy to meno nepočula. Neznelo jej ani vzdialene povedome. Určite to nebolo ani jedno z tých mien, ktoré boli pripevnené na stene v prízemí. Rád pozorne sledoval všetkých známych smrťožrútov. Možno by Hermiona na ten zoznam mala pridať nové meno. Ale ešte nie. Už jej raz pomohol. Nezradí ho, až kým nebude mať jasný obraz o tom, komu patrí jeho lojalita.

Z prízemia začula pohyb. Zvyšní členovia Rádu pravdepodobne raňajkujú. Mala by sa k nim pripojiť, ale nemala až tak chuť baviť sa s Ronom, zatiaľ nie. Od Dumbledorovej smrti sa Ron choval ako keby mal každý okolo neho samovoľne vzbĺknuť. Bol milý k svojim bratom - hoci Fred a George mu túto láskavosť zatiaľ neopätovali - a k Ginny sa správal ako k plyšovému zvieratku. Skoro ho na jedno premenila, keď ju naposledy objal, hánkami jej štuchol do hlavy a povedal: "Tu je moja milučká šampiónka Ginny."

K Hermione bol tiež iný. Najprv bola rada, že sa k nej správa ako k dievčaťu a nie ako k chodiacej učebnici. Často ju objímal a držal za ruku, ale nebol to ten typ náklonnosti chlapec/dievča. Bol to skôr ten typ náklonnosti: Bojím-sa-že-by-si-mohla-každú-chvíľu-zomrieť-prosím-neopúšťaj-ma. Dúfala, že sa z toho vyhrabe, keď sa vráti Harry. Počas leta bol Ron vždy trochu stratený. V Brlohu s ním Ginny mohla hrať metlobal, ale tu boli lapení dnu. Ginny trávila smiešne množstvo času vo svojej izbe za zatvorenými dverami, počúvala Sudičky a písala vášnivé romantické príbehy o sebe a Harrym. Tie, čo pozorne zrolovala a ukryla pod uvoľnenú dosku v podlahe svojej izby. S niekoľkými sa podelila s Hermionou, ktorá sa pri tej spomienke začervenala. To dievča malo bujnú fantáziu.

Potrebovala spať. Pokúšala sa nemyslieť na viteály. Prikázala si nemyslieť na viteály. Zatvorila oči a snažila sa prinútiť znova zaspať pomocou nejakej príjemnej spomienky. Vianočný bál. Ten bolo vždy príjemné znova prežívať. Usmiala sa a spomenula si na tanec s Viktorom, vírenie pomedzi pestro oblečené páry a šťastný smiech.  Rokfort bol tak pekne vyzdobený. Cez všetku tú zeleň, čo Hagrid dovliekol, bolo sotva vidieť šedé steny. Vzdychla si. Úbohý Hagrid. Musí mu poslať ďalšiu sovu. Bol taký zničený Dumbledorovou smrťou. Uvažovala, či sa niekedy celkom zotaví. Hrýzla si spodnú peru a premýšľala, či Dumbledore niekedy spomenul Hagridovi viteály. Asi nie, pretože ten správca nedokázal v ich prvom ročníku zostať ticho ani o trojhlavom psovi, čo strážil Kameň mudrcov. Už by mu doteraz niečo prekĺzlo...

Hermiona vo frustrácii buchla päsťou o posteľ a otvorila oči. Viteály, viteály, viteály. Prekliaty Voldemort! A prekliaty Dumbledore za to, že z tejto veci robil také prekliate tajomstvo. Ako mali asi tak zničiť niečo, čo ani nevedeli nájsť? Aby to bolo ešte horšie, Dumbledore zaprisahal Harryho, aby viteály držal v tajnosti, takže nemali ani dovolené požiadať Rád o pomoc. Bolo to tak nefér!

Neochotne vyliezla z postele a obliekla sa. Mohla by ešte raz skúsiť prezrieť odpornú knižnicu Blackov, hoci keby musela prečítať ešte jeden odsek o čistokrvnej urodzenosti, asi by vracala. Uvažovala, či Malfoyovci boli celou tou čistokrvnou ideou rovnako posadnutí. Malfoy chŕlil frázy ustavične, ale bola zvedavá, či každá kniha v knižnici Malfoyov súvisela s touto témou. Dúfala, že nie. Jedna rodina ako Blackovci stačila.

ooOoo

Zišla dole schodmi, aby zistila, kto je prítomný. Kuchyňa bola ako zvyčajne preplnená. Ľudia mali sklony zhromažďovať sa v kuchyni, pretože to bola jediná miestnosť v dome, ktorá bola skrz naskrz odBlackovaná. Mnoho z vlastného majetku Weasleyovcov sa prinieslo na Grimmauldovo námestie číslo 12, vrátane Weasleyovských hodín, hoci v týchto dňoch sa ručička príliš nepohla od "Smrteľné nebezpečenstvo", čo nebolo veľmi nápomocné. Brloh bol do veľkej miery opustený, pretože čakali, že bude prvým cieľom smrťožrútskeho útoku.

Samozrejme, Lupin bol prítomný. Zriedkakedy odchádzal, pretože väčšina Rádu ho neoficiálne zvolila za ich nového vodcu. Preukázal sa ako majstrovský organizátor a vytvoril plán striedania rôznych povinností, kvôli ktorému Hermiona vzdychala závisťou. Vedľa Lupina bola usadená Tonksová. Jej vlasy boli dnes maslovo žlté. Hermiona sa zaškerila. Keby bola metamorfágom, chodila by tu s výzorom Gwyneth Paltrow, ale predpokladala, že je to vecou osobného vkusu.

Vedľa Tonksovej si Moody usrkával z čaju ako bernardín a ignoroval Mollyine nesúhlasné zvuky. Elphias Doge sedel oproti Moodymu, hlučne prežúval vajíčka s klobásou. Sturgis Podmore bol od neho naľavo a skľúčene zízal do svojej šálky čaju. Bill Weasley a Fleur Delacourová sedeli za vzdialeným koncom stola, držali sa za ruky a vyzerali, ako keby sa mali každú chvíľu vykradnúť na poriadnu muchľovačku. Nebolo by to po prvý raz. Arthur Weasley bol už podľa všetkého preč. Vďaka nedostatku personálu musel častokrát pracovať aj cez víkendy. Rufus Scrimgeour dal jasne najavo svoju nechuť k tým, ktorí boli stále lojálni Dumbledorovi, ale s Voldemortovými stúpencami na slobode potreboval každého schopného čarodejníka, aby udržal poriadok.

Ron si všimol, že Hermiona číha vo dverách a vyskočil, aby sa jej hodil okolo krku. Šťastne ju stisol, kým sa ona pokúsila uvoľniť zovretie jeho prstov a vyhnúť sa zaduseniu.

"Si hore! Skvelé! Divooký nám práve vravel o nájazde na dom tvojich rodičov." Zazrel na svoju matku. "Pretože niektorí z nás nemohli ísť. Hoci sme plnoletí." Molly ho ignorovala.

Unikla Ronovmu náručiu a posadila sa vedľa Dogea. Ron zaujal miesto vedľa nej.

"Ako to šlo?" spýtala sa Moodyho. Jeho sklenené oko sa stočilo jej smerom. Zavrčal.

"Nie celkom dobre. Jedného z nich som odstránil a Tonksová jedného dostala kúzlom Zauzlených nôh.  

"Nie toho, na ktorého som mierila, pretože som o čosi zakopla," sťažovala sa.

"Nemohli sme povedať, kto všetko tam bol, pretože mali na sebe tie prekliate masky... ale som si poriadne istý, že jedným z nich bol Mulciber. Dostal som ho kúzlom pomätenia, práve keď sa odmiestňoval. Dúfam, že skončil v Timbukte." Odfrkol si. "Hoci sa odpráskali preč poriadne rýchlo. Prekliati zbabelci."

"Podľa všetkého ten tip, ktorý si dostala, bol správny, Hermiona," povedal Lupin. "Príliš blbé, že nevieme, kto je pisateľom tvojho odkazu."

"Nuž, ak je na našej strane, radšej by mal držať hlavu sklonenú, pretože nemám v pláne pýtať sa na mená skôr, než prekľajem každú smrťožrútsku chamraď, čo uvidím," zavrčal Moody.

"Som si istý, že pozná riziká, Alastor," pokojne povedal Lupin. "Som prekvapený, že niekto z nich je dosť statočný, aby zradil Vy-Viete-Koho teraz, keď jeho moc rastie."

"Regulus Black bol," dumala Hermiona a zdvihla krajec chleba. "Naposledy, keď ten bol na vrchole moci."

Lupin prikývol. "Vždy som premýšľal prečo. Sirius zvykol vravieť, že je to "Black, čo nepadol ďaleko od stromu". Pani Blacková bola vo vytržení, že sa tu potuloval mučiac muklov a roznášal čistokrvnú ideológiu. Bože, ako Regulus nenávidel Jamesa."

Hermiona na neho zízala s chlebom napoly na ceste do jej úst. Položila ho na tanier.

"Poznal si Regulusa Blacka?" spýtala sa a potom sa prekliala za tú hlúpu otázku. Samozrejme, že ho Lupin poznal. Bol to Siriusov mladší brat.

Lupin sa bez humoru zasmial. "Poznal som ho dosť dobre, aby som toho malého blba nemal rád. James so Siriusom ho zvykli trápiť skoro tak veľmi ako Snapa. Na škole volával Siriusa ´krvizradca´. Hlavne kvôli ochrane sa ponevieral s bandou odporných smrťožrútov. Sirius nepribrzdil žiadne údery len preto, že bol Regulus jeho brat. Ľutoval by som ho, ale nato to bol ukecaný malý chytrák. Mnohé z toho si zaslúžil. V skutočnosti bol dosť podobný Dracovi Malfoyovi. Bol tiež taký driečny ako Draco. Mladšia verzia Siriusa."

"Potom to znie tak, že by bol z neho dokonalý smrťožrút," povedala Hermiona. "Som zvedavá, prečo sa obrátil voči Vy- Voldemortovi." Pokúšala sa používať Voldemortovo meno častejšie, pretože Harryho hnevalo, keď stíšeným hlasom používali jeho prezývku.

"Aj Sirius s Jamesom nad tým dumali. Nikdy nedospeli k uspokojivej odpovedi. Všetci si mysleli, že Veď-Viete-Kto chcel, aby Regulus urobil niečo, čo šlo proti jeho morálke, ale z toho, čo si pamätám, v tejto oblasti trpel poriadnym nedostatkom. Muselo to byť niečím iným."

Hermiona pokrútila hlavou. Nech to bolo čokoľvek, nahnevalo to Regulusa dosť na to, aby ho to vyslalo pátrať po viteále. Len sa modlila, aby uspel v zničení medailónu skôr, než ho dostihol Voldemort. Mali by na starosti o jeden prekliaty viteál menej.

Všetci stuhli, keď sa nad sporákom rozozvučal poplašný zvonec.

"Zistím, kto to je," ponúkla sa Tonksová. Vyšla von, zamieriac do podkrovia. S celou tou nedávnou aktivitou na Grimmauldovom námestí sa rozhodli, že bolo príliš riskantné stále sa premiestňovať na ulicu a vchádzať prednými dverami. Všetky ochrany, ktoré vybudoval Dumbledore, boli stále aktívne, ale Hermiona s Billom našli spôsob, ako vytvoriť malé miesto v podkroví, ktoré umožňovalo primiestniť sa. Prekvapkom bolo, že ktokoľvek sa primiestnil do podkrovia, musel čakať na to, kým mu niekto zospodu otvorí dvere.

Tonksová sa o niekoľko minút neskôr vrátila s Arthurom Weasleym. Molly sa k nemu prihnala a objala ho. V poslednej dobe bola skoro taká túliaca sa ako Ron.

"Arthur, čo tu robíš tak skoro?"

"Mám len krátku prestávku. Musím sa vrátiť, ale dnes ráno som videl niečo čudné. Mmmm, klobásky!"

Schmatol jednu zo stola a rozprával medzi sústami.

"Včera poobede som narazil vo výťahu na Jamesona Smytha. Vždy je taký ukecaný. Som prekvapený, že Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva mu vôbec umožňuje chodiť na akcie v teréne, pretože nedokáže udržať ústa zatvorené, ale zúfalé časy-"

"Dostaň sa k veci, Arthur!" zavrčal Moody.

Arthur sa zamračil. "Áno, nuž, povedal mi, že má ísť na kontrolu Malfoy Manoru. Ministerstvo si naň dáva bacha, odkedy Lucius Malfoy utiekol z Azbakanu." Zdvihol ďalšiu klobásu.

"Nuž, dnes ráno som na Jamesona narazil znova. Spýtal som sa ho, ako šla včera misia a on povedal: ´Fajn. Proste fajn.´ Nemohol som z neho dostať ďalšieho slovka, až na to, že stále opakoval ´všetko je fajn´. Pre neho veľmi nepodobné. Myslím, že je pod Imperiom."

Moody sa postavil.

"Idem na to."

Lupin zdvihol ruku. "Neunáhli sa, Alastor. Toto si musíme premyslieť. Ak sú doma Malfoyovci, potom je tam tiež Veď-Vieš-Kto. A ak je to takto, nechceme ho vystrašiť, aby ušiel."

Moody sa posadil.

"Čo tým myslíš?"

"Ak tam vbehneme s vytiahnutými prútikmi, možno zajmeme zopár smrťožrútov, ale stavme sa, že nechytíme Veď-Vieš-Koho, aj keby tam bol, a potom sa rozpŕchnu ako potkany. Musíme s istotou zistiť, či používajú Malfoy Manor ako hlavný stan. Ak áno, budeme mať výhodu, pretože my budeme vedieť, že tam sú. Musíme zostaviť sledovačku. Veľmi opatrne. Nechceme im dať echo."

Arthur prikývol. "Nechám to na teba, Remus. Musím sa vrátiť." Pobozkal Molly a Rona a zamieril k podkroviu.

"Je príliš blbé, že dnu nemôžeme poslať špióna," povedala Tonksová. Jej črty sa pohli a Bellatrix Lestrangeová tam stála miesto nej. Lupin zaklial.

"Nie! Je to príliš nebezpečné. Voldemort aj so Snapom sú príliš dobrí v Legilimencii. Okrem toho Snape bude niečo také čakať. Nanešťastie tí bastardi poznajú všetky naše silné stránky. A slabosti."

Bellatrix našpúlila pery a pohodila svojimi divokými čiernymi vlasmi.

"Nikdy mi nedovolíš žiadnu zábavu."

"Áno, v tomto som tvrdohlavý. Nedovolím ti žiadnu zábavu, ktorá by mohla skončiť tým, že ťa zabijú. Preklínaj ma."

Ron sa rozkašľal. "Tonksová, nemôžeš prestať s tým prevlekom? Možno neoklame Veď-Viete-Koho, ale mne z neho behá mráz po chrbte." 

Tonksová bola okamžite späť so svojimi kanárikovými vlasmi.

"Čo to máš s tou žltou?" spýtal sa Ron. Zvyčajne dávala prednosť ružovým alebo fialovým vlasom.

"Dnes mám slnečnú náladu, pretože včera v noci sme s Remusom -"

"Nymphadora!" vykríkol Remus. Zamračila sa na neho.

"Povedala som ti, aby si ma tak nevolal."

Lupinova tvár bola karmínová. Hermiona sa zachichotala.

"Môžeme sa držať veci?" dostal zo seba Lupin. "Tento malfoyovský scenár potrebujeme naplánovať."

"Fajn. Radšej by ste ma z toho nemali vynechať," varovala Tonksová, keď znova zaujala svoje miesto. Remus si vzdychol úľavou.

Hermiona zalapala po dychu.

"Ach, nie! Dnes ráno mám HSS! Skoro som zabudla!"

"Ledva si spala, Hermiona. Chcel som za teba zaskočiť," povedal Ron.

Hermiona pokrútila hlavou. "Budem v poriadku. To zdriemnutie mi prospelo. Dnes mám len štyri hodiny, takže dopoludnia budem späť. Potom sa vyspím."

Ron sa zamračil a začal sa hádať.

"Úprimne, Ron, Harryho strážna služba je tá najjednoduchšia vec. Vieš, že sa nikdy nič nestane. Budem sa ponevierať nablízku, pokecám si s Figgy a vrátim sa."

Ponáhľala sa hore schodmi skôr, než mohol odseknúť a navliekla sa do džínsov a trička z koncertu U2. Nechali ju nakúpiť oblečenie pre Harryho strážnu službu, takže teraz tam nikto vďakabohu nepostával v čarodejníckych habitoch a špicatých klobúkoch. Arthur vážne zbožňoval svoj trojdielny muklovský oblek. Skontrolovala hodinky. Ešte stále mala hodinu, aby vystriedala Dedalusa Diggla, ale chcela hovoriť s Harrym, takže sa ponáhľala do podkrovia a odišla.