DRACO: PHOENIX RISING
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3414902/4/Draco_Phoenix_Rising
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
VAROVANIE: POVIEDKA BOLA NAPÍSANÁ PRED VYDANÍM SIEDMEJ KNIHY. AKÁKOĽVEK ZHODA JE ČISTO NÁHODNÁ. VARIABILNÁ DĹŽKA KAPITOL. POUŽITIE ČESKÝCH NÁZVOV, AK SA MI PÁČIA VIAC.
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola štvrtá - Prepad
Keď prišli smrťožrúti do Caerphilly, tak pršalo. Primiestnili sa na zadný dvor Grangerovcov, ktorý pred výhľadom príhodne zakrývali veľké živé ploty a stromy. Grangerovci si evidentne cenili svoje súkromie.
Jugson očaroval dvere a všetci sa chaoticky nahrnuli dnu, zanechávajúc zablatené stupaje na peknom smotanovom koberci Grangerovcov. Rozdelili sa na malé skupinky a prehľadávali dom. Dracovi sa podarilo dostať na čelo skupiny smerujúcej nahor schodmi a zvládol to do tej miery, že vošiel do Hermioninej izby. Všetko bolo rovnaké, ako to bolo včera večer - s jedinou výnimkou. Na stole, kde Draco nechal svoje varovanie, bola opretá malá ďakovacia kartička. Samozrejme prázdna, ale pod ňou ležal zlatý galeón. Draco sa skoro uškrnul. Odmena? Potom si spomenul na mince, ktoré používala Dumbledorova armáda, mince, ktoré Draco skopíroval, aby mohol komunikovať so smrťožrútmi a naplánovať ich vstup na Rokfort... Zovrel tú mincu v dlani práve vtedy, keď sa Goyle spýtal: "Čo tu robíš?"
"Pozerám z okna. Myslel som, že som niečo zazrel."
Goyle sa k nemu pripojil a s otvorenými ústami nezízal na nič iné okrem padajúceho dažďa. Draco si strčil galeón do vrecka.
"Poďme," zavrčal. S dupotom zišli dole schodmi do kuchyne.
"Nie sú tu," zdôraznil Avery, keď sa znova zoskupili. Draco sa s námahou zdržal komentára, hoci niekoľko odseknutí mu na myseľ prišlo. Krucinál, v škole býval taký drzý! Chýbala mu možnosť robiť si posmešky ako sa mu zachcelo.
"Je šesť poobede a ešte k tomu sobota!" sťažoval sa Goyle. "Kde do pekla môžu byť?"
"Možno šli na dovolenku," sucho navrhol Draco, neschopný pretvarovať sa úplne.
"Včera tu boli. Mulciber to skontroloval, aby sme nešli na tento prekliaty výlet naprázdno. Čo sme šli."
Draca zamrazilo. Vďakabohu, že čakal až do tmy, kým nechal svoj odkaz. Keby ho zazreli... nuž, to by tu už nestál, správne?
Niekoľko hlasných prásk zaznelo zvonka od zadných dvier. Draco letmo zachytil Divookého Moodyho a zamračil sa. Tak skoro nezabudne na deň, kedy ho premenil na fretku. Samozrejme, tento Divooký si na to nepamätá, pretože v skutočnosti to kúzlo použil Barty Crouch Junior... Draco si odfrkol a odmiestnil sa. V jeho ústnych pokynoch nebolo spomenuté nič ohľadne vytrvania v boji s členmi Fénixovho rádu.
ooOoo
Objavil sa v lukratívnom salóne Malfoy Manor, kde sa pred kozubom prechádzala jeho matka. Radostne vykríkla a hodila sa mu okolo krku.
"Ach, Draco! Vďakabohu! Čo sa stalo?"
Draco pokrčil plecami. "Tí muklovia tam neboli. Hoci sa ukázala skupina členov Rádu, takže som sa vrátil... Mulciber z toho asi nebude príliš nadšený. Dúfam, že ho Divooký Moody premení na fretku." Zachichotal sa. Narcissino zovretie zosilnelo.
"Neprovokuj ich, Draco. Nezniesla by som, keby sa ti niečo stalo."
Ukročil z jej objatia a zložil si dlhý čierny plášť, ktorý mal na sebe.
Hodil ho na neďalekú pohovku. Bol pekne zladený s jeho čiernymi nohavicami, čiernym svetrom a čiernymi topánkami. Taká pestrofarebná smrťožrútska uniforma. Hoci odmietol nosiť masku ako zvyšok smrťožrútov. Aký rozdiel by bol, keby ho spoznali? Bolo poriadne všeobecne známe, že sa Draco pripojil k smrťožrútom po tom, čo zrežíroval Dumbledorovu smrť. Jeho život nestál za zlámaný knut mimo malého kruhu Voldemortových priateľov. Draco si vzdychol.
"Čo myslíš, ako dlho bude trvať, než ma Hadí ksicht pošle na samovražednú misiu? Má zo mňa malý úžitok."
Narcissa zbledla. "To nehovor!"
"Ešte som nikoho nezabil, matka. Snape zabil Dumbledora, pretože ja som to nedokázal. Vedela si to? Hoci som vedel, že ma asi bude mučiť a zabije teba aj otca, nedokázal som vrhnúť to prekliate kúzlo." Hlas mal zatrpknutý. Nechcené Dumbledorové slová sa vrátili, aby ho prenasledovali. My ťa ukryjeme tak, že si to ani nevieš predstaviť. Čo tým vtedy myslel?
"Ty nie si vrah," zašepkala Narcissa.
Uprene sa na svoju matku zadíval. "Na ako dlho? Vieš, že Lord Voldemort vyžaduje, aby jeho nasledovníci boli krvilační maniaci. Ani otec nie je pre neho dosť brutálny. Nebude trvať dlho, než ma prinútia zabíjať a zabíjať a zabíjať. Čoskoro budem presne taký istý ako Mulciber a teta Bellatrix."
Slzy sa preliali z Narcissiných očí. Odmietavo pokrútila hlavou, ale musela pripustiť tú hroznú pravdu v Dracových slovách.
"Ja to nedovolím. Lucius to zastaví. Nenávidí -"
"Neklam samu seba, matka. Keby sa otec vôbec pokúsil navrhnúť, aby ma poslali preč a pripojil som sa k ostatným deckám v úkryte, použili by ma ako zbraň skôr, než by slnko zapadlo. Otcovu lojalitu už mnohokrát spochybnili; Hadie očiská mu neurobia žiadnu láskavosť."
Narcissu vyplašil slabý zvuk vo dverách salóna. Do izby vošiel Snape a jeho pohľad sa upriamil na Draca. Jeho čierne oči sa vždy zjavne pokúšali rýpať v tajomstvách, v čom bol celkom nadaný, ako Draco vedel.
"Tu si, Draco," prehovoril Snape. "Ostatní sa vrátili a čudovali sa, či si odtiaľ vyviazol."
"Rozprávam sa so svojou matkou. To už aj na to potrebujem písomné povolenie?"
Snapov výraz sa nezmenil. Draco by sa mal za ten vývoj na veži cítiť Snapovým dlžníkom. Prešiel k činom, keď Draco nič neurobil. Prijal Neporušiteľnú prísahu, aby Draca ochránil. Napriek tomu sa Draco nedokázal pozrieť na toho ex-profesora s mastnými vlasmi bez hlodania nedôvery. Nikdy neveril Snapovi, že je oddaný Voldemortovej veci. Napriek nesporným dôkazom mu Draco stále neveril. Možno to bolo tým, že Snape bol v prvom rade oddaný Snapovej veci kedykoľvek to bolo možné.
"Myslím, že Červochvost žiada správu. Jugson si zjavne myslí, že si... zdrhol. Temný pán nepochybne nebude potešený, že tí muklovia unikli."
Draco prevrátil očami. "Neunikli, jednoducho tam neboli."
"Možno dokážeš tento rozdiel Temnému pánovi vysvetliť."
Dracove pery sa podráždene zúžili, ale prešiel okolo Snapa a odkráčal po dlhej chodbe k jedálni.
Zaujal svoje zvyčajné miesto. Jugson kričal na Červochvosta. Goyle obmotával obväz okolo Crabbovej hlavy a Avery bol v kresle s nohami tuhými ako dosky - zrejme obeť kliatby Zauzlených nôh. Mulciber stál pri okne a pozeral na ten cupotajúci dážď, ktorý práve začal padať. Sám pre seba si potichu pospevoval a pohyboval hlavou zboka nabok ako dieťa. Draco premýšľal, čo za kúzlo ho zasiahlo.
Červochvost zmizol vo dverách, nepochybne, aby sa vrátil k Voldemortovi so zlými správami, ak to ten plazí šialenec už podľa toho kriku neuhádol. Voldemort sa usídlil v salóne Malfoyovcov, hneď za vstupnou halou z jedálne. Zriedka sa vyplazil von, zaplať pánboh; hoci ten jeho hrozný had sa potuloval po dome podľa ľubovôle a objavoval sa v tých najneočakávanejších okamihoch.
"Kam si uletel, chlapče?" dožadoval sa Jugson, keď sa stočil k Dracovi.
"Evidentne sem."
Jungsonova tvár sfialovela. Draca napadlo, že niektorým smrťožrúťom chýbalo už len zopár rozčúlení do mŕtvice. Dúfajme, že Jugsonova nastane dnes.
"Kto by si pomyslel, že syn Luciusa Malfoya sa ukáže byť takým zbabelcom?"
Draco sa chladne usmial. "Vážne? Takže vy všetci ste zostali a bojovali až na smrť s Fénixovým rádom? Nikto z vás neušiel?"
Jugson sa zamračil, ale Crabbe sa uškrnul.
"Samozrejme, že sme zdrhli! Ten prekliaty Divooký Moody by bol zabil každého jedného z nás. Máme šťastie, že má takú zlú mušku. Ukázala sa polovica toho prekliateho Rádu. Rád by som vedel, ako vedeli, že nás tam nájdu."
"Niekto ich varoval," zavrčal Jugson. Draco prevrátil očami.
"Ako som povedal Temnému pánovi, Grangerová nie je priemerná čarodejnica. Iste nastavila alarmy, aby Rád vedel, že sa jej dom narušil. Z toho všetkého, čo vieme, možno Mulciber včera pri svojej obhliadke ten alarm spustil."
Niekoľko párov očí sa presunulo k Mulciberovi. Nech na chvíľu podusia tamtoho, pomyslel si spokojne Draco. Teraz, keď zasial semená nezhody, bol čas vzdialiť sa.
"Pôjdem do svojej izby. Nechám vás ťahať slamky, aby ste zistili, kto ma bude sprevádzať."
Opustil jedáleň a zamieril k zadnému schodisku radšej, než aby použil hlavné. Jeho izba bola v zadnej časti domu, najbližšie ku kuchyni, skutočnosť, ktorú ako dieťa veľmi často využíval. Samozrejme, roky bol vydesený z tmy, vŕzgajúceho schodiska a zvyčajne zavolal Dobbyho alebo Cullyho, aby ho sprevádzali. Prečo ich nenechal priniesť mu nejaké jedlo, bola otázka, ktorú si začal klásť len nedávno. Tvrdohlavá pýcha, predpokladal.
Draco sa zamračil pri spomienke na Dobbyho. Špinavý malý zradca, pomyslel si, keď bral po dvoch drevené schody. Draco býval k nemu vždy láskavý. Nuž, možno nie taký láskavý. Raz sotil Dobbyho zo strechy po tom, čo mu prikázal, aby sa neodmiestnil. Chcel zistiť, či Dobby dokáže s tými svojimi obrovskými ušami lietať. Draco sa zachichotal pri spomienke na to, ako Dobby narazil na Narcissine ružové kríky. Ten domový škriatok niekoľko dní kríval a vyberal si pichliače zo zadku. Draco za zničenie ružových kríkov dostal domáce väzenie.
Striasol všetky myšlienky na Dobbyho, keď sa dostal do svojej izby. Zatreskol dvere, skopol topánky a oprel sa na vankúšoch sedadla pri okne. Bolo skoro ráno a teraz sa mal tešiť na dlhý deň prázdnoty.
O minúty neskôr prišiel do izby nafučaný Crabbe. Draco ho začul hrmotať po schodoch dlho predtým, než sa dostal ku dverám. S tou svojou ledabolo zaviazanou hlavou vyzeral ako utečenec z nemocnice.
"Je vážne nevyhnutné, aby som bol po celý čas strážený?" dožadoval sa Draco. "Čo si myslíte, že urobím? Zasvištím preč a vrátim sa sem s Harrym Potterom?"
Crabbe zbledol pri tom mene – zaujímavo opačná reakcia, než Draco normálne dostával. V škole sa všetci pri Potterovom mene uškŕňali.
"Príkazy," ospravedlňujúco odvetil Crabbe.
"Fajn. Budeš sa poriadne prekliato nudiť, kým ma budeš sledovať, ako celé popoludnie zízam z okna."
Crabbe si vzdychol a klesol do pohodlného kresla pri Dracovom kozube. Napriek dažďu bolo dosť teplo, aby nebol zapálený oheň. Napriek nedostatku praskajúcich plameňov, ktoré by ho ukolísali, Crabbe do štvrť hodiny zaspal. Draco si ofrkol. Tomu sa povie strážca.
Siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ galeón, ktorý vzal z Grangerovej stola. Vyzeral ako obyčajná minca, okrem toho malého zárezu na jednej strane. Bol ledva viditeľný, ale pohladením po okraji sa dal rýchlo rozoznať v skupine podobných mincí. Držal ho vo svojej dlani a sústredil sa. Čarodejník v habite na prednej strane sa začal rozplývať a po okrajoch sa zatriasli čísla.
Draco odtrhol oči od mince a sústredil sa na veľkú kvapku, ktorá pomaly stekala po skle. Na čo do pekla myslel? Zachrániť jej hlúpych muklovských rodičov len, aby odložil to, že sa stane chladnokrvným zabijakom bola jedna vec, ale skutočne komunikovať s Grangerovou? Striasol sa. Nie, ďakujem.
Práve chcel vrátiť mincu do vrecka, keď zacítil, ako sa zrazu zahriala. Skoro mu vypadla, ale rýchlo sa vzchopil a preskúmal ju.
Kto si? Tie slová sa zjavili na okraji mince, ako keby tam boli vyrazené. Draco si podráždene pošúchal čelo. Sprostá Grangerová. Vážne od neho očakávala, že len tak vyhŕkne svoje meno? Vyhodila by tú mincu z okna, keby to urobil. Zaškeril sa pri tej predstave.
Devlin Whitehorn, vyslal v záblesku šibalstva.
Prečo si mi pomohol? spýtala sa, zjavne to meno nespoznala.
Balansoval s tou mincou na parapete a len tak ju roztočil, kým zvažoval odpoveď. Prečo ju varoval? Pretože som mal na to chuť. Pretože som sebecký bastard. Pretože nemám chuť pochodovať v šíku ako dobrý vojačik... Vzdychol si a zdvihol mincu. Nedlhoval jej vysvetlenie. Napokon, rozprával sa s Grangerovou.
Mám po krk toho byť využívaný, vyslal v návale hnevu, hoci si nebol istý, prečo sa s tým otravoval. Zrazu ľutoval, že ju vôbec varoval a prial si, aby tú jej sprostú mincu nikdy nezobral.
Hodil ten galeón cez izbu. Odrazila sa od koberčeka a v pomalej špirále sa zakotúľala pod jeho posteľ. Crabbe sa v spánku strhol a zmenil svoju polohu v kresle. Draco zízal na tú dažďom zmáčanú krajinu vonku. Zrazu si pripadal veľmi sám.