Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh

Hermiona čakala, že konečne odpadne. Len čakala, kým ju obklopia tiene temnoty, ale nič podobné sa nestalo. Dokonca to zjavne prekvapilo aj Draca. Už ju objal rukami, aby ju zadržal v prípade, že by odpadla. Neodpadla. Len sa na neho pozerala a nakoniec sa začala smiať.

Draco sa s obavami zamračil. Zrejme si myslel, že Hermiona nakoniec zošalela. Jej smiech bez humoru sa zmenil na suché vzlyky. Pokrútila hlavou a ani si nevšimla, že ju objíma, šepká jej utešujúce slová.

"Nevyjde to, správne?" časom prehovorila prekvapivo pokojne.

"Čo myslíš?" spýtal sa zachrípnuto, stále šokovaný jej prázdnym výrazom.

"Vždy nám bude niečo stáť v ceste. Bez ohľadu na to, ako sa snažíme, nemôžeme byť nadlho šťastní."

Draco v duchu zaklial a znova ju objal.

"Nemáš dovolené takto ľahko sa vzdať! Nestojí naša láska za to, aby si bojovala?"

Hermiona sa uvoľnila z jeho objatia a zhlboka sa nadýchla.

"Ale ja bojujem. Nevidíš? Odkedy som sa do teba zamilovala, len bojujem. Bola som pripravená vzdať sa svojich priateľov, svojej rodiny, všetkého, čo mi kedy bolo blízke. A teraz si zasnúbený s tou prekliatou mrchou a ja by som najradšej niečo rozmlátila!"

"Láska..." zašepkal Draco zastrene.

Hermiona sa pokúsila urovnať si myšlienky, ale skutočne sa nedokázala sústrediť. V duchu videla pred sebou príšerný obrázok Pansy Parkinsonovej v svadobných šatách a Draca v obleku, ako ju berie za ruku...   Nikdy som nevidel nič také nádherné, ako si bola ty v svadobných šatách... Toto boli slová, ktoré jej povedal Draco, keď zistila, že boli v jeho budúcnosti manželmi. Hermiona odhodlane pokrútila hlavou.

"Nedovolím, aby sa to stalo. Radšej by som zomrela, než aby sa oženil s tou kravou! Má to byť môj snúbenec a ja si ho vezmem späť!"

Draco nadvihol obočie a nakoniec sa zaškeril.

"To je ten správny duch!"

Hermiona prikývla, ale potom si vzdychla a zúfalo sa na Draca pozrela.

"Ale ako? Ako ho odtiaľ do pekla dostaneme?"

Draco sa stále škeril a Hermionine oči sa rozšírili.

"Ty máš plán, však?" nakoniec prekvapene uzavrela.

Prikývol.

"Nie je najlepší, ale nedokázal som vymyslieť nič lepšie... A aby si vedela, práve ma napadol..."

Hermiona sa zamračila.

"Čo je to za plán?"

"Ja sa zúčastním toho zásnubného večierka namiesto Draca. Dostaneme ho odtiaľ a ja zaujmem jeho miesto, až dovtedy, kým sa nemá vrátiť na Rokfort. Nuž a potom uvidíme..."

Hermiona bola rozpoltená medzi úľavou, že zachránia Draca pred Pansy a obavami o jeho budúce ja.

"Ach, Draco, ja neviem... Je to nebezpečné. Čo ak to niekto zistí? A ako vysvetlíš, že zmizol ich najnovší smrťožrút?"

"Láska, nikto to nezistí. Moja matka ma podporí a ja len nechám Connora zmiznúť na nejakú tajnú misiu. Nikto nebude mať podozrenie. A úprimne, kto by mohol zahrať Dracovu úlohu presvedčujúcejšie než ja?"

Hermiona sa neúprimne usmiala.

"V tom máš pravdu... Ale stále som kvôli tomu znepokojená. Nepáči sa mi predstava, že sa zasnúbiš s Pansy..."

Draco sa zaškeril.

"Láska, neožením sa s ňou. Zasnúbenia sa môžu zrušiť, nie?"

Hermiona si vzdychla.

"Ak si ľudia budú myslieť, že je Draco zasnúbený s Pansy, potom už na Rokforte viacej nebudeme môcť byť spolu. Budú si myslieť, že mi dal kvôli tomu buldočiemu ksichtu kopačky. Ale myslím, že som musela zniesť horšie reči, takže je to v poriadku. Prosím, daj si pozor. Nedokázala by som sa vyrovnať s tým, keby ti niekto ublížil."

"Budem v poriadku, nemaj obavy. A skúsim všetko možné, aby som sa tomu zasnúbeniu vyhol, takže sa možno nebudete musieť na Rokforte rozdeliť..."

Hermiona ho chytila za ruku a potom ho nežne pobozkala na líce.

"Neviem, čo by som bez teba robila. Prosím, buď opatrný. Len potrebujem, aby si bol v bezpečí."

Jeho výraz sa stal roztúženým a Hermiona pocítila to chvenie vo svojom tele. Jeho oči trochu stemneli a Hermionine srdce začalo búšiť.

"Prečo ti tak veľmi na mne záleží?" zašepkal zamatovo, jeho oči spojené s jej.

"Pretože ťa milujem," odvetila Hermiona bez premýšľania.

Jeho reakcia bola prudká a prekvapujúca. Zrazu sa ocitla v jeho náručí, jeho pery sa miešali s jej. Toto nebol ten nežný a láskyplný bozk, o ktorý sa podelili predtým; tento bol vášnivý a zúfalý, ako keby mal okamžite zomrieť, keby neochutnal jej pery. Keď zacítila, ako jeho jazyk vošiel do jej úst, zrazu sa napla, ale on nezastavil a Hermiona sa so zastonaním vzdala, znova mu nebola schopná odolať.

Obaja sa zrazu vyplašili, keď začuli za sebou zvuk rozbitého skla. Hermiona sa otočila a hanbou sa začervenala.

Pred nimi stála Ginny, jej hnedé oči rozšírené, jej ústa pootvorené a jej červené vlasy v tom studenom vetre viali. Na zemi bol rozbitý pohár punču.

"Ach môj bože..." bolo jediné, čo dokázala povedať.

ooOoo

Hermiona sa obzrela na Draca a potom sa pomaly priblížila k Ginny.

"Gin, nie je to to, čo si myslíš, vysvetlím to."

Ginny sa na ňu pozrela, ako keby bola šialená.

"Miona, kto do pekla je tento chlapík?"

Hermiona sa zaškerila.

"Nuž... to je Draco."

Ginny prevrátila očami.

"To vidím, hlupáčik, ale to neznamená, že tomu rozumiem. Ako je to možné?"

Draco prikývol, keď sa na neho Hermiona znova pozrela. V krátkosti všetko Ginny vysvetlila a napäto čakala na reakciu svojej najlepšej priateľky.

Ale Ginny zjavne nebola schopná vôbec zareagovať.

"... nechcem, aby sem vpadli Harry a Ron, Gin. Prosím! Prisahám, že ti všetko poviem."

Ginny nakoniec prikývla, stále vyjavená.

"Len nemôžem uveriť, že vy dvaja ste sa tu muchľovali!" nakoniec vyhŕkla a Hermionu znova zaliala červeň.

Draco sa nedokázal vyhnúť zachichotaniu a Hermiona sa mu so zamračením otočila čelom. Ospravedlňujúco pokrčil plecami a Ginny sa konečne usmiala.

"Práve som ti povedala o možno najtemnejšej budúcnosti a ty si znepokojená tým, že sme sa len bozkávali?" pochybovačne chcela vedieť Hermiona.

Ginny pokrútila hlavou.

"Vy ste sa nebozkávali, Miona, vy ste sa určite muchľovali. Dokonca ja som sa z toho zahanbila a také niečo nie je ľahké dokázať. A okrem toho som počula všetko, čo si povedala. A mám v pláne položiť ti minimálne tisíc otázok, keď sa vrátiš domov. Ale najprv si musím urovnať svoje myšlienky a pokúsiť sa vysporiadať sa s budúcnosťou, o ktorej si mi práve povedala."

Hermiona chápajúco prikývla a Ginny sa smutne usmiala.

"Tak sa vrátim a vymyslím nejakú hlúpu výhovorku... Daj na seba pozor, cestovateľ v čase."

Draco s úsmevom prikývol a Hermiona len hľadela z hnedých očí svojej najlepšej priateľky do strieborných hlbočín jej budúceho priateľa. Znova sa začervenala, keď si spomenula na ich bozk. Možno bol už nejako jej priateľom? Hermiona pokrútila hlavou, znepokojene si hrýzla peru. Nemohla mať dvoch priateľov, hoci boli v skutočnosti tým istým človekom.

ooOoo

Ginny zmizla v stodole a Hermiona sa naozaj neodvážila pozrieť na Draca, takže sa hrala so svojimi vlasmi, predstierajúc, že si jeho pohľad nevšimla.

"Prepáč," nakoniec si vzdychol a keď sa na neho pozrela, bol len tak strašne smutný.

Hermiona sa k nemu priblížila ako keby bol magnetom, ktorý ju priťahoval.

"Za čo?"

Usmial sa, ale v jeho očiach bol stále ten smútok.

"Za to, že som spôsobil, že si sa cítila nepríjemne. Ja len..., nuž občas je ťažké ovládnuť sa. Som v tvojej blízkosti a viem, že nie si ona, ale stále si Hermiona a ja túžim po tvojom dotyku, po tvojom úsmeve, po tvojom tele..."

Hermionu zaliala červeň ešte väčšmi a mala pocit, ako keby ju jeho slová rozpálili.

Položil jej ruky na plecia.

"Nechcem, aby si bola znepokojená alebo ustaraná, keď som nablízku. Len chcem, aby si bola šťastná. Kvôli tomu prestanem. Budem tvojím priateľom a v budúcnosti sa budem držať späť a už znova nestratím kontrolu. Sľubujem."

Hermiona cítila, ako jej po líci steká slza a Draco sa na ňu prekvapene pozrel.

"Prečo plačeš?" znepokojene dostal zo seba a Hermiona prevrátila očami.

"Plačem kvôli tebe, hlupáčik. Pretože si jednoducho úžasný a pretože si prajem, aby som ti mohla dať to, čo potrebuješ. Pretože v skutočnosti chcem byť tou, čo ťa urobí šťastnou. A plačem, pretože viem, že ťa milujem. A skutočne myslím teba, toho človeka, ktorým práve teraz si, keď stojíš predo mnou."

Draco dal ruky okolo nej a mocne ju objal. Mohla cítiť tlkot jeho srdca a cítila sa len bezpečne a v pohodlí.

"Zrádzam Draca, keď ti hovorím tieto veci?" nakoniec sa odvážila spýtať, hlas sa jej triasol.

Zastonal a objal ju ešte pevnejšie.

"Láska, nikoho nezrádzaš. Láska, ktorú ku mne cítiš, je úplne rovnaká ako tvoja náklonnosť k Ronovi či Harrymu, či Ginny. Je hlboká a úprimná a je to láska, ale nie je to to isté ako ku Dracovi, správne?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Neviem. Cítim sa k tebe priťahovaná. Ten bozk sa mi páčil. Milujem Draca z hĺbky duše a ešte teraz túžim po jeho blízkosti.  Túžim po jeho hlase. Ale cítim sa s tebou príjemne a ty..., nuž moje telo reaguje po svojom, keď si pri mne..."

Draco sa na ňu pozrel s láskyplným výrazom a Hermiona sa začervenala, nevediac prečo vôbec povedala niečo také hlúpe.

"Láska, to je normálne. Sme koniec koncov tým istým človekom. Ak tvoje telo reaguje na jeho, potom je prirodzené, že tiež reaguje na moje. To isté so mnou. Tvoje telo ma pokúša, hoci nie si moja partnerka. Ak znova stretneš Draca, všimneš si ten rozdiel okamžite. To, ako sa napneš, keď sa ťa dotknem, to, ako ma podvedome odtlačíš, to je len dôkaz toho, čo som práve povedal. Ukradnem si od teba posledný bozk a to bude vtedy, keď splním svoje poslanie. Potom ťa požiadam o jeden posledný bozk na rozlúčku, aby si mi pripomenula nebo, ktoré dúfajme nájdem."

Hermiona zalapala po dychu.

"Budeš v poriadku! Prestaň rozprávať, ako keby si sa mal len tak rozplynúť. Nedovolím, aby sa to stalo!"

Usmial sa.

"Dobre. Ale ten bozk dostanem aj tak," doberal si ju s úškrnom.

Hermiona sa zasmiala.

"Fajn, potom je to sľub."

Ich oči sa spojili a on sa od nej trochu odtiahol. A potom, ako keby im nebo poslalo správu, nádherné vločky začali padať a rozplývať sa na chladnej a tmavej zemi."

ooOoo

Hermiona sa vrátila do stodoly a Ginny vydýchla úľavou, kým ju Ron s Harrym zvedavo sledovali.

"Ako dlho môže trvať ísť sa vycikať?" spýtal sa podozrievavo Harry a Hermiona pokrčila plecami.

"Nenašla som záchod, takže som musela nájsť nejaké odľahlé miestečko."

Ron nadvihol obočie. Pripomenul jej tým Draca a ona si mlčky vzdychla.

"Trvalo ti polhodinu nájsť nejaké vhodné miesto?"

Hermiona si odfrkla.

"Nuž, pre vás chalanov je to ľahšie, vám stačí nájsť len strom, správne?"

Čoskoro sa rozhodli odísť a vrátiť sa domov a Hermiona bola vďačná. Existovalo veľa vecí, nad ktorými musela premýšľať a potrebovala trochu času osamote - alebo minimálne bez Rona a Harryho. Ginny sa na ňu zvedavo pozerala a zjavne si nevšimla, že sa Harryho ruka hrala s jej prstami. Ron bol stratený v myšlienkach a už sa ju viacej nepokúšal zahriať.

Dom bol tmavý až na jednu sviečku v kuchyni. Vošli a zbadali sedieť pani Weasleyovú v pohodlnom kresle. Čakala na nich a očividne zaspala. Hermiona sa usmiala a Ginny sa s úškrnom priblížila k svojej matke.

"Pociťuješ silné nutkanie zvýšiť svojej dcére vreckové..." začala Ginny šeptať svojej mame do ucha a Harry, Ron a Hermiona sa zachichotali.

"Myslím, že skôr pociťujem silné nutkanie dať svojej dcére týždeň domáceho väzenia za to, že je oblečená ako vianočný stromček," zrazu zavrčala pani Weasleyová, jej oči upreté na jej lesklý top.

Ron sa zasmial a Harry s Hermionou sa nedokázali vyhnúť úsmevu. Ginny sa zaškerila a všetci šli do postele.

Hermiona sa posadila na svoju posteľ a vyzerala z okna. Stále snežilo.

"A teraz od začiatku, Miona," zrazu odhodlane povedala Ginny.

Červenovláska si obliekla pyžamo a dala si dole mejkap a teraz zvedavo čakala na sľúbené detaily.

"Už som ti povedala, ako sme sa stretli a prečo som sa priblížila k Dracovi. Čo chceš vedieť?"

Ginny prevrátila očami.

"Chcem poznať detaily. A chcem, aby si mi povedala všetko, bez ohľadu na to, aké je to možno trápne."

Hermiona si vzdychla. A potom znova začala rozprávať. Povedala Ginny všetko od prvého okamihu, čo stretla Draca v spoločenskej miestnosti až do dnešnej noci. Nevynechala svoje pocity a pokúsila sa vysvetliť, ako sa zamilovala do Draca a ako sa pokúšala tej hroznej budúcnosti zabrániť.

Ginny pozorne načúvala a neprerušovala ju. Občas otvorila ústa, ako keby to chcela komentovať, ale neurobila to. V niektorých okamihoch mala v očiach slzy a v iných nedokázala zabrániť úsmevu. Hermiona nakoniec dokončila svoj príbeh a zhlboka sa nadýchla. Bola unavená...

"Páni. To je oveľa lepšie než tie hlúpe ľúbostné romány, čo čítam. Vieš, aké je toto zriedkavé?"

Hermiona sa zamračila.

"Čo presne tým myslíš? Nie je toto všetko len bláznivé a fantastické?"

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie, Miona, myslím fakt, že ti bolo umožnené zažiť takú tragédiu, takú bolesť, takú nádhernú lásku. Nie je to skrátka ohromujúce?"

Hermiona sa na Ginny neveriacky pozrela. Červenovláska si vzdychla.

"Ale no tak, nikdy si takto nepremýšľala? Miona, myslíš, že je normálne mať dosť šťastia, aby si našla takéto dobrodružstvo?"

Hermiona si odfrkla.

"Dobrodružstvo? Mohla by som si viesť dosť dobre bez takéhoto dobrodružstva, úprimne..."

Ginny jej venovala otrávený pohľad.

"Ty to nechápeš! Myslíš, že láska je vždy takáto? Miona, väčšina ľudí vôbec nenájde skutočnú lásku! Väčšina z nich len žije s niekým, koho majú radi a jediná vec, ktorú majú, je len nejasná predstava toho, aké by to malo byť. Žijú svoje životy snívaním o fantastickom milostnom príbehu a nikdy ho nezažijú. Nikdy nenájdu svoju spriaznenú dušu a zomrú osamelí. Alebo ešte horšie, milujú niekoho tak hlboko, že to skoro bolí, ale nič naspäť nedostávajú. Existuje horšie mučenie než neopätovaná láska? Miona, máš najmenšej potuchy, aké máš šťastie?"

Hermiona prekvapene pozrela na svoju najlepšiu priateľku a konečne pochopila. Večne si sťažovala, večne plakala kvôli celému tomuto nešťastiu, kvôli bolesti, ktorú znášali. Ale nikdy nebola skutočne vďačná za to, že Draca stretla. Nikdy nezobrala do úvahy, aké bolo mimoriadne, že mohla niekoho milovať z hĺbky svojej duše - a že on jej lásku opätoval.

"Máš pravdu..." zašepkala prekvapená a Ginny sa usmiala.

"Tú mám vždy," odpovedala doberajúco a Hermiona s úsmevom pretočila očami.

"Miona, Draco si vážne vezme tú sprostú Parkinsonovú?" zrazu sa zhnusene spýtala Ginny a Hermiona odhodlane pokrútila hlavou.

"Nedovolím, aby sa to stalo. Dracovo budúce ja zaujme jeho miesto a dá veci do poriadku."

Ginny prikývla, zamyslený výraz na jej tvári.

"Dobre, fajn, ale čo Draco? Kde bude?"

Hermiona si vzdychla.

"Stretneme sa tu a spoločne zmizneme. Ešte neviem, kam pôjdeme.“

Ginny sa postavila a pozrela sa s prižmúrenými očami na Hermionu.

"To nemôžeš urobiť, Miona! Nemôžeš sem prísť a potom sčista-jasna zmiznúť, ako keby sa nič nestalo. Ron verí, že zostaneš na Silvestra, nie? Neodpustí ti, ak teraz odídeš a k tomu všetkému ešte s Dracom!"

Hermiona si vzdychla.

"Viem to veľmi dobre, Gin. Ale čo iné môžem urobiť? Premýšľali sme o tom, ale nie je tu iná možnosť. Harry s Ronom by ho tu nikdy neprijali a dokonca aj keby: tvoji rodičia by ho okamžite vyhodili. A nemohla by som im to ani vyčítať. Nemôžem ho nechať nájsť si nejaké miesto úplne samého. Jednoducho musím byť s ním..."

Ginny sa znova posadila a našpúlila pery.

"A to som si myslela, že odteraz už bude všetko v poriadku. Zdalo sa, že s chalanmi už znova vychádzaš. Myslím, že pôjdu do vývrtky, ak teraz zmizneš."

Hermiona si žula peru. Vedela, že Ginny má pravdu a toto bola jej najväčšia obava, keď sa o tom rozprávala s budúcim Dracom. Ale neexistovala iná možnosť...

"Je mi to ľúto, Gin."

Červenovláska pokrčila plecami.

"Ja nie som tá, komu ubližuješ, Miona. Ja chápem, pretože by som urobila to isté. Ale oni nepochopia..."

Obe dievčatá na chvíľu zmĺkli a načúvali vlastným myšlienkam.

"Kedy pôjdeš?" nakoniec chcela vedieť Ginny.

Hermiona sa na ňu ospravedlňujúco pozrela.

"Dnes v noci. Presne o desať minút, ak mám byť presná."

Ginny evidentne onemela.

"Prosím, povedz mi, že žartuješ!"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Ten zásnubný večierok je zajtra a najlepšie bude dostať Draca von tak skoro ako je možné."

Ginnine ústa boli otvorené a vyzerala trochu smiešne s tým prekvapeným výrazom na jej peknej tváričke.

"Miona, prosím, povedz mi, že som hlúpa, pretože to práve znelo, ako keby si ty bola tá, čo ho z toho domu dostane."

Hermiona prikývla a Ginny zastonala.

"V žiadnom prípade!" zachrapčala. "Úplne si zošalela? Spomínaš si, aké bolo ťažké dostať sa von z Malfoy Manor? Určite sa nemôžeš vrátiť späť! A tentoraz tam Ten koho netreba menovať bude asi tiež!"

Hermiona sa posadila vedľa Ginny a chytila svoju najlepšiu priateľku za ruku.

"Gin, už sme sa o tom rozprávali. Draco ma vyviedol z Malfoy Manor cez tajnú chodbu. Bolo to v skutočnosti riadne ľahké. Znova ju použijeme. A nie som sama; jeho budúce ja bude so mnou."

Ginny zúfalo potriasla hlavou.

"Miona, prečo tam v prvom rade vôbec musíš ísť? Nestačí poslať budúceho Draca, aby ho vyzdvihol? Chcem povedať, mohla by si tu len počkať a byť v bezpečí."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Nebude počúvať sám seba. Draco si bude myslieť, že je to pasca. Nepríde. Ja som jediná, ktorá ho dokáže presvedčiť. Ak ja budem v Malfoy Manor, urobí všetko, aby nás z toho domu dostal."

Ginny sa postavila a začala sa prechádzať.

"Ach, môj bože, nečakaj, že ťa pustím, Miona! Keby sa ti niečo stalo, nikdy by som si to neopustila, nehovoriac o tom, čo by mi urobili Harry s Ronom, keď to zistia. Prosím, Miona, prosím ťa, nechoď!"

Hermiona sa cítila hrozne. Ginny nebola prosiaci typ a očividne bola taká vystrašená a šokovaná, že Hermiona sotva dokázala vysloviť tie ďalšie slová.

"Gin, musím. Je mi to ľúto."

Červenovláska odovzdane zatvorila oči. Zbledla a trochu pokrútila hlavou.

"Vieš, že ťa môžem zastaviť, keby som to naozaj chcela?" spýtala sa zachrípnuto a Hermiona prikývla.

Ginny by jej ani nemusela vziať prútik, len by jej stačilo zakričať a celá jej rodina, vrátane Harryho, by v chvate pribehla. Hermiona by nedokázala odísť, keby sa to stalo.

"Gin, prosím ťa ako tvoja priateľka, prosím, len mi ver," prosila Hermiona.

Ginny skoro plakala.

"Vrátiš sa sem hneď, keď sa ti podarí dostať Draca von. Očakávam od teba, že sa rozlúčiš s Ronom, Harrym a mojou rodinou skôr, než s ním zmizneš. Poskytnem ti presne dve hodiny, Miona. Ak tu o dve hodiny nebudeš stáť rovno predo mnou, potom vyvolám poplach. Berieš?"

Hermiona si úľavou vzdychla.

"Dohodnuté."

Červenovláska zavzlykala.

"Buď opatrná, pre zmilovanie božie, a nezabudni na čas!"

Hermiona prikývla a postavila sa. Obe dievčatá sa na seba pozreli a potom ju Ginny mocne objala. Hermiona sa usmiala.

"Čoskoro sa vrátim."

Ginny prikývla, oči vlhké, jej výraz zúfalý.

Hermiona otvorila dvere, že odíde, keď dostala nápad. Znova zatvorila dvere a priblížila sa k Ginny. Vytiahla očarovanú mincu a vložila ju červenovláske do ruky.

"Ak niečo pôjde zle, budem ti môcť dať vedieť," zašepkala a Ginny zjavne zadržala zalapanie po dychu.

"Vlastnoručne ťa zabijem, ak sa nevrátiš, Hermiona Grangerová!" hrozila poťahujúc nosom a Hermiona prikývla s úsmevom skôr, než konečne opustila Brloh.

ooOoo

Čakal na ňu na lúčke, jeho tvár žiarila striebrom v mesačnom svetle.

"Si v poriadku?" spýtal sa potichu, keď sa k nemu pomaly priblížila.

"Som pripravená," odhodlane odvetila.

Vzdychol si.

"To nie je to isté," zašepkal a chytil ju za ruku. Snehová krajina zmizla a obklopila ich temnota.