Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 13: Obeť

Draco bol posledným, kto vošiel a tak sa všetky oči upierali na neho. Weasley chcel vziať Grangerovú na poschodie, ale keď zachytila jeho pohľad, pokrútila hlavou. Bol vďačný, že skutočne zostala. Toto bol ten najčudnejší okamih v celom jeho živote.

Všetci stáli v kuchyni, nie si celkom istí, čo povedať, keď vošiel vysoký ryšavý muž a ohromene sa na neho pozeral.

"Draco Malfoy?" spýtal sa hlbokým hlasom a nadvihol obočie. Bill Weasley. Po Greybackovom útoku bola jeho tvár iná a Draco sa na chvíľočku cítil vinne.

Len prikývol a pripadal si stiesnene, keď bol obklopený toľkými chrabromilčanmi. Vošla Fleur Delacourová s obväzmi a niekoľkými liečivými elixírmi. Spoznala ho a jej oči sa rozšírili prekvapením. Ak ho smrťožrúti odsudzovali za to, že je príliš mäkký, potom ho títo ľudia určite nenávideli za to, že je príliš zlý. Existoval niekto, kto by ho skutočne dokázal prijať takého aký bol?

Grangerová ho opäť raz zachránila.

"Prestaňte zízať. Všetko vám vysvetlím, len sa všetci posaďte," unavene prehovorila.

Každý sa pokúsil nájsť si miesto, čo bolo skoro nemožné: celý tento dom bol menší než obývačka na Malfoy Manore. Ale toto miesto mu dajako poskytovalo pocit bezpečia, čo bolo samozrejme hlúpe vzhľadom na to, kde v skutočnosti bol. Posadil sa a Grangerová sa usadila vedľa neho.

"Nie je to ten, kto spôsobil Dumbledorovu smrť?" zrazu sa bystro spýtala Lovegoodová a všetci stuhli.

Draco vo vreckách zaťal päste.

"Ale práve teraz nás zachránil. Som zvedavá prečo," pokračovala námesačne a všetci sa znova pozreli na Draca, ktorý si v duchu pravdepodobne kládol tú istú otázku.

Bill si odkašľal a prerušil to zízanie.

"Čo sa presne stalo, Miona?" spýtal sa a Grangerová sa zhlboka nadýchla.

Vymenila si pohľad s Potterom a on prikývol.

"Chytili nás lapači, jedným z nich bol Fenrir Greyback. Zobrali nás na Malfoy Manor. Podarilo sa mi zdeformovať Harryho tvár kúzlom, takže ho nikto nespoznal. Hoci nanešťastie zjavne spoznali Rona a mňa a dospeli k správnym záverom. Požiadali Malfoya, aby nás identifikoval a on klamal a povedal, že nás nepozná. Harryho s Ronom zavreli do podzemia, kde sa stretli s Lunou, Deanom, Griphookom a pánom Ollivanderom. Mňa mučila Bellatrix Lestrangeová a potom ma Malfoy zachránil. Greyback ma chcel pre seba, ale Malfoyovi sa podarilo dostať ma odtiaľ. Pomohol mi oslobodiť ostatných a ja som ho vzala so sebou," dokončila a pozrela na neho.

"Greyback, ten parchant," povedal Bill, krútiac hlavou. "Fleur sa postará o vaše zranenia a potom by ste si všetci mali odpočinúť. Ja by som rád hodil reč tuto s pánom Malfoyom," dodal priateľsky, ale odhodlane.

Potter sa postavil a prikývol.

"Ja by som sa s ním tiež rád porozprával."

Weasley na neho zazrel, ako keby najradšej Draca zmlátil bez toho, aby plytval časom na rečičky.

Grangerová si vyčerpane vzdychla.

"Mohli by ste s týmto prestať, prosím? Boli by sme všetci mŕtvi, keby nám nepomohol. A čo viac: toto nie je po prvý raz, čo ma zachránil. Keď smrťožrúti napadli Brloh na vašej svadbe, odmiestnil sa so mnou a nechal ma ísť. Neodovzdal ma, hoci to mohol urobiť. Nevravím, že by ste mu mali bez výhrad veriť, ale myslite na to, keď sa s ním budete rozprávať."

Potter s Weasleym sa na ňu prekvapene pozerali a Bill sa zamračil.

Grangerová sa otočila a Luna jej pomohla konečne vyjsť na poschodie. Dean, Ollivander a ten čudný škriatok šli do druhej izby, kde sa mala o ich rany postarať Fleur.

Draco zostal v kuchyni, obklopený Billom, Potterom a Weasleym. S povzdychom sa postavil.

"Odchádzam, dobre? Nerobte rozruch a len ma nechajte ísť. Aj tak neviem, prečo som prišiel."

Bill sa usmial.

"Budeš môcť odísť, len čo zodpovieš na naše otázky."

Draco sa znova posadil a založil si ruky na hrudi.

"Ak si myslíte, že vám dám nejaké informácie, zabudnite na to."

Bill sa stále usmieval.

"Nechcem vedieť nič o tom ´Koho netreba menovať´. Chcem vedieť, prečo si v skutočnosti pomohol Hermione a ostatným utiecť."

Draco pokrútil hlavou.

"Nemám potuchy."

Weasley znova zaťal zuby a Potter (tvár sa mu konečne vrátila k normálu) nadvihol obočie.

"To nie je odpoveď, Malfoy," prehovoril chladne.

Draco na neho zazrel.

"Mal som vás vydať, vy tupci? Kto z vás bol dosť hlúpy, aby vyslovil jeho meno? Doteraz ste ešte nevedeli, že je prekliate? Som si istý, že to Grangerová nebola, správne? Prestaň hovoriť tým arogantným hlasom, Potter, ja sa nikomu nezodpovedám!"

Potter sa prikrčil a zaťal päste a Weasley očervenel, ale Bill im nedovolil prehovoriť.

"Sme ti vďační, že si ich zachránil. To nikto nechce popierať. Ale radi by sme vedeli, prečo si to urobil. Musíš brať do úvahy aj náš názor, Malfoy. Väčšine ľudí, čo sú tu, ublížili ľudia, ktorých nazývaš rodinou a priateľmi. Musíme preveriť tvoje úmysly pre našu vlastnú bezpečnosť," pokojne povedal Bill a Draco sa uvoľnil.

Samozrejme, že mal pravdu a Draco to vedel. Boli podozrievaví, ale kto by im to mohol zazlievať?

Draco si vzdychol.

"Budem hovoriť s tebou, ale bez Pottera a Weasl... nuž, tvojho brata," odvetil odhodlane.

Potter s Weasleym protestovali, ale Bill súhlasil...

ooOoo

"Bill je veľmi rozumný. Je priateľský a chápajúci. Som si istá, že bol milý," presvedčene prehovorila Hermiona a on sa uškrnul.

"Tiež som ho rešpektoval, ale dokáže byť poriadne nepríjemný, aby si vedela. Dlho sme sa rozprávali. Povedal som mu, ako sme sa stretli na svadbe, prečo som tam bol, čo sa stalo potom. Nespomenul som žiadne dôležité informácie ohľadne Voldemorta a mojej rodiny. Vysvetlil som svoje činy tak, ako som si ich vysvetľoval sebe. Jednoducho som mu povedal, že som chcel svoj život späť a že som mal v pláne aj tak opustiť krajinu."

"Ako reagoval?" zvedavo sa spýtala Hermiona.

Usmial sa.

"Mal zaujímavý nápad."

ooOoo

"Takže máš v pláne odísť sám?" spýtal sa Bill tým upokojujúcim hlasom.

Draco prikývol.

"Sľúbil som, že pôjdem."

Bill sa na neho zamyslene pozrel a vzdychol si.

"Nikdy som nečakal, že s tebou budem viesť takýto rozhovor, Malfoy. Iste chápeš, že potrebujem trochu času, aby som si na to zvykol."

Draco odfrkol.

"Sám som si na to nezvykol."

Bill predviedol slabý úsmev.

"Povedal si, že sa ti nepáčia veci tak, ako sú. Viem, že si dosť bystrý, aby si chápal, že sa všetko pravdepodobne zhorší, ak sa nič neudeje. Zdá sa, že Harry má plán, ale videl si, že zo sekundy na sekundu sa môže všetko okamžite zmeniť. Keby si tam dnes večer nebol a nepomohol im dostať sa von, určite by Harryho zabili a s ním každú nádej, že sa niekedy niečo zmení. Viem, že ho nemáš rád, ale myslím, že si uznal, že je v skutočnosti tvojou jedinou šancou na to, aby sa ti niekedy tvoj život vrátil späť. Tak prečo sa mu jednoducho nepokúsiš pomôcť?"

Dracovi spadla sánka. Bill trpezlivo čakal, ale blonďavý slizolinčan pred ním onemel.

"Premýšľaj o tom. Nemáš čo stratiť."

Draco si odfrkol.

"Okrem svojej sebaúcty, duševnej pohody a nezabúdajme na môj život."

Bill sa len usmial a postavil sa.

"Aj tak by si tieto veci stratil. Premýšľaj o tom."

Odišiel a Draco zostal v kuchyni sám. Zradiť svoju rodinu a priateľov za možnosť poraziť Voldemorta raz a navždy. Už to svojim spôsobom urobil, takže prečo tomu nenasadiť korunu? Ale čo ak Potter neuspeje? Pomôcť mu, to bude samovražda. Ale nebol aj tak odsúdený na smrť?

ooOoo

"Čo si urobil?" zvedavo sa spýtala Hermiona. Zasmial sa.

"V skutočnosti som sa rozhodol vtedy, keď som ťa na tej svadbe zachránil."

Hermiona sa začervenala.

"Takže si zostal?"

Odfrkol si.

"Nebolo to také ľahké. Premýšľal som o tom celú noc a naozaj som nevedel, čo urobiť. Prechádzal som sa po vonku a vychutnával som si čerstvý vzduch. Nedokázal som zaspať, ale nedokázal som ani odísť. Tak som len vonku stál a premýšľal. Vedel som, že Weasley s Potterom by radšej zomreli, než by prijali moju pomoc. Ale tiež som vedel, že ty si iná. A to ma podivným spôsobom zoslabovalo. Hermiona, je to ťažké popísať, ale bolo by pre mňa ľahšie jednoducho odísť, keby si nebola bývala taká láskavá. Vždy som si myslieval, že si zo všetkých chrabromilčanov tou, ktorá má najväčšie dôvody nenávidieť ma. Nebol som milý k Weasleymu a Potterovi, ale to, ako som sa správal k tebe, bolo oveľa horšie. Kvôli tvojej láskavosti som si pripadal ako špinavec. A zrazu som už takým nechcel byť. Nie pretože by mi záležalo na tom, čo si všetci ostatní myslia. Stále pre mňa veľa neznamenali. Ale zrazu mi záležalo na tvojom názore. Chcel som byť niekým, kto si tvoju láskavosť zaslúži."

Hermiona sa usmiala.

"To je naprosto roztomilé."

Uškrnul sa a jeho oči zažiarili. Hermione začalo srdce biť rýchlejšie a pocítila trochu viny. Vševediaco sa uškrnul a pokračoval.

"Rozhodol som sa vám trom pomôcť, ale naozaj som nechcel tráviť tak veľa času s Potterom a Weasleym. Uvedomoval som si fakt, že by ma radi zabili a netúžil som ich vyprovokovať. Takže som čakal až do rána a ponúkol som svoju pomoc. Nikdy na ich tváre nezabudnem..." zachichotal sa.

ooOoo

Čakal, až kým nezišli dole na raňajky. Mal šťastie; prišli len oni traja. Grangerová vyzerala oveľa lepšie a pozdravila ho so slabým úsmevom. Nemohol si pomôcť, aby ho to nevyviedlo z miery. Potter a Weasley samozrejme nič nepovedali. Boli v kuchyni sami.

"Včera v noci si nespal, há?" zrazu sa spýtala Grangerová a on nadvihol obočie.

"Nie tak celkom. Aj tak na tom nezáleží. Len som vám chcel povedať, že chcem pomôcť."

Draco si pri týchto slovách pripadal hlúpo. Weasley a Potter sa nedôverčivo mračili, kým po prvý raz bola Grangerovej tvár bez pohnutia. Skoro dokázal počuť, ako jej mozog prechádza za a proti jeho ponuky.

"Prečo tak náhle?" nakoniec sa ľadovo spýtal Potter.

Draco pokrčil plecami.

"Neber to veľmi vážne, Potter. Pokiaľ všetci vieme, si jedinou nádejou, ako sa ho konečne zbaviť. Mám po krk toho byť bábkou v jeho hierarchii. Chcem späť svoj život. Asi aj tak zomriem, tak prečo nebyť raz za život hrdinom?"

"Mohol by byť užitočný, Harry," nakoniec zašepkala Grangerová.

Potter sa napäl a Weasley si odfrkol.

"Prečo zrazu tú fretku brániš, Miona? Zabudla si, čo urobil? Čo povedal? Kto nám povie, že nie je špión, ako bol Snape? S úsmevom by nás mohol odzadu zabiť!"

Grangerová pokrútila hlavou.

"Premýšľaj Ron. Včera nás mohol všetkých nechať zomrieť. Neexistoval absolútne žiaden dôvod, aby nás zachránil, správne? Ale zachránil. Keby len chcel na Neho urobiť dobrý dojem, jednoducho by nás odovzdal. A špión by už bol zbytočný, pretože sme už boli v jeho hlavnom stane. Keby ma mučili o trochu dlhšie, povedala by som všetko, bez výnimky. A okrem toho, aj tak chcel odísť."

Weasleyho zaliala červeň, ale nemohol povedať nič proti Grangerovej vysvetľovaniu. Potter si založil ruky na hrudi.

"Neverím ti, Malfoy. Ak chceš pomôcť, najlepšie bude, ak odídeš a nikdy sa nevrátiš."

Draco túto odpoveď očakával. Weasley sa trochu uvoľnil a pozrel na Grangerovú. Nepovedala ani slovka, ale Draco videl, že veľmi silno premýšľa. Nakoniec znova pokrčil plecami a uškrnul sa.

"Fajn. Nepovedzte, že som sa nesnažil."

Draco si vzal batoh z obývačky. Nevedel prečo, ale usmial sa na Grangerovú skôr, než otvoril malé dvere a vyšiel von.

"Malfoy, počkaj! Niečo si si zabudol," zrazu vykríkla, otočila sa a vrátila sa do domu. Potter s Weasleym sa na seba zmätene pozreli.

Draco sa otočil a čakal, až kým ju nezbadal približovať sa k nemu. Pocítil silné nutkanie schmatnúť ju a jednoducho sa odmiestniť. Bol to čudný pocit vedieť, že sa pravdepodobne znova neuvidia. Dokonca čudnejší tým, že mu na tom záležalo. Keď sa konečne k nemu priblížila, rozoznal, že drží tričko, čo jej dal. Prevrátil očami.

"Nie som taký lakomý, Grangerová. Skrátka si ho nechaj."

To, ako pokrútila hlavou, vyvolalo jeho zamračenie. Zobral tričko a ich prsty sa na chvíľu dotkli. Pocítil v končekoch prstov náraz elektrickej energie. Našpúlila pery, prikývla a vrátila sa k Weasleymu a Potterovi, ktorí sa tiež mračili. Niečo v Grangerovej jantárových očiach ho prinútilo veriť, že v skutočnosti to nebolo naposledy, čo sa videli.

ooOoo

"Ja som ti to tričko vrátila? Ukryla som doň nejaký odkaz?" spýtala sa Hermiona, fascinovaná svojím budúcim ja.

Usmial sa od ucha k uchu a prikývol.

"Samozrejme, že ukryla. Bol to krátky odkaz. Len miesto stretnutia, dátum a čas. Najprv som si myslel, že je to žart, ale samozrejme, že som sa ukázal."

ooOoo

Bolo neskoro popoludní a stále poriadna zima. Draco čakal, kým sa konečne Grangerová ukáže. Netrpezlivo sa prechádzal a preklínal vlastnú hlúposť. Asi sa práve teraz na ňom dobre smiala. Ale nedokázal sa vyhnúť pomysleniu, že sa jej možno niečo zlé prihodilo. Opustil Lastúrový domček pred dvoma týždňami a vedel, že to, čo práve robil, bolo poriadne nebezpečné. Mal už dávno opustiť krajinu. Ďalší otrávený povzdych, keď náhle začul slabé ´prásk´ a pozrel sa do tých medovo zlatých očí. Vydýchol úľavou. Očividne bola stále nažive.

"Meškáš, Grangerová!" zavrčal a ona si zahryzla do pery.

"Prepáč. Bolo ťažké dostať sa preč od Rona..."

Draco si predstavil, ako sa ten ryšavec približuje k tým ružovým perám a prikrčil sa. Čo sa to s ním dialo?

"Nie je to to, čo myslíš," zrazu s malým úsmevom povedala a on si odfrkol.

"Čo chceš?" spýtal sa drsne a ona sa uškrnula tak, ako to zvykol robievať on.

"Chcem, aby si pomohol. Harry s Ronom nevedia, že som tu. Majú priveľké predsudky, nedokážem ich presvedčiť, že si v skutočnosti veľmi užitočný."

Draco sa uškrnul.

"Takže chceš, aby som ti pomohol bez toho, aby si to povedala svojim priateľom? Tak trochu tajný vzťah?"

Z tej dvojzmyselnosti sa začervenala, ale prikývla. Na sekundu zatvoril oči.

"Čo môžem urobiť?" nakoniec sa zachrípnuto spýtal.

Striasla sa a on nadvihol obočie. Zhlboka sa nadýchla.

"Nemôžem ti povedať viac, než je nevyhnutné. Chcem, aby si zistil všetko o ´Tom, koho netreba menovať´. Čo práve robí, čo robil predtým, každý kúsok jeho života, od narodenia až doteraz. Nezáleží na tom čo, každá malá informácia môže byť užitočná. Pokús sa mať uši a oči otvorené. Potrebujeme vedieť tak veľa ako je možné."

Draco si vzdychol.

"Vieš, kde by som mohol získať všetky tieto informácie, však?"

Oči sa jej v šoku rozšírili a zbledla.

"Nie! To nie je to, čo som myslela! Nechcem, aby si sa vrátil. Boh vie, čo by ti urobili..." vášnivo protestovala a zahanbene sa začervenala.

Usmial sa.

"To je všetko? Mám hľadať informácie?"

Prikývla, stále zmätená svojou vlastnou prudkou reakciou.

"Dobre," milo odvetil.

Prikývla a po prvý raz za viac než šesť rokov sa na seba usmiali.

ooOoo

"Začali sme sa stretávať tajne?" spýtala sa začervenaná Hermiona a on sa usmial.

"Iste. Myslíš, že by sme sa do seba zamilovali, keby po celý čas boli naokolo Weasley a Potter?"

Hermiona sa previnilo usmiala.

"Myslím, že nie," odvetila sucho a on sa zasmial.

"Pátral som po informáciách a kedykoľvek som niečo našiel, použil som očarovanú mincu a poslať som ti odkaz. Potom sme sa stretli a rozprávali. Tie stretnutia boli väčšinou veľmi krátke. Weasley s Potterom boli príliš ochranárski a neradi ťa púšťali von samotnú. Ale ty si si samozrejme vždy našla výhovorku. Začal som byť na týchto minútach s tebou závislý. Bolo to naozaj nebezpečné. Nuž, v tom čase bolo všetko nebezpečné. Zo žartu zabíjali muklov, zradcov popravovali, ale najprv mali vo zvyku pozabíjať celú ich rodinu, aby im spôsobili utrpenie. Čudujem sa, ako sa nám podarilo prežiť. Boli okamihy, keď som si myslel, že ma dostali. Náš vzťah sa samozrejme zmenil. Už viacej neexistovalo nepriateľstvo, nebola žiadna nenávisť. Začali sme chápať toho druhého a zistili sme, že v skutočnosti toho máme veľa spoločného. Keď som bol s tebou, bolo ľahšie zabudnúť na to, akým úbohým sa život stal. Stále si pamätám, ako sme sa prvý raz pobozkali..."

ooOoo

Pršalo. Draco stál v malom lesíku a čakal na Grangerovú. Zase meškala... Tešil sa na stretnutia s ňou, hoci stále naozaj nevedel prečo. Prestal sa o to zaujímať. Každú chvíľu mohol zomrieť, takže prečo sa trápiť hlúpymi otázkami? Konečne sa primiestnila vedľa neho a okamžite bola mokrá.

"Do pekla, Grangerová, chceš, aby som zomrel na zápal pľúc? Vieš, že to nie je veľmi hrdinské," vyčítal jej.

Zachichotala sa.

"Nemaj obavy, všetkým poviem, že ťa zlikvidovali smrťožrúti."

Usmial sa. Zrazu ho chytila za ruku a všetko sčernelo.

Keď otvoril oči, stáli pred malou chatou. Stále ho držala za ruku a ťahala ho za sebou do teplej a prázdnej chaty. Prútik, čo jej urobil Ollivander, bol očividne poriadne dobrý. Použila ho, aby zapálila oheň a pozrela sa na Draca, ktorý sa triasol. Skôr než mohol niečo povedať, už na neho aj na seba použila sušiace kúzlo.

"Vďaka," povedal s úsmevom a ona sa začervenala.

"Vyzeráš chudšie," vyhlásila a on nadvihol obočie.

"Nemám veľa času chodiť na večeru," posmešne odvetil a ona si zahryzla do pery.

"Toto nemusíš robiť," nakoniec previnilo povedala.

Odfrkol si.

"Ani ty nie."

Prikývla a dlhú chvíľu sa pozerali jeden na druhého.

"Zistil si niečo nové?" nakoniec sa priškrteným hlasom spýtala.

"Počul som nejaké novinky, ale nič výnimočné. Koľko máš času?"

Grangerová pokrčila plecami.

"Harry s Ronom si myslia, že spím. Myslím, že ma nebudú rušiť, ak sa nič nestane."

Spokojne sa usmial.

Čas prešiel príliš rýchlo a Grangerová sa nakoniec postavila, že znova odíde. Draco pocítil prázdnotu. Usmiala sa na neho a chcela sa znova odmiestniť, keď ju náhle zadržal.

"Čo sa deje?" spýtala sa zmätene, pozerajúc na jeho ruku na svojom zápästí.

"Nemohla by si dnes večer zostať?" trúfol si spýtať sa a videl, ako sa jej rozšírili oči.

Jej výraz sa zmenil na súcitný a on pustil jej ruku, ako keby sa popálil.

"Zabudni na to," povedal chladne. Zahryzla si do pery a tvárila sa ublížene.

Draco pocítil ľútosť, ale nechcel, aby ho ľutovala. Nebolo nič horšie než to. Otočil sa a čakal, kedy sa odmiestni, ale neurobila to.

"Vedela som, že bude pre teba ťažké byť po celý čas sám. Je mi to ľúto..." začala, ale on sa nahnevaný otočil a prerušil ju.

"Buď ticho! Netáraj nezmysly! Myslíš, že chcem, aby si zostala, pretože inak som osamelý? Myslíš, že ťa potrebujem, aby si mi robila spoločnosť? Si vážne taká hlúpa?"

Prekvapená a zmätená na neho pozrela, neistá čo odpovedať. Zaklial, otvoril dvere na tej malej chate a vyšiel von.

Draco sa neodmiestnil, len sa potreboval poprechádzať. Práve teraz mu dážď nevadil, bol príliš rozrušený. Mohla byť vážne taká hlúpa? Neuvedomila si to? Nečakal, že bude cítiť to isté, ale ona si to ani nevšimla.

"Draco!" vykríkla za ním a on zastal, neschopný urobiť ďalší krok. Zavolala na neho krstným menom...

Otočil sa a videl, ako beží smerom k nemu. Skôr než mohol urobiť viac, než sa len čudovať, hodila sa mu do náručia. Celé telo mu pripadalo, ako keby sa zapálilo. Mocne ju objal a schoval si tvár v jej mokrých vlasoch.

"Prosím, nechoď," zašepkala a on v oddanosti zatvoril oči. Cítil, ako jej začalo biť rýchlejšie srdce a keď sa ich pery konečne stretli, už nebolo miesta pre pochybnosti či obavy. Ich prvý bozk v daždi bol začiatkom niečoho jedinečného.

ooOoo

Hermiona si vzdychla.

"To znie ako pekne dobrý príbeh lásky," s úsmevom prehovorila a on sa na ňu na oplátku smutne usmial.

"Dúfam, že bude," zašepkal a ona sa začervenala.

"V tvojej budúcnosti nebol šťastný happy-end. Čo sa stalo? A ako si prišiel k tej jazve na líci?" citlivo sa spýtala Hermiona.

Odfrkol si.

"Tá jazva bola v skutočnosti darček od Weasleyho."

Hermiona zalapala po dychu a on sa rozosmial.

"Nepozeraj sa tak. Vydržal som viac než toto, aby som ťa získal."

"Ron ti to urobil? Prečo?" vydesená dostala zo seba.

"Stalo sa to, keď sa o nás dozvedeli. Boli sme opatrní a darilo sa nám stretávať sa viac než pol roka, než konečne zistili, čo sa deje. Weasley mal podozrenie a rozhodol sa prehľadať tvoje osobné veci. Samozrejme, našiel tú mincu a vedel, že sa s niekým skutočne stretávaš. Jeden večer ťa sledoval a zistil, že som to ja. Bozkávali sme sa a jeho kliatba ma zasiahla bez varovania a vďaka nej mám túto malú jazvu. Bolo to dokonca trochu zábavné, pretože neskôr sa ti tá jazva vážne páčila. Povedala si, že vďaka nej vyzerám odvážne. Weasley bol v tom čase samozrejme totálne vytočený a ani ja som nebol pokojnejší. Konečne si nás zastavila a Weasley sa odmiestnil. Vrátila si sa a všetko vysvetlila Potterovi. On to už samozrejme vedel. Nuž, na túto epizódu nebudem príliš plytvať dychom. Opustila si ich a zostala so mnou. Ale bola si nešťastná a tak som bol pochopiteľne nešťastný aj ja. Sľúbil som ti, že im pomôžem a že ti určite odpustia. Ale chvíľu to trvalo."

Hermiona sa na neho pozrela s obavami.

"Odpustili mi?" zašepkala napäto, vedomá si dôležitosti jeho odpovede.

Usmial sa.

"Prirodzene, že ti odpustili. Ste napokon najlepšími priateľmi. Trvalo to dlhý čas, ale nakoniec za tebou prišiel Potter. Stále sme sa nemali radi, ale kvôli tebe sa so mnou zmieril. Myslím, že si neuvedomuješ, aká si pre neho v skutočnosti dôležitá. Nikdy necítil to, čo Weasley, ale jeho náklonnosť nebola slabšia. Občas som viacej žiarlil na Pottera než na Weasleyho, aby som pravdu povedal. Medzi vami dvoma bolo vždy niečo, z čoho som býval nepokojný. To, ako ste si vymieňali pohľady, to, ako ste sa spolu zhovárali, tak prirodzene. Vedel som, že dokážem zvládnuť Weasleyho, ale nebol som si príliš istý ohľadne Pottera. Začal som ho proti svojej vôli rešpektovať a začal som skutočne veriť, že všetko dokáže zmeniť. Povedala si mi, aké bolo jeho poslanie a že sa mu snažíte naozaj usilovne pomôcť každým možným spôsobom. Weasley ti nakoniec tiež odpustil, hoci mňa stále neznášal. Myslím, že niektoré veci sa nikdy nezmenia."

Hermiona zízala do priestoru. Chytil ju za ruku a ona sa na neho prekvapene pozrela.

"Povedal som príliš veľa?" znepokojene sa spýtal a ona pokrútila hlavou.

"Len som sa samej seba pýtala, ako bude Ron reagovať, keď to zistí. A či bude Harry dosť silný, aby nás dal znova dokopy, ak sa rozdelíme."

"No, raz sa mu to podarilo, nie?"

Hermiona so slabým úsmevom prikývla.

"Čo sa stalo potom?"

Uškrnul sa.

ooOoo

Draco sa nervózne prechádzal. Ako zareaguje? Čo povie? Čo ak nedostane odpoveď, čo chcel? Ale čo ak áno? Tisícky otázok mu prúdili mysľou, kým na ňu čakal. Požiadal ju, aby prišla na toto špeciálne miesto a ona súhlasila. V súčasnej dobe žili na Grimmauldovom námestí v Londýne s Weasleym a Potterom. Bolo ťažké mať trochu súkromia, keď boli nablízku jej priatelia. Ich vzťah bol stále napätý, ale Dracovi to tak veľmi nevadilo. Pokiaľ ju mal pri svojom boku, nesťažoval sa.

Nakoniec ju začul primiestniť sa a usmial sa. Úsmev mu opätovala a pobozkala ho. Bolo to ako prvý bozk, ktorý sa udial priamo tu. Stáli pred tou malou chatou. Bolo leto, zavčas ráno. Silná vôňa kvetín bola skoro tak omamná ako jej vôňa po jahodách.

"Čo tu robíme?" nakoniec sa s úsmevom spýtala a on sa doširoka usmial.

"Poď sem a uvidíš," povedal a chytil ju za ruku.

Vošli spoločne do tej malej chaty a ona sa ohromená rozhliadla.

"Ach..." povedala a on sa usmial.

Tá malá chatka bola osvetlená stovkami sviečok. Bol tam veľký biely koberec, na ktorom stál piknikový kôš a všade po tej malej izbe boli ružové lupienky. Hermiona sa na neho pozrela a oči jej zalialo slzami.

"Je to nádherné."

Spokojne sa usmial.

"Presne ako ty."

Stále sa červenala a Draco sa usmial ešte žiarivejšie.

"Draco..." začala, ale prerušil ju.

"Počkaj! Prosím, teraz nič nehovor."

Zaviedol ju na koberec a posadili sa. Draco ju chytil za ruku a pokúšal sa upokojiť.

"Aby som pravdu povedal, nikdy som si nepredstavoval, že to budeš ty. Bol som typom chalana, čo si vždy myslel, že láska neexistuje. Nebolo to kvôli tomu, že by som lásku nezažil. Moji rodičia sa milovali, napriek tomu, že mnoho rečí vravelo, že sa vzali len kvôli svojmu krvnému postaveniu. Nie je to pravda. Ale pokiaľ ide o mňa, keď som bol s nejakým dievčaťom, nikdy som nemal ten čudný pocit, že som úplne stratený. Nikdy, až doteraz. Hermiona, nedokážem si predstaviť byť niekedy s niekým iným. Jednoducho to nechcem. Chcem teba. Navždy. Budeš mojou? Vezmeš si ma?" napäto sa spýtal, srdce mu veľmi rýchlo búšilo.

Samozrejme, že bola šťastná ako blcha. Skočila mu do náručia a pobozkala ho, čo ako odpoveď samozrejme stačilo.

Navliekol jej na prst prsteň, na ktorom bol jantárový kameň. Znova ho pobozkala. Nezostali u bozkávania. Bola to dlhá noc, naplnená smiechom a stonaním, noc oslavy a šťastia. Noc stvorená pre milencov.

ooOoo

"My sme sa vzali?" prekvapená Hermiona vykríkla a on sa zasmial.

"Isteže sme sa vzali. Ale nebola to veľká svadba. Nemohli sme samozrejme pozvať naše rodiny. Svedkami boli Potter s Weasleym, hoci si nedokážem predstaviť, že by sa to Weasleymu páčilo. Ale naozaj sa veľmi snažil neskaziť ti deň. Bol veľmi milý. Vzali sme sa v malej kaplnke v lese. Trvala si na tom, aby tvojimi družičkami boli Ginny a Luna. Napadlo nás pozvať ostatných priateľov či Weasleyovcov, ale bolo to príliš nebezpečné. Tak či tak to bol najlepší deň v mojom živote. Keď som ťa videl v tých bielych šatách, cítil som sa ako v nebi. Nikdy som nevidel nič také nádherné ako si bola ty v svadobných šatách."

Hermiona stratila reč. Jednoducho nevedela, čo povedať. Usmial sa.

"Šokovaná?"

"Určite. Nečakala som, že sa naozaj vezmeme. Pravdupovediac, nikdy ma manželstvo nenapadlo," ospravedlňujúco vysvetľovala.

Zasmial sa.

"Ani mňa nie. Ale keď ťa zasiahne láska, musíš prevziať zodpovednosť."

Odfrkla si a obaja sa zasmiali. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Prečo to takto skončilo? Všetko znie akosi v poriadku. Chcem povedať, zatiaľ sme prežili," povedala zmätená.

Zaksichtil sa.

"Nie tak celkom, Hermiona. Myslím, že už som ti povedal priveľa, ale musíš poznať koniec príbehu, aby si pochopila. Porozprával som ti príbeh, ktorý sa týkal nás dvoch a niektorých tvojich najlepších priateľov. Nespomenul som nesčítane množstvo ľudí, ktorí za tie roky zomreli. Nebolo to také ľahké, ako to znelo. Po celý čas sme boli na úteku, žili v stanoch a chatrčiach. Strávili sme dlhý čas v Londýne, ale museli sme byť veľmi opatrní. Voldemortova moc bola neuveriteľná, bolo to horšie než kedy predtým. Počas týchto rokov sme stratili tak veľa ľudí. Lupina, Tonksovú, Freda, Arthura, Molly, Brownovú, Patilovie dvojčatá, Longbottoma, Snapa a veľa, veľa iných. Zvyšok zomrel s Potterom."

Hermiona sa prikrčila pri každom mene, ktoré spomenul. Najsilnejšia bolesť ju zasiahla, keď spomenul Harryho meno.

"Povedal si, že Harryho zradili a preto zabili. Čo sa presne stalo?"

"Smrťožrúti zistili, že som stále v Anglicku. Chytili Lovegoodovú a umučili ju na smrť. Voldemort použil Legilimenciu, aby sa jej dostal do hlavy. Videl nás tam a vyvodil si samozrejme správne závery. Moji rodičia boli stále jeho zajatcami a on začal hon, aby ma našiel. Ten, kto by ma dokázal chytiť, tomu by Voldemort osobne splnil jedno želanie. Samozrejme, že by to nikto neurobil kvôli peniazom. Všetci chceli len uniknúť tejto hrôze. Takže dokonca ľudia, ktorí boli proti Voldemortovi, ma začali prenasledovať. Vlastne by som mal povedať, že prenasledovali nás. Ale zas a znova sa nám darilo uniknúť. Voldemort nakoniec pohrozil, že zabije mojich rodičov. Chcel som okamžite zareagovať, ale všetci ste ma zadržali. Ty si ma dokonca omráčila. Dodržal svoje slovo a verejne ich popravil. Nikdy som si to neodpustil."

Hermiona zalapala po dychu, oči naplnené slzami.

"Je mi to tak ľúto..." zašepkala a on sa pokúsil usmiať.

"Nechceli by, aby som kvôli nim zomrel. Ale ani ja som nechcel, aby kvôli mne prišli o život. Vedel som, že moji rodičia boli radi, že to bolo takto. Moja matka by aj tak neprežila moju smrť."

Hermiona ho chytila za ruku a stisla ju. Zhlboka sa nadýchol.

"Tak či tak, boli sme naozaj blízko k splneniu tej misie. Spoločne sme zaútočili, aby sme Voldemorta dorazili. Posledné miesto boja bol v skutočnosti Rokfort. Potter urobil všetko, aby ukončil túto vojnu, ale niekto nečakaný spôsobil jeho pád. Práve teraz ti o tom nechcem viacej povedať. Už som ti povedal, že všetkých zabili. Rona, Harryho, Ginny a všetkých ostatných, ktorých sme kedy nazývali rodinou či priateľmi. Neviem ako, ale nám dvom sa podarilo utiecť. Ukryli sme sa v našej malej chate a pripravovali sme sa na to ako zmeniť túto budúcnosť. Budúcnosť z temnoty, prázdnoty, krutosti a zúfalstva. Už dávno sme ukradli obracač času. Len pre istotu. Rozhodli sme sa ho použiť, keby niečo zle vypálilo. Nuž, všetko vypálilo zle, takže sme sa chceli aspoň pokúsiť tomu zabrániť. Pred odchodom nás prekvapili smrťožrúti a zabili ťa. Myslel som, že už nedokážem cítiť väčšiu bolesť, ale vidieť ťa umierať bol zďaleka ten najhorší zážitok môjho života. Nedokážem popísať, aké bolo stratiť ťa. Ako keby som stratil sám seba, odsúdený navždy zostať neúplný. Dokonca teraz na teba myslím každučky okamih svojho života. Každý nádych, každučký úder srdca je venovaný tebe. Urobil by som všetko, aby som zmenil túto budúcnosť. Všetko."