Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 11: Priatelia a milenci

Hermiona pri návrate do spoločenskej miestnosti premýšľala o tom, čo sa stalo. Ako by toto všetko mala svojím priateľom vysvetliť? Zahryzla si do pery a vzdychla si. Keď konečne vošla, ocitla sa rovno pred Harrym a Ronom, ktorí boli očividne na ceste von. Obaja sebou trhli a s úľavou na ňu pozreli.

"Do pekla, Miona, práve sme ťa chceli ísť hľadať!" povedal znepokojený Ron a dôkladne si ju prezeral.

"Čo chcel Malfoy? Ginny nám povedala, čo sa stalo," vysvetľoval Harry a Hermiona sa pozrela na červenovlásku v pozadí, ktorá sa na ňu s úľavou usmiala.

"Pohádali sme sa," krátko vyhlásila a obaja chlapci nadvihli obočie.

Táto informácia im určite nestačila.

Vzdychla si, posadila sa do kresla a zhlboka sa nadýchla. Ešte neboli pripravení počuť pravdu. A ona nebola pripravená povedať im ju.

"Na Elixíroch sme sa pohádali. Tie isté hlúpe urážky ako vždy. Nuž, ja som bola dosť hlúpa, aby som mu povedala, že na každý jeho krok budeme dávať pozor a budeme pripravení zasiahnuť, keby sa choval divne. To ho poriadne naštvalo. Samozrejme, v triede nemohol urobiť nič, ale keď sme ho stretli s Pansy, konečne mal šancu vyhrážať sa mi. Neublížil mi, takže sa nebojte, som v poriadku. Len ma varoval, to je všetko."

Ron s Harrym zaťali päste a Hermiona vážne dúfala, že Malfoya pri najbližšej príležitosti nezmlátia.

"Dobre si urobila, že si mu to povedala. Bude teraz opatrnejší, ale na tom nezáleží. Ale už ťa viacej nenecháme samu. Tentoraz ti neublížil, ale kto vie, čo ho ešte môže napadnúť," zúrivo prehovoril Harry.

Hermiona sa nahnevane postavila a obaja chlapci sa na ňu prekvapene pozreli, kým Ginny prižmúrila oči.

"Prestaňte sa správať, ako keby som bola úplne bezmocná! Dokážem sa veľmi dobre ubrániť aj sama, takže prestaňte byť tak prehnane ochranárski. Kedykoľvek dokážem Malfoya zvládnuť, možno lepšie než vy dvaja dohromady."

Ginny sa zasmiala.

"V tomto má určite pravdu."

Harry sa zamračil a Ron našpúlil pery.

"Len si robíme starosti, Miona, to je všetko," prehovoril potichu a ona sa trpko usmiala.

"Viem. Ale nerobte chybu tým, že ma podceňujete."

Harry sa zazubil a Ron sa usmial. Ginny sa zachichotala a všetci štyria sa posadili a začali sa rozprávať.

Hermionine myšlienky odvialo bokom. Ron sedel vedľa nej a držal ju za ruku. Nemala to srdce rozísť sa s ním práve teraz. Vedela, že je to zbabelé a podlé, ale jednoducho to nedokázala. Dokonca nechcela ani myslieť na toho blonďavého slizolinčana, ktorý bude rozhodne načisto šialený, keď to zajtra zistí. Hermiona si zahryzla do pery. Prečo bolo všetko také komplikované?

Harry s Ronom šli konečne do postele, ale Ginny sa nezdala byť unavená. Maznala sa s Krivolabom a pozerala do praskajúceho ohňa.

"Čo sa tam naozaj stalo, Miona?" zrazu sa spýtala a Hermiona stuhla. Takže nedokázala oklamať všetkých.

"Čo tým myslíš?"

Ginny si odfrkla.

"Nehraj hlúpu. Nesedí ti to. Ron s Harrym sú zjavne slepí, ale ja veľmi jasne vidím, že si očividne klamala."

Hermiona sa začervenala.

"Dobre, možno som im nepovedala všetko, ale videla si, ako prehnane reagovali. Nie som dieťa, ktoré potrebuje byť ochraňované, Gin. Rozumieš tomu, však?"

Červenovláska prikývla.

"Isteže rozumiem. Viem, aké to je. Mám koniec koncov šesť bratov." Ginny prevrátila očami.

Hermiona sa zachichotala.

"Ale mne to môžeš povedať, však?" spýtala sa Ginny s úsmevom.

Hermiona sa rozhodla poslúchnuť Malfoyovu radu: ak chceš byť autentická, musíš byť tak blízko k pravde ako sa len dá.

"Pobozkal ma," nakoniec povedala a čakala na Ginninu reakciu. Červenovláska si vzdychla.

"Viem. Je to také viditeľné ako nos medzi tvojimi očami. Harry s Ronom nie sú dosť dôvtipní, aby si všimli takéto veci, ale ja som."

Hermiona pozerala ako teľa na nové vráta. Z jej zrejmého prekvapenia sa Ginny rozchichotala.

"Myslela si, že som si to nevšimla? Miona, keď ťa odviedol preč, bola som si istá, že ťa znásilní! Máš vôbec najmenšiu predstavu, ako ti hľadel do tváre?"

Hermiona nemohla urobiť viac, než konečne zatvoriť ústa a začervenať sa.

"Neublížil mi," zaškripela.

Ginny nadvihla obočie.

"Potom čo urobil?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Bolo to ťažšie než si predstavovala.

"Vtiahol ma do nejakej komnaty a poriadne hlasno sme sa hádali. Povedala som dosť hrubé veci a potom ma náhle pobozkal. Nemohla som to povedať Ronovi a Harrymu. Prosím, nechaj si to pre seba."

Červenovláska sa zamračila a pozorne ju sledovala.

"Malfoy. Nedokážem si predstaviť, že ťa naozaj pobozkal. Aké to bolo?"

Hermiona sa začervenala a šokovane pozrela na svoju priateľku.

Ginny prevrátila očami a našpúlila pery.

"Čo je? Je to ten najväčší kretén na svete a ja na ňom všetko neznášam, ale je sexy, nemyslíš? Počula som o tom rozprávať množstvo dievčat, hoci by nikdy nepriznali, že ho považujú za atraktívneho."

Hermiona bola ohromená a nevedela, čo povedať.

"No tak, Miona, umieram od zvedavosti!"

Hermiona prehltla a odkašľala si. Mala by pokračovať v klamstve? Ginny nebola zrejme taká tvrdohlavá ako Ron a Harry. Dokázala by porozumieť?

"Gin, to nebol náš prvý bozk."

Ginnin úsmev zmizol a jej oči sa roztvorili prekvapením. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Už ste sa pobozkali predtým?"

Hermiona prikývla a Ginny neveriacky krútila hlavou.

"Keď si sa ma predtým pýtala všetky tie otázky, v skutočnosti si hovorila o ňom, že?" vyhlásila ohromene červenovláska a Hermiona znova prikývla.

Ginny si zjavne spomenula na svoje odpovede a zamračila sa.

"Ale je to Malfoy. Chcem povedať, je to Malfoy. Miona, nepovedz mi, že toho chalana miluješ."

"Nemôžeš si vybrať, do koho sa zamiluješ, je tak Gin?" smutne zašepkala.

Ginny odfrkla.

"Myslím, že nie. Miona, máš najmenšiu predstavu, aké dôsledky to môže mať?"

Hermiona prikývla, slza jej stiekla po líci.

Ginny znova pokrútila hlavou.

"Ron zomrie. Skôr Malfoya zabije, než sa s tým zmieri," vyhlásila šokovane.

Hermiona zavzlykala.

"Ja viem. Snažila som sa to ukončiť, Gin. Prosím, ver mi. Rozišla som sa s ním a chcela som byť s Ronom. Chcela som na neho zabudnúť a urobiť to, čo odo mňa každý očakáva. Snažila som sa, ale nemohla som. Nie som bez neho úplná, Gin. Cítim sa prázdna, keď nie som s ním. Sú okamihy, keď ho chcem vážne zabiť. Keď ho napríklad vidím s Parkinsonovou. Ale nemôžem. Na všetko zabudnem, keď sa ma dotkne. Je mi to tak ľúto."

Ginny si prehrabla prstami svoje dlhé vlasy a zahryzla si do pery.

"Využila si Rona."

Hermiona ospravedlňujúco prikývla.

Ginny sa postavila a začala sa prechádzať, snažiac sa urovnať si myšlienky.

"Po celý čas som ti vravela, aká ohromujúca láska je. Čo cítim k Harrymu. Že by som sa kvôli nemu vzdala svojho života a že by mi bolo jedno, či je ten zlý. Naozaj ti teraz nemôžem vyčítať, že si sa zamilovala do neho. Príliš často som ti povedala, že láska sa proste prihodí. Ale neodpustím ti, že si do tohto zaplietla Rona. Miona, je to môj brat a miluje ťa. Keď to zistí, určite vyletí z kože."

Hermiona zavzlykala a vzhliadla ku svojej priateľke. Ginny si vzdychla a zatvorila oči.

"Miona, a čo jeho city?"

Hermiona prehltla.

"Miluje ma."

Ginny sa zamračila.

"A si si tým istá? Miona, je to Malfoy. Na vlastné oči som videla, že ťa evidentne chce. Jeho pohľad stačil na to, aby som sa skoro ja začervenala. Ale naozaj ťa miluje?"

Hermiona sa uprene pozrela na Ginny a červenovláska si zasvätene vzdychla.

"Nenávidíš ma?" po chvíľke ticha sa spýtala Hermiona.

Ginny si odfrkla.

"Hnevám sa na teba, ale necítim k tebe nenávisť. Ako by som mohla? Sme priateľky, nie? Fakt je, že ja som tiež nemohla Ronovi povedať o mne a Harrym. Nikto z nás dvoch mu nechce ublížiť. Ale tipujem, že bude šťastnejší, keď sa dopočuje moje novinky než tvoje. Musíš mu to povedať, Miona."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Rozídem sa s ním, Gin, sľubujem, ale nemôžem mu povedať o Malfoyovi. Jeden druhého zabijú."

Ginny našpúlila pery.

"Fajn, nemám Malfoya rada, ale je viac menej zručný so svojím prútikom. Aby som pravdu povedala, nechcem, aby sa oni dvaja stretli."

Hermione sa uľavilo. Stále plakala, ale Ginny sa konečne znova posadila a chytila ju za ruku.

"Dobre, Grangerová a teraz od začiatku. Chcem vedieť všetko."

Po prvý raz za celý mesiac mohla Hermiona hovoriť o všetkom, čo sa stalo. Nepovedala Ginny o budúcom Malfoyovi, ale povedala jej všetko o tom súčasnom. Červenovláska bola samozrejme fascinovaná a pozorne počúvala.

"Spala si s ním?" spýtala sa Ginny náhle a Hermiona sa začervenala.

"Nie," priškrtene odvetila.

Ginny prikývla.

"Dobre. Neviem, či by toto bol Ron schopný zniesť. A nebolo by správne urobiť to skôr, než sa s ním rozídeš."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Gin, nezamýšľam..." začala, ale Ginny sa postavila a odfrkla.

"Ste teraz pár, správne? Mám na mysli, že to nikto okrem mňa nevie, ale ste spolu. Myslíš, že bozkávanie bude stačiť naveky?"

Hermiona pocítila chvenie vo svojom tele a Ginny sa zasmiala.

"Nepovedz mi, že si na to nikdy nemyslela."

"Nuž, nie celkom."

"Môžeš o tom premýšľať práve teraz. Ale najprv sa musíš zajtra porozprávať s Ronom. Ujasnite si veci medzi vami dvoma. Nechcem, aby sa mu ublížilo, ale bude najlepšie, keď na teba zabudne. Zaslúži si šancu, aby našiel dievča, ktoré ho bude úprimne milovať."

"Gin, ja ho vážne mám rada. Len nie tým druhom lásky."

Ginny chápajúco prikývla a trpko sa usmiala.

"Dobrú noc, Miona."

Hermiona sa postavila a červenovlásku objala.

"Vďaka."

"Je to v poriadku Povedala som ti, že si nie som istá, či budeš s Ronom šťastná. Keď som ťa predtým videla s Malfoyom, mala som čudný pocit, že toto je v skutočnosti ten protihráč, ktorého potrebuješ. Napriek tomu si nie som istá, či budeš stále šťastná. Nie je to Ron, vieš? Nie je taký láskavý a chápajúci. Budeš to mať ťažké, ale ak si myslíš, že za to stojí, potom dúfam, že to dobre dopadne, Miona."

Hermiona šla do spálne, ale dlhý čas nedokázala zaspať. Ginny bola vážne milá a Hermiona mala pocit, že si v skutočnosti jej porozumenie nezaslúži.

ooOoo

Ráno na druhý deň bolo chladné a nepríjemné a Hermione sa vážne nechcelo vstať z postele. Vedela, že je konečne na čase dať veci do poriadku, ale nevedela, kde začať.

Zišla do spoločenskej miestnosti a ocitla sa tvárou v tvár Ronovi, ktorý stál sám uprostred miestnosti a s úsmevom na ňu čakal.

"Bré ráno. Ginny s Harrym už odišli a povedali mi, že by som ťa mal počkať sám."

Hermiona prehltla. Vedela veľmi dobre, prečo toto Ginny zariadila a že by jej mala byť v skutočnosti vďačná.

"Bré ráno, Ron. Musím sa s tebou porozprávať."

Ron zamračene prikývol.

"Prečo tak vážne, Miona?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Ron, naozaj neviem, ako to urobiť, tak to len proste poviem. Myslím, že bude najlepšie, ak sa rozídeme."

Úsmev na jeho tvári zmizol a medzi nimi nastalo dlhé mlčanie. Hermiona nevedela, čo čakať, ale keď videla tú bolesť v jeho hnedých očiach, zrazu sa tiež cítila ublížená.

"Je mi to ľúto..." začala, ale prerušil ju.

"Neospravedlňuj sa! Nehovor, že je ti to ľúto. Len mi povedz, prečo?" zachrípnuto sa spýtal.

Hermiona si zahryzla do pery.

"Mám ťa rada. Si jeden z mojich najlepších priateľov. Ale to je jediné, čo cítim, Ron. Mám ťa rada, ale mám ťa rada ako priateľa. Nechcela som ti ublížiť. Naozaj som s tebou chcela byť, ale nie je nám predurčené byť spolu. Sme na tom lepšie ako priatelia, Ron."

Ron prehltol a zaťal päste. Zazrel na ňu a Hermiona znova cítila, ako sa jej oči zaplavujú slzami. Prečo večne nemohla prestať plakať?

"Je to tvoje posledné slovo?" nakoniec sa napäto spýtal.

Hermiona prikývla a on zalapal po dychu.

"Neviem, či to zvládnem. Myslím byť priateľmi a nič viacej."

Hermiona urobila krok smerom k nemu a načiahla ruku, ale on ju odstrčil. Bez akéhokoľvek výrazu sa na ňu pozrel, otočil sa a bez jediného slova opustil miestnosť.

Hermiona sa zlomila. Padla na kolená a rozplakala sa. Nikdy mu nechcela zlomiť srdce. Nemala v úmysle takto sa k nemu správať.

Hermiona vynechala raňajky, ale rozhodla sa, že by nebolo dobrým nápadom nezúčastniť sa vyučovania. Išla na Transfiguráciu a zbadala Rona sedieť vedľa Seamusa s Deanom, kým Harry sedel vzadu sám. Posadila sa vedľa neho. Tiež sa tváril nešťastne a Hermiona sa cítila vážne vinne. Dvere za ňou sa otvorili a vošiel Malfoy. Jeden pohľad mu stačil na to, aby celú situáciu pochopil. Hermiona bola vďačná, že sa neuškrnul. Uprel na ňu svoj pohľad a ona mala pocit, ako keby sa ju pokúšal utešiť. Neposadil sa vedľa Pansy, ale vedľa Zabiniho.

Hodina bola náročná ako vždy a Hermiona toho veľa k Harrymu nenahovorila. Aj tak zjavne vedel, čo sa stalo. Len si mlčky robili svoju prácu a Hermiona sa cítila horšie než kedy predtým.

"Prečo, Miona?" zrazu sa spýtal a pozrel sa na ňu tými svojimi jasno zelenými očami.

Hermiona znova zavzlykala.

"Nemilujem ho tak, ako ty miluješ Ginny. Je mi to ľúto."

Harry jej stisol ruku, ale stále sa tváril smutne.

"Nie je treba sa ospravedlňovať."

"Myslíš, že mi niekedy odpustí?" neistá zašepkala.

Harry presvedčene prikývol.

"Iste. Len mu daj čas."

Prehltla a pokračovali v práci. Bol to veľmi dlhý deň.

Posledné dve hodiny bola História mágie a Hermiona bola rada, že sa mohla rozptýliť novým problémom. Stále nevedela, ako sa mu podarilo to miesto získať. A naozaj chcela zistiť, či je dobrým učiteľom.

Hermiona sa rozhodla, že nechá Harryho sedieť s Ronom a posadila sa vedľa Parvati, ktorá sa na ňu zvedavo pozrela.

"Hej, Miona, čo sa deje medzi tebou a Ronom?"

Hermiona vedela, že Parvati nebude schopná držať jazyk za zubami, keby jej povedala pravdu, tak sa rozhodla len pokrčiť plecami.

"Nič."

Parvati sa mračila, ale jej výraz sa rozjasnil, keď do miestnosti vstúpil pán Hawthorn. Hermiona musela priznať, že bol skutočne oslnivým profesorom. Niet divu, že o ňom dievčatá po celý čas hovorili. Vlasy mal hnedé, oči modré, ale rovnako pôsobivé, bol vysoký a štíhly a mal dokonalý úsmev. A zjavne bol vo vyučovaní naozaj dobrý. Hermiona nikdy na Histórii mágii nevidela triedu tak pozornú. Podarilo sa mu vyučovať históriu, ako keby to bola tá najzaujímavejšia vec na svete.

Úsmev tu, žart tam a študenti sa mu rozplývali v rukách. Hermiona na každú otázku odpovedala správne a získala zopár bodov pre Chrabromil. Malfoy nového učiteľa len zamračene sledoval, ako keby nemohol presne povedať, čo presne sa mu zdá čudné. Hermiona to samozrejme vedela, ale nemohla mu to povedať. Keď hodina konečne skončila, dala si načas, kým si pobalila knihy do tašky a čakala, kým všetci odídu. Nakoniec boli sami.

"Čo tu do pekla robíš?" zasyčala a on nadvihol obočie.

"Učím."

Hermiona si odfrkla.

"To s tým obočím nerob, inak ťa každý okamžite spozná."

Zachichotal sa.

"Stále nemôžem pochopiť, ako tak ľahko dokážeš prekuknúť moje maskovanie."

"Nie je to také ťažké. Vycítim tvoju prítomnosť, nie tvoj vzhľad."

Prižmúril oči.

"A to prečo?"

Odfrkla si.

"Nesnaž sa ma obalamutiť, vieš presne prečo."

Usmial sa.

"Rád by som aj tak tvoju teóriu počul."

Založila si ruky na hrudi.

"Je to kvôli tomu, že ťa milujem," nakoniec povedala a jeho oči na chvíľu zažiarili.

"Takže to je tým dôvodom."

Začervenala sa.

"Musíme sa porozprávať."

Usmial sa.

"Počkám na teba v skleníku."

Hermiona prikývla a odišla. Mohla cítiť na chrbte jeho pohľad.

ooOoo

Keď odišla z učebne, už ho videla čakať. Srdce sa jej rozbúšilo a šla rovno k nemu.

"Čo ti to tak dlho trvalo?" nedôverčivo sa spýtal.

Hermiona sa zasmiala.

"Bojíš sa, že by som flirtovala s novým učiteľom?"

Malfoy sa uškrnul.

"Flirtovala si?"

Zachichotala sa.

"Nie. Jeden Malfoy je viac než dosť."

Nadvihol spýtavo obočie, ale ona sa len usmiala.

"Poďme sa poprechádzať," nakoniec požiadal a Hermiona prikývla.

Stretli sa pri jazere a nejaký čas strávili mlčky.

"Si okej?" nakoniec sa spýtal a ona mohla v jeho očiach vidieť, že sa naozaj stará.

Neúprimne sa usmiala.

"Nie celkom."

Prikývol, prešiel za ňu a objal ju rukami okolo pása. Oprel si bradu o jej vlasy a ona vycítila vrelosť jeho tela, ktorá ju utešovala viac, než ju mohli utešiť jeho slová.

Hermiona ho chytila za ruku a pozrela sa na oblohu.

"Ľutuješ to?" spýtal sa tým zamatovým hlasom, ktorý tak veľmi milovala.

"Nie."

Dokázala vycítiť jeho úsmev.

"Potom je to fajn."

"Draco?" prehovorila placho a vychutnávala si ten dôverný pocit zo zašepkania jeho mena.

Znova sa usmial.

"Áno?"

"Len som chcela vedieť, aké je to osloviť ťa tak."

Zachichotal sa.

"A aké to bolo?"

Usmiala sa.

"Bolo to správne."

Objal ju tuhšie a obaja si tento okamih v tichu vychutnávali. Hermiona zatvorila oči a oprela si hlavu o jeho plece. Mohla ľahko svojimi perami dočiahnuť na jeho krk a tak ho nežne pobozkala. Zachvel sa a ona sa zachichotala.

Jeho náruč bola vrelá a bezpečná a Hermiona nechcela, aby ju niekedy pustil. Keď bol takto blízko, vedela bez akýchkoľvek pochybností, prečo bola pripravená vzdať sa všetkého, čo bolo pre ňu niekedy dôležité.

Prerušil jej myšlienky slabým bozkom na vlasy. Otočila sa tvárou k nemu a ich pery sa stretli. Hermiona cítila, ako sa jej v celom tele šíri oheň. Pobozkať ho bol stále ten istý, dych berúci pocit. Skončí to niekedy? Tá túžba byť v jeho blízkosti? To prianie cítiť ho? Spomenula si na Ginnine slová a zastonala. Obrázky nahej pokožky a prepletených končatín prebleskli jej mysľou a Hermiona sa začervenala a o pár krokov ustúpila.

Zmätene sa na ňu pozrel a ona si zahryzla do pery.

"Vždy je to takéto? Myslím, keď si bozkával iné dievčatá, bolo to rovnaké?"

Draco sa uškrnul a pokrútil hlavou.

"Nikdy."

Zaplavila ju vlna šťastia a hodila sa mu znova do náručia. Nedokázal udržať rovnováhu a obaja spadli na studenú trávu. Rozosmiali sa a Hermiona ho znova pobozkala, už bola na tom príjemnom pocite závislá. Vnoril ruku do jej vlasov a ona sa zrazu ocitla pod ním. Strávili by celú noc vonku, keby nebol november a tak na to bola príliš zima.

Keď sa napriek jeho teplému telu začala triasť, konečne ju presvedčil, aby sa vrátili do hradu. Hermiona si zrazu spomenula, že už na ňu v skleníku čaká istý učiteľ a zaúpela. Draco sa na ňu zamračene pozrel, keď náhle zastavila.

"Musím sa spýtať Hagrida na niečo naozaj dôležité. Úplne som zabudla! Choď napred, ja prídem neskôr."

Draca to trochu zaskočilo, ale nezdržiaval ju. Hermiona mu venovala posledný vášnivý bozk, otočila sa a bežala späť do tmy.

ooOoo

Hermiona zadýchane otvorila dvere na skleníku a pozrela sa na tieň, ktorý sedel v temnote.

"Je mi to tak ľúto..." vyhlásila a on sa postavil so slabým úsmevom na tvári.

"Som rád, že si v poriadku. Pravdu povediac, mal som obavy."

Hermiona sa znova poriadne nadýchla a pokúšala sa upokojiť svoje srdce.

"Úplne som sa zabudla."

Nadvihol obočie a ona sa zachichotala.

"Povedala som ti, aby si s tým prestal. Je to pre teba také typické."

Pokrčil plecami.

"Pred tebou sa nemusím skrývať, nie?"

Pokrútila s úsmevom hlavou.

Pozorne si ju obzeral a na jeho perách sa zjavil malý úsmev.

"Buď si sa bila s trolom alebo si sa muchľovala na tráve," vyhlásil a Hermiona sa začervenala.

"Čuš, vôbec to nie je tvoja vec."

Znova nadvihol obočie a ona prevrátila oči.

"Okej, fajn, možno je to tvoja vec, pretože si to vlastne ty, vďaka komu takto vyzerám. Ale nie som tu kvôli tomu."

Spokojne sa usmieval od ucha k uchu a Hermiona sa pokúsila dať do poriadku.

"Mám zopár otázok," povedala vážne, ale on sa stále usmieval.

"Len sa pýtaj, pokúsim sa na všetky odpovedať úprimne."

Prikývla.

"Ako si sa stal učiteľom na Rokforte?"

Znova sa posadil.

"Aby som pravdu povedal, nevedel som, či dokážeš zvládnuť moje mladšie ja. Vedel som, že máš moc tak urobiť, ale nevedel som, že budeš naozaj pripravená spoznať ma lepšie. Napadlo mi, že by bolo užitočné, keby som bol nablízku, aby som na seba dozrel a podporil ťa. Ale ako by som sa mal dostať na Rokfort? Vieš veľmi dobre, že je to skoro nemožné. Tak ma napadlo, že by som ako učiteľ mohol mať úplnú voľnosť. Preto som požiadal o prácu a mal som šťastie."

Hermiona sa zamračila.

"Dumbledore nemal podozrenie?"

Zachichotal sa.

"Isteže mal. Preto som mu všetko povedal."

Hermionine oči sa roztvorili prekvapením.

"Toto som chcel urobiť iba s tvojou pomocou, ale uvedomil som si, že bude ľahšie hrať s otvorenými kartami než sa pokúšať oklamať Dumbledora. Môj príbeh ho veľmi zaujal a bol ochotný prijať ma ako učiteľa. Teraz budeme určite schopní zabrániť, aby k vojne došlo," s úsmevom vysvetľoval.

Hermiona sa ohromene posadila.

"Nemohol si to urobiť úplne od začiatku?" zamračene sa spýtala.

Pokrútil hlavou.

"Hermiona, nevedel som, čo by sa stalo s nami dvoma, keby som uspel a zabránil tejto vojne. Bál som sa, že by si si nikdy nepripustila svoje city ku mne, keby som zmenil budúcnosť. Bolo to sebecké, ale nechcel som mať budúcnosť bez teba. Takto by nebola úplná."

Zalapala po dychu a ohromene na neho pozerala.

"Čo presne sa medzi nami dvoma v budúcnosti stalo?" nakoniec sa spýtala a on sa trpko usmial.

"Dovoľ mi, aby som ti náš príbeh vyrozprával," povedal s jemným úsmevom a jeho oči žiarili v mesačnom svetle.