Leap in time
8. kapitola – Neúplnosť
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/8/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 8: Neúplnosť
"Miona? Počula si vôbec, čo som povedala?" spýtala sa zamračená Ginny.
Hermiona sa zatvárila previnilo.
"Prepáč, Gin... v poslednej dobe som akási roztržitá."
Ginny si odfrkla.
"Áno, všimla som si. Je také nudné počúvať moje problémy?"
Hermiona ospravedlňujúco pokrútila hlavou.
"Nie, samozrejme, že nie. Je mi to vážne ľúto, Gin. Čo si vravela?"
Červenovláska si vzdychla.
"Nuž, nie som si istá, čo si Harry vlastne myslí. Zdal sa byť šťastný, keď som sa rozišla s Deanom, ale v poslednej dobe je poriadne rezervovaný. Možno ma naozaj nemá tak veľmi rád..."
Hermiona sa zachichotala.
"Gin, musíš byť slepá, ak si si nevšimla, ako sa na teba pozerá. Myslím, že Harryho problémom je Ron. Nechce stratiť jeho priateľstvo a nie je si istý, ako mu o vás dvoch povedať."
Ginny sa zamračila.
"Takže zase Ron, há? Občas mi fakt lezie na nervy."
Hermiona s úsmevom pokrčila plecami.
"Nie je to jeho chyba. Ani to nevie. Chceš, aby som sa s Harrym porozprávala?"
Ginny našpúlila pery.
"Nie som si istá. Mätie ma, Miona. Už som bola s chalanmi na rande, pobozkali ma a mala som dokonca frajera, ale s Harrym je to iné. Keď som si uvedomila, že je zamilovaný do Čcho, rozhodla som sa, že sa ho vzdám. Uvoľnila som sa a zistila, že je dosť chalanov, ktorí vážne chcú ísť so mnou na rande. Ale nemohla som na neho zabudnúť. Malá moja časť vedela, že nikdy nebudem schopná milovať nikoho tak, ako milujem jeho. Čakala som a nakoniec sa mi podarilo získať jeho pozornosť. Nuž a teraz skrátka neviem, čo robiť. Je to ako búrka emócií. Cítim tak veľa vecí a neviem ako sa zachovať."
Hermiona si vševediaco vzdychla.
"Áno, cítiš sa zmätená, ale šťastná, neistá, ale roztúžená, vystrašená, ale vzrušená, zúfalá, ale plná nádeje a to všetko súčasne. Občas ho chceš zabiť a hneď na to ho chceš jedine pobozkať a zabudnúť na všetko ostatné..."
Ginny nadvihla obočie.
"Hovoríš o mne alebo o sebe?"
Hermiona sa začervenala.
"Len sa pokúšam predstaviť si seba na tvojom mieste."
Ginny sa uškrnula.
"Áno, iste. Miona, ak tak strašne chceš pobozkať Rona, prečo to skrátka neurobíš?"
Hermiona si odfrkla. Pretože to nie je Ron, koho chce pobozkať.
"Rozprávame sa o tebe a Harrym, správne? Prečo ho skrátka nepobozkáš ty? Som si istá, že ho to poteší."
Ginny sa zachichotala a Hermiona nadvihla obočie.
"Už ste sa pobozkali?" prekvapene sa spýtala.
Ginny sa začervenala, ale s úsmevom prikývla. Hermiona jej úsmev opätovala.
"Ach, Miona, nedokážem popísať, aké to bolo. Ako keby ťa zasiahol blesk. Nedokážem si predstaviť, že by som mohla niekedy cítiť to isté s niekým iným."
Hermiona sa usmiala, ale neodpovedala. Toto bolo v skutočnosti to, čoho sa obávala najväčšmi. Čo ak byť takto bozkávaná bolo jedinečným zážitkom? Čo ak neexistoval nikto, kto by dokázal bozkávať rovnako? Čo ak všetky ostatné bozky budú v porovnaní s týmito sklamaním? Striaslo ju.
Ginny sa stále rozplývala, ale Hermionine myšlienky zanieslo inam. Od Halloweenskeho večierku prešli dva týždne a Hermiona sa pokúšala chovať tak normálne, ako to bolo možné. Kvôli posledným Malfoyovým slovám mala obavy a vyhýbala sa mu kedykoľvek bolo treba. Ale on sa k nej nepriblížil tak, ako si to predstavovala. V Hermioninej fantázii existoval vždy diabolský Malfoy, ktorý ju vtlačí do prázdnej miestnosti a urobí to, čo považoval za nevyhnutné. Kedykoľvek si dovolila o tom premýšľať, cítila zvláštne brnenie po celom tele. Nemala by sa skôr cítiť znepokojená?
Pravdou bolo, že sa jej vôbec nepokúsil dotknúť. Áno, sledoval ju. A z toho, ako sa na ňu pozrel, sa striasla. Na Elixíroch sa im občas dotkli ruky a tiež stehná. Náhodou samozrejme. Aj tak cítila náraz elektriny kedykoľvek sa to stalo. Vyzeralo to, ako keby v skutočnosti chcel, aby zostala nedočkavá. Ako keby ju chcel priviesť do šialenstva dokonca bez toho, aby sa jej dotkol čo i len prstom. Ako keby presne vedel, že sa cíti neistá. Diabol. Jeho staršie ja nebolo o nič lepšie.
Jej myšlienky zavialo k ´tomu druhému Malfoyovi´. Ako keby jeden z nich nebol viac než dosť, aby ju trápil...
Po Halloweene sa s ním znova stretla v skleníku. Stále bola šokovaná, keď ho videla. Teraz, keď strávila istý čas s jeho mladším ja, cítila sa v jeho prítomnosti inak. Hermiona bola nahnevaná a chcela mu povedať, čo si myslí, ale on sa po celý čas len usmieval, nechal ju diskutovať, až kým sa neunavila.
"Prečo si nás vôbec zamkol?" zúrivá sa spýtala. Jeho odpoveď bola prostá.
"Len som chcel zistiť, čo sa stane."
Hermiona sa začervenala. Nepovedala mu, čo presne sa v ten večer stalo, ale mala čudný pocit, že to aj tak vie.
"Na chvíľu odídem. Chcem sa postarať o isté veci. Hermiona, prosím, nevzdávaj sa. Viem, že mi chceš povedať, že je toho na teba práve teraz príliš. Tie pochyby a zmätok vidím v tvojich očiach. Prosím, nevzdávaj sa."
Čo mala povedať? Ako vedel, že sa chcela vzdať celej tej zodpovednosti, ktorú prijala? Bolo toho naozaj príliš veľa. Hermiona nenávidela vzdávanie sa. Bolo to proti jej povahe. Ale tiež nemala v povahe obetovať všetko dôležité v jej živote. Vedela, že ak celá táto vec s Malfoyom čoskoro neskončí, potom bude vážne príliš neskoro. Už aj tak bolo nebezpečné, ako ovládol jej myseľ. Jednoducho mu nerozumela.
Možno to bola len prekliata hra, ktorú hral, aby ju ponížil. Možno si z nej strieľal. Možno sa len smial nad jej hlúposťou. Možno, možno, možno... Hermiona to skrátka nevedela. K tomu všetkému musela študovať viac, než kedykoľvek predtým. Predmety boli náročnejšie a často musela ponocovať. Harry s Ronom, ktorí mali na dôvažok ešte aj metlobalové tréningy, boli ešte zaneprázdnenejší. Nuž, pravdu povediac, tiež mali väčšie ťažkosti stíhať vyučovanie.
Hermiona si vzdychla a pozrela sa na Ginny, ktorá sa mračila.
"Nepočula si ani slovka, že?"
Hermiona si zahryzla do pery.
"Je mi to tak ľúto, Gin."
Červenovláska pokrútila hlavou.
"Čo sa s tebou deje, Miona? V poslednej dobe sa chováš čudne."
Hermiona sa nakrivo usmiala.
"Je to vyučovaním, Ginny. Príliš veľa práce. Len potrebujem prestávku."
Ginny prekvapene otvorila ústa.
"Príliš veľa práce na teba? Páni, nemyslela som, že ťa to niekedy začujem povedať. Aby som pravdu povedala, naozaj vyzeráš trochu nezdravo. Si v poriadku?"
Hermiona prikývla a dotkla sa čela. Pripadala si trochu rozhorúčená. Ginny sa náhle postavila a zamračene sa na ňu pozrela.
"Miona, myslím, že by si mala ísť do postele skôr. A prestaň premýšľať, začni jednať! Ak niečo chceš, jednoducho si to vezmi. Žiješ len raz."
Ginny prižmúrila oči a odišla. Hermiona zostala v knižnici a usmiala sa. Pýtala sa samej seba, či by Ginnina rada bola rovnaká, keby sa týkala Malfoya namiesto Rona. Určite nie.
Odkaz bol jasný. Vezmi si, čo chceš, pokiaľ je to to, čo všetci od teba čakajú. Vzdychla si a postavila sa. Hermiona sa musela chytiť stoličky, pretože mala závrat.
Dovolila si okamih slabosti a zatvorila oči. Bol čas na večeru.
ooOoo
Hermiona vošla do Veľkej siene a sústredila sa na chrabromilský stôl. Namáhavo sa pokúšala ignorovať bolesť hlavy, ktorá ju náhle prepadla. Nebola dokonca ani hladná. Posadila sa vedľa Rona, ktorý sa na ňu usmial. Ale jeho úsmev zmizol a zamračil sa ako jeho sestra predtým.
"Miona, vyzeráš hrozne. Si v poriadku?"
Hermiona prevrátila očami.
"Si taký okúzľujúci ako vždy, Ronald. Som v poriadku, vďaka."
Nezdal sa byť presvedčený, ale prikývol. Harry ju tiež znepokojene sledoval a Hermiona sa pokúsila usmiať a tváriť sa tak veselo, ako to bolo možné. Nechcela svojich priateľom znepokojovať.
A potom vošiel on. Hermiona sa odvrátila, aby sa zúčastnila ďalšieho hlúpeho rozhovoru o metlobale a zbadala, že Harry prižmúril oči. Zjavne tiež Malfoya zbadal. Taký tvrdohlavec.
"V poslednej dobe je iný. Viem, že mi neveríte, ale som si istý, že má niečo za lubom," zašepkal Harry a Ron jej venoval pohľad.
Hermiona pokrčila plecami.
"Iste má."
Obaja sa na ňu prekvapene pozreli a ona si vzdychla.
"Len som myslela, že Malfoy má vždy niečo za lubom, bez ohľadu na to, ako hlúpo to vyzerá. Ale naozaj si nemyslím, že je nevyhnutné správať sa k nemu ako ku kriminálnikovi. Nevinný až do dokázania viny, počuli ste niekedy o tom?"
Ron s Harrym boli evidentne ohromení.
"Miona, hovoríš o Malfoyovi. Jeho meno by malo stačiť na to, aby ho zavreli," povedal Ron, ako keby sa rozprával s dieťaťom. Harry súhlasne prikývol.
Hermiona zvraštila nos.
"Zabudnite na to, je to zbytočné."
Ron prižmúril oči.
"Chceš povedať, že si vážne myslíš, že nie je odpad?"
Hermiona odfrkla.
"To som nepovedala. Len som povedala, že o ňom nič nevieme. Mali by sme sa sústrediť na fakty, nie na domnienky."
Harry sa zaksichtil, ale neodporoval. Ron sa stále tváril podozrievavo a Hermiona sa len pokúšala sústrediť na jedlo. Nemala tieto veci vravieť. Harry mal samozrejme pravdu a Hermiona veľmi dobre vedela, že Malfoy niečo za lubom má. Priala si, aby im to mohla povedať, ale bolo to nemožné. Harry s Ronom boli príliš horkokrvní a Hermiona sa bála, že by mohli Malfoya jednoducho zabiť, aby zabránili tomu, čo sa malo stať o päť rokov. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu skutočne nechcela, aby sa to stalo.
Hermiona na chvíľu zatvorila oči. Vycítila jeho pohľad. Normálne by ho ignorovala, ale dnes sa rozhodla jednoducho zízať späť. Napriek tomu, že bol poriadne ďaleko, mohla vycítiť to teplo vo svojom tele. Možno mala vážne horúčku. Jeho oči žiarili a ona sa znova cítila hypnotizovaná a znova sa jej krútila hlava. Hermiona sa na neho varujúco pozrela a znova sa otočila, aby sa porozprávala s Ronom a Harrym.
"Mimochodom, Ginny sa rozišla s Deanom," náhle spomenul Ron a Harrymu zabehol puding.
"Vážne?" priškrtene dostal zo seba a Ron s úsmevom prikývol.
"Áno. Naozaj dúfam, že nejaký čas nebude mať žiadneho frajera. Evidentne priveľa randí, nemyslíte?"
Harry zbledol a pokúsil sa usmiať.
"Iste."
Hermiona si odkašľala.
"Ginny je dosť stará, Ron. Nebol by si šťastný, keby jej ďalším priateľom bol niekto, koho máš tiež rád?"
Ron odfrkol.
"Je to moja sestra, Miona. Myslíš, že mne by sa niekedy mohol páčiť ktorýkoľvek z jej frajerov? Prečo sa vôbec pýtaš, povedala ti niečo?"
Harry zbledol ešte väčšmi a varovne sa na ňu pozrel, ale Hermiona to ignorovala a usmiala sa.
"Myslím, že existuje niekto, kto sa jej veľmi páči. Ale to nie je tvoja vec, takže ti nič nepoviem."
"Hej, myslel som, že sme priatelia! Ako mi to môžeš nepovedať? A samozrejme, že je to moja vec!"
Hermiona si odfrkla a postavila sa.
"Ginny je aj moja priateľka, Ron. A okrem toho, počúval by si niekoho, kto ti hovorí, aby si sa do nejakého dievčaťa nezamiloval? Ron, nemôžeš si vybrať, koho miluješ. Jednoducho sa to stane. Možno Ginny potrebuje brata, ktorý ju berie takú aká je."
Ron niečo zamrmlal a Harry sa na ňu vďačne pozrel. Hermiona sa usmiala a odišla. Naozaj dúfala, že Harry s Ginny dokážu prekonať Ronove predsudky. Aspoň oni dvaja by mali byť spolu šťastní.
ooOoo
Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa pred odchodom nepozrela na slizolinský stôl. Malfoy bol preč. Pocítila sklamanie a kráčala do spálne. Hlavu mala ťažkú a telo jej pripadalo slabé. Naozaj by mala ísť do postele skôr.
Prechádzala prázdnymi chodbami a zrazu ho zbadala. Prechádzal sa sem a tam pred Núdzovou miestnosťou. Hermiona sa zamračila. Toto bolo miesto, kde sa pokúšal opraviť tú prekliatu Skrinku zmiznutia. Hermiona nahnevane odfrkla a pomaly sa k nemu priblížila. Chcel vojsť, ale ona sa zrazu vynorila za ním a zabránila mu tie dvere zatvoriť.
Prekvapene sa na ňu pozrel a nakoniec sa uškrnul.
"Hej, meduška. Kládol som si otázku, kedy nakoniec prídeš. Prepáč, ale vážne ťa nemôžem pozvať dnu. Ale môžeme sa stretnúť niekde inde, ak je to to, čo chceš," zašepkal zvodne a ona sa začervenala.
Hermiona zatlačila, aby sa dvere otvorili a vošla do miestnosti bez toho, aby si všímala Malfoyov nahnevaný pohľad. Obozretne sa poobzerala. Miestnosť bola v skutočnosti opravárskou dielňou s každým náčiním, ktoré by človek mohol potrebovať. Bol tam kozub, gauč a dokonca niečo pod zub. Poriadne pohodlné. Hermiona začula za sebou zavrieť dvere a napla sa. Prehltla a otočila sa. Toto nebol dobrý nápad. Byť s ním osamote bolo nebezpečné.
"Prečo si z ničoho nič taká nervózna?" pobavene sa spýtal. Bol stále nahnevaný, ale zrejme nie tak, aby jej ublížil.
Stála tam s rukami v bok a prebodávala ho pohľadom.
"Vôbec nie som nervózna, len som zasrane zvedavá. Čo do pekla tu robíš?"
Pokrčil plecami.
"Vieš presne, čo tu robím. Chceš mi pomôcť?" ironicky sa opýtal.
Hermiona v prekvapení otvorila ústa a ešte viac sa nahnevala.
"Ty bastard, chceš po mne, aby som ti pomohla zabiť svojho učiteľa a s ním všetkých svojich priateľov a nezabúdajúc že seba samotnú?" nahnevane vykríkla.
Malfoy zbledol a prižmúril oči. Hermiona si zahryzla do jazyka.
"O čom to do pekla znova rozprávaš, Grangerová?"
Hermiona si dosť podivne všimla, že ju oslovil priezviskom. Vzdychla si a znova pocítila závrat.
"O ničom, skrátka na to zabudni. Rob si, čo len chceš, je zbytočné s tebou hovoriť. Ron mal nakoniec pravdu."
Malfoya šlo rozhodiť.
"Mám v paži, čo povedal Weasley, Grangerová."
Potiahla nosom.
"Prečo si potom taký naštvaný?"
Zhlboka sa nadýchol.
"Ale na tvojom názore mi záleží."
Prekvapene sa na neho pozrela a on si prehrabol prstami vlasy.
"Predstavila si si niekedy, že jednoducho nemám na výber, meduška? Zvážila si niekedy, že možno ani ja sa kvôli tomu necítim dobre? Nie je to len tvoja rodina, tvoji priatelia a tvoj život. A čo moja rodina, moji priatelia a môj život?"
Hermiona otvorila ústa, ale nevedela čo povedať. Nakrivo sa usmial.
"Aby si vedela, nie je to vždy čierne a biele."
Zahryzla si do pery a pomaly sa k nemu priblížila.
"Vysvetli mi to."
Nadvihol obočie a posadil sa na gauč. Hermiona sa usadila vedľa neho a trpezlivo čakala.
"Nie je toho veľa čo povedať. Môj domov je v súčasnej dobe obsadený smrťožrútmi. Matka je zajatcom vo vlastnom dome, kým môj otec je od leta v Azbakane. Ak toto neurobím, potom mojich rodičov zabijú a ja ich budem čoskoro nasledovať. Ak uspejem, stanem sa smrťožrútom a zaujmem svoje miesto v armáde Temného pána. Bez ohľadu na to, čo urobím, môžem len prehrať. Nezostáva tu príliš veľa slobody."
Hermiona mohla vidieť bolesť v jeho šedých očiach, počuť tú trpkosť v jeho hlase a mala pocit, ako keby to bola jej vlastná. Zhlboka sa nadýchla.
"Dokážeme nájsť nejakú cestu. Ak mi dovolíš, pomôžem ti."
Malfoy sa na ňu so zamračením pozrel.
"Prečo toto do pekla vôbec robíš?"
Pokrčila plecami.
"Už som ti povedala, čo sa stane, ak ti v tom nezabránim."
Stále sa mračil.
"Ako vôbec vieš, čo sa stane? Myslel som, že veštenie nie je práve tvoj obľúbený predmet."
Hermiona sa prekvapene zasmiala.
"Vieš o tom? Nuž, nie, skutočne si myslím, že sú to nezmysly. Ale niektoré z tých vecí sú predsa len pravdivé, nie? Len si spomeň na proroctvo."
Malfoy prižmúril oči.
"Takže Potter je vážne ten ´Vyvolený´, há?"
Hermiona si zahryzla do pery a Malfoy si odfrkol.
"Keby si to nebola ty, myslel by som si, že si bláznivá," úprimne vyhlásil.
Potiahla nosom.
"Musím byť bláznivá, trávim s tebou dobrovoľne čas, nie je to istý znak šialenstva?"
Malfoy sa zachichotal.
"Detto."
Hermiona sa rozosmiala a dlhú chvíľu pozerali jeden na druhého. Utopila sa v jeho očiach. Ako bolo možné takto sa s ním rozprávať? Bolo to príliš ľahké. Mala by vážne medzi nimi udržať odstup, kým to ešte dokáže urobiť. Jeho láskavosť bola dokonca ešte nebezpečnejšia než jeho pekný vzhľad.
Zjavne spoznal, o čom premýšľa a samoľúbo sa usmial.
"Chýbal som ti, že meduška?" spýtal sa z ničoho nič a Hermiona sa začervenala.
"Nebuď hlúpy. Len som si robila starosti, to je všetko."
Odfrkol si.
"Áno, iste."
Nedokázala zabrániť úsmevu a on jej ho opätoval.
Hermiona sa postavila a zatvorila oči. Znova sa jej zatočila hlava. Malfoy bol okamžite pri nej a objal ju rukou okolo pása. Znepokojený sa na ňu pozrel.
"Som v poriadku," zašepkala, aby ho upokojila, ale pravdu povediac, necítila sa veľmi dobre.
Skôr než mohla povedať niečo ďalšie, všetko okolo nej sčernelo a posledná vec, čo videla, boli jeho strieborné oči.
ooOoo
"Zlož ju, Malfoy, inak ťa zmlátim tak, že ťa tvoja vlastná matka nespozná!"
Hermiona mohla počuť Ronov hlas, ale nedokázala otvoriť oči. Bol to čudný pocit. Bola akosi hore, ale nie úplne a cítila sa neuveriteľne unavená. Hermiona si uvedomovala tie silné ruky, čo ju držali. Poznala túto vôňu. Poznala ten pocit z tohto tela. Poznala a vychutnávala si ho napriek svojmu najlepšiemu úsudku. Jej myseľ konečne porozumela slovám, ktoré začula. Bol tu Ron a bol evidentne naozaj naštvaný.
"Uhni mi z cesty, Weasley," pohrozil Malfoy a Hermiona sa striasla. Nechcela sa na neho práve teraz pozrieť. Mohla si veľmi dobre predstaviť jeho oceľovo šedé oči, ktoré prebodávajú Rona.
"Malfoy, myslím to vážne, polož ju, inak..." zasyčal ryšavec, ale nedokončil svoju vetu, pretože dvere sa otvorili a zrazu zaznel iný hlas.
"Čo tu vy dvaja robíte o takomto čase? Ach môj bože, čo je s ňou?"
Bola to madam Pomfreyová a Hermiona zacítila na čele jej studenú ruku.
"Odpadla na chodbe a ja som ju našiel," povedal Malfoy bez mihnutia oka. Teraz si Hermiona spomenula. Bola v Núdzovej miestnosti.
"Úbohé dievča, len ju prineste dnu."
Ron zavrčal, ale Malfoya nasledoval. Hermiona počula jeho kroky. Cítila, ako ju jemne položil na mäkkú posteľ. Nechcela, aby odišiel. Pomaly otvorila oči a unavene sa pozrela na oboch chlapcov. Ron prudko vydýchol a ona si pomyslela, že videla, ako sa Malfoyovi mierne uľavilo.
"Miona? Si okej? Vystrašila si ma na smrť!" znepokojene sa spýtal Ron a chytil ju za ruku.
Hermiona sa usmiala.
"Som okej," zachrapčala.
Pozrela sa na Malfoya a znova na Rona. Ron bol trochu vyšší, Malfoy trochu chudší. Červená verzus platinová, hnedá verzus šedá, dobro verzus zlo. Hermiona zatvorila oči.
"Je zrejme vystresovaná. Mala by sa na chvíľu uvoľniť. Nechám si ju tu cez noc a zajtra nepôjde na vyučovanie. Myslím, že po dvoch dňoch odpočinku bude v poriadku."
Ron si uľahčene vydýchol a poďakoval jej. Malfoy prikývol a otočil sa, že odíde.
"Malfoy?" zadržala ho a Ron sa zamračil.
Blonďavý slizolinčan sa otočil a nadvihol obočie. Hermiona sa usmiala.
"Vďaka," zašepkala a Malfoy prikývol, slabý úsmev na jeho perách.
Ron vyzeral pripravený vraždiť. Hermiona to len ignorovala. Nebolo podozrivé poďakovať sa, že nie?
Ron zostal pri Hermioninej posteli, až kým ho nakoniec madam Pomfreyová neposlala do chrabromilskej veže.
Hermiona väčšinu času prespala, ale aj tak cítila jeho prítomnosť. Bolo dobré mať Rona pri svojom boku. Bol láskavý, spoľahlivý, starajúci sa. Harry prišiel tiež, v spoločnosti Ginny. Hermiona si pripadala osamelá, keď všetci odišli. Stále nemohla zabudnúť, ako ju Malfoyove ruky držali. Bol naozaj znepokojený, však? Skutočne mu na nej záležalo? Alebo to bolo len jej zbožné prianie? A prečo do pekla by si niečo také priala? Hermiona znova zaspala bez toho, aby našla odpoveď.
ooOoo
Zacítila mäkké pery na svojich a zastonala. Zase sen, zaiste. Ale Hermiona nemala pocit, že sníva.
Otvorila veľmi pomaly ťažké oči a pozrela sa do tej usmievajúcej sa tváre anjela. Sedel na jej posteli, osvetlený len strieborným svitom mesiaca. Nemohla si pomôcť, aby mu úsmev neopätovala. Ak bol toto sen, potom to bol určite dobrý sen.
"Ahoj, meduška," povedal zachrípnuto, jeho hlas jej spieval v ušiach.
"Ahoj," zašepkala späť. Bolo ľahké zabudnúť, prečo by tu nemal byť. Ľahké zabudnúť, prečo by sa nemali rozprávať. Ľahké zabudnúť, prečo by sa nemala cítiť taká šťastná, že ho vidí. V skutočnosti čakala, kedy príde. Ale uvedomila si to až teraz.
"Chýbal som ti?" znova sa spýtal, stále s úsmevom. Jeho strieborné oči videli rovno cez ňu.
"Chýbala som ti?" odpovedala otázkou a on sa zachichotal.
"Isteže chýbala. Chcel som ti dať možnosť, aby si sa bezo mňa cítila osamelá. Zabralo to?"
Odfrkla si a usmiala sa.
"Myslím, že zabralo."
Samoľúbo sa zazubil a pohladil ju po čele. Hermiona zatvorila oči a usmiala sa. Znova sa zachichotal.
"Prečo si z ničoho nič taká prítulná?" pobavene sa spýtal a ona pokrčila plecami.
"Možno je to tým splnom."
"Možno," odvetil s úsmevom v hlase.
Hermiona znova otvorila oči. Ak niečo chceš, skrátka si to vezmi! Prečo nie? Nebolo to tak, že by sa predtým nepobozkali. Čo bol jeden ďalší bozk?
Zrazu sa posadila a Malfoy nadvihol obočie. Hermiona ho objala okolo krku a skôr než mohol urobiť viac než len rozšíriť svoje oči, už bola pritlačená svojimi perami na jeho.
Bola to mágia. Nevedela ako, ale zjavne ju každým bozkom očarovával. Ako bolo možné takto silno reagovať na takú jednoduchú vec? Jeho pery na jej, jeho jazyk hrajúci sa s jej, jeho ruky v jej vlasoch, jeho telo pritlačené na jej. Neuveriteľné. Nádherné. Vzrušujúce. Nebezpečné.
Opätoval ten bozk bez zaváhania, zastonal, nadvihol si ju do svojho lona a pohladil po chrbte. Mala len kraťasy a top a veľmi dobre si uvedomovala svoju holú pokožku na jeho chladnom oblečení. Hermiona prerušila ten bozk, mocne ho objala a oprela si hlavu o jeho plece. Bola zaplavená emóciami. Celé telo jej brnelo a mala znova závrat, tentoraz z jeho bozku. Stále ju hladil a bozkával na vlasy. Hermiona zavzlykala. Nevedela kedy, ale začala plakať.
Položil jej prst pod bradu a prinútil ju zdvihnúť zrak. Jeho oči boli temnejšie než zvyčajne a bola v nich bolesť, ktorú nechcela vidieť. Sklonil sa a bozkami utieral jej slzy, jednu za druhou, až kým jeho pery konečne znova nenašli jej. Bolo rozhodne príliš neskoro. To bol dôvod pre Hermionine slzy. A Malfoy to samozrejme vedel. Podivným spôsobom ju poznal dokonca lepšie než Ron či Harry. Zdalo sa, že vidí rovno do jej duše, chápe jej skutočnú bytosť dokonca bez toho, aby o nej veľa vedel.
Malfoy sa náhle postavil, stále ju držiac v náručí. Posadil ju na okennú rímsu, zobral deku, sadol si za ňu a oboch ich do tej teplej prikrývky zamotal. Usmiala sa a on ju zozadu objal, jeho ruky okolo jej pása, jeho brada opretá o jej hlavu. Bolo to pokojné a vrelé. Krajina bola v mesačnom svite ponorená do striebornej polotmy a Hermiona sa zhlboka nadýchla. Takto s ním byť bolo nebom.
"Chýbal si mi," zašepkala. "Viem, že by si nemal, ale chýbal si."
Vycítila jeho úsmev.
"Naozaj by som nemal. Ale som rád, že som chýbal."
Chytil ju za ruku a Hermionine srdce sa rozbúchalo.
"Povedz mi niečo o sebe," potichu požiadala.
Zachichotal sa.
"Vážne to chceš vedieť? Okamžite by si sa do mňa zamilovala."
Hermiona potiahla nosom.
"Risknem to," odvetila ironicky a on sa znova zachichotal.
"Odkedy som sa narodil, neexistovalo nič, čo by som nemal. Kedykoľvek som niečo chcel, jednoducho som si to kúpil. Neverila by si tomu, ale kúpiť si môžeš skoro všetko. Peniaze sú mimoriadne užitočné. Ale bez ohľadu na to, ako veľa som mal, nikdy som nenadobudol žiaden pocit skutočného uspokojenia. Vždy som mal pocit, že mi chýba niečo naozaj dôležité. Moji rodičia ma milujú, hoci tebe to tak nepripadá. Mám dobrých priateľov, dokonca aj keď ty si možno myslíš, že sú len kúpení. Ale nikdy som sa necítil úplne šťastný. Vieš, čo myslím?"
Hermiona prehltla.
"Áno. Vyzerá to byť dokonalé a myslíš si, že musíš byť vďačný a šťastný, ale nie si a nevieš prečo, len ťa to trápi."
Prikývol.
"Volá sa to neúplnosť. Nikdy nebudeš mať ten pocit uspokojenia, kým konečne nebudeš úplná."
Hermiona sa otočila a pozrela sa na neho. Len sa usmial a jej srdce sa rozbúšilo silnejšie. Všimol si to a stisol jej ruku.
"Povedz mi viac," požiadala a znova vyzrela von z okna.
"Nenávidím špenát. Hrám na piano. Som alergický na mačky. Milujem gumových medvedíkov."
Hermiona sa zasmiala.
"Gumových medvedíkov? Ako si sa k nim vôbec dostal?"
Usmial sa.
"Keď som bol malý, niekoľko som ich zjedol s muklovským chlapcom, ale môj otec ma zobral preč a zakázal mi ich niekedy znova jesť. Aj tak ich stále milujem."
Zachichotala sa.
"Vážne hráš na piano? A si alergický na moju mačku?"
Prikývol a ona našpúlila pery.
"Takže ak mi budeš robiť zle, stačí mi len priniesť so sebou Krivolaba, správne?"
"Neopováž sa!" varoval ju. Na Hermionu to neurobilo žiaden dojem a zasmiala sa.
"A čo ty?" zvedavo sa spýtal a ona si vzdychla.
"Tiež nenávidím špenát, nehrám na žiaden nástroj, milujem svoju mačku a tiež mám rada gumových medvedíkov. Milujem zvuk dažďa na okne. V lete si vychutnávam slnečné lúče na tvári. Milujem knihy. Rada sa prechádzam bosá."
Usmial sa.
"A čo ja? Máš rada mňa?" potichu sa spýtal a Hermiona sa zachvela.
"Nemala by som."
"To nie je odpoveď."
"Isteže je."
Zachichotal sa.
"Takže sa ti naozaj páčim."
"Nebuď príliš namyslený," pohŕdavo odvetila.
Uškrnul sa, otočil ju a pozrel sa na ňu.
"Potom to popri. No tak, len povedz, že ma nemáš rada."
Hermiona sa začervenala a zahryzla si do pery.
"Necítim k tebe nenávisť," priznala a on sa zasmial.
"To je zatiaľ dosť."
Znova sa otočila a usmiala sa. Bolo to viac než dosť. Bolo to všetko. Jej úsmev sa rozplynul, keď si uvedomila nemožnosť tejto situácie.
"Vieš, že všetko bude zajtra iné. Kúzlo splnu sa s východom slnka stratí," roztrasene zašepkala.
Objal ju tuhšie.
"Nemusí to tak byť."
Hermiona pokrútila hlavou.
"Nemôžeme zmeniť to, kým sme."
Napol sa.
"Nemôžeme?"
Prudko sa nadýchla.
"Stratili by sme všetko, všetkých."
"Ale boli by sme úplní," prosil tým svojím zamatovým hlasom.
Znova ju zobral za ruku a začal bozkávať prst po prste.
Hermiona zatvorila oči. Bolo to lákavé. Prečo na všetko nezabudnúť? Prečo sa nepoddať tomu sladkohorkému pocitu úplnosti? Odpoveď prišla okamžite. Tváre Rona, Harryho, Ginny, Weasleyovcov, jej rodičov, Luciusa Malfoya, Voldemorta, všetci jej pripomenuli, prečo toto zostane navždy snom."
"Žijeme v rozličných svetoch," zašepkala.
Odfrkol si.
"Prečo si nevytvoriť náš vlastný svet?"
Hermiona prehltla a otočila sa tvárou k nemu.
"Bol by si pripravený vzdať sa všetkého, čomu si kedy veril? Vzdať sa svojej rodiny, svojich priateľov, svojho života?"
Neodpovedal a ona sa smutne usmiala.
"Ani ja nie."
Strávili nejaký čas mlčky a Hermiona cítila, ako jej oťažievajú viečka. Pritúlila sa k Malfoyovi.
"Možno je to len táto jedna noc, ale je určite úplná," zašepkala a on ju pobozkal na čelo.
"Áno, to je."
ooOoo
Hermiona nevedela kedy, ale zrejme zaspala. Malfoy bol už preč a ona sa našla ležať na nemocničnej posteli, zakrytá svojou dekou. Jedna slza dopadla na biely vankúš. Ako sa toto vlastne stalo? A kedy? Už vedela, že k Malfoyovi pociťovala zvláštnu príťažlivosť, ale minulú noc to bolo niečo oveľa mocnejšie než čistá príťažlivosť. Cítiť sa priťahovaná k jeho telu bola jedna vec, zaujímať sa o jeho povahu a jeho city, bolo niečo úplne iné. Počúvať ho rozprávať, dozvedieť sa o ňom osobné veci, byť v jeho blízkosti... toto všetko na ňu pôsobilo viac, než by jeho pekný vzhľad bol schopný niekedy zapôsobiť.
Hermiona nebolo hlúpa. Samozrejme, že rozumela dokonale tomu, čo sa stalo. Až po uši sa do neho zamilovala. Niežeby mu to niekedy povedala. Bolo dosť ťažké priznať si to samej sebe. Aj tak to nebolo dôležité. Vzťah medzi nimi bol nemožný. Existovali stovky dôvodov. A mať s ním pletky v tajnosti bolo pod jej úroveň. Hermiona chcela viac. Hermiona chcela všetko. To kvôli tomu sa rozhodla uzavrieť svoje city a žiť život, ktorý bola predurčená žiť, dokonca aj keď to znamenalo život v neúplnosti.