Leap in time
7. kapitola – Príťažlivosť
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/7/Leap_in_Time
Preklad: Jimmi
Beta-read: Doda357
Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Kapitola 7: Príťažlivosť
"Nech práve teraz myslíš na čokoľvek, okamžite na to zabudni, Malfoy!" hystericky sa vyhrážala Hermiona.
Samozrejme, že mu to bolo srdečne jedno, jeho úškrn sa ešte zväčšil. Najhoršie na tom nebola ani táto absolútne šialená situácia. Najhoršie bolo to, že jedna Hermionina časť v skutočnosti chcela, aby prišiel bližšie. Kedy sa to stalo? Kedy sa stala takou roztúženou? Ťažko dýchala, neschopná odtrhnúť oči z jeho tváre.
"Budem kričať," chrapľavo vyhlásila a on sa začal smiať.
"Nebudeš."
Hermiona vytiahla prútik a vážne ho sledovala.
"Jeden pohyb, Malfoy a prisahám, že z teba prekľajem dušu!"
Uškrnul sa a urobil nie jeden, ale dva kroky. Hermiona zalapala po dychu a zrazu vycítila, ako jej vzal z trasúcej sa ruky prútik. Pokrútil hlavou.
"Keby si ma chcela prekliať, už by si to dávno urobila."
Zazerala na neho. Jeho ruka sa načiahla a chytila hebký prameň jej vlasov. Jeho oči hypnotizovali. Nechal skĺznuť jej vlasy medzi svojimi prstami a odzbrojujúco sa usmial. Hermiona sa rozhodla urobiť jedinú vec, v ktorej bola skutočne dobrá: diskutovať.
"Prečo si sa v poslednej dobe choval ako ten najväčší blb?" zachrípnuto sa spýtala.
V jeho očiach sa objavil tieň, ale stále sa usmieval.
"Myslel som, že si sa nestarala."
Obranne si založila ruky na hrudi.
"Čo keď poviem, že som sa v skutočnosti starala?"
Pokrútil hlavou.
"Potom by som povedal: nestaraj sa."
Hermiona sa zamračila.
"Dobre. Takže o čom je toto všetko?"
Pokrčil plecami.
"Možno len trochu snenia než ma zase zasiahne realita?"
Hermiona si odfrkla.
"Myslela som, že ty by si nikdy nemohol snívať o takejto situácii."
Zasmial sa.
"Grangerová, tvoja pamäť je porovnateľná s pamäťou slona. Zabudneš niekedy niečo?"
Pokrútila hlavou. Vzdychol si.
"Fajn, vieš čo? Dnes večer mám byť anjel. Možno je toto moja posledná šanca správať sa slušne. Udržím si odstup a ty sa môžeš pokúsiť nájsť cestu von," navrhol s malým úsmevom.
Prečo bola sklamaná, namiesto toho, aby sa jej uľavilo? Nemala by byť rada, že sa skutočne posadil na stoličku ďaleko od nej? Nemala by ľahšie dýchať a upokojiť sa? Nuž, pravda bola, že to jednoducho nedokázala. Hermiona si vzdychla. Zahryzla si do spodnej pery a sledovala, ako sedí v mesačnom svite. A potom sa rozhodla hrať úlohu, na ktorej hranie bola vyobliekaná.
ooOoo
Draco sa v duchu preklínal. Stála tam samotná a hrýzla si spodnú peru, kým ho sledovala. Ako by mal obsedieť, keď vyzerala takto? Sľúbil jej, že ju nechá na pokoji, ale všetko v jeho vnútri chcelo tie sprosté slová ignorovať a jednoducho ju pobozkať. Z toho, čo sa stalo potom, mu spadla sánka.
Opatrne si zložila čierne krídla a odložila ich nabok. Potom položila nohu na jednu zo stoličiek a veľmi pomaly rozopínala zips na čižme, kým si rukou hladila nohu. Mala tušenie, ako pritom prekliato sexy vyzerala? Určite mala! Pozoroval jej dlhú, štíhlu nohu a musel prehltnúť. Tá malá diablica. Prižmúril oči a sledoval každý jej pohyb.
Pomaly si vyzula druhú čižmu a on zalapal po dychu. Čo do pekla mala v pláne? So zvodným úsmevom sa k nemu priblížila a zastala tesne pred jeho stoličkou. Sklonila sa, aby mu umožnila výhľad do svojho hlbokého výstrihu a usmiala sa.
"Potrebujem tvoju pomoc," zašepkala a on si odkašľal.
"Iste." Práve teraz by urobil čokoľvek.
Uškrnula sa.
"Pomôž mi vyliezť z okna."
Draco si najprv myslel, že zle počul. Diabolsky sa uškrnula a on na ňu na oplátku škaredo zazrel. Tá potvora.
Prudko sa postavil a spokojne si všimol, že sa prikrčila. Okná boli dosť vysoko, takže ju bude musieť podržať. Prekrížil ruky a čupol si, aby ju mohol nadvihnúť. Zaváhala, ale potom mu vložila nohu do rúk a keď sa postavil, zapišťala prekvapením a pokúšala sa udržať rovnováhu. Nervózne sa načiahla, aby otvorila to prekliate okno.
"Nehýb sa toľko, Grangerová!" nahnevane zakričal, ale skôr než mohla odpovedať, už stratili rovnováhu a ona padla rovno na neho.
Zastonal a zacítil jej vlasy vo svojej tvári, jej dych na svojom líci. Jej telo bolo teplé a mäkké a jej jahodová vôňa dosiahla jeho nos a prinútila ho znova zastonať, tentoraz vzrušením.
"Ak si po mne chcela skočiť, stačilo to jednoducho povedať," nakoniec s úškrnom prehovoril. Zaliala ju červeň, ale nepohla sa.
"Ako keby som ja také niečo urobila," zasyčala a nakoniec sa pomaly postavila.
Zaksichtil sa a ona sa k nemu s obavami sklonila.
"Si v poriadku?" previnilo sa spýtala a on odfrkol.
"Ty nemáš len pamäť slona, ty máš aj jeho váhu."
Nahnevane na neho zazrela, postavila sa a kopla ho do nohy tak silno ako mohla. Draco sa prikrčil, znova sa zaškaredil a zaklial.
"Kretén!" vykríkla. Postavil sa a vražedne na ňu pozrel. Zjavne to na ňu nezapôsobilo.
Grangerová sa otočila, aby odišla, keď ju schmatol za vlasy a potiahol dozadu.
Vykríkla bolesťou a znova ho kopla. Zaklial, chytil ju pevnejšie a obaja pri zápase spadli. Chcel ju v tejto chvíli naozaj zabiť, spôsobiť jej bolesť, prinútiť ju trpieť, ako on trpel odvtedy, čo bez pozvania vrazila do jeho života. Ale zrazu ho jej zápasiace telo pod ním poriadne vzrušilo a on na všetko ostatné zabudol. Chytil ju za zápästia a pridržal jej ich pri hlave. Oči sa jej rozšírili prekvapením a možno niečím podobným túžbe. Ťažko dýchala a on sledoval, ako jej klesá a stúpa hrudník. Nevšimol si, že sa to blíži, ale zrazu zacítil jej koleno veľmi blízko svojich najcennejších privátnych partií a pustil jej ruky. Draco si pomyslel, že ho znova kopne, postaví sa a nakričí na neho, ale to, čo v skutočnosti urobila, ho prekvapilo viac než čokoľvek iné v tento večer.
Zatlačila ho na zem, rozkročila sa nad ním a zrazu pritlačila svoje pery na jeho. Draco nebol schopný uvažovať. Posadil sa, schoval svoje prsty v jej vlasoch a druhou rukou ju objal okolo pása. Hermionine ruky ho objímali a cítil na svojom chrbte jej malé prstíky. Privádzala ho do šialenstva. Jej pery boli jemné a mala zatvorené oči. Draco chcel zastaviť čas. Dotkol sa jej stehna a začul ako zastonala. Opustil jej pery a hladil jej krk, líce, hryzkal ucho.
Bolo to čudné. Draco objavil v štvrtom ročníku, že nebol taký nenávidený dievčatami, ako rady predstierali. Nebol neskúsený a vedel, aké je to byť s nejakým dievčaťom. Ale byť s ňou bolo úplne iné. Nebol schopný sa jej nasýtiť. Väčšina dievčat ho začala nudiť, keď bol s nimi. Nedokázal si predstaviť, že by to s ňou bolo rovnaké. Bola iná a to ho desilo. Objal ju tuhšie a ona zastonala. Bola jeho. Bez ohľadu na to, čo sa po dnešnom večere stane, na tento krátky čas bola jedine jeho.
ooOoo
Hermiona cítila jeho chladné ruky na svojej rozpálenej pokožke a striasla sa. Už bozkávať ho bol hriech, ale byť tak blízko k nemu, cítiť pod rukou tlkot jeho srdca, dovoliť mu dotýkať sa jej tam, kde sa jej nikto nikdy nedotkol, bolo jednoducho omračujúce. Ak pôjde za tieto pocity naozaj do pekla, potom to s potešením prijme. Potešenie - to bolo presne to správne slovo na to, čo cítila. Jeho dych bol sladký, jeho bozky hravé, jeho úsmev zvodný. Hermiona nechcela prestať. Nikdy. Na zajtrajšku nezáležalo. Jediná vec, ktorá sa počítala, boli oni dvaja v tejto malej učebni.
Poláskal jej stehno a rozpálil celé jej telo. Hermiona nikdy predtým nebola tak blízko k nejakému chlapcovi. To, čo robila, bolo inštinktívne. Nesťažoval sa. Ruky mala pod jeho košeľou a vychutnávala si pocit jeho dokonalej pokožky pod svojimi prstami. Prevzal kontrolu a zrazu sa ocitla pod ním. Znova ju pobozkal a ona na všetko ostatné zabudla. Prerušil ten bozk a so zvodným úsmevom sa na ňu pozrel. Pobozkal ju na krk, zatúlal sa k prsiam, hlbšie k jej pásu, kde nadvihol jej top a pobozkal ju na pupok. Hermiona nemohla uveriť reakcii svojho tela. Zachichotal sa a ona vnorila ruku do jeho vlasov ako varovanie. Znova sa zachichotal, pobozkal ju na stehno a znova prinútil zastonať. Jeho pery putovali nadol jej nohou, bozkávali a maznali sa. Horela. Toto bola skutočná mágia. Tá, ktorú dokázala so svojím prútikom, bola ničím v porovnaní s jeho perami. Pomaly jej rozopol opasok a Hermiona sa napla.
Toto bolo vážne. Zrazu pred sebou v duchu uvidela Rona. Jeho úsmev, jeho láskavé ospravedlnenie. A Pansy. Jej túžobný pohľad, jej prianie byť v Malfoyovej blízkosti nech sa stane čokoľvek. V skutočnosti zrádzali ich oboch. Ron na ňu čakal, asi si dokonca robil starosti a ona si to rozdávala s Malfoyom!
Hermiona ho odtlačila a posadila sa. Zamračene sa na ňu pozrel, vlasy stále rozstrapatené, pery napuchnuté, celý jeho vzhľad ako pozvánka do pekla. Alebo možno do neba? Ľútostivo zastonala.
"Toto nemôžeme urobiť."
Nepýtal sa prečo. Prečo by mal? Nebol hlúpy. Hermiona čakala, že bude zúriť. Že ju prekľaje a bude hnusný. Neurobil to. V skutočnosti vyzeral rovnako ustaraný, ako sa ona cítila.
"Je ti jasné, že by si mi neodolala, keby som sa rozhodol vyspať sa s tebou?" vyhlásil bez namyslenosti.
Nechcela to priznať, ale vzhľadom na jej aktuálny zovňajšok by bolo hlúpe popierať pravdu. Bola polonahá, vlasy mala rozstrapatené, brnelo jej celé telo a bola vlhká. Hermiona prikývla a on sa na ňu prekvapene pozrel. Zahryzla si do pery.
"Toto musí prestať. Teraz a navždy. Znova sa nestretneme, neuvidíme sa, nebudeme sa rozprávať. Stále dúfam, že sa vzdáš svojich plánov. Stále dúfam, že budeš rozumný a nájdeš inú možnosť. Ale už viacej nemôžem byť v tvojej blízkosti."
Hermiona sa postavila a roztočila sa jej hlava. Tiež sa postavil a venoval jej malý úsmev.
"Som si istý, že sny zostávajú snami, správne Grangerová?" Hlas mal ľadový a neosobný.
Cítila, ako sa niečo vnútri v nej zlomilo, ale neodpovedala. Nebolo toto jej rozhodnutie? Prečo si pripadala ublížená, keď ona bola tá, ktorá ho urobila? Srdce jej stále búšilo, telo bolo stále rozpálené. Trpko sa usmial.
"Aj keby si mohla opustiť túto miestnosť, mala by si sa najskôr upokojiť. Každý s očami na hlave uvidí, že si sa s niekým muchľovala."
Zazrela na neho.
"A čia je to chyba?"
Zasmial sa.
"Ty si pobozkala mňa, spomínaš si? Myslel som, že ty nikdy na nič nezabúdaš."
Začervenala sa a šla pohľadať svoj prútik. Nebolo ho ťažké nájsť. Hermiona na seba použila kúzlo a spýtavo sa pozrela na Malfoya.
S úškrnom pokrútil hlavou.
"Ani náhodou, Grangerová. Mala si ma nechať, aby som ťa doriadil úplne a nie prestal v polovici. Aj tak vyzeráš, ako keby som z teba vysexoval dušu."
Prebodla ho pohľadom.
"Ty si taký blbec, Malfoy."
Pokrčil plecami, prehrabol si prstami vlasy a posadil sa na stoličku.
"Už nemusím robiť dobrý dojem, nie je tak?"
Vzdychla si a posadila sa.
"Mal by si sa radšej pozrieť na seba, než sa posmievať mne."
S úsmevom sa na ňu pozrel.
"Prečo sa staráš? Bojíš sa, že by som mohol všetkým povedať, že si do mňa zbláznená?"
Začervenala sa a odfrkla. Telo jej znova začalo brnieť a on sa zachichotal. Hermiona na neho vyplazila jazyk a on sa zasmial.
"Taký sladký jazýček. Vážne by som miloval prisať sa naň."
Z jeho slov sa jej silno rozbúšilo srdce.
"Prestaň s tým, Malfoy."
Diabolsky sa uškrnul.
"Prečo by som mal? Chceš počuť viac?"
Pokrútila hlavou a oblizla si pery. Na oplátku sa zachichotal.
"Vážne milujem tvoje vlasy, Grangerová. Dokonca aj keď sú večne strapaté, stále sú akosi rozkošné. Tvoje pery chutia ako jahody a keď si nervózna, začínaš si hrýzť spodnú peru. Tvoje telo ma priťahuje, ak mám byť úprimný. Nemyslel som, že objímať ťa bude takéto. Naozaj by som rád dokončil, čo si predtým začala a čím viacej o tom premýšľam, tým viacej som si istý, že ťa skutočne aspoň raz potrebujem mať, než ťa konečne budem schopný nechať ísť. Takže aj keby si sa ma pokúsila vyradiť zo svojho života, dovoľ mi raz a navždy povedať: je príliš neskoro. Nemala si sa do tohto dostať tak hlboko. Mala si sa mi vyhnúť. Ale pretože si sa nevyhla, teraz už je príliš neskoro."
Hermiona visela na jeho perách a prehltla, keď skončil. Mala závrat a cítila sa neistá, plná nádeje a rozochvená, vystrašená a ustaraná súčasne.
"To malo čo znamenať?" nakoniec sa zachrípnuto spýtala.
Usmial sa.
"Proste to znamená, že ti nedovolím sa ma tak ľahko zbaviť."
Jej oči sa rozšírili prekvapením a skôr než mohla zaprotestovať, dvere sa zrazu otvorili. Ale nikto nevošiel. Hermiona vykukla na chodbu a zbadala povedomý tieň zabočiť za roh. Konečne pochopila a neveriacky pokrútila hlavou.
"Malfoy, za toto ťa zabijem, sľubujem!" zavrčala.
Malfoy sa na ňu prekvapene pozrel.
"Čo som tentoraz urobil?"
Otočila sa a odfrkla si.
"Ty nič."
Nadvihol obočie a Hermiona pokrútila hlavou.
"Zabudni na to. Aj tak by si tomu neveril."
Zamračil sa. Hermiona sa zhlboka nadýchla a pozrela sa na neho. Stále vyzeral neuveriteľne sexy. V žiadnom prípade mu takto nedovolí vyjsť von. Každé dievča by po ňom okamžite skočilo a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nechcela, aby sa to stalo. Hermiona vytiahla prútik a použila na neho tie isté kúzla, ktoré dali do poriadku aj ju. Mal pravdu, bolo to zbytočné. Alebo to možno bolo len v jej očiach? Ak sa na neho pozrela s väčším odstupom, skutočne vyzeral ako vždy. Nuž, viac či menej.
"Vravel som ti," povedal s pokrčením pliec a ona na neho zazrela.
"Už to nemôžeme zmeniť. Boli sme v tejto prekliatej miestnosti viac než hodinu. Musíme si vymyslieť nejakú historku."
Malfoy si prekrížil ruky na hrudi.
"Prečo by som to mal robiť?"
Hermiona sa uškrnula.
"Ak to neurobíš, pôjdem rovno za Ronom a pred všetkými ho pobozkám!"
Malfoy prižmúril oči.
"To by si si netrúfla."
Hermiona sa škaredo zasmiala.
"Isteže by som si trúfla."
Potiahol nosom.
"Diablica."
Hermiona sa spokojne usmiala.
"Dobre, a čo toto: zrazu ti zostalo zle a ja som ťa odviedla k madam Pomfreyovej?"
Malfoy prevrátil oči.
"Boli sme preč viac než hodinu a ty si myslíš, že nás nehľadali v nemocničnom krídle? Okamžite im dôjde, že klameme. Ak chceš byť autentická, musíš byť tak blízko k pravde, ako sa dá."
Hermiona našpúlila pery.
"Čo navrhuješ?"
ooOoo
"Miona! Všade sme ťa hľadeli! Kde si bola?" rozčúlene sa spýtal Ron a zblízka sa jej prizrel.
Hermiona sa na neho upokojujúco usmiala. Bolo ťažké správať sa pred ním normálne, ale podarilo sa jej zakryť svoje pocity.
"Bol to Zloduch, ten blbec. Zamkol ma v jednej učebni s Malfoyom."
Ronove oči sa rozšírili a zružovel - spoľahlivý znak nebezpečenstva. Hermiona mu položila ruku na plece.
"Je to v poriadku; po celý čas sme sa hádali. Ten sprostý blbec ma skoro priviedol do šialenstva. Som rada, že som odtiaľ konečne vonku," úprimne prehovorila.
Fajn, to bola napokon pravda, nie? Nebola to jej chyba, že si Ron pravdepodobne vyložil jej slová inak.
Harry s Ginny sa k nim pripojili a uľavilo sa im, že je v bezpečí. Ginny mala rozpálené líca a Harry sa uškŕňal príliš šťastne. Hermiona sa usmiala. Aspoň ich milostný život sa zjavne zlepšil. Vyhýbala sa tomu, aby premýšľala o Malfoyových slovách.
Rozprávali sa a smiali, ale Hermiona si nemohla pomôcť, aby tu a tam Malfoya nesledovala. Tiež bol so svojimi priateľmi a zakaždým, keď sa ich oči stretli, zdalo sa, že sa pozerá rovno do jej duše.
Desivé.
Hermiona sa rozhliadla a znova bola ohromená. Slughornovi nebolo ľúto žiadneho úsilia, aby bol tento večierok naozaj mimoriadny. Výzdoba bola veľkolepá, boli tu obrovské stánky s občerstvením a kapela, ktorá hrala, boli v skutočnosti vyobliekané Holyheadské harpie. Všetkých si prezrela a občas sa musela zasmiať. Parvati našla svojho Cézara v tučnom bystrohlavčanovi, ktorý so svojimi zlatými sandálmi vyzeral trochu smiešne. Nevillova Scarlet bolo naozaj rozkošné dievča z Bifľomoru a zdalo sa, že s ňou dokonca flirtuje. Deanova kovbojka nebol nikto iný než Luna, ktorá vyzerala dobre vo svojom kostýme. Suma sumárum to bola pekná šou, keby neexistovalo toľko vecí, kvôli ktorým si Hermiona robila starosti...
Ginny s ňou chcela stráviť trochu času osamote a vyparili sa pod zámienkou, že idú po nápoje.
"Ako to šlo, Gin?" spýtala sa zvedavo Hermiona a červenovláska sa uškrnula.
"Naozaj neviem, čo robiť, Miona! Vieš, že chodím s Deanom! Ale Harry bol celý večer vážne roztomilý. Nie som si istá, ale možno sa mu páčim..."
Hermiona potiahla nosom.
"Šalie po tebe. Nevšimla si si, ako sa na teba pozerá?"
Ginny sčervenala a šťastne sa usmiala.
"Myslím, že to budem musieť vysvetliť Deanovi. Nespomínajúc Rona..."
Hermiona nadvihla obočie.
"Dean vyzerá poriadne šťastne, ak sa ma pýtaš."
Ginny sledovala svojho ´frajera´ tancovať s Lunou. Pokrčila plecami.
"To by bolo skvelé."
Hermiona prikývla a Ginny sa na ňu uprene pozrela.
"Keď som ťa predtým videla, bola som si istá, že vyzeráš inakšie. Spravil Malfoy niečo nevhodné?"
Množstvo obrázkov zažiarilo v Hermioninej mysli. Malfoyove pery na jej stehne, jeho telo na jej, jeho ruky v jej vlasoch, jeho dych na jej tvári, jeho zamatový hlas... Začervenala sa, ale pokrútila hlavou.
Ginny sa zamračila.
"Vy dvaja sa chováte inak. Ako keby sa niečo zmenilo."
Hermiona sa zasmiala.
"To sa nikdy nezmení, Gin. Nemôžeme zmeniť to, kým sme."
Ginny neodpovedala, ale stále na tie slová myslela. Možno to bola len ilúzia, ale mala čudný pocit, že Hermiona v skutočnosti znela trochu sklamane.
Vrátili sa k chlapcom a večierok si naozaj užívali. Hermiona prekvapene zistila, že zjavne v tom kostýme vyzerá naozaj dobre. Chalani, ktorí si ju nikdy nevšímali, z nej zrazu nemohli spustiť oči. Cítila sa polichotená, ale naozaj to pre ňu veľa neznamenalo. Čudné. Všetko, o čom si myslela, že chce, nejako v poslednej dobe stratilo svoj význam.
Po čase toho mala Hermiona dosť. Celý tento večer bol stresujúci a nevedela, ako dlho bude schopná pokračovať v tejto pretvárke.
Ako keby jej Slughorn čítal myšlienky, konečne oznámil koniec večierka.
"Fajn, vážení! Už je neskoro a hoci to bol skvelý večierok, musím povedať, že ho nanešťastie práve teraz musím ukončiť! Rád by som, aby všetci požiadali svoje partnerky o záverečný tanec. No tak, nehanbite sa!"
Hermiona sa stretla s Malfoyovým pohľadom a všimla si, že sa usmieva. Ron sa zaksichtil, kým Harry s Ginny sa na seba pozreli so širokým úsmevom.
"Miona, skrátka tento tanec vynechaj. Povedz, že ti je nevoľno alebo niečo také... Poďme sa vypariť spoločne!" prosil Ron.
Hermiona si vzdychla, ale usmiala sa.
"Som v pokušení, Ron, ale vážne si myslím, že by sme mali Slughornovi tú láskavosť urobiť. Jeden posledný tanec prežijem, takže nemaj obavy."
Odfrkol si.
"Skôr sa bojím, že ja neprežijem ďalší tanec s Eloise Midgenovou..."
Hermiona sa zaškerila a zbadala, že sa k nej pomaly blíži Malfoy. Zhlboka sa nadýchla, stisla Ronovi ruku a šla smerom k svojmu diabolskému anjelovi. Ron ho prebodol pohľadom a urobil jednoznačné gesto. Malfoy na oplátku nadvihol obočie a uškrnul sa. Hermiona prevrátila oči a varovne sa na neho pozrela.
Obaja bez slov zaujali svoje pozície a len sa pozerali tomu druhému do očí. Kapela začala hrať pomalú zamilovanú pieseň a Malfoyove oči zažiarili pobavením, keď zozadu zavrčal Ron. Zastonala.
"Čo sa deje, meduška? Nemáš náladu na tanec?" zašepkal jej zblízka do ucha, z čoho ju striaslo.
Hermiona sa zamračila.
"Meduška?"
Malfoy pokrčil plecami a uškrnul sa.
"Tvoje oči mi pripomínajú med, rovnako ako občas tvoje vlasy. Myslím, že to bude pre teba moja súkromná prezývka."
Hermiona sa na neho ohromene pozrela.
"Prečo by si vôbec pre mňa potreboval súkromnú prezývku? Nedohodli sme sa, že sa nebudeme ani rozprávať? Čo to presne hráš, Malfoy?"
Vzdychol si.
"Nepočúvala si ma predtým? Je príliš neskoro. Samozrejme, že ťa zvediem."
Hermiona onemela.
Zaškeril sa.
"Zavri ústa, vyzeráš trochu čudne, keď na mňa takto zízaš. Aby si vedela, mám teóriu. Nemôžem vysvetliť prečo, ale cítim sa k tebe zvláštne priťahovaný. Aby som bol úprimný, chcem ťa viac než akékoľvek iné dievča. Prestaň vypliešťať oči, Grangerová! Nuž, tak či tak, pretože nebudem na to jednoducho schopný zabudnúť, vezmem si, čo chcem a uvidíme, či to bude stačiť."
Hermiona pozerala ako teľa na nové vráta, šokovaná, zhnusená a napočudovanie tiež vzrušená.
"Ty si sa úplne zbláznil, že? Vážne si myslíš, že by som ti niekedy dovolila znova sa ma dotknúť? Zabudni na to! Je koniec. Nech sa čokoľvek predtým medzi nami stalo, je koniec!" neveriacky zasyčala.
Zasmial sa a pritiahol si ju ešte bližšie. Zalapala po dychu. Na krátky okamih jeho pery pohladili jej ucho a on sa zachichotal.
"Môžeš bojovať koľko chceš, ale je to zbytočné. Chceš ma. Popieraj to, ak sa budeš cítiť lepšie. Klam samu seba, ale vieš, že mám pravdu."
Točila sa jej hlava a on ju pevne objímal. Mal pravdu. Bolo zrejmé, že k nemu cítila prekvapivú, ale intenzívnu príťažlivosť. Ale skutočne to stačilo? Bude schopná odolať, ak sa ju naozaj pokúsi zviesť?
"Prečo ja?" nakoniec sa zmätene spýtala.
Pokrčil plecami a neúprimne sa usmial. Hermiona potiahla nosom a pokúsila sa znovu nájsť svoj pokoj.
"Nedovolím, aby sa to stalo, Malfoy. Nikdy, takže zabudni na tento tvoj sprostý nápad a vráťme sa raz a navždy k normálu! Ale vážne by som rada poznala odpoveď na jednu poslednú hypotetickú otázku, skôr než tento prekliaty tanec konečne skončí: čo ak to nebude stačiť?" spýtala sa napätá a sústredila sa na jeho výraz. Srdce jej búšilo, jej oči hľadeli do jeho.
Uškrnul sa.
"Potom budeme mať vážny problém, meduška."