Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Skok v čase

Kapitola 5: Starosti srdca

Skok v čase
Vložené: Jimmi - 17.10. 2010 Téma: Skok v čase
Jimmi nám napísal:

Leap in time

5. kapitola –
Starosti srdca

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/5/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 5: Starosti srdca

Hermiona bola stratená v myšlienkach a nedávala pozor, kam kráča. Bola úplne zmätená. Tak veľa sa toho v poslednej dobe udialo... Vzdychla si a uvedomila si, že už je poriadne neskoro. Udrela sa po čele. Malfoy na ňu čakal, aby pracovali na tom prekliatom elixíre! Hermiona bežala do žalárov, otvorila dvere na učebni a znova do neho vrazila. Zdalo sa, že sa z toho stáva pravidlo. Podarilo sa jej udržať rovnováhu a vzhliadla do jeho ľadových očí. Zúril. Hermiona nevedela prečo, ale cítila sa nesvoja. V jeho očiach bolo niečo zvláštne, čo si nikdy predtým nevšimla.

Uškrnul sa.

"Povieš mi, aby som tu bol a sama meškáš. Poriadne drzé, nemyslíš, Grangerová?"

Vzdychla si.

"Prepáč. Stratila som pojem o čase."

Nadvihol obočie, očividne stále naštvaný.

"Už som ten elixír dokončil. Musíme dva týždne počkať, kým pridáme niečo nové.

Hermionu to prekvapilo, ale prikývla.

"Vďaka."

"Ach, necháp to zle, neurobil som to len tak pre nič za nič."

Z toho ako tieto slová vyslovil, sa Hermiona striasla. Zamračila sa.

"Čo tým myslíš?"

Znova sa uškrnul, urobil krok smerom k nej a s rozhodným buchnutím zatvoril za ňou dvere. Hermiona zacítila jeho dych a znova si pripadala slabá. Čo to robil?

"Chcem späť tú mincu. A chcem vedieť, kde je ten náhrdelník."

Hermiona bola ohromená. Ako to do pekla vedel? Prebodával ju pohľadom a ona musela prehltnúť.

"Ako to vieš?" nakoniec sa so zamračením spýtala.

Vzdychol si.

"Nie som totálne blbý, Grangerová. Tie mince sú upravené; vždy vidím, kde sa pohybujú. Funguje to ako GPS. Na mojej minci môžem vidieť, kde je práve teraz tá druhá. A prekvapilo ma, keď som zistil, že je v skutočnosti za dverami."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby nebola ohromená. Prečo jej to ´druhý Malfoy´ nepovedal?

"Nie zlé, Malfoy. No tú mincu ti nevrátim a ten náhrdelník je už preč. Zničila som ho."

Malfoy prižmúril oči a vražedne sa na ňu pozrel. Toto bolo po prvý raz, čo o ňom premýšľala ako o nebezpečnom. Zrejme nebol taký neškodný, za akého ho vždy považovala.

"Vieš, že by som ti mohol poľahky zlomiť väzy, však Grangerová?" potichu sa spýtal.

Striasla sa, ale nesklopila zrak.

"A ty vieš, že to neurobíš, Malfoy. Porazila by som ťa v každom dueli."

Odfrkol.

"Nemal som na mysli duel, Grangerová. Odkedy som ja ten poctivý? Skôr som myslel na to, že ti vezmem prútik a zabijem ťa holými rukami."

Uvedomovala si, že je vážny, ale stále krútila hlavou.

"To nedokážeš."

"Prečo nie?"

Usmiala sa.

"Nie si ten typ."

Jeho oči sa zväčšili prekvapením a uškrnul sa.

"Ako vieš, aký som typ, Grangerová?"

"Poznám ťa lepšie, než si myslíš."

Zazrel na ňu, ale ona nezareagovala.

"Nič o mne nevieš, Grangerová."

Hermiona ho neočakávane odtlačila od seba a on sa na ňu prekvapene pozrel.

"Skonči s tými kecami, Malfoy! Ja nie som hlúpa Parkinsonová, aby na mňa zapôsobilo, keď začneš s týmto tónom. Je mi srdečne ukradnuté, čo mi plánuješ urobiť, ja sa ťa nebojím, Malfoy!" nahnevane vykríkla a stála tam s rukami v bok.

"Viem, že máš v pláne zabiť Dumbledora! Viem, že sa veľmi snažíš opraviť Skrinku zmiznutia a viem, že to nenávidíš. Viem toto všetko a nikomu som to nepovedala. No tak poď, zabi ma. Nebudem sa brániť. Dokáž mi, že sa mýlim a zabi ma, pretože ja som tvoja jediná prekážka v tejto sprostej hre, čo hráš!"

Onemel. Zbledol a ohromene sa na ňu pozeral.

Hermiona si pomyslela, že sa už nepohne, ale potom sa veci udiali príliš rýchlo. Znova sa ocitla pritlačená na drevené dvere, jeho ruky okolo jej pása, jeho pery drviace tie jej.

Hermiona nedokázala vymyslieť viac než ´ach´. Vycítila to zúfalstvo v jeho činoch a nemohla si pomôcť, aby nezareagovala rovnakým spôsobom. Ani ju nenapadlo brániť sa. Otvorila pery a dovolila mu vstúpiť. Zatvorila oči, objala ho rukami okolo krku a pritlačila sa k nemu dokonca ešte tvrdšie. Zastonal, prehĺbil ten bozk a rozpálil celé jej telo. Ako to bolo možné? Snívala niekedy, že bozkávať ho bude takéto? Určite nie. Dobre, nikdy ju nenapadlo, že ho pobozká... Aká škoda! Hermiona nikdy predtým nebola takto bozkávaná. Jeho ruky sa presunuli nižšie a poľahky ju nadvihol. Preplietla nohy okolo jeho pása a cítila, ako ju posadil na stôl. Neopustil jej pery a Hermiona mohla ledva dýchať. Ale radšej by odpadla, než by ten bozk prerušila. Jeho pery boli mäkké a nežné, jeho dych ju opájal, jeho vlasy boli hodvábne a jeho telo silnejšie, než si kedy predstavovala. Prešiel prstami jej dlhými vlasmi a ona zastonala. Hermiona nevedela, či niekedy dokáže prestať, ale potom zrazu na chodbe začula hlasný zvuk, ktorý ich oboch vyplašil. 

Pozreli sa na seba, stále zadýchaní. Nevedela prečo, ale tie slová jej vykĺzli skôr, než ich dokázala zastaviť.

"Vidíš, nedokážeš ma zabiť."

Odfrkol si.

"A ty ma evidentne naozaj chceš."

Spomenula si na svoje slová z dnešného rána a začervenala sa. Strávili niekoľko sekúnd bez toho, aby niečo povedali. Hermiona si hrozne uvedomovala jeho blízkosť. Stále stál medzi jej stehnami. Bola šokovaná. Jej ruky sa ho chceli dotknúť znova, jej pery ho chceli pobozkať a všetko v jej vnútri tak silne kričalo, aby skrátka urobila to, čo chce. Pokrútila hlavou, postavila sa a chcela odísť. Nezastavil ju. Asi bol rovnako šokovaný ako ona sama.

"Nikomu to nepoviem," zašepkala, otvorila dvere a odišla.

ooOoo

Hermiona šla do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Neuveriteľné čo s ňou urobil! Vlasy mala rozstrapatené, líca rozpálené, oči jej žiarili, pery mala napuchnuté a jej oblečenie vyzeralo, ako keby zápasila s trolom. Odfrkla si a použila kúzlo, aby dala všetko do poriadku. Ale svoje pery a oči nedokázala zmeniť.

Hermiona šla rovno do spoločenskej miestnosti a nadvihla obočie, keď zbadala Rona sedieť vedľa Harryho, Lavender a Parvati. Vzdychla si.

"Hej, Miona, kde si bola?" vyčítavo sa spýtal Harry. Prižmúril oči, keď sa pozrel na jej tvár.

Ospravedlňujúco sa usmiala.

"Prepáč, Harry, mala som viac práce, než som čakala."

S úškrnom prikývol, ale stále sa mračil. Ron sa na ňu nepozeral, ale uši mal červené. Prevrátila oči.

"Pôjdem do spálne. Dobrú noc," vyhlásila a s úľavou odišla.

Bolo príliš zavčasu, aby šla spať, ale Hermiona sa posadila na svoju posteľ a pokúsila sa vysvetliť si, čo presne sa predtým stalo. Zastonala. Bol to Malfoy, pre zmilovanie božie! Malfoy! Ako mu mohla dovoliť takto ju pobozkať? A ešte horšie: ona mu bozk opätovala! Hermiona si ľahla a zakryla tvár. Stále mohla pred sebou vidieť jeho tvár, cítiť jeho pery na svojich, ten dotyk jeho ruky na svojej pokožke... Znova zastonala, tentoraz požitkom. Srdce jej búšilo a pokožka brnela.

Keby mohla na jediný okamih zabudnúť, že to bol Malfoy, o kom premýšľala, potom by sa mohla dokonca cítiť dajako vzrušená. Hermiona si odfrkla. Bola vzrušená bez ohľadu na to, o čom sa pokúšala premýšľať. Takéto to malo byť? Malo by byť bozkávanie takéto? Nič podobné s Viktorom necítila. Mohla by také niečo cítiť s Ronom? Hermiona pokrútila hlavou. Nevedela odkedy, ale už to takto k Ronovi necítila. Po líci jej stiekla slza. Zdalo sa, že sa jej zrazu pokašľal celý život. Bola zamilovaná do Malfoya! Keď si tie slová pomyslela, zrazu sa postavila a šokovaná sa začala prechádzať. Zamilovaná. Zamilovaná. Zamilovaná. Hermiona pokrútila hlavou a zalapala po duchu. Nie. To nebolo tak. Bola to hlúpa nehoda vďaka prílišnému stresu. V žiadnom prípade k nemu nemohla takéto niečo cítiť. Znova sa posadila a vzdychla si. Pred dvoma týždňami ju o citoch k tomu blbcovi ani nenapadlo premýšľať a teraz zrazu ovládal jej myseľ.

Hermiona náhle zacítila vo svojom vrecku niečo horúce. Vytiahla začarovanú mincu a prečítala si odkaz na tom kove.

Musíme sa porozprávať. Zajtra po škole na Astronomickej veži.

Hermionine srdce stále búšilo. Nechcela sa s ním stretnúť!

Myslím, že neostalo nič, čo povedať.

Odpoveď mu netrvala dlho.

Bojíš sa?

Hystericky sa zasmiala.

Povedala som ti, že sa ťa nebojím.

Netrpezlivo čakala.

Dokáž to.

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

Bude lepšie, ak budeme predstierať, že sa vôbec nič nestalo.

Nemožné.

Protestovala.

Prečo?

Jeho odpoveď bola príliš sebavedomá.

Spýtaj sa samej seba. Zajtra po škole.

Kov schladol a Hermiona šla do kúpeľne, aby sa osprchovala. Plakala a smiala sa a uvoľnila každú emóciu vo svojom búšiacom srdci. Horúca voda jej pripomenula horúce ruky a zmätok v jej hlave sa ešte zhoršil. Ale v jednej veci mal pravdu: bolo nemožné predstierať, že sa nič nezmenilo. A jedna jej malá časť sa s ním vážne chcela stretnúť.

ooOoo

Draco nemohol uveriť, že ju skutočne pobozkal. Aby bol úprimný, chcel ju pobozkať od toho okamihu, čo do neho prvý raz narazila. Pokrútil hlavou. Bolo to lepšie než čakal. Pripomínala mu jahody. Jej vlasy, jej pery, jej pokožka, všetko ho opájalo, pripravovalo ho o vôľu. Goyle, Crabbe a Zabini už spali a v harmónii odfukovali. Čo sa to s ním dopekla dialo? Nikdy na ňu ani nepomyslel a teraz z ničoho nič nedokázal premýšľať o ničom inom než o jej tvári. Jeho otec by ho zabil, keby sa to niekedy dozvedel. Draco sa zhlboka nadýchol a zatvoril oči.

Jej slová mu prechádzali mysľou. Vedela, čo plánuje. Zo všetkých ľudí, čo to mohli zistiť, to bola ona. A nikomu to nepovedala. Ale prečo? Nemala utekať k Potterovi a všetko mu povedať? Nemala povedať Dumbledorovi, aby ho zastavil? Posadiť ho do Azbakanu, kde bol jeho otec? Draco nechápal jej reakciu. Ona bola tá dobrá, nie? Áno, to zaiste. Ona bola tá, ktorá dokázala zmeniť hriešnika na svätca. Odfrkol si. Veľa šťastia, Grangerová, premeniť tohto hriešnika bude ťažké. Prečo sa vôbec starala? Nebol tým najhorším človekom, na ktorého si na tejto škole dokázala spomenúť? Mätúce. Nervy drásajúce. Fascinujúce.

Draco si myslel, že nedokáže zaspať, ale mýlil sa. Celú noc sa mu snívalo o hnedých kučerách a jantárových očiach a prebudil sa zmätený a unavený.

"Draco, vstávaj, prídeme neskoro na elixíry, chlape!" sťažoval sa Goyle a Draco protestujúco zastonal.

Nakoniec sa postavil a šiel do kúpeľne. Vyzeral hrozne, čo nezodpovedalo jeho ješitnosti. Draco si dal načas a keď vošiel do učebne, Grangerová už na neho čakala. Prižmúrila oči, keď vošiel a začervenala sa. Uškrnul sa.

"Meškáte, pán Malfoy," vyčítavo prehovoril Slughorn a pozorne ho sledoval.

"Prepáčte, pane."

Draco sa posadil a pretočil očami, keď sa Slughorn otočil. Grangerová si nemohla pomôcť, aby sa trochu neusmiala. Sústredila sa na Slughornove slová a zapisovala všetko svojím drobným rukopisom. Draco sa pokúšal znova nezaspať. Bol napätý. Grangerová bola k nemu poriadne blízko a stále nedokázal pochopiť jej správanie. Dievčatá sú normálne ľahko prekuknuteľné, ale ona bola úplne iná. Ich oči sa stretli a on stuhol. Necítila to isté? Bola taká zmätená ako on? Jej oči boli porovnateľné s tekutým medom. Odvrátila sa, ešte raz sa začervenala. Usmial sa. Vycítil na sebe pohľad a otočil sa, aby sa stretol s Potterovými očami. Draco nadvihol obočie a Potterove oči sa prižmúrili. Vedel niečo? V žiadnom prípade. Grangerová by nikomu nepovedala, že ju pobozkal jednoducho preto, že mu ten bozk opätovala. Ako by toto mohla vysvetliť svojím priateľom? Odfrkol si. Ako by sa to vôbec dalo vysvetliť? Draco sa striasol. Musel nájsť spôsob, ako splniť svoju misiu bez toho, aby ho obťažovala Grangerová. Bolo to prílišné riziko.

Grangerová chcela odísť, keď hodina skončila, ale on ju zadržal, opatrný, aby ho nikto nevidel.

"Po škole," zašepkal len a ona sa napäla.

Prebodával ju pohľadom a ona konečne prikývla. Pozeral sa za ňu, nie si celkom istý, čo jej v skutočnosti chce neskôr povedať.

ooOoo

Hermiona odišla z učebne s miernou úľavou, keď si všimla, že na ňu Harry čaká. Vzdychla si. Toto skutočne nebol okamih, keď mu chcela podávať hlásenie.

"Čo chcel od teba Malfoy?" okamžite prešiel k veci.

"Chcel mi pripomenúť ten prekliaty elixír, na ktorom musíme pracovať," odpovedala, prekvapená tým, ako z nej poľahky tá lož vyšla.

"Stále si myslím, že niečo plánuje. Je trochu podozrivý."

Hermiona si vzdychla.

"Harry, nie je smrťožrútom. Videla som na Elixíroch jeho ľavé predlaktie. Žiadna stopa po nejakom znamení."

Harry prižmúril oči a očividne bol sklamaný.

"Fajn, možno ešte smrťožrút nie je, ale som si istý, že tomu tak onedlho bude."

Pokrčila plecami. Bolo zbytočné baviť sa s Harrym o Malfoyovi.

"Miona, nemohla by si sa trochu porozprávať s Ronom? Som si istý, že mu chýbaš."

Hermiona sa napla. Aj Ron bol téma, o ktorej sa nechcela s Harrym baviť. Zjavne vycítil jej nerozhodnosť.

"Pochop, občas je trochu zadebnený, ale to všetko je to tým, že ťa má rád."

Hermiona si vzdychla.

"Harry, naozaj si nemyslím, že jeho správanie dáva najavo zaľúbenie. Aby som bola úprimná, mám po krk tejto hlúpej hry."

"Páči sa ti nejaký iný chalan?"

Hermiona sa začervenala a prekliala Harryho pozorovacie schopnosti.

"Takže áno, há? Miona?" spýtal sa zvedavo a súčasne podozrievavo.

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Nikto sa mi nepáči. Skrátka nemám chuť tentoraz sa podvoliť. Poďme na Herbológiu, dobre?"

Harry prijal jej výhovorku, ale nebol blázon. Vedel veľmi dobre, že existovalo tajomstvo, o ktoré sa Hermiona nechcela podeliť.  Aj tak to skôr či neskôr zistí, takže pokrčil plecami a nasledoval ju, stratený vo svojich vlastných myšlienkach.

ooOoo

Hermiona si stále nebola istá, či by mala alebo nemala ísť na Astronomickú vežu. Nechcela poskytnúť Malfoyovi ďalšiu šancu, aby ju prekvapil, ale na druhej strane bola zvedavá, čo jej vlastne chce povedať.

Skôr než sa mohla rozhodnúť, či by mala ísť alebo nie, ocitla sa po škole v tej veži. Ani si neuvedomila, že kráča hore schodmi. Aké hlúpe.

On tam už bol a čakal na ňu. V mesačnom svetle vyzeral impozantne. Ako keby bol zaplavený striebrom. Hermiona z neho nedokázala odtrhnúť oči. Ako to, že si nikdy túto krásu neuvedomila?

Nevedela, že sám sebe kladie presne tú istú otázku.

Pomaly sa k nemu priblížila, jej oči stále upriamené na jeho tvár. Chvíľu sa bez slov pozerali na toho druhého.

"Zase meškáš," prerušil mlčanie.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, povedala by som, že ty si tu zavčasu. O čom sa chceš porozprávať, Malfoy?"

Zdôraznila jeho meno, aby ujasnila, že nedovolí, aby sa prihodilo niečo podobné tomu zo včerajška. Pochopil jej odkaz a uškrnul sa.

"Mám pár otázok."

"Prečo by som na ne mala odpovedať?" sladko sa spýtala.

Doširoka sa usmial.

"Fajn, existuje niekoľko dôvodov, ktoré by som mohol spomenúť. A čo tento jeden: ak mi to nepovieš, príjemne si pokecám s Potterom."

Hermiona sa usmiala.

"Nemyslím si, že si v stave, aby si ma vydieral. Zašla by som dokonca tak ďaleko, že by som povedala, že by som ťa mohla vydierať skôr ja."

Malfoy nadvihol obočie a uškrnul sa. Zjavne sa bavil.

"Na to ti nenaletím, Grangerová. Keby si ma skutočne chcela zradiť, už by si to bola urobila."

Uškrnula sa. Mal samozrejme pravdu. Nemala v úmysle ho zradiť. Ale on nevedel prečo a to ho očividne miatlo. Hermiona sa usmiala. V skutočnosti sa jej táto situácia páčila.

"Zdá sa, že sme v slepej uličke," vyhlásila a prekrížila si ruky na hrudi.

Prikývol.

"Zdá sa. Pokiaľ mi nepovieš, čo za hru to tu hráš."

Nevinne sa na neho pozrela.

"Ja? Ja nehrám žiadne hry, Malfoy. Len si robím starosti o dôsledky, ktoré môže tvoje konanie spôsobiť. Urobím všetko, aby som zabránila tomu, že sa to stane."
Stále s úsmevom prižmúril oči.

"Takže sme napokon stále nepriatelia," vyhlásil chladne.

Pokrútila hlavou.

"Vzdaj sa svojich plánov a nemusíme byť."

Odfrkol.

"Nemáš potuchy o čom rozprávaš."

Hermiona sa prikrčila, keď začula tú trpkosť v jeho slovách.

"Nemusí to byť takto. Sú aj iné možnosti."

Uprene ju sledoval.

"Odkiaľ máš svoje informácie?"

Zasmiala sa.

"Myslíš, že som dosť hlúpa na to, aby som prezradila svojho informátora?"

Pokrútil hlavou.

"Ale stálo to za pokus, nie?"

Zachichotala sa a on sa usmial.

"Je zvláštne takto sa s tebou rozprávať," priznala.

Uškrnul sa.

"Zvláštne? Ja by som skôr povedal, že úplne bláznivé."

Usmiali sa na seba a Hermiona sa oprela o kamenné zábradlie, aby sa pozrela na hviezdnatú oblohu. Malfoy sa nečakane postavil vedľa nej. Vzdychla si.

"Chceš vedieť, čo sa stane, keď tvoj plán vyjde?" zašepkala vážne.

Zvedavo sa na ňu pozrel.

"Ja zomriem."

Malfoy zbledol a zamračil sa. Zreteľne hľadal nejakú známku toho, že len žartuje, ale nič nenašiel. Bola vážna a on mohol v jej očiach vidieť úprimnosť. Striaslo ho.

Hermiona prikývla so slabým úsmevom na tvári.

"Ak zabiješ Dumbledora, zabiješ mňa, Draco."

Ak to bolo možné, zbledol ešte väčšmi.

"Prečo by mi na tom malo záležať?" chrapľavo sa spýtal.

Hermiona sa usmiala.

"Spýtaj sa samého seba," zopakovala jeho predchádzajúce slová.

Otočila sa a odišla s pocitom čudnej bolesti v hrudi. Prečo ju tak bolelo vidieť ho takéhoto? Z jeho zúfalstva bola aj ona zúfalá. Bláznivé. Toto bolo len divadlo, však? Urobiť všetko, aby tej hroznej vojne zabránila. Nevedela prečo mu vôbec o svojej smrti povedala. Mal pravdu, prečo by mu na tom malo záležať? Nebola pre neho menej než nič? Prečo sa jej potom nevysmial a nepovedal, že na jej smrti nezáleží? Prečo sa na ňu pozrel tak zúfalo? Možno sa v skutočnosti trochu staral? Alebo možno nebol taký zlý, aby nechal zomrieť nevinného človeka, hoci bola len humusáčkou? Hermiona pokrútila hlavou. Bol pripravený nechať zomrieť Katie. Možno to s ňou bolo iné? Malý pocit nádeje vzrástol v jej hrudi. Nedokázala si vysvetliť, v čo v skutočnosti dúfala, ale bolo to niečo, o čo sa nechcela s nikým podeliť.

ooOoo

Bola vážna. Videl v jej očiach, že v tom, čo povedala, bola absolútne úprimná. Draco tomu stále nedokázal porozumieť. Prečo by mala zomrieť? V skutočnosti existovalo veľa dôvodov. Grangerová bola muklorodená, chrabromilčanka, Potterova najlepšia priateľka a možný kandidát na člena Fénixovho rádu. Už štyri dôvody zabiť ju, čo najskôr to bolo možné. Draco nebol hlúpy. Vedel veľmi dobre, že Dumbledorova smrť by poskytla Voldemortovi zďaleka väčšiu moc než čokoľvek iné. Bol by sa schopný stať dosť mocným na to, aby dokonca zničil Rád a teda každý odpor, čo existoval. Grangerová by bola prvá, po ktorej by šiel. So svojím prútikom bola úchvatná, ale bolo by len otázkou času, kým by ju nejaký smrťožrút nezabil. Draco pocítil čudnú bolesť, keď o tom premýšľal. Normálne by mu to bolo ukradnuté. Toto nebol jeho problém. Jeho rodina mu od detstva vravela, že nič nemá menšiu cenu než humusáci. Prečo sa potom cítil ešte zúfalejšie? Prečo sa obraz jej bezduchého tela vrezal do jeho srdca ako nôž?

Nechcel, aby ju zabili. Zvláštne, ale pravdivé. Bláznivé a nerozumné, ale pravda. Draco si rukou prehrabol vlasy a pozrel sa na hviezdnatú oblohu.

Určite ho uhranula. Neexistovalo žiadne iné vysvetlenie pre jeho šialené správanie. Musí na Grangerovú zabudnúť. Prestať sa s ňou rozprávať. Prestať sa na ňu pozerať. Prestať o nej premýšľať. Vylúčiť ju zo svojho života a predstierať, že mu to nevadí. Musel sa stať tým zlým človekom, za ktorého ho vždy považovala.

Povedala, že sú iné možnosti. Ale on nevidel jedinú. Voldemort sa mu nasťahoval domov a jeho matka bola uväznená vo svojom vlastnom dome. Jeden chybný pohyb z jeho strany a okamžite ju zabijú. Jeden chybný krok a jeho otca ´náhodou´ zabije dementor. Draco nemal na výber. Občas skrátka neexistuje cesta von.

ooOoo

Hermiona vošla do spoločenskej miestnosti a zbadala, že na ňu čaká Ginny.

"Miona? Máš minútku?"

Prikývla a nasledovala červenovlásku do jej spálne. Posadili sa na veľkú posteľ s nebesami a Hermiona zvedavo čakala, kedy Ginny začne rozprávať. Červenovláska sa znova postavila a prešla cez izbu, neistá kde začať.

"Miona, chcela som sa ospravedlniť."

Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela.

"Je to moja chyba, že sa Ron chová tak hlúpo. Povedala som zopár vecí, ktoré nedokáže zvládnuť."

Hermiona sa usmiala.

"Áno, viem, nemaj obavy, Ginny, je to v poriadku, vážne."

"Vďakabohu, nie si nahnevaná. Vieš, že Ron nie je šťastný. Snaží sa to nedať najavo, ale myslím, že mu je to ľúto. Je to len kvôli tomu, že ťa vážne má rád."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby neprevrátila očami. Ako často jej to budú ľudia hovoriť? Ginny sa zamračila a Hermiona si vzdychla.

"Prepáč, Gin. Harry mi povedal presne to isté. Už poznám Rona roky a chápem veľmi dobre, prečo sa takto správa. Ale ja už to skrátka nemôžem dlhšie tolerovať. Lezie mi to na nervy. Je mi ľúto povedať to takto, ale nie som pripravená na zmeny jeho nálady. Jeden deň je milý, druhý deň je na mňa naštvaný bez toho, aby mi povedal prečo. Myslím tým, že už viacej nie sme deti! Ubližuje mi, keď sa takto správa."

Ginny sa stále mračila, ale prikývla.

"Áno, viem. Ale on nie je jediný, kto sa zmenil, Miona. Aj ty sa zdáš iná. Možno si to všimol."

Hermiona nevedela, čo na to odpovedať. Cítila sa vinne. Naozaj mala Rona rada. Ale nebola to tá láska, za ktorú to vždy považovala. Ginny sa na ňu uprene pozrela.

"Ty k nemu necítiš to isté, že nie?"

Hermiona ospravedlňujúco pokrútila hlavou.

"Už viac nie."

Ginny si vzdychla a posadila sa vedľa nej.

"Je to v poriadku, Miona. Je to môj brat, ale nemôžem ťa nútiť, aby si ho milovala. Aj tak je to jeho vlastná vina. Nemôže od teba očakávať, že počkáš, kým dospeje... Možno je dobré, že si udržuješ určitý odstup. Možno to veci uľahčí."

Hermiona prikývla. Usmiali sa na seba.

"Mimochodom, čo máš za kostým na Halloween?" vzrušene sa spýtala Ginny.

"Je hlúpy. Nemyslím, že sa mi hodí."

Tentoraz bola Ginny tá, čo prevrátila očami.

"Vysyp to zo seba, Grangerová!" prikázala a obe sa začali smiať.

"Dobre, som anjel."

Ginnine oči sa roztvorili.

"Čo za anjela?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Neviem. Na mojom lóse bolo napísané len Anjel Ráchel. Má to nejaký hlbší význam?"

Ginny si dramaticky vzdychla.

"Ach, Miona, vždy zabúdam, že si v skutočnosti muklorodená. Ráchel nie je žiaden anjel. Je to v našom svete hlavná postava v najslávnejšej legende o láske. Porozprávam ti ten príbeh, dobre?"

Hermiona prikývla a obe si ľahli na veľkú posteľ s nebesami.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.12. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: doda357 - 21.10. 2010
Ahoj Jimmi, tak som sa k tomu konečne dostala Môžem ti povedať, že včera celý čas, čo som nebola doma, som premýšľala, čo v tej kapitole bude Vždy si hovorím, že to bola super kapitola, ale keď sú ostatné super, tak toto potom bola super, super kapitola Už od začiatku to malo tie správne grády Tá ich bozkávacia scéna- no proste bohovské. Asi sa už opakujem, ale nepoznám lepšie slová, ako by som vyjadrila svoje pocity. Inak všimla som si, že obidvaja Dracovia si na Hermione všimli vôňu jahôd. Neviem, či si si to všimla aj ty, ale keď som si zase čítala 1. kapitolu, tak to tam bolo... Ďakujem veľmi pekne za kapitolu. Proste krása. Teším sa na ďalšiu.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: JSark - 18.10. 2010
Draco pozná GPS? To zíram. Som zvedavá na ples, to bude poprask. Ozaj, kto vie, či Dumbledore vie o budúcom Dracovi? Hm, on sa vždy tvári dosť vševedúco...

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Nade - 17.10. 2010
Parádní povídka. Draco i Hermiona jsou úžasní. Jenom si říkám, jak dlouho tam s nima bude ten "druhý Malfoy". Bude se muset vrátit, ne? Bude to v průběhu povídky, nebo až na konci? Díky, těším se na další kapitolku.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Maenea - 17.10. 2010
Vzmůžu se jen na obdivné ách a óch a zbytek sil si zdovolením ponechám na další kapitolu. Líbí se mi, jak se to vyvíjí, i když to vzali trochu hopem. Jsem zvědavá, jak se teď bude chovat ke starší verzi mladšího Malfoye :-)
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Tak to si ponechaj. Stojí za to. A tá ďalšia (7) ešte viac. Ďakujem.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Rapidez - 17.10. 2010
Okay, okay * vzdává se * aktuálně kapitola dvacet; pochybných vět nalezených tucet - ale věřím, že si s nimi taktéž hravě poradíš... abychom nakonec neměli dokonalejší překlad, než originál. Ta legenda se mi vcelku líbila... ale stejně jako s ní, i v nadcházejících kapitolách mám čím dál víc pocit, že jsem spoustu situací v některých fikcích už četla (taky mi místy to trochu připomíná jednu drarry, kde Harry vyléčí Billa po Šedohřbetově útoku - nemůžu si vzpomenout na název, pardon). Jinak oddychovka je to vcelku pěkná, neříkám, že jsem z ní zrovna kdoví jak odvázaná, ale tvůj překlad je líbivý a tomu se prostě endá odolat. Jen jsem zvědalá, jak se bude dál vysvětlovat po šibování s obracečem času - už teď jsem jedna velká otázka...
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Jo, všimla som si, že autorke nič nehovorí priebehový čas a šetrí predminulým časom, aj keď tie deje logicky nemohli nastať naraz. Mám aspoň väčšiu voľnosť. Mám za sebou tretinu! cca za dva týždne? Zajtra pošlem Dode 11. kapitolu, dnes už to nestihnem. Táto poviedka nie je originálna (po toľkých unikátoch, čo som už našla, to je dosť problém, pokiaľ nechcem vymeniť pairing), ale má zo všetkého čosi. Jaj, tou tretinou som chcela povedať, že prechádzam na Fénixa. :D Ďakujem za prečítanie, vieš, že si to veľmi cením.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: jerry - 17.10. 2010
hm pekna kapitolka. som zvedava ako bude draco zvladat predsavzatie ze si hermionu nebude vsimat. no a co spravi hermiona ked jej na toto divadielko harry pride. no ten pribeh o rachel moze byt tiez zaujimavy vdaka za preklad

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: anonym - 17.10. 2010
som zvedavá na tú legendu.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Svetluska - 17.10. 2010
Skvělý překlad, perfektní povídka. GPS mě vážně pobavilo. Už se nemůžu dočkat pokračování.
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Pokúsim sa stihnúť to na zajtra, ale netuším, kedy sa dnes vrátim a ako unavená. Ale ten príbeh o Ráchel je krásny, nechcem vás nechať dlho čakať. Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: kometa - 17.10. 2010
Tak to je síla Galeony jako GPS mě pobavily, jistě víš proč ;-) A ten polibek neměl chybu - že si chlapi ve FF tímhle způsobem často ujasňujou věci, co? Vůbec bych se nezlobila, kdyby to tak fungovalo i v reálu Rozhovor na astromonické věži byl super, jak se tímhle Draco prokouše? Nemůžu se dočkat! Spýtej sa samej/samého seba - to se mi moc líbilo. Jsem zvědavá, za jak dlouho si Ginny domyslí, o co tu jde a za jak dlouho si všimne Harry, že něco není tak, jak má být   To asi bude poprask. A legendy o Ráchel se taky nemůžu dočkat! Vůbec jsem celá nedočkavá, tahle povídka je opravdu krásná. Díky moc za báječný překlad, zpřijemnila jsi mi ráno a moc mě potěšila - dítě mi dneska nezvrací, ale mám před sebou celý den práce - hned se do ní pustím s větším elánem. Fakt dík
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Som rada, že už ste na tom lepšie. U mňa vieš, čo ma čaká, hoci mám práve vyše hlavy. Ale snažia sa (všetci), takže za odmenu idem s nimi (nechcem si myslieť, že je to tým, že mám kreditku :D). Ale stále platí, kým nepíšem, všetko je viacmenej v normále. Lepším pomenovaním to nechcem zakríknuť. Díky moc. Za všetko.
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: kometa - 17.10. 2010
Beru to tak a pořád držím palce :-) A na dnešek ti přeju pevný nervy ;-)

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: teriisek - 17.10. 2010
Hm, koukám, že Hermiona si svoje tajemství asi moc dlouho neudrží, že? Nějak se nám ty vztahy ovšem zamotávají, ten rozhovor na věži byl nádherný a myslím, že říct Dracovi o té smrti byl dobrý tah! Díky moc za překlad, nemůžu se dočkat příběhu o Ráchel a vůbec toho, jak to bude dál...
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Niet za čo, aj mňa tešilo.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Zuzana - 17.10. 2010
Druhý riadok: „Tak veľa sa toho v poslednej dobe udiala...“ máš tam chybičku *udialo. Znova doňho vrazila ja som sa už musela na nej zasmiať, chudák Draco, ako si ho má získať, keď ho bude stále otĺkať. Už jej pomôže len tá amortencia. Uf, tak on vie o tej minci? Fakt nie je blbý a vraj GPS padnem z gauča táto kapitola je opäť super. Ach... fakt, to je teda rýchlosť až som stratila dych z toho bozku. Och a ako mám teraz ísť spať??? Toto bola sila. A bude rande... A bolo to celkom pekné rande. Ginny sa mi v tejto poviedke celkom pozdáva, asoň je chápavá, ako kamarátka má byť a nevyzvedá Anjel Ráchel? Ja chcem počuť ten príbeh. Ďalšia krásna kapitola. Ďakujem. Možno by som mala na oplátku naskenovať tú HP7-mičku? Skúsim ako mi to pôjde. Nemám so skenerom moc dobré skúsenosti, ale možno len nemám prax.
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Ach jo, zmeny na poslednú chvíľu, pôvodne tam bol stalo... Díky moc. To využitie muklovských nápadov je asi "dedičné", ani Draco 1 sa nedá zahanbiť. S tým skenovaním si nerob starosti, jednoducho si to tiež nalistujem :D Len treba čas. Doc je lepší, lebo už toľkokrát som si sľúbila, že to spravím dvoj či trojjazyčne, len času niet.  Ďakujem moc.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: bbarka - 17.10. 2010
Ja som proste z tejto poviedky úplne nadšená...aaaach...normálne mi z toho zostalo teplo "A ty ma evidentne naozaj chceš." - áno prosím, tomuto sa hovorí zdravé sebavedomie A ešte som sa aj dozvedela, aký bude mať Hermiona kostým!!! Jupí! Myslíš, že o tom na nete niečo bude, alebo je to vymyslené? Idem to zistiť... Naozaj ďakujem za preklad, strašne ma to chytilo!
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Vieš, že práve pri tej vete sme chvíľu váhali, kto to hovorí? Pôvodne sme to dokonca zahrali verziou tu ma evidentne niekto chce. Samozrejme, že sme tipovali Draca, ale až keď mi došlo, že hovorí o tom rozhovore pred Pansy, kde vyhlásila, že jeho by nikdy nechcela, bola som si istá. Takže ďalšia zmena na poslednú chvíľu. Ten príbeh o Ráchel je vymyslený, ani Doda o ňom nepočula. Dokonca o tom, že by anjeli mali "pohlavie" som ešte nepočula. Ale je to krásne, tak som nad tým nepremýšľala. Ale démon je v ženskom rode, nie je to podivné? Som preto zvedavá na zajtrajšie reakcie, ale dám zase vedie, či som to stihla. Ďakujem za komentár.

Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: denice - 17.10. 2010
Další skvělá kapitola - přistihla jsem se, že zírám s otevřenou pusou... Lidé kolem Hermiony začínají být nějak moc všímaví . Moc se těším na příběh o Ráchel. Díky!
Re: Kapitola 5: Starosti srdca Od: Jimmi - 17.10. 2010
Počkaj ako bude zírať v ďalšej, či skôr tej po tom. Už sa moc teším. Spravíme s Dodou tretinu a potom si vydýchneme. Zabijácke tempo, nestíham nič iné a to nie je zdravé. Ďakujem za komentár a bola si prvá!

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )19.11. 2010Pdf na stiahnutie
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 32: Stratení a nájdení
velvet86: ( Jimmi )15.11. 2010Kapitola 31: Sedem viteálov - časť druhá
velvet86: ( Jimmi )12.11. 2010Kapitola 30: Sedem viteálov - časť prvá
velvet86: ( Jimmi )11.11. 2010Kapitola 29: Šou začína
velvet86: ( Jimmi )09.11. 2010Kapitola 28: Odpočítavanie
velvet86: ( Jimmi )08.11. 2010Kapitola 27: Bezvýhradne
velvet86: ( Jimmi )07.11. 2010Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš
velvet86: ( Jimmi )06.11. 2010Kapitola 25: Opätovné stretnutie
velvet86: ( Jimmi )05.11. 2010Kapitola 24: Zrada
velvet86: ( Jimmi )04.11. 2010Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh
velvet86: ( Jimmi )03.11. 2010Kapitola 22: Zasnúbenie
velvet86: ( Jimmi )02.11. 2010Kapitola 21: Brloh
velvet86: ( Jimmi )01.11. 2010Kapitola 20: Viera
velvet86: ( Jimmi )31.10. 2010Kapitola 19: Malfoy Manor
velvet86: ( Jimmi )30.10. 2010Kapitola 18: Vianoce
velvet86: ( Jimmi )29.10. 2010Kapitola 17: Priznanie
velvet86: ( Jimmi )28.10. 2010Kapitola 16: Blízkosť
velvet86: ( Jimmi )27.10. 2010Kapitola 15: Konfrontácia
velvet86: ( Jimmi )26.10. 2010Kapitola 14: Prezradenie
velvet86: ( Jimmi )25.10. 2010Kapitola 13: Obeť
velvet86: ( Jimmi )24.10. 2010Kapitola 12: Čo keď
velvet86: ( Jimmi )23.10. 2010Kapitola 11: Priatelia a milenci
velvet86: ( Jimmi )22.10. 2010Kapitola 10: Oddanosť
velvet86: ( Jimmi )21.10. 2010Kapitola 9: Zbohom
velvet86: ( Jimmi )20.10. 2010Kapitola 8: Neúplnosť
velvet86: ( Jimmi )19.10. 2010Kapitola 7: Príťažlivosť
velvet86: ( Jimmi )18.10. 2010Kapitola 6: Halloween
velvet86: ( Jimmi )17.10. 2010Kapitola 5: Starosti srdca
velvet86: ( Jimmi )16.10. 2010kapitola 4: Spoznávania
velvet86: ( Jimmi )15.10. 2010Kapitola 3: Nesplniteľná misia
velvet86: ( Jimmi )14.10. 2010Kapitola 2: Cudzinci
velvet86: ( Jimmi )13.10. 2010Kapitola 1: Život a smrť
velvet86: ( Jimmi )12.10. 2010Úvod k poviedke