Preklady fanfiction Harryho Pottera

4. kapitola: Spoznávania

Draco stále nevedel prečo, ale celú noc strávil čítaním Grangerovej zápisníka. Po tom, čo s plačom odišla, mal akosi pocit, že potrebuje vedieť, čo sa v tom jej zmätenom mozgu deje. Naozaj mal dôležitejšie veci na práci, ale jeho zvedavosť bola silnejšia než zdravý rozum. Najprv ho chcel len letmo preletieť, ale keď začal, jednoducho nedokázal prestať. Bolo prekvapujúce zistiť, že Grangerová má v skutočnosti zmysel pre humor. Ten čierny zápisník nebol v skutočnosti denník, ale aj tak poskytoval náhľad do hlbín jej duše. Nemohol si pomôcť, aby sa necítil ohromený. V písaní nemala žiaden systém; zdalo sa, že skrátka zapisuje čokoľvek, čo ju napadlo. Občas bol smutný, keď to čítal, hoci sa niekedy musel zasmiať nad jej ironickými tvrdeniami. Písala spôsobom, ktorý ho prinútil zabudnúť na čas. Jej popisy boli dôvtipné a jej pozorovacia schopnosť ho prekvapila. Existovalo niečo, v čom Grangerová nebola dobrá? To by naozaj rád zistil.

Avšak Draco si po prečítaní pocit, že ho zaujala, určite nepredstavoval. Grangerová pre neho vždy bývala špinavá, otravná vševedka. Nebola to len jej krv, ale tiež jej priatelia, jej bystrosť, jej zrejmé opovrhnutie, keď sa pozerala na neho. Na nej vždy všetko stálo za nenávidenie. Ale teraz to z ničoho nič pociťoval inak. Niežeby niekedy mohol mať tú hrdopýšku rád, ale proti svojej vlastnej vôli ju rešpektoval. Musel priznať, že tento pocit nevďačil len tomu zápisníku. Niečo na nej sa zjavne za posledné dni zmenilo. To, ako sa na neho pozerala, bolo iné. Jej slzy a slová, ktoré včera večer povedala, spôsobili, že pociťoval ľútosť. Nikdy predtým neľutoval, keď jej ublížil. Práve naopak. Užíval si to.

A teraz z ničoho nič ľutoval, že také kruté slová povedal, hoci boli samozrejme pravdivé. Draco si odfrkol a premýšľal o tom, ako do neho narazila prvý raz. Možno nie všetky jeho slová boli pravdivé. Pamätal si na ten pocit, keď ju držal vo svojom náručí. Zareagoval inštinktívne a zachytil ju, aby nespadla. Nikdy predtým k nemu nebola tak blízko a jeho telo reagovalo spôsobom, nad ktorým nechcel premýšľať. Dokonca ten krátky dotyk na elixíroch vyslal jeho telom elektrošok. A k tomu včera večer zo seba skoro urobil blázna. Bola tak blízko k nemu, že dokázal dokonca cítiť, ako jej bije srdce a vidieť slzy na čiernych mihalniciach. Keby bola na ňom ešte pár sekúnd, určite by prestala plakať, aby sa na ňom nahlas zasmiala.

Draco si prehrabol prstami vlasy. Bolo skoro ráno a stále nemohol zaspať. Existovala misia, ktorú musel splniť. Nebolo času premýšľať o Grangerovej. Prečo by mal? Stále bola tou najmenej dôležitou osobou na celom tomto svete. Tak prečo sa potom do pekla cítil tak znepokojene?

ooOoo

Hermiona sa na druhý deň vyhýbala tomu, aby sa pozrela na Rona či Malfoya. Chcela zabudnúť na to, čo sa včera večer stalo a tiež nechcela premýšľať o stretnutí s tým ´druhým Malfoyom´. Hermiona bola stále príliš nahnevaná, aby hovorila s akýmkoľvek Malfoyom, bez ohľadu na to, či mal šestnásť alebo dvadsaťjeden. Počas vyučovania si robila poznámky a veľa nerozprávala. Dokonca ani tak často nezdvihla ruku. Harry sa na ňu pozeral trochu znepokojene, ale nezdalo sa, že by si to Ron všimol - na rozdiel od Malfoya. Ten ju po celý čas sledoval a Hermiona cítila, že začína byť podráždená. Čo sa do pekla deje s tým debilom? Nemohlo mu to byť snáď ľúto, že nie? Nie. Ale mohla odprisahať, že niečo v jeho pohľade bolo iné.

Bol to dlhý deň. Hermiona vynechala večeru a šla do skleníka. Práve teraz naozaj nebola hladná a sedieť vedľa Rona bolo po takom dni príliš. Vonku bola tma a poriadne zima.

On tam už bol a čakal na ňu. Hermiona sa zaksichtila a jeho úsmev zmizol. Zamračil sa.

"Si v poriadku?" starostlivo sa spýtal, ako keby vedel o jej trápení.

"Nie, nie som." Hermiona sa cítila trochu vinne, ale nedokázala zadržať svoj hnev. "Si ten najväčší blbec na zemi, vieš to vôbec?" zasyčala a zazrela na neho.

Zatváril sa prekvapene a naozaj ľútostivo a jej zúrivosť sa rozplynula vo vzduchu.

Vzdychla si.

"Prepáč."

"Myslím, že by som sa mal ospravedlniť ja. Neviem presne, čo sa stalo, ale je mi to naozaj ľúto. Čo som povedal, že som ťa tak rozhneval?"

Hermiona sa posadila a pokrútila hlavou.

"Nebola to len tvoja chyba. Myslím, že si mi povedal pravdu a ja sa s ňou nedokážem vyrovnať."

Znova sa zamračil.

"Akú pravdu som ti povedal?"

Stále sa tváril znepokojene a ona sa pokúsila o slabý úsmev.

"Zistil si niečo nové?"

Prijal zmenu témy, hoci nemal v úmysle na svoju otázku zabudnúť. Zjavne vedel, že z nej práve teraz viacej informácii nedostane. Hermiona vážne nedokázala pochopiť, prečo ju tak dobre poznal. Možno z nich neskôr budú niečo ako priatelia? Odfrkla si. Nemožné.

"Tento víkend budete mať povolené ísť do Rokvillu. Hneď vtedy nastane môj prvý útok. Takmer zabijem Katie Bellovú a dlhý čas kvôli mne zostane u Svätého Munga."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

"Katie? Ale prečo? Nechcel si zabiť Dumbledora?"

Vyzeral, že je v rozpakoch a Hermiona si s potešením všimla, že sa tiež dokáže červenať. Dokonca mu to svedčalo.

"Chcel som zabiť Dumbledora, ale môj plán nevyšiel tak, ako som si predstavoval. Aby som bol úprimný, tento rok som bol vážne hlúpy. Myslím, že by som mohol povedať, že som bol zúfalý, ale to to nijako nezlepšuje."

Hermiona sa zachichotala a on na ňu zazrel skôr, než sa tiež usmial.

"Prečo mi to neporozprávaš od začiatku?" spýtala sa, na jej perách stále slabý úškrn.

Vzdychol si, posadil sa a začal rozprávať tým zamatovým hlasom, z ktorého sa celá chvela.

"Spomínaš si, ako ste ma pred pár týždňami videli u Borgina a Burkesa? Potter ma podozrieva a celý rok sa pokúša zistiť, čo mám v pláne. Už ti povedal svoju teóriu, že Malfoy je smrťožrút, správne?"

Hermiona prikývla a prevrátila očami, ale potom sa zamračila, chytila ho za ľavú ruku a spýtavo sa na neho pozrela. Uškrnul sa a ona vytiahla rukáv jeho koženej bundy. Pokožku mal bielu a bez žiadneho náznaku akéhokoľvek znamenia. Hermiona si s úľavou vydýchla. Samozrejme zvážila, že Malfoy je smrťožrút, ale nemohla vysvetliť, prečo je šťastná z faktu, že nie je. Sledoval každú emóciu v jej tvári a zjavne sa mu páčilo, čo videl. Hermiona sa začervenala a pustila jeho ruku.

"Nuž, ako môžeš vidieť, nikdy som nebol skutočný smrťožrút. Bol som blízko, ale nedostal som znamenie. Ale vráťme sa k téme. Bol som u Borgina a Burkesa, aby som získal niečo veľmi dôležité. Spomínaš si na Skrinku zmiznutia, do ktorej zavreli Weasleyovské dvojčatá Montagueho? Jej náprotivok je u Borgina a Burkesa."

Hermionine oči zažiarili poznaním.

"Tak takto si dostal smrťožrútov na Rokfort! Geniálne!"

Usmial sa.

"Áno, ale to bola moja posledná nádej. Usilovne sa snažím opraviť tú prekliatu vec a som dosť zúfalý, aby som medzitým vyskúšal iné metódy. Použil som Imperius na madam Rosmertu a ona bude tá, ktorá dá Bellovej ten prekliaty náhrdelník, ktorý si videla v Zašitej uličke. Chcel som, aby ho prepašovala na Rokfort, prinútila Dumbledora dotknúť sa ho, ale Bellová otvorila tú prekliatu vec sama. Tomuto zabránime. Práve bývam u Troch metiel a uvoľním madam Rosmertu spod Imperiusa. Moje mladšie ja s ňou komunikuje prostredníctvom očarovaných mincí."

Hermiona prekvapene otvorila ústa a on sa doširoka usmial.

"Áno, ukradol som ti nápad. Bolo to veľmi šikovné, aby som pravdu povedal."

Hermiona sa začervenala a nič nepovedala. Uškrnul sa.

"Ale tú druhú mincu dám tebe a necháme moje mladšie ja veriť, že všetko je v poriadku. Prikázal madam Rosmerte dať ten náhrdelník dievčaťu na toalete, takže prečo ho nedať tebe?"

"Takto ťa budem môcť vydierať!" škeriaca sa vyhlásila.

Trpko sa usmial.

"Myslím, že áno."

Hermiona sa usmievala.

"Dobre, potom sa stretneme v sobotu v Rokville. Nebude tam tiež tvoje odporné ja?"

"Nie, zostanem na hrade, aby som mal alibi."

Odfrkla si.

"Bolo by múdrejšie ísť s ostatnými. Takto budeš v podozrení."

Prikývol.

"Áno, viem. Celý tento útok je absolútne hlúpy. Máš radosť z mojej stupidity, však? Predtým som musel byť vážne hnusný."

Hermiona pokrútila hlavou, ale nepozrela sa mu do očí. Vždy v nej vyvolávali podivný pocit.

"Dobre, takže ty sa postaráš o ten Halloweensky večierok a pripravíš sa, aby si sa so mnou stretla v Rokville a ja sa postarám o madam Rosmertu."

Hermiona prikývla.

"Mimochodom, ako skryješ svoju totožnosť? Myslím, bývaš u Troch metiel, takže sa tu asi neponevieraš ako ty sám, že?"

Zaškeril sa.

"Ovládam zopár naozaj dobrých kúziel na zmenu vzhľadu. Dokonca ty by si ma takto nespoznala."

Usmiala sa a postavila sa, pripravená odísť.

"Čo som povedal?" spýtal sa, znova sa mračiac.

Hermiona sa na neho chvíľu pozerala.

"Myslíš si, že som sexy?"

Na chvíľu očividne stratil reč. Jeho oči ju preskúmavali a na perách sa mu zjavil úsmev.

"Toto je chyták? Ak poviem áno, urazíš sa a ak poviem nie, potom sa urazíš ešte viac?"

Začervenala sa.

"Zabudni na to, ja len... nuž... zabudni na to, aj tak to nie je dôležité..."

Zachichotal sa a ona sa začervenala.

"Ak ktokoľvek povie, že nie si sexy, potom je buď slepý alebo jednoducho hlúpy. A už sme spomenuli, že tento rok nie som najbystrejší."

Hermionu zaliala červeň ešte väčšmi a znova pocítila to chvenie.

"Aký presne bude náš vzťah v budúcnosti?"

Žartovne sa usmial.

"Poviem ti to, ale nie teraz. Ešte je príliš skoro."

Hermiona chcela protestovať, ale on pokrútil hlavou, tak to vzdala. Niečo v jeho pohľade ju rozohrialo. Bol taký rozdielny od svojho mladšieho ja. Keby nevyzerali ako dvojčatá, myslela by si, že je to úplne iný človek. Ak bude Malfoy v budúcnosti takýto, bola by dokonca schopná mať ho trošku rada. Alebo možno dokonca viac než trošku.

ooOoo

Draco bol vyčerpaný. Ten tlak bol stále väčší a väčší a on sa po prvý raz cítil skutočne preťažený. Grangerová ho ignorovala a počas vyučovania bola poriadne tichá. Nedokázal vysvetliť, prečo mu to vôbec vadilo. Vždy ho ignorovala a on sa kvôli tomu nikdy necítil nesvoj. Vážne musel byť dajako chorý. Bola zima a on na ňu čakal, čo bolo ešte viac choré. Videl ju odchádzať z hradu a napadlo ho, že ide asi na návštevu toho polovičného obra, čo mali za učiteľa. Držal v ruke ten čierny zápisník a opieral sa o stenu.

Prečo toto do pekla robil?

Keď konečne vošla, bol akosi prekvapený. Líca mala rozpálené, oči jej žiarili a na perách mala slabý úsmev.

"Kde si bola tak dlho, Grangerová?" zatiahol, nadvihnúc jedno obočie.

Začervenala sa.

"Do toho ťa nič, Malfoy, ale ak to chceš naozaj vedieť: Mala som rande. Máš s tým problém?"

Zaskočil ho zvláštny pocit. Draco nemohol pochopiť ten náhly hnev, ktorý sa mu prehnal žilami.

"A s kým, Grangerová? S Hagridom?" zasyčal s úškrnom.

Prebodla ho pohľadom.

"Nie, Malfoy. Možno tomu neuveríš, ale existujú chalani, ktorí si nemyslia, že mám nulovú príťažlivosť," vyšplechla a chcela odísť.

Draco nedokázal vysvetliť, prečo tak čudne zareagoval, ale zachytil ju za zápästie a zadržal ju.

"Tak potom s kým? Weasley to nie je, len pred minútou som ho videl s Brownovou."

V jej očiach sa zjavil tieň, keď začula jeho slová. Zovrel ju pevnejšie.

"Prečo sa vôbec staráš? Myslela som, že som ako zimnica, takže čo odo mňa krucinál chceš?"

Zrazu si všimla v jeho ruke čierny zápisník a jej pery vytvorili malé ´ó´. Okamžite zbledla a striasla jeho ruku. Nikdy ju nevidel takú nahnevanú. Pokúsila sa mu ten zošit vytrhnúť, ale bol vyšší a o pár krokov ukročil. Jej zúrivosť zmizla.

"Čítal si ho?" ticho sa spýtala.

Draco vážne nevedel, čo povedať, tak len prosto prikývol. Zalapala po dychu a znova sa jej v očiach zjavili slzy. Pocítil ľútosť. Ako to do pekla robila? Normálne mu slzy nevadili. Pansy pred ním plakávala po celý čas a bolo mu to srdečne ukradnuté, ale Grangerovej slzy ho akosi zoslabovali.

"Zabudla si ho na elixíroch," zrazu povedal.

Draco nevedel prečo, ale zrazu bolo pre neho dôležité, aby vedela, že jej ten prekliaty zošit neukradol.

Prikývla a zahryzla si do spodnej pery.

"Nevrátiš mi ho, však? Už si ho ukázal svojím priateľom?"

"Nie, prečo by som mal? V skutočnosti sa mi páčil."

Jej oči sa prekvapením roztvorili.

Draco sa v duchu preklial. Tie slová mu vykĺzli náhodou. Zatvárila sa zmätene a on ju za to nemohol viniť. Prečo sa pred ňou choval tak bláznivo?

"Ten zošit je pre mňa veľmi dôležitý," vyhlásila pomaly.

Pozorne ju sledoval. V jej očiach bolo niečo, čo ho tiež miatlo.

"Čo chceš? Čo mám urobiť, aby som ťa prinútila vrátiť mi ho?" napäto sa spýtala.

V jeho hlave sa zjavila nečakaná predstava, ktorá ho šokovala. Prehrabol si prstami vlasy. Keby sa ho to spýtala pred pár dňami, napadlo by ho niekoľko naozaj hnusných vecí, ale teraz to zrazu nedokázal.

"Zabudni na to. Len si ho zober a nikomu nepovedz, že som si nechal ujsť šancu vydierať ťa," nakoniec povedal s neúprimným úsmevom.

Jej prekvapenie bolo také obrovské, že sa skoro cítil urazený. Naozaj si myslela, že vôbec nemá srdce? Pravdepodobne. Prečo by si mala myslieť niečo iné?

Urobila krok k nemu a on jej bez zaváhania podal zápisník. Ich ruky sa dotkli a oči stretli. Zvláštne. Ako bolo možné, že necítil potrebu umyť si ruky? A prečo mal pocit, že by mohol hľadieť do jej očí celú noc bez toho, aby sa mu to zunovalo?

"Vďaka," úprimne zašepkala.

Predstavoval si to alebo bol jej hlas trošku vyšší než zvyčajne? Možno nebol jediný, kto bol zmätený. Uškrnul sa a ona sa na oplátku začervenala. Takže mal pravdu. Otočila sa a odišla. Draco nedokázal zadržať ďalšie slová.

"S kým si mala rande, Grangerová?"

Otočila sa s úsmevom tvárou k nemu.

"Vlastne je to naozaj milý chlapík. Najprv som ho nemohla vystáť a myslela som si, že je to blbec, ale myslím, že som sa zmýlila. Určite sa s ním znova stretnem."

Dracovi nedošlo, o čom hovorila. Jednoducho nemohol zniesť predstavu, že skutočne s niekým randí. Vždy si myslel, že Weasley bude ten, s kým bude chodiť. Weasleyho miesto by sa dalo ľahko zaujať. Draco pokrútil hlavou. Niečo s ním určite nebolo v poriadku. Ako keby mohol niekedy takto premýšľať o Grangerovej.

Hermiona ležala na posteli, zápisník pod vankúšom. Srdce jej búšilo. Prečo bol taký milý? Bol to jeho spôsob, ako povedať, že mu je to ľúto? Hermiona stále nemohla uveriť, že jej vážne ten zápisník vrátil. Malfoy jednoducho nebol taký typ. Istotne existovali nejaké postranné úmysly. Ale hoci si vravela, aby sa necítila tak šťastne, nemohla si pomôcť, aby nezaspala s úsmevom.

ooOoo

Bola streda večer a Hermiona sedela v spoločenskej miestnosti s Harrym. Ron sa zdržal po vyučovaní, pretože si zabudol domácu úlohu pre Snapa. Harry stále zúril kvôli novej pozícii Snapa ako učiteľa Obrany proti čiernej mágii. V poslednej dobe sa na to veľmi sťažoval. Hermiona mala pocit, že jeho zlá nálada nie je len vďaka Snapovi a Malfoyovi.

"Si v poriadku, Miona?" zrazu sa vážne spýtal.

Prikývla a usmiala sa.

"Iste, všetko je v poriadku."

Netváril sa presvedčene.

"Vždy si bola taký zlý klamár. Čo sa deje? Dokonca Ron si všimol, že si sa akosi zmenila."

Hermiona si vzdychla. Bolo jej jasné, že sa s ňou Harry porozpráva. Bol dôvtipnejší ako Ron, čo pravdupovediac naozaj nebolo ťažké. Bol jedným z jej najlepších priateľov, samozrejme, že si všimol jej náhlu zmenu. Už mala odpoveď pripravenú.

"Je to kvôli Ronovi. Videla som ho flirtovať s Lavender. Odkedy sa stal metlobalovým strážcom, zdá sa byť trochu iný a ja neviem prečo. Občas je naozaj kretén."

Harry si vzdychol a prikývol.

"Áno, máš pravdu. Vieš, že som videl Deana s Ginny. Bozkávali sa na chodbe. Ron sa s Ginny pohádal a ona sa zmienila, že sa už bozkávali všetci a že Ron sa chová ako blázon."

Hermiona sa zamračila.

"Čo presne Ginny povedala Ronovi?"

Harry sa začervenal a očividne mu to bolo trápne.

"Nuž, myslím, že spomenula Kruma..."

Hermiona nepotrebovala viacej informácii. Odfrkla si a Harry ospravedlňujúco pokrčil plecami.

"Je vážne kretén... Žiarliť po dvoch rokoch je skutočne príliš choré, dokonca aj na Rona... Ale čo ty? Ako sa cítiš ohľadne Ginny a Deana?"

Harry zbledol a ostražito sa rozhliadol.

"Ako to vieš?"

Hermiona sa uškrnula.

"Podľa toho, ako sa na ňu pozeráš. Je to zrejmé. Celý tvoj výraz sa zmení, keď vkročí do miestnosti."

Harry sa tváril šokovane a Hermiona sa ho pokúsila upokojiť.

"Ach nie, nemaj obavy, nepovedala som, že je to zrejmé pre každého, Harry. Ale pre mňa je. Už ťa poznám tak dlho. Videla som, ako si sa pozeral na Čcho a povedala by som, že je to oveľa hlbšie, keď sa pozrieš na Ginny."

Prikývol, stále vyvedený z miery a trochu prekvapený. Hermiona sa usmiala.

"Nepoviem ani slovka, sľubujem," zašepkala a Harry znova prikývol, vďačne sa usmial.

Strávili niekoľko minút v tichu a Hermiona nemohla zabrániť, aby v duchu nevidela dvojicu šedých očí. Bolo nemožné, aby sa jej páčil. Boli predurčení byť nepriateľmi a všetko za hranicou nenávisti sa zdalo príliš šialené. Nikdy nebude schopná cítiť k nemu niečo podobné sympatii. Pokrútila hlavou a uvedomila si, že ju Harry s úškrnom pozoruje. Začervenala sa a jeho úškrn sa ešte zväčšil.

"Miona, možno si sama zamilovaná?" zašepkal s prižmúrenými očami a Hermiona zalapala po dychu.

"Nie, nikdy! Nie je možné, aby sa mi páčil!" skoro vykríkla a Harry na ňu prekvapene vzhliadol skôr, než sa znova zaškeril.

"Príliš vehementne protestuješ."

Zamrmlala chabú výhovorku a odišla do spálne. Nedokázala dokonca zniesť predstavu, že by sa jej páčil. Bol všetkým, čo ona kedy odsudzovala. Len pár sekúnd bol milý a už si o ňom myslela, že nie je takým zlým človekom. Hermiona nemohla uveriť, že sa dala tak ľahko obalamutiť. Hlúpa. Naivná. Plná nádeje. Ohromená. Zmätená.

ooOoo

Nasledujúce dni prešli bez toho, aby sa stalo niečo mimoriadne. Hermiona sa veľa nerozprávala s Ronom a ešte menej s Malfoyom. Spoločne pracovali na tom elixíre a častejšie na neho pozerala, ale nič sa na povrchu nezmenilo.

Hermione sa konečne podarilo zmanipulovať tie prekliate losy na Halloweensky večierok. Slughorn im povedal, že nikto nemá dovolené prezradiť svoj kostým niekomu opačného pohlavia. Dokonca použil kúzlo, aby sa uistil, že na Halloween budú dvojice prekvapením. Nuž, pre Hermionu žiadne prekvapenie nenastane. Škaredo sa uškrnula. Pripravila viac než dva losy. Harry s Ginny budú mať pekné rande a Ronovi tiež vybrala partnerku: Eloisu Midgenovú zo Slizolinu. Hermiona sa nemohla dočkať, kým uvidí jeho tvár. Ak ona mala stráviť večer s Malfoyom, prečo by mal byť Ron na tom nejako lepšie? Stále nemohla uveriť, ako hlúpo sa choval kvôli tomu, že pred dvoma rokmi pobozkala Kruma. Také decko.

Na druhý deň bola sobota a bude musieť zabrániť tomu hlúpemu útoku na Katie. Naozaj dúfala, že si Malfoy nejako uvedomí, že jedná nerozumne, ale pochybovala o tom. Hermiona nevedela prečo, ale nemohla sa dočkať, kým znova uvidí ´druhého Malfoya´. Dni bez neho boli osamelé. Bol teraz jediným človekom, s ktorým sa mohla porozprávať bez toho, aby dávala pozor na svoje slová. To bol samozrejme jediný dôvod, prečo jej chýbal.

Bolo skoro ráno a Hermiona zišla na raňajky. Videla Malfoya stáť pred Veľkou sieňou strateného v myšlienkach. Chvíľu ho sledovala. Vyzeral napätý a unavený. Jedna jej hlúpa časť chcela, aby prinútila tie tiene pod jeho očami zmiznúť. Hermiona si povzdychla nad vlastnou hlúposťou. Malfoy si ju konečne všimol a ona sa rozhodla, že by vyzeralo čudne, kebyže na neho stále zíza. Prešla k nemu a cítila sa nesvoja. Prečo ju len jeho prítomnosť robí takou neistou?

"Bré ráno. Nezabudni, že sa máme neskôr stretnúť, musíme pracovať na tom elixíre," prehovorila tak chladne, ako sa dalo.

Nadvihol obočie a uškrnul sa.

"Budem tam."

Hermiona z neho nedokázala spustiť oči. Chvíľu sa na seba pozerali, keď náhle za sebou začula povedomý hlas.

"Čo tá humusáčka od teba chce, Draco?"

Pansy sa na ňu rozzúrene pozrela. Hermiona sa usmiala a prevrátila očami.

"Je znova tvoj, Pansy, ale nie nadlho. Neskôr si ho kvôli elixíru lásky požičiam."

Hermiona nevedela, prečo sa takto rozpráva s Pansy, ale Draco sa pobavene uškŕňal.

"Zabudni na to; nedovolím Dracovi, aby sa priblížil k elixíru lásky, keď si pri jeho boku. Je mi jedno, čo vraví Slughorn, ty špinavá humusáčka, určite máš za lubom, že ho prinútiš ten prekliaty nápoj vypiť!"

Hermiona sa zasmiala.

"Nepoznám tvoje metódy, Pansy, ale nikdy som nepotrebovala elixír, aby som sa páčila nejakému chalanovi. A ešte k tomu, nezabudni, o kom sa rozprávame. Myslíš, že by som niekedy chcela jeho? Nemožné."

Hermiona sa neopovážila pozrieť do tých strieborných očí vedľa nej. Bála sa, že by zbadal tú lož v jej vlastných očiach. Ale cítila jeho pohľad na sebe, ktorý ju súčasne rozpálil, ale aj schladil. Pansy vyzerala spokojná a preplietla si ruky s Malfoyom.

"To je veľmi dobre. Draco by sa aj tak nedotkol niečoho takého ako si ty," zasyčala Pansy a odvliekla Malfoya so sebou do Veľkej siene.

Hermiona sa za nimi pozerala a Malfoy sa otočil. Ich oči sa stretli a z jeho pohľadu mrazilo. Striasla sa. V jeho očiach bolo odhodlanie, z ktorého mala závrat. Malfoy zrejme dospel k nejakému rozhodnutiu. Hermiona mala pocit, že toto rozhodnutie ovplyvní aj ju.

Zjedla raňajky a pokúšala sa rozprávať s Harrym, aby sa rozptýlila. Nakoniec im dovolili odísť do Rokvillu. Hermiona si užívala čerstvý vzduch a pohyb a hlavne pocit, že už je medzi ňou a Malfoyom väčšia vzdialenosť. Bohužiaľ bolo naozaj zima a veterno a čoskoro sa chcela stočiť späť do svojej teplej a útulnej spoločenskej miestnosti. Ale to nemohla urobiť. Hermiona šla s Harrym a ani sa nespýtala, kde je Ron. Aj tak to vedela. K jej vlastnému prekvapeniu jej to toľko nevadilo.

"Harry, mám zopár vecí na práci. Vadilo by ti ísť k Zonkovi samému? Môžeme sa stretnúť neskôr, ak chceš."

Zamračil sa, ale prikývol. Hermiona sa pozrela na hodinky. Bol čas ísť do Troch metiel. Vošla do tej veľkej krčmy a uvítalo ju teplo. Uvoľnene vydýchla. Samozrejme bolo ťažké nájsť dosť miesta, aby ste predrali skrz, ale našla si cestu do zadnej časti krčmy bez toho, aby pritiahla priveľa pozornosti.

Hermiona zbadala schody, ktoré viedli do izieb na poschodí a vyšla nahor tak rýchlo ako mohla. Bola strašne rada, že si ju nikto nevšimol. Nuž, nikto okrem toho škaredého chlapa, ktorý sa postavil priamo pred ňu a so záujmom sa na ňu pozeral. Bol nízky, tučný, plešatý a mal vodnaté, modré oči. Chcela sa ospravedlniť, keď ho zrazu zbadala nadvihnúť obočie. V tom prostom čine bolo niečo tak povedomé, že sa začala smiať.

"Vyzeráš hrozne, Malfoy. Nemohol si sa premeniť na niekoho pohľadnejšieho?"

Varovne sa na ňu pozrel, schmatol ju za zápästie a vtiahol do prázdnej izby. Hermiona sa stále škerila.

"Zošalela si? Nehovor tu nahlas moje meno!" zasyčal a jeho hlas bol zlovestným barytónom.

Hermiona sa rozchichotala a nemohla prestať. Ohromený na ňu pozeral a ona sa musela smiať ešte viac.

"Neznieš veľmi pôsobivo!" rozosmiata lapala po dychu a on sa s nečakaným švihnutím prútika premenil späť k normálu a prevrátil oči.

Bolo zvláštne, ako pôsobivo vyzeral teraz.

"Takto je to lepšie?" spýtal sa s úsmevom.

Prikývla.

"Oveľa lepšie."

Miesto odpovede sa uškrnul a Hermiona sa začervenala. Ako to robil? Jeden prostý úsmev a ona mala pocit, ako keby ju rozpálil.

"Ako si ma spoznala? Bol som si istý, že ma nespoznáš," spýtal sa zvedavo.

Uškrnula sa.

"Nepoznám nikoho okrem teba s takými charakteristickými pohybmi. Nezáleží na tom, ako vyzeráš. Keď nadvihneš obočie, ako si to urobil predtým alebo sa uškrnieš, potom je to brnkačka."

Niečo, z čoho ju striaslo, zažiarilo v jeho strieborných očiach.

"Nemyslel som, že už budeš tak ďaleko," zašepkal a mal ten zvláštny, roztúžený výraz, ktorý videla, keď sa stretli prvý raz.

Zamračila sa a chcela niečo povedať, ale on pokrútil hlavou a znova sa usmial.

"Musíš vojsť na toalety pred Katie. Získaš ten náhrdelník od madam Rosmerty. Pokúsi sa na teba použiť Imperius. Buď pripravená, aby si sa mu vyhla. Postarám sa o ňu neskôr a uvoľním ju spod jej vlastného Imperiusa. Stretneme sa neskôr v Škriekajúcej búde, berieš?"

Prikývla.

"Dobre, v poriadku. Urobím, čo budem môcť."

"Nedotýkaj sa toho prekliateho náhrdelníka, inak ťa okamžite zabije. Prosím, dávaj pozor!" požiadal znepokojený a ona sa utešujúco usmiala.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a odišla z izby. Rozhliadala sa na každom schode a nakoniec zišla dole. Nikto si ju zjavne nevšimol. Pozrela sa na dvere toalety a všimla si, že sa Katie postavila. Hermiona vošla dnu a zamkla dvere kúzlom. Zacítila Imperius skôr, než mohla zareagovať

"Vezmeš tento balíček späť na hrad. Ochraňuj ho svojím životom. Musíš ho preniesť do Rokfortu. Prines ho Dumbledorovi. Povedz, že je to dôležité."

Hermiona zmätene prikývla. Mala pocit, že nič neváži a je šťastná. Všetko sa práve teraz zdalo jednoducho príliš ľahké. Zobrala balíček a vložila si ho do tašky. Usmiala sa a odišla z toalety, nevšimla si Katie, ktorá sa na ňu zmätene pozerala. Hermiona bola len bezstarostná a uvoľnená. Opustila Tri metly a kráčala po dôverne známej ceste smerom k hradu. Necítila dokonca ani chlad, ani vietor. Hermiona nejako zauvažovala, prečo by mala odniesť ten balíček späť na hrad. Nebola by hlúposť také niečo urobiť? Neexistovalo niečo dôležité, na čo nemala dovolené zabudnúť? Náhly záblesk šedej sa zjavil v jej uvoľnenej mysli.

Hermiona chcela ten obraz zadržať vo svojej hlave, ale bolo to ťažké. Nemala by sa proste vzdať a uvoľniť sa? Prečo bojovať? Prečo odolávať? Kvôli čomu? A potom tú tvár uvidela vo svojej mysli znova. Milú tvár. Neuveriteľné oči a dôverne známy úsmev. Nadvihol obočie a uškrnul sa. Náhlym šokom sa vrátila Hermione späť pamäť. Zmätene sa rozhliadla, našla sa blízko Rokfortu. Zanadávala. Prekliaty Imperius! Stále mala problémy s tým prekliatym kúzlom. Malfoy na ňu čakal v Škriekajúcej búde! Otočila sa, pripravená utekať späť, keď zacítila, ako ju niekto schmatol a pritlačil k stromu. Zalapala po dychu a zacítila ruku na svojich ústach.

".... chcela sa so mnou stretnúť. Nemôžem uveriť, že šla späť sama," vravel trochu nahnevaný Harry.

"Povedal som ti, že sa v poslednej dobe chová čudne. Asi sa príliš veľa bozkáva," nechutne vyhlásil Ron.

Harry prevrátil oči.

"Len sa jej spýtame. Dúfam, že je v poriadku."

"Iste, povedal som ti, že som ju videl kráčať samu k Rokfortu," otrávene odvetil Ron.

"Mimochodom kde je Lavender?" pobavene sa spýtal Harry.

"Prečo by som to mal vedieť?" odpovedal Ron a mlčky prešli okolo.

Hermione stále búšilo srdce. Začala si uvedomovať, ako blízko ju držal a striasla sa.

Zjavne si to všimol a pustil ju.

"Prepáč. Robil som si starosti. Ako si striasla ten Imperius?" ohromený sa spýtal.

Hermiona sa začervenala a pokrčila plecami.

"Osvietilo ma."

Zamračil sa, ale ďalšie otázky nepoložil.

"Je tu nebezpečne, nemali by sme strácať čas. Tu je tá očarovaná minca. Daj mi ten náhrdelník, zbavím sa tej prekliatej veci. Porozprávaš sa s mojím mladším ja, dobre? Ale pamätaj, nemáš dovolené vystaviť sa nebezpečenstvu. Ak sa pokúsim o niečo podozrivé, neváhaj ma prekliať!"

Hermiona sa pozrela do jeho strieborných očí a odfrkla si. Usmial sa, čo ju znova zmiatlo.

"Prosím, pokús sa získať moju dôveru, dobre? Musíš mi dať najavo, čo vieš, ale že to nikomu nepovieš. Stretneme sa znova o dva dni v skleníku. Ach a mimochodom, o akom bozkávaní to Weasley rozprával?" zamračene sa spýtal a Hermiona si vzdychla.

"Je to hlúpe. Myslím, že len trochu žiarli."

"A na koho?"

"Na Viktora Kruma."

"Veď to bolo pred dvoma rokmi," zamračene odvetil.

"Áno, ja to viem, ty to vieš tiež, ale Ron tomu zjavne nerozumie."

Usmial sa a utešujúco sa dotkol jej líca.

"Prečo si sa zmenil tak neskoro? Viac sa mi páčiš takýto, aký budeš," zamrmlala. Tie slová jej prekĺzli skôr, než ich bola schopná zastaviť. Začervenala sa.

Vážne sa na ňu pozrel.

"Ale ja už som takýto. Len si si nikdy nenašla čas, aby si si to všimla."

Hermionine oči sa roztvorili prekvapením a on zmizol so slabým úsmevom skôr, než mohla niečo povedať.

Mohlo to tak byť? Naozaj sa tak veľmi zmenil? Nikdy o tom takto nepremýšľala. Ale teraz keď to povedal, nemohla dostať jeho slová z hlavy. Jej mysľou prechádzali obrázky Malfoya ako ju uráža a miešali sa s tými najnovšími. Malfoy dotýkajúci sa jej ruky na elixíroch. Malfoy vracajúci jej zápisník s tým pokriveným úsmevom. Uškŕňajúci sa Malfoy. Malfoy pýtajúci sa jej na jej rande. Malfoy zazerajúci na ňu dnes ráno. Hermiona si vzdychla. Ako mohla vedieť, čo z toho je pravda a čo je predstieranie? Ktorá časť z neho bola skutočná: ten blbec, čo ju päť rokov nenávidel alebo ten rozkošný, milý chlapík, z ktorého sa jej rozbúšilo srdce a rozochvelo telo? Mohlo to naozaj byť tak, že títo dvaja boli v skutočnosti jedným a tým istým človekom?