Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rok ruže {CHD II]

November

Rok ruže {CHD II]
Vložené: Jimmi - 19.09. 2010 Téma: Rok ruže {CHD II]
Jimmi nám napísal:

ROK RUŽE

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3696239/11/The_Year_of_the_Rose

Autor: Philyra912

Preklad: Jimmi 

Beta-read: žiaden

VAROVANIE: TEMNÁ POVIEDKA

Prehlásenie:

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánovi Medkovi, ktorý túto ságu preložil do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Philyra912, ktorá napísala túto fanfiction.    

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

November

Druhého sa Hermiona zobudila príliš zavčasu a zatúlala sa do knižnice, aby tam našla sedieť Rona. Odpíjal si z kávy a vyfukoval dym do spola otvoreného okna. Neotočil sa, keď vošla, ale keď sa vedľa neho posadila, nezdal sa byť prekvapený. Po dlhom mlčaní prehovoril tak náhle, že ju to prekvapilo. "Kedysi som ťa tak veľmi miloval," povedal Ron potichu, s náznakom smútku, ale bez žiadnej trpkosti, bez ľútosti. "Ale on ťa miluje viac, viac než som ja vedel ako." Panika jej ukradla dych, ale skôr než bolo schopná vrátiť sa k predstieraniu nevinnosti, otočil sa a pozrel sa na ňu s tmavými, múdrymi očami a ona vedela, že je to zbytočné. "Ako si to vedel?" nakoniec sa spýtala. Ron sa znova otočil, jeho zničené oko zízalo nevidomé z okna. "Pretože občas ho vidím začínať strácať vieru. Keď prídeš do miestnosti, znova sa rozžiari, znova začne veriť. Vďaka tebe bojuje, ako keby mal za čo bojovať. On zostal tým jediným, ktorý to robí." "Potom prečo bojuješ ty?" spýtala sa. "Zo zvyku," zašepkal bez citu a oblak dymu, ktorý s tým slovom vydýchol, zachytil prvý červeno-oranžový lúč svitania. Pomyslela si, že vyzerá ako zranený drak: divoký a slepý, ktorý vydychuje oheň vôbec na nič.

Deviateho sa Hermiona rozhodla zamestnať sa upratovaním zdanlivo nekonečného podkrovia Grimmauldovho námestia čísla 12. Po niekoľkých hodinách práce jediné, čo naozaj urobila, bolo vyhodenie desaťročia starého prachu a nahnevanie niekoľkých zvierat z okúzleného skleneného zverinca. Do polovice popoludnia bola pokrytá tenkou šedou vrstvou prachu a strieľala omračujúce kúzla na rôznych jasne sfarbených vtákov so sklenenými krídlami, ktoré štebotali okolo jej hlavy, zrejme sa v jej vlasoch pokúšali založiť hniezdo. Neuvedomila si, že je sledovaná, až kým nezačula chrapľavý chichot od dverí. Vzhliadla, aby našla Draca Malfoya uškŕňať sa, krútiť hlavou, smiať sa na nej s láskou v očiach. Bola to tá najroztomilejšia vec, ktorú kedy videla.

Štrnásteho sa Hermiona prebudila uprostred noci. Vonku padali k zemi prvé snehové vločky tohto roku z úplne čiernej oblohy. Vykĺzla z Dracovho náručia a šla k oknu, okolo studených pliec si prehodila deku. O chvíľu neskôr skôr vycítila než začula Draca, ktorý sa postavil za ňu a čoskoro sa jeho tvár pripojila k jej v podivnom odraze, ktorý vrhali na špinavú okennú tabuľu. Nadchol ju obraz, ktorý vytvorili. Na tom mrazivom skle boli ich jazvy rozmazané do ničoty a namiesto vyziabnutých a otrlých, vyzerali ako štíhle zjavenia, tragicky krásne. Pokožka, ktorá bola bledá a natiahnutá, príliš napätá v normálnom svetle, vyzerala skoro priesvitná, svietiaca a nadpozemská v tej odpúšťajúcej mesačnej žiari a Dracove vlasy žiarili ako pradená striebra v miestach, kde sa rozprestierali nad ich prepletenými pažami. Oči mal sklopené ako večne zasnené modelky surrealistického umenia, ale jej vlastné boli otvorené, zízali späť na ňu z toho skla, tmavé, obrovské a prenasledované. Pomyslela si, že vyzerali ako duchovia milencov, navždy sa objímajúci v zúfalom objatí, naveky mladí, krásni v smrti. Zrazu sa v jeho náručí otočila a pritisla svoje ústa k jeho, zúfalá po tom cítiť sa živá, cítiť sa skazená a skutočná a vypudiť prízrak duchov v tom skle, o ktorom musela uveriť, že bol len jej výkladom temnej predstavivosti a nie predtuchou ich osudu.

Devätnásteho Hermiona dočítala svoju obľúbenú knihu, asi po dvadsiaty či tridsiaty raz vo svojom živote. Nehlasne predčítala niekoľko posledných riadkov. Keď ich čítala, prstami prešla po milovaných slovách: "tak sebou zmítáme dál, lodě deroucí se proti proudu, bez přestání unášeni zpátky do minulosti." Už takmer premýšľala nad tou myšlienkou vo všetkej jej hrôze a ohavnosti, keď nechala stránky pretočiť sa  náhodne späť. Zastavili sa na prázdnej prednej strane, kde boli napísané vyblednuté slová elegantným, špicatým rukopisom jej otca. Tá kniha bola darom od jej rodičov, pred mnohými rokmi a slová, ktoré v nej boli vpísané, odplavili všetky myšlienky okrem spomienok na nich. Naposledy, keď ich videla, lúčila sa, vediac, že je to možno navždy a jediné, na čo si dokázala spomenúť, bolo, ako vystrašene a zraniteľne vyzerali a ako ju prosili o odpovede, ktoré im nemohla poskytnúť. Ten okamih zjavne tak odstránila zo života, čo žila teraz, že nemohla úplne uveriť, že tá spomienka patrila jej. Potom si uvedomila, že jej už dávno prestali chýbať. Tak ju to vydesilo, že nedokázala ani plakať.

Dvadsiateho ôsmeho bola Ginny Weasleyová mŕtva presne rok. Hermiona celý deň plakala do svojho vankúša. Harry s Ronom sa s ňou po jednom prišli porozprávať, ale ona ich ignorovala, až kým neodišli. Draca celý deň nápadne nebolo, ale po tom, čo sa už všetci vzdali a išli spať, prišiel do jej izby a vkĺzol do postele vedľa nej a ochranne sa k nej pritúlil. Pobozkal ju na spánok, na ucho, na hrdlo, tvár, očné viečka a nakoniec na ústa. Jeho bozky boli nežné, ale vytrvalé, neodolateľné a pomaly ju vyťahujúce z jej zármutku. "Je čas vrátiť sa," zdalo sa, že vraveli. "Už sa ku mne vráť."


Citát: "Tak sebou zmítáme dál, lodě deroucí se proti proudu, bez přestání unášeni zpátky do minulosti." je z Veľkého Gatsbyho od F.Scotta Fitzgeralda

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 13.07. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 20.11. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: November Od: Caph - 21.09. 2010
 to je tak hrozný... svým způsobem krásný a rozhodně perfektně přeložený, ale strašný... 

Re: November Od: doda357 - 20.09. 2010
Ronov a Hermionin rozhovor bol veľmi pekný, hlavne táto veta, resp. dve: Keď prídeš do miestnosti, znova sa rozžiari, znova začne veriť. Vďaka tebe bojuje, ako keby mal za čo bojovať. Krásne, veľmi pekne ďakujem

Re: November Od: cyrus - 19.09. 2010
Jimmi váliš!!! Tu: Neotočil sa, keď vošla, ale keď sa vedľa neho posadila, nezdal sa byť prekvapený. Po dlhom mlčaní prehovoril tak náhle, že ho to prekvapilo.  Možno sa mýlim, ale nie je tam chyba? nemá to byť, že to prekvapilo ju?   Dakujem a pokračujem...
Re: November Od: Jimmi - 20.09. 2010
Jasne že má. Nevidím cez oči. Díky.

Re: November Od: Leann - 19.09. 2010
Toto bola krásna kapitola!

Re: November Od: anonym - 19.09. 2010
tí dvaja patria k sebe.

Re: November Od: Zuzana - 19.09. 2010
Ten obraz v skle dúfam nebola predtucha??? Znova tak nádherne silná kapitola ale aspoň je Draco s ňou a presne tak ako to má byť je vždy pri nej v tom správnom okamihu.   Jimmi a dala si aj december. A ja si užívam strašne krásne temné a smutné Vianoce. Ďakujem.

Re: November Od: teriisek - 19.09. 2010
Ze zvyku... děsivá představa, ale nádherný rozhovor. Všechny ty kapitoly jsou tak plné beznaděje, ale vždycky je v nich něco, co je naprosto prozáří, co vykouzlí úsměv - kouzelné! Díky za překlad:)

Re: November Od: denice - 19.09. 2010
Je málo povídek, ve kterých je Ron moudrý, vnímavý, zkrátka dospělý. Další přednost títo brilantní povídky.

Re: November Od: JSark - 19.09. 2010
Zničíš ma. Ale preklad ti ide od ruky, skoro nestíham.
Re: November Od: Jimmi - 19.09. 2010
Tak vydrž do desiatej a máš to celé :D Díky moc

Re: November Od: Kirsten - 19.09. 2010
jee Jimmi..ty ideš ako rýchlik...behom chvíle už toľko častí ...ostáva len jedna a sme na konci....veľmi teším ako dopadne tento "rok"

Prehľad článkov k tejto téme:

Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010December
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010November
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Október
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010September
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010August
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Júl
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Jún
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Máj
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Apríl
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Marec
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Február
Philyra912: ( Jimmi )19.09. 2010Január
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )19.09. 2010Úvod k poviedke