Preklad: Jimmi
Beta-read: Tesska
Draco Malfoy, vzorový príklad skazenosti, jedného dňa sleduje Hermionu Grangerovú do nepoužívanej časti Rokfortu a objaví jej nepopísateľné tajomstvo... A, áno, celá tá scéna na cintoríne sa neudiala. Cedric Diggory stále žije. Pretože som to povedala.
http://www.fanfiction.net/s/3430175/18/Bad_Medicine
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Cheryl Dyson ,ktorá napísala túto fanfiction.
Tak máme za sebou ďalšiu poviedku. Chcela by som poďakovať Rapidez za jej nadšenie z výberu tejto poviedky, za to pomyselné poštuchnutie ála choď na to, za jej komunikáciu s autorkou a za jej neustále „podpichovanie“ s ďalším prekladom. Naozaj ma teší, že si s prekladom spokojná.
Taktiež by som chcela poďakovať svojej bete – Tesske. Nebolo to spočiatku ľahké, dávala mi riadne zabrať, ale časom sme sa snáď prepracovali k obojstrannej spokojnosti, takže to na výsledku vidno. Patrí ti obrovské ďakujem a ak sa raz pustím do niečoho od tejto autorky, počítaj so mnou :D.
V neposlednom rade by som chcela poďakovať tým, čo ma pri tomto preklade sprevádzali. Viem, že dosť ľudí čaká s čítaním až na dokončenie, ale o to viac si vážim tých, čo to čítali priebežne a svojimi komentármi ma motivovali k dokončeniu prekladu.
Samozrejme ďakujem autorke za niečo tak krásne romantického, hoci preklad dal fakt zabrať. Je to jednoznačne poviedka, ktorú som najčastejšie prečítala v origináli. Moja srdcovka.
Ďakujem a prajem príjemné čítanie záverečnej kapitoly. Spomeňte si pritom na tie kúzla, čo Draco na začiatku trénoval na chodbe, kde stretol Hermionu. :D
Jimmi
Kapitola osemnásť
Keď pieseň dospieval, objal ju rukou okolo pliec a pritiahol si ju k sebe.
"Poďme sa poprechádzať," navrhol. "Si trochu červená."
"Vážne?" zadýchane zareagovala. "To kvôli tomu mám pocit, že sa mi každú chvíľu podlomia kolená?"
Draco sa zachichotal, zatiaľ čo kráčali po chodbe,.
"Vážne? Hermionu Grangerovú, pýchu Chrabromilu, obrankyňu Chlapca, ktorý prežil, záchrankyňu Kameňa mudrcov dostal na kolená úbohý slizolinčan?"
"Úbohý nie," poprela. "To nikdy."
"Kedysi si si myslela, že som bol menej než potkan."
"Vynaložil si riadne úsilie, aby si sa ako potkan choval!" odporovala. Uškrnul sa.
"Bol som poriadne zlý, že?"
"Bol si poriadne zlý," priznala.
"Ale ty miluješ, keď som zlý."
"Ja ťa milujem stále. Ale hlavne ťa milujem, keď si dobrý."
Viedol ju prvým schodiskom, ktoré ich zaviedlo k jeho záhrade.
"Ja som málokedy dobrý."
"Si dobrý, keď si so mnou," odvetila rozhodne.
Ten rozhovor ho rozrušil, tak prestal rozprávať a vošli do zamrznutej záhrady. Sneh okolo nich padal ako konfety a držal sa Hermione na vlasoch. Prilepil sa jej na mihalnice, keď kráčali do stredu záhrady. Väčšina kríkov už nemala listy a jagali sa ako krištáľ s jasným leskom ľadu. Sneh pokrýval zvyšky rastlín ako prikrývka a ležal na lavičke vo veľkej, nedotknutej hromade.
"To je také nádherné," potešene povedala. Draco podišiel dopredu a odtrhol vetvičku z blízkeho ružového kríka. Vytiahol prútik a poklepal ním na tú vetvičku, kým šepkal zaklínadlo. Vetvičke náhle vypučali listy a špička sa vydula do veľkého púčika skôr, než sa rozvil do kvetu dokonalej, červenej ruže. Uškrnul sa a ponúkol jej ho s obradným úklonom.
Pozrela sa na neho a v očiach jej žiarili slzy.
"Musíš ma prestať rozplakávať," zašepkala.
"Nechcem, aby si plakala."
Prijala ružu, ktorú jej ponúkol a zľahka sa usmiala.
"Slzy radosti nie sú také zlé."
Objala ho okolo krku a pobozkala ho. Draco okúsil snehové kryštáliky na jej ľadových perách a náhle ho zaplavila radosť. Zdvihol ju a roztočil v závratnom kruhu. Hodila hlavou dozadu a bezstarostne sa smiala.
Draco bol nadšený, keď to počul. Posledné štyri dni bol absolútne nešťastný, na najhlbšom dne, ktoré dosiahol po dlhom zostupe zo svojho šokovaného úžasu, keď zistil, že ho miluje. Dlho, predlho premýšľal o jej slovách a bol dokonca ešte viacej užasnutý tým, že neočakávala žiadne opätovanie svojej lásky. Jednoducho mu ju dala a nechala ho urobiť s ňou to, čo urobí.
Samozrejme, on to okamžite pokašľal a vo chvíli frustrácie použil proti nej. Neobviňoval ju za to, že ho už nikdy nechcela znova vidieť. Stále nemohol uveriť, že tu teraz je a pozerá sa na neho, ako keby bol hodný jej lásky. Vzdychol si.
"Mali by sme ísť. Len mi povedz, že ťa zajtra uvidím. A nie z diaľky ako odo mňa utekáš."
Usmiala sa a nežne sa dotkla jeho líca.
"Už žiadne ďalšie utekanie," povedala.
Opustili záhradu a schádzali po schodoch. Draco zastavil skoro na spodku, keď schodisko náhle zaplavilo svetlo. Chvíľu žmurkal, kým si jeho oči neprivykli. Dokonca skôr, než sa jeho zrak vyjasnil, mal hrozne zlú predtuchu. Potvrdila sa mu tým, čo jeho oči uvideli.
Veľká skupina slizolinčanov stála v šíku na spodku schodov. Montague. Nott. Crabbe a Goyle. Pucey. Pansy Parkinsonová. A Blaise Zabini.
Draco pevne zovrel Hermioninu ruku a zišiel o jeden schod nižšie, ako keby ju chcel chrániť pred ich nevraživosťou.
"Ale, ale. Draco Malfoy sa spolčuje s humusáčkou," chladne prehovoril Montague. "Klesli sme trochu prihlboko, aby sme si vrzli, však, Draco?"
Ostatní sa zasmiali, hoci Grabbe aj Goyle okamžite zmĺkli, keď na nich dopadol Dracov ľadový pohľad.
"Čo chcete?" opýtal sa Draco. Bol z duše rád, že má prútik stále zovretý vo svojej pravej ruke. Vycítil, ako sa Hermiona za ním trochu posunula. Jej ruka bola zrazu vlhká od potu. Alebo to možno bola jeho vlastná.
"No tak, Draco," povedal Blaise. "Sme tvoji priatelia. Sme tu, aby sme sa uistili, že neurobíš nič hlúpe. Hoci z toho, ako to vyzerá, sme prišli neskoro, hm? Nemáš rád tú odpornú malú humusáčku, že nie? Len si sa postaral, aby si myslela, že máš, skôr než rozdrvíš jej malé srdiečko na prach, správne?"
Blaise z nich nebol najhorší. Ponúkal Dracovi cestu von, akokoľvek úzku. Dával mu šancu. Montague sa chladne zachichotal.
"Tvoj otec bude mať kvôli tomu sakramentský srdcový infarkt, Malfoy. Pravdepodobne ho zabiješ. Mysli na svoju úbohú mamu."
Hermiona vykročila, aby sa postavila vedľa Draca. V ľavej ruke držala ružu. A prútik.
"Nechajte ho na pokoji," povedala energicky.
"Drž zobák, humusáčka," zasyčal jedovato Montague. "Toto nie je o tebe. S tebou si to vybavíme neskôr."
"Áno," Pansy zavrčala a podišla dopredu. "Naučíme ťa odplaziť sa späť do blata, kam patríš! Draco je čistokrvný! Ako sa opovažuješ poškvrniť ho svojou špinou? Myslíš, že si lepšia než my, pretože dokážeš prečítať príručku kúziel a uvariť elixír. Čo z toho si použila, aby si lapila Draca?"
Hermiona sa na ňu chladne usmiala.
"Len pretože ty by si sa uchýlila k elixírom a kúzlam, aby si získala nejakého chlapa, nedáva ti to právo, aby si svoj nedostatok morálky aplikovala na mňa. Dracova vôľa je jeho vlastná, rovnako ako sú jeho rozhodnutia."
Pustila jeho ruku a ustúpila od neho. Keď to spravila, venovala mu rýchly pohľad pochopenia, aby mu dala vedieť, že prijme jeho rozhodnutie, dokonca aj keby sa rozhodol zničiť ju a pripojiť sa k radám slizolinčanov. Rovnako ako Blaise mu ponúkala cestu von. Dávala mu slobodu. Zaťal čeľusť.
"Tak, čo to bude, Malfoy?" posmieval sa Montague.
Pansy náhle zúrivo zaškriekala a namierila na Hermionu svoj prútik. Asi sa bála Dracovej odpovede.
"Crucio!" vykríkla. Draco nepočul Hermionu prehovoriť, ale švihla prútikom smerom k Pansy. Prúd svetla z Pansyinho prútika sa odrazil späť a zahalil slizolinské dievča. Znova vykríkla, tentoraz bolesťou a padla na zem.
"Expelliarmus!" povedala Hermiona a Pansyin prútik preletel cez kamennú podlahu mimo jej dosah. Hermiona sa otočila k ostatným. "Kto bude ďalší?"
Slizolinčania sa nepohodlne posunuli a Crabbe s Goylom sa cúvaním priblížili smerom k schodisku.
Draco sa zachichotal.
"Myslíš, že dokážeš na všetkých použiť Obliviate?" spýtal sa jej. Jeho hlas sa v úzkych priestoroch niesol.
"Nie," odpovedala Hermiona. "Ale dokážem dostať Montagueho." Zišla o dva schody. Rozhodla sa s nimi bojovať. Draco pocítil náhly nával pýchy. Jeho odvážna chrabromilčanka.
"Vypadnite, Montague. Nott. Pucey. Toto nie je vaša vec," unavene prehovoril Draco. On s nimi bojovať nechcel. Chcel, aby odišli preč.
"Tvoja aférka sa týka nás všetkých, keď sa znížiš do laškovania s prekliatou humusáčkou!" zajačal Nott. "Veď si prekliaty Malfoy! Tak sa tak chovaj!"
Draco pocítil bodnutie hnevu.
"Čo ty sakra vieš o tom, aké je to byť Malfoy, Nott? Nevieš o nás nič, okrem toho, čo moja čistokrvná a dokonalá rodina dovolí, aby si pri vzácnych príležitostiach videl! Som si istý, že by som ti mohol rozprávať o Malfoyovcoch historky, z ktorých by ti vstávali vlasy dupkom, Montague." Pomaly zišiel po schodoch, aby sa postavil vedľa Hermiony.
"My všetci máme svojich kostlivcov v skrini, však, Pucey? V skutočnosti mám podozrenie, že to naša roztomilá rodinná história nás v prvom rade robí dokonalých pre Slizolin. Vravia, že ambícia je základná vlastnosť. Ja vravím, že je to ambícia uniknúť tým prekliatym okovám, ktoré nám vnútili naše drahé čistokrvné rodiny. My všetci sa musíme chovať určitým spôsobom, rozprávať určitým spôsobom a uvažovať určitým spôsobom. Netrúfame si rozkývať tú prekliatu loď, všakže? Nemáme odvahu vystrčiť palec z rady a privolať hanbu na rodinné meno, však?"
Tvár Montagueho horela. Draco nahnevane pokračoval.
"Poznám tie okovy, čo dokonalí čistokrvní nosia. Montague. Si vražedne brutálny, presne tak ako tvoj otec. Minulý rok skoro ubil tvoju matku na smrť a som si istý, že raz či dvakrát zdvihol svoje päste aj na teba, há?"
"To je prekliata lož!" zareval Montague a výhražne zdvihol na Draca svoj prútik. Hermiona ako odpoveď zdvihla svoj a Montague zbledol.
"Vážne?" spýtal sa Draco. "A ty, Nott. Tvoj otec trávi tak veľa času pochlebovaním môjmu otcovi, že si vážne myslím, že ho vídavam častejšie než ty."
Nottove oči zaiskrili.
"A Pucey - tvoja rodina sa tak tvrdo plahočí za tým, aby znovu získala slávu svojich smrťožrútskych dní, keď mohli mučiť ľudí pre zábavu... Koho mučia teraz, Pucey? Krutosť sa len tak nestratí, však nie?"
"Drž hubu, Malfoy," varovne prehovoril Blaise.
"A malá Pansy. Všetci vieme o kostlivcoch v skrini tvojej rodiny, však?"
Pansy, stále na zemi, si pritiahla kolená k brade a rukami si zakryla tvár.
"Prestaň s tým, Draco," povedal Blaise.
"Vy ste prišli ku mne, spomínate si?"
"Toto nie je o nás!" zajačal Montague.
"Samozrejme, že je." Draco sa krátko zasmial. "Každý jeden z vás je tu, aby chránil svoje vlastné záujmy. Jeden z vašich zradil. Nechcete, aby ste to museli vysvetľovať. Jeden z vašich priateľov sa vzpriečil slizolinskému krédu! Ako vôbec udržíte hlavy dohora? Mohli by si myslieť... krucinál! Mohli by si myslieť, že sa to môže stať vám! Ako by ste niekedy tú hanbu prekonali?"
Montagueho čeľusť zapracovala. Doslova ho svrbelo použiť prútik.
"Čo potom od nás čakáš, že urobíme?" zavrčal. "Objímeme tvoju malú humusácku priateľku? Pozveme ju do spoločenskej miestnosti na čaj?"
Nott sa nepríjemne zasmial.
"Prekliato nepravdepodobné," zavrčal Pucey.
"Nečakám, že niečo urobíte," povedal Draco. "Až na to, že konečne raz budete myslieť sami za seba. O dva roky z tejto školy vypadneme. Máte v pláne byť navždy bábkami vašich rodín? Vždy ich necháte premýšľať za vás?" Zišiel ďalší schod dole. "Možno tu naše rodiny pre nás budú a možno nebudú. Mohlo by byť dôležitejšie, že sme tu jeden pre druhého. Myslím si, že v tomto ohľade to majú chrabromilčania o trochu ľahšie než my. Záleží im na sebe a neboja sa to dať najavo."
Montague sa uškrnul. "Áno, poďme všetci poskakovať ruka v ruke, ako to robia chrabromilčania a bifľomorčania. Možno nám na sebe nezáleží. Tebe prekliato isto nezáleží na nás!"
Draco urobil k Montaguemu ďalší krok. Postavil sa priamo pred neho a Montagueho prútik sa obtrel o Dracov habit.
"V skutočnosti mi na tebe vážne záleží. V metlobalovom tíme mi vždy kryješ chrbát a myslím, že si skvelý triafač. Mal by si ísť po škole k profesionálom."
Montague na neho vypliešťal oči, ako keby mu narástli dve hlavy. Draco prešiel popri ňom do stredu svojich starých priateľov.
"Crabbe, Goyle. Vždy ste stáli pri mne, bez ohľadu na to, aké boli šance. Viem, že som vás prinútil urobiť hrozné veci a nikdy som vám skutočne nepoďakoval za žiadnu z nich. Chcem, aby ste vedeli, že si vás oboch vážim. Ste pre mňa prekliato dobrí priatelia."
Crabbe a Goyle sa obaja začervenali a hanblivo sa jeden na druhého pozreli. Draco sa otočil k Blaisovi.
"Zabini. Sakra, teba má rád každý. Dievčatá zo všetkých štyroch fakúlt ťa všade prenasledujú a chalani si myslia, že si v pohode. V skutočnosti ja tiež."
Draco sa otočil a šiel k Nottovi. Chytil ho za plecia.
"Theo, ty vždy robíš veci po svojom. Nikdy nejdeš s davom a zvyčajne sa zdáš byť dva kroky pred nami ostatnými. Nie som si dokonca istý, čo robíš tu, pretože u teba je najmenej pravdepodobné, že nasleduješ dav. Počítam, že opustíš Rokfort a nikdy ťa znova neuvidíme. Predpokladám, že pôjdeš na prekliate Bermudy alebo do Cartageny, či Singapúru. Celkom mi bude chýbať nevídať ťa počas leta v mojom dome."
Nott sa odvrátil.
Draco sa presunul k Pansy. Kľakol si vedľa nej a jemne sa dotkol jej pleca.
"Pansy. Nikdy som ti nechcel ublížiť. Bral som ťa ako samozrejmosť a využil som ťa. Môžem povedať jedine, že mi je to ľúto. Neobviňujem ťa, ak ma nenávidíš."
Zdvihla hlavu a nešťastne sa na neho pozrela.
"Nikdy by som ťa nemohla nenávidieť," zamrmlala. "Prajem si, aby som mohla. Bolo by to ľahšie." Znova si zakryla tvár a Draco sa postavil. Vrátil sa späť na schody k Hermione.
"Pucey, prajem si, aby som mohol povedať, že mi na tebe záleží, ale vždy som ťa považoval za odporného blba a viem, že ty mnou pohŕdaš, takže to nechajme tak ako to je, hm?"
Blaise sa skutočne zasmial. Pucey ho prebodol pohľadom, ale nič nepovedal. Draco si vzdychol.
"Povedal som svoju časť. Môžete si všetci urobiť, čo chcete. Ja som sa rozhodol, dokonca aj keď poznám dôsledky. Ste moji priatelia a môžete mi túto cestu sťažiť alebo pri mne môžete stáť a možno, len možno, ju urobiť trochu ľahšou. To záleží na vás."
S tým chytil Hermionu za ruku a viedol je cez slizolinskú partiu preč. Nikto za nimi nešiel.
Epilóg
Harryho habit horel. Pobúchal plamene a zazrel na Malfoya, ktorý sedel s Hermioninou hlavou opretou o jeho plece. Prednášala zo zvitku vo svojich rukách, na ktorom boli popísané komplikované prísady na elixír, ktorý budú zajtra pripravovať v Snapovej triede. Harry, Ron a Draco ju ako zvyčajne ignorovali. Malfoyov prútik voľne odpočíval v jeho ruke, ale bol šesť stôp ďaleko. Iste na takú vzdialenosť nemohol zapáliť Harryho habit. Harry otočil svoj pohľad k Ronovi, ktorý stále nosil ten úplne omráčený široký úsmev, ktorý mal na tvári už týždeň. Vedľa neho sedela Pansy Parkinsonová, ktorá pred týždňom po Herbológii prekvapivo oznámila svoju nehynúcu lásku k nemu a pobozkala ho pred všetkými a teraz strávila každú bdelú chvíľku tým, že mu visela na ramene.
Nech to bolo akokoľvek neobvyklé, umlčalo to Ronovo neustále káranie Hermiony ohľadne Draca. Harry stále nebol v pohode s týmto vzťahom, ale bolo zrejmé, že Malfoy je do Hermiony vášnivo zamilovaný. Slizolinčania sa napočudovanie spojili do jednotného frontu v to ráno, čo sa Draco zjavil s Hermionou v závese. Fámy sa samozrejme vyskytli, ale bolo to len utajené šeptanie. Nikto sa nechcel zapliesť s rozzúreným zástupom slizolinčanov, podporovaným Harrym Potterom, ktorý k tomu vzťahu nemal žiadne poznámky. Všeobecná zhoda bola v tom, že Draco využíva Hermionu, a že v pravý čas prezradí svoj tajný plán. Harry túto teóriu nikdy úplne neodpísal a stále očkom Malfoya sledoval.
Draco veci nepomáhal tým, že sarkasticky na "ten plán" narážal tak často, ako bolo možné.
"Idem do knižnice pozrieť Hermionu," vravieval. "Aby som si ju udržal omotanú okolo prsta, čím bude slepá k mojim manipuláciám." Alebo: "Tam je Hermiona. Pozri, aká je šťastná. Samozrejme, všetko ide podľa Plánu."
Harry strčil do horúceho popola, ktorý tlel na jeho habite, koncom prútika a strelil bokom pohľadom po Dracovi, ktorý vzhliadol od ohryzovania Hermioninho ucha dosť dlho na to, aby na Harryho sprisahanecky žmurkol.
Prekliaty blbec. Harry si frustrovane vzdychol. Bolo prekliato nepohodlné byť v týchto dňoch s Ronom a Hermionou. Teraz, keď boli neustále prítomní ich slizolinskí domáci miláčikovia. Možno by si mal Harry sám nájsť slizolinčanku. Pozrel na slizolinskú skupinku, ktorá bola neďaleko pri jazere. Millicent Bulstrodeová? Harryho striaslo. Najviac príťažlivý v tej skupine bol Blaise Zabini a on určite nebol Harryho typ. Harry sa pozrel späť k jazeru a zbadal prichádzať nejaké atraktívne dievča. Ostýchavo sa usmiala a zamávala mu.
Na chvíľku si pretrel oči. Krucinál, to bola Ginny Weasleyová! Kedy vyrástla a stala sa z nej taká... taká... žena? Harry si odkašľal.
"Idem sa prejsť," povedal ledabolo. Ostatní vydali neutrálne zvuky a Harry vedel, že sotva bude niekomu chýbať.
"Ginny, počkaj!" zavolal.
Kto potreboval niekoho zo Slizolinu?
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 15.09. 2010 | 18. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 14.09. 2010 | 17. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 10.09. 2010 | 16. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 08.09. 2010 | 15. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 07.09. 2010 | 14. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 05.09. 2010 | 13. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 04.09. 2010 | 12.kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 03.09. 2010 | 11. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 03.09. 2010 | 10. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 02.09. 2010 | 9. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 01.09. 2010 | 8. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 01.09. 2010 | 7. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 31.08. 2010 | 6. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 30.08. 2010 | 5. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 21.08. 2010 | 4. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 19.08. 2010 | 3. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 13.08. 2010 | 2. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 11.08. 2010 | 1. kapitola | |
Cheryl Dyson: ( Jimmi ) | 10.08. 2010 | Úvod k poviedke | |