Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola štrnásť

Hermiona rozmazane zízala na Harryho, celkom neschopná pochopiť jeho otázku. Sedel oproti nej v chrabromilskej spoločenskej miestnosti, ktoré bola okrem nich dvoch prázdna. Poslal Rona do kuchyne, aby Hermione priniesol raňajky, ktoré nestihla, pretože si polovicu rána hovela v posteli. Ostatní chrabromilčania si vonku užívali sneh, ktorý sa stále držal na zemi, odkedy pred troma dňami napadol.  

"Kto to je?" zopakoval Harry.

"Nemám potuchy, o čom rozprávaš." Hermiona potiahla nosom a odpila si z horúceho kakaa. Strhla sa, keď ju popálilo na jazyku.

"Si úbohý klamár," poznamenal Harry. "Dnes ráno som ťa videl, ako dávaš Záškodnícku mapu späť do môjho kufra. Kam si šla?"

Po prvý raz vo svojom živote Hermione došli slová. Bola tiež vyčerpaná. S Dracom sa im podarilo nebozkávať sa celú noc, hoci jej pery boli v stave, ako keby sa bozkávala. Práve keď začala strácať všetko zdanie kontroly, Draco sa stiahol z dosahu a bavili sa o banálnych témach, až kým obaja znova normálne nedýchali. Ani jeden nebol dostatočne ochotný prekročiť tú hranicu, pretože ich vzťah bol priveľmi krehký. Odišli do miestnosti, ktorú nazývali Hudobná a strávili väčšinu noci počúvaním piesní, tancom, či sedením na gauči schúlení pri sebe, kým sa rozprávali o rôznych chrabromilčanoch alebo slizolinčanoch. Bolo to po prvý raz, čo si Hermiona pamätala, kedy sa s ním skutočne rozprávala a bola príjemne prekvapená, keď zistila, že je na Dracovi Malfoyovi oveľa viac, než sa dá vidieť očami.  

To samozrejme nemohla priznať Harrymu Potterovi. Hlavne, keď na ňu zazeral tak, ako práve teraz.

"Hm..."

"No tak, Hermiona, po tom všetkom, čím sme prešli? Trolovia. Bazilisk. Trelawneyová. Vieš všetko o mojom fiasku s Cho Changovou a ty si mala minulý rok ten malý úlet s Viktorom Krumom... Kto by asi tak mohol byť horší než on? Musí to byť bystrohlavčan, tí sú jediní na teba dosť múdri... Terry Boot? Eddie Carmichael? Chambers?"  

Len na neho zízala s kamennou tvárou.

"Potom bifľomorčania? Nemôže to byť Cedric Diggory, pretože, vieš, tá vec s Cho... Wayne Hopkins? Zacharias Smith?" Pri tom sa Harry zaksichtil. "Nie, Smith nie. Nemáš v úmysle mi to povedať, že nie?"

"Budeš menovať všetkých na škole?" spýtala sa pokojne.

"Nuž, slizolinčan to byť nemôže. Pokiaľ to nie je Blaise Zabini, niektoré baby hovoria, že je fešák..."

"Nenávidí muklorodených," pripomenula mu.

"Nerobia to všetci? A čo Miles Bletchey, nie je taký zlý ako niektorí zo slizolinčanov..."

"Nie," odvetila rozhodne.

Harry sa posadil s prudkým povzdychom. "Fajn! Tak mi to nehovor! Myslím, že mi je to aj tak jedno, pokiaľ to nie je Draco Malfoy -"

Hermione zabehla horúca čokoláda a zdesená si uvedomila, že sa jej rozpaľujú líca. Previnilo na Harryho pozrela, len aby zistila, že je jeho tvár bledá ako duch.

"Ty. Si. Musíš. Robiť. Srandu," dostával zo seba priškrtene.  

Namáhavo prehltla a nešťastne sa na neho pozrela. Pokrútila hlavou.

Harry vyskočil na nohy. Jeho zelené oči zažiarili smaragdovým hnevom.

"AKO SA DO PEKLA MÔŽEŠ STRETÁVAŤ S DRACOM MALFOYOM?" kričal. "TOTÁLNE SI ZOŠALELA?"  

Postavila sa a zovrela šálku tak mocne, až si myslela, že ju rozbije.  

"Prečo to proste neoznámiš celej škole?" zajačala.  

"PREČO TO NEUROBÍŠ TY, AK SI TAKÁ POBLÁZNENÁ DO TOHO AKOŽE STRAŠNÉHO MALÉHO SMRŤOŽRÚTA?" reval Harry. Hermiona mu zrazu chcela jednu vraziť. Vedela, že to zoberie takto, to bol dôvod, prečo nemala v pláne mu to povedať.  

"Úprimne povedané, Harry, nie je to tvoja prekliata vec,“ odsekla povýšene. Zareagoval, ako keby mu strelila facku. Zalapal po dychu a zízal na ňu s výrazom nefalšovaného úžasu skôr, než sa jeho obočie stiahlo do zúrivého pohľadu. Náhle prikývol.

"Máš pravdu," povedal hlasom, ktorý sa triasol zúrivosťou. "Nie je to moja vec. Len si pamätaj, ak sa predo mnou teraz uzavrieš, nebude tu nik, kto pozbiera tie črepy, keď rozdrví tvoje srdce vo svojej chladnej pästičke."  

Ron si vybral tento okamih, aby vošiel do spoločenskej miestnosti s tanierom dovysoka naplneným pečivom a ovocím. Zastal a zízal na nich. Vzduch praskal napätím. Harry sa pretlačil okolo neho a vybehol z miestnosti. Hermiona v zúfalstve klesla na gauč.  

"Ušlo mi niečo?" spýtal sa zmätene Ron.

ooOoo

Harry si pripadal ako úplný idiot kvôli tomu, že si to nevšimol skôr. Teraz, keď to vedel, tá mlčanlivá výmena medzi Hermionou a Dracom Malfoyom bola ako nejaká rafinovaná hra známa len im dvom. Harry ich potajomky sledoval, keď hral s Ronom čarodejnícky šach. Nerozprával sa s Hermionou a odmietal Ronovi povedať prečo, takže Ron sa mstil tým, že Harryho porážal na šachovnici.

Niekoľko slizolinčanov sedelo za stolom v knižnici, čmáralo do kníh a chichotalo sa dostatočne potichu, aby ich nevyhodili. Draco sedel vedľa Pansy Parkinsonovej a zdal sa byť celkom ponorený do veľkej knihy.  

Hermiona sedela s Nevillom a Ginny Weasleyovou za blízkym stolom. Kým sa Harry díval, Hermiona zdvihla výtlačok Pokročilej Transfigurácie, ktorú čítala (hoci Harry vedel, že mala vo svojej izbe svoju vlastnú) a odniesla ju za roh. Vrátila sa s Nebezpečnými odvarmi Smrti a posadila sa.  

Asi o päť minút neskôr Malfoy vstal a stratil sa medzi policami. Vrátil sa s prázdnymi rukami o chvíľu neskôr. Harry bol ochotný odprisahať, že mal vo vrecku strčený kúsok pergamenu s Hermioniným rukopisom. Keď prechádzal okolo Hermiony, Draco zamrmlal: "Humusáčka."  

Hermiona odpovedala: "Čistokrvné prasa."  

Ale keď sa Draco posadil, Harry si všimol pobavený úsmev, ktorý mu hral na perách. Hermiona sa rozkašľala a zakryla si rukou ústa. Oči jej šibalsky iskrili. Harry mal dojem, že tie urážky boli teraz šifrovanými kódmi pre prejavy nežnosti. Nedokázal pochopiť, že sa Draco Malfoy skutočne stretáva s Hermionou. Tajne, ale ochotne.  

Pansy Parkinsonová sa zrazu postavila, zbalila si veci a vybehla z miestnosti. Hermiona sa udivene pozrela na Draca. Pohol ramenami v najmenšom náznaku pokrčenia a obvyklý ironický úsmev skrútil jeho pery. Hermiona si zahryzla do pery a pozrela sa na Harryho. Harry prevrátil oči. Znova pozrel na Malfoya, aby zistil, že ten slizolinčan na neho podozrievavo hľadí. Harry ho prebodol pohľadom. Malfoy sa uškrnul.

"Budeš ťahať alebo nie?" zrazu sa dožadoval Ron.

"Nie," rozhodol sa Harry. "Vypadnime odtiaľto. Všetka táto nemá komunikácia ma privádza do šialenstva."  

ooOoo

Hermiona sedela na gauči v poloopustenej chodbe s učebnicou Staroveké runy opretou v lone. Za ňou sa týčila obrovská socha Brigity Winlockovej, slávnej aritmantičky, zastrčenej vo veľkom výklenku za tým gaučom. Za Brigitinými kamennými sukňami ležal na chrbte Draco Malfoy. Pre okoloidúcich bol neviditeľný vďaka železným špirálovitým ozdobám okolo podstavca sochy, ktoré ho úplne skryli z dohľadu. Bolo to jedno zo zopár miest na škole, kde ste sa mohli rozprávať bez toho, aby vás objavili.

"...uvažujem, že zostanem na Vianoce, hoci matka asi dostane záchvat paniky, keď si bude myslieť, že ju už viacej nemilujem," vravel Draco. "Dnes je v tomto výklenku prekliata zima."  

"Chceš, aby som vyliezla tam hore a zahriala ťa?" spýtala sa provokačne.

"Už som ťa o to žiadal šesťkrát."  

Hermiona sa zachichotala. "Viem, že ak to urobím a potom odtiaľ vyjdem, budem vyzerať, ako keby ma zasiahlo kúzlo víchrice."

"Nie je to moja chyba, že si pri mne na sebe nedokážeš udržať oblečenie."

Pobúrene zalapala po dychu. "Samozrejme, že je to tvoja chyba."

Okolo prechádzala prváčka z Bifľomoru a podivne sa na ňu pozrela. Hermiona sa usmiala, ako keby pre ňu bolo dokonale normálne rozprávať sa sama so sebou. Začula slabý šuchot a vedela, že sa Draco pretočil na brucho.

"Je mi vážne zima, Mia," povedal smutne. Zastonala. Musel klamať. Vedela, že jemu nikdy nie je zima. Jeho telesná teplota bola zjavne niekoľko stupňov nad normálom. Minimálne jeho pokožka jej vždy pripadala horúca. Striasla sa a odložila knihu nabok. Skôr než sa stačila pohnúť, zbadala približovať sa Harryho.

"Diffindo!" povedala potichu, signál pre Draca, aby bol ticho. Čakala, že Harry popri nej prejde bez toho, aby ju zobral na vedomie, pretože bol stále naštvaný, ale na jej prekvapenie zastal pred ňou. Jeho zelené oči sa podozrievavo rozhliadli.

"Podivné miesto na učenie," poznamenal.

"V týchto dňoch býva v chrabromilskej spoločenskej miestnosti trochu chladno," odvetila priamo.

"No, to býva, že?“ odsekol.  

"Zastavil si sa, aby si na mňa jačal ešte viac?" spýtala sa. Harry sa poťahal za čierne vlasy.

"Nie. Chcel som ti chcel povedať... dobre, už vieš, že to čo robíš je hlúpe... a nebudem predstierať, že to schvaľujem..."

Čakala, vediac, že Harrymu dáva poriadne zabrať dostať sa k pointe, keď je rozčúlený. Znova si poťahal vlasy, hoci už trčali tuctom smerov.  

"Sakra, to, čo chcem povedať je, že som sa predtým mýlil. O tom, že tu pre teba nebudem. Pretože budem. Bez ohľadu na to, čo sa stane." Zhlboka sa nadýchol. "Tak. Povedal som to. V poriadku?"

Hermiona ho skoro zvalila obrovským objatím. Do očí sa jej vohnali slzy. Ťažko prehltla.  

"Mám ťa rada, Harry," zamrmlala tak, aby to mohol počuť len on. "Si navždy ten najlepší priateľ."  

Neohrabane ju pobúchal po chrbte a zakašľal. "Áno, nuž, len buď prekliato opatrná. Ak budeš potrebovať... aby som niekoho zakrucioval... len zavolaj." Pustila ho a on sa smutne usmial a odišiel. Chvíľu za ním s láskou hľadela.  

"Potter to vie, však?"

Prikývla.  

Draco povedal: "Áno, zachytil som tú zmienku o Cruciate. Som si istý, že by ma bol kvôli tebe až príliš ochotný zmeniť na malú kôpku popola."

"Potom musíš byť ku mne iba milý, nie?"

"Pottera sa nebojím," posmieval sa. "Ale, ak sem prídeš a zahreješ ma, predvediem ti, aký viem byť milý."

A ona šla.